Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/67/2017 z 21. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. marca 2018, sp. zn. 24S/67/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200189.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/67/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200189.2 | 2018-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 47 ods. 3 SP, § 47 ods. 6 SP, § 1 zákona č. 147/2001 Z. z., § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 147/2001 Z. z., § 11 ods. 3 písm. d) zákona č. 147/2001 Z. z., § 47 ods. 2 SP, § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 Z. z., § 47 ods. 1 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0502ba10-61d8-48f5-bc00-59800f0ae0af Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200189.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/67/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200189
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200189.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek
senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobkyne: P.. L. W. - Zlaté časy,
miesto podnikania Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov, IČO: 46 115 838, zast. JUDr. Ladislavom Scholczom,
advokátom, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0716/99/2016 zo dňa 15.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0716/99/2016 zo dňa 15.03.2017 a rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre
Banskobystrický kraj, Banská Bystrica č. R/0298/06/16 zo dňa 09.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c
i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená
samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Administratívne konanie: Inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici
pre Banskobystrický kraj (ďalej aj „Inšpektorát SOI" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy")
vykonali na základe podnetu č. 267/2016 dňa 06.05.2016 kontrolu v prevádzke N. W., Q. XX, W. W.,
prevádzkovateľkou ktorej je P.. L. W. - Zlaté časy, Kpt. Nálepku 5, Prešov (žalobkyňa), predmetom ktorej
bolo dodržiavanie ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zák. č. 397/2008 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa"), dodržiavanie ustanovení zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o reklame") a prešetrenie spotrebiteľského
podnetu č. 267/2016. Z výkonu kontroly bol vyhotovený Inšpekčný záznam zo dňa 06.05.2016, z ktorého
vyplýva, že spotrebiteľský podnet č. XXX/XXXX sa zameriava na reklamu s vyobrazením nahej ženy,
pričom podľa vyjadrenia anonymného spotrebiteľa reklama je vhadzovaná do schránok a je prístupná
deťom, s predmetom činnosti kontrolovanej osoby nemá žiadny súvis. Spotrebiteľ k podnetu doložil
leták označený „N. W.", leták je obdĺžnikového tvaru orientovaného na výšku, rozmer 105 x 148 mm,
obojstranne potlačený, na jednej strane v ľavom hornom rohu je logo N. W. - modrý obdĺžnik s bielym
nápisom „N.", olemovaný len zhora a zdola žltým pásom, na dolnom žltom páse loga je čierny nápis „W.",
v strede je vyobrazená na malom pozadí nahá žena od pása vyššie, ktorá má okolo krku biely golier s
čiernou kravatou, pozdĺž pravej strany sú vyobrazené rôzne reklamné plagáty a letáky, na druhej strane
v ľavom hornom rohu je žlto-modré logo záložne W. (rovnako ako je popísané vyššie), zoznam miest
prevádzok s uvedením kontaktných údajov týchto prevádzok, rôzne predmety (šperky, kočík, porcelán,
mince, mobilné telefóny, atď.), v pravom hornom rohu informácia o predaji na splátky, v pravom dolnom



rohu informácia o e-shope N. W., údaj o dátume letáka „4/2016" a ďalšie informácie (ďalej len „reklamný
leták"). V inšpekčnom zázname v časti: Zistený skutkový stav sa uvádza, že po príchode do prevádzkovej
jednotky inšpektori oboznámili zamestnankyňu záložne P.. W. s obsahom podnetu. Počas kontroly bol
v prevádzkovej jednotke na pulte voľne pre spotrebiteľov prístupný predmetný reklamný leták, tento
reklamný leták prezentoval nahotu ľudského tela (nahej ženy od pása vyššie) pohoršujúcim spôsobom,
čím došlo k porušeniu Zákona o reklame. Za zistený nedostatok zodpovedá P.. L. W. - Zlaté časy.
Reklamný leták bol odobratý a tvorí prílohu inšpekčného záznamu. Predmetom podnikania kontrolovanej
osoby podľa výpisu zo Živnostenského registra je: N.. Strana reklamného letáku s vyobrazením nahej
ženy od pása vyššie nijako nesúvisí s týmto predmetom podnikania. Vedúci prevádzkovej jednotky
uviedol, že nevie, kto je objednávateľom reklamného letáku, ani kto reklamný leták do poštových
schránok šíri. Vedúci prevádzkovej jednotky bol oboznámený s obsahom inšpekčného záznamu, pričom
uviedol, že ho berie na vedomie a bude informovať podnikateľku. Následne vedúci prevádzkovej
jednotky inšpekčný záznam podpísal. Inšpekčný záznam obsahuje záväzné pokyny s poukazom na
ustanovenia zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 128/2002
Z.z.") a to:
1. Zabezpečiť, aby nedochádzalo k šíreniu reklamy, ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim
spôsobom. Zodpovedá: P.. L. W. - Zlaté časy, termín: ihneď, trvale.
2. Zaslať na adresu (resp. na e-mail) uvedenú v hlavičke na prvej strane tohto inšpekčného
záznamu stanovisko kontrolovanej osoby, v ktorom bude jasne a zrozumiteľne uvedené, hlavne kto je
prevádzkovateľom siete N. W., kto je objednávateľom a kto šíriteľom predmetného reklamného letáku
do poštových schránok, akým spôsobom bol reklamný leták šírený do poštových schránok. Taktiež
je potrebné ozrejmiť právny vzťah medzi N. W. a podnikateľským subjektom P.. L. W. - Zlaté časy.
Zodpovedá: P.. L. W. - Zlaté časy, termín: do 12.05.2016.
Kontrolovaný subjekt bol súčasne poučený o možnosti uložiť pokutu podľa § 9 ods. 2 zák. č. 128/2002
Z.z. za nedoručenie požadovaných dokladov v stanovenej lehote.
3. Informovať podnikateľský subjekt P.. L. W. - Zlaté časy o priebehu a výsledku kontroly. Zodpovedá:
vedúci prevádzkovej jednotky p. P. D., termín: do 09.05.2016.
Prílohu inšpekčného záznamu tvorí fotokópia označenia prevádzkovej jednotky a originál letáku.
Žalobkyňa dňa 10.05.2016 doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy Vyjadrenie ku kontrole
zo dňa 06.05.2016 v prevádzkovej jednotke N. W., Q. XX, W. W.. K uloženej povinnosti zabezpečiť,
aby nedochádzalo k šíreniu reklamy, ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
žalobkyňa odcitovala články 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 Etického kódexu reklamnej praxe
(ďalej len „EKRP") a poukázala na to, že reklamný leták zobrazuje, okrem šperkov a iného tovaru
ponúkaného záložňou, aj záber na čiastočne nahé ženské telo; na takto vyobrazenej žene je umiestnený
šperk ako jeden z produktov, ktoré je možné v prevádzkarni kontrolovanej osoby buď založiť, alebo
zakúpiť. Z celkového vyobrazenia reklamného letáku ako celku je podľa žalobkyne evidentné, že
zobrazenie čiastočne nahého ženského tela nie je sexistické, urážlivé, vulgárne, či ponižujúce, prípadne
zobrazené iným nevhodným spôsobom, ktorý by znižoval ľudskú (ženskú) dôstojnosť, resp. porušoval
všeobecné normy slušnosti. Mala za to, že nahota v súvislosti s umeleckým stvárnením vizuálu v
tomto prípade je relatívne bežným výrazovým prostriedkom v reklame a ak sa berie do úvahy reklama
kontrolovanej osoby v celom kontexte, t.j. so zreteľom na služby, ktoré ponúka (najmä založenie a
predaj šperkov), s ohľadom na cieľovú skupinu, je zrejmé, že predmetná reklama neprezentuje nahotu
ľudského tela pohoršujúcim spôsobom (reklama celkom zjavne neobsahuje detailné zábery ženských
pohlavných znakov, prípadne iné spoločensky neprijateľné zábery) a súvisí s jej podnikateľskou
činnosťou. Zároveň k záväznému pokynu č. 2 uviedla, že žalobkyňa je prevádzkovateľkou N. W.
na základe živnostenského oprávnenia, pričom „N. W." predstavuje spoločný obchodný názov pre
záložne podnikateľských subjektov S. N. - ŽOLÍK s miestom podnikania ul. Kpt. Nálepku 5, Prešov
a kontrolovanej osoby, pričom tieto subjekty sú oddelené a majú samostatnú právnu subjektivitu.
Žalobkyňa potvrdila, že je objednávateľkou i šíriteľkou reklamného letáku, pričom k šíreniu reklamných
letákov dochádza doručovaním do schránok. Dňa 23.05.2016 bol následne inšpektormi spísaný
Inšpekčný záznam - dokončenie, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa splnila záväzné pokyny uložené v
inšpekčnom zázname zo dňa 06.05.2016, a to doručením vyjadrenia k inšpekčnému záznamu, čím sa
kontrola považuje za ukončenú. Predmetný Inšpekčný záznam - dokončenie bol žalobkyni doručený
26.05.2016. Následne prvostupňový orgán verejnej správy doručil dňa 10.10.2016 žalobkyni Oznámenie
o začatí správneho konania R/0298/06/16 zo dňa 07.10.2016. V oznámení Inšpektorát SOI informoval
žalobkyňu, že pri výkone kontroly boli zistené nedostatky zdokumentované v Inšpekčnom zázname
zo dňa 06.05.2016 a 23.05.2016, opísal zistené nedostatky zhodne ako v inšpekčnom zázname so



záverom, že nakoľko zobrazenie nahej ženy od pása vyššie v rámci propagácie záložne, predmetom
činnosti ktorej je poskytovanie finančných prostriedkov pod podmienkou založenia hnuteľnej veci, nemá
okrem zvýšenia atraktivity reklamy žiadne opodstatnenie a takéto zobrazovanie nahoty ľudského tela
porušuje všeobecné normy slušnosti, správny orgán má za to, že uvedený reklamný leták je reklamou,
ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 1 písm.
c/ Zákona o reklame, za ktoré zodpovedá žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené žalobkyni oznámil, že
podľa § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok") začína voči žalobkyni správne konanie: o zákaze šírenia reklamy podľa § 11 ods. 1
Zákona o reklame a zároveň o uložení postihu podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame. Súčasne v
zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalobkyňu poučil o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom
v lehote 5 dní od doručenia tohto oznámenia, vrátane možnosti navrhnúť doplnenie dokazovania.
Žalobkyňa nevyužila možnosť písomne sa k predmetnému oznámeniu o začatí správneho konania
písomne vyjadriť.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne rozhodnutím č. R/0298/06/016 zo dňa 09.11.2016
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy") uložil žalobkyni podľa § 11 ods. 3 písm. e/
Zákona o reklame pokutu vo výške 33.200,- € za porušenie povinností ustanovených v § 3 ods. 1 písm.
c/ Zákona o reklame pre nedodržanie všeobecných požiadaviek na reklamu tým, že žalobkyňa šírila
reklamu, ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, keď kontrolou vykonanou na
základe podnetu č. 267/2016 bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v postavení objednávateľa a šíriteľa
reklamy šíril do poštových schránok a v čase kontroly priamo v kontrolovanej prevádzke N. W., Q. XX,
W. W. reklamný leták č. 4/2016, ktorý prezentoval nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, keď na
predmetnom šírenom reklamnom obojstranne potlačenom letáku o rozmeroch 105 x 148 mm sa na lícnej
strane bez akéhokoľvek súvisu s podnikateľskou činnosťou nachádzalo vyobrazenie nahej ženy od pása
vyššie, ktorá má okolo krku biely golier s čiernou kravatou, pričom v ľavom hornom rohu sa nachádzalo
logo N. W. v tvare modrého obdĺžnika s bielym nápisom „N." olemovaného zhora a zdola žltým pásom, a
na rubovej strane sa nachádzalo v ľavom hornom rohu logo N. W., zoznam miest prevádzok s uvedením
kontaktných údajov týchto prevádzok, rôzne predmety (šperky, kočík, porcelán, mince, mobilné telefóny,
atď.), v pravom hornom rohu sa nachádzala informácia o predaji na splátky, v pravom dolnom rohu
sa nachádzala informácia o e-shope N. W., údaj o dátume letáka 4/2016 a ďalšie informácie týkajúce
sa prezentácie podnikateľskej činnosti predávajúceho (ďalej aj „predmetný leták"). Súčasne zakázal
žalobkyni podľa § 11 ods. 1 Zákona o reklame šírenie predmetnej reklamy. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že „nakoľko zobrazenie nahej ženy od pása vyššie v rámci propagácie záložne, predmetom
činnosti ktorej je poskytovanie finančných prostriedkov pod podmienkou založenia hnuteľnej veci, nemá
okrem upútania pozornosti na reklamu žiadne opodstatnenie a takého zobrazovanie nahoty ľudského
tela porušuje všeobecné normy slušnosti, správny orgán má za to, že uvedený reklamný leták je
reklamou, ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. Uvedeným protiprávnym
skutkovým stavom došlo k porušeniu § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. Za zistený nedostatok
a tým aj za preukázané porušenie zákona, citované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá
spoločnosť, šíriteľ reklamy." V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal
na to, že inšpektori prvostupňového orgánu verejnej správy vykonali v prevádzke žalobkyne kontrolu,
ktorou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v postavení objednávateľa a šíriteľa reklamy šíril do
poštových schránok a v čase kontroly priamo v kontrolovanej prevádzke reklamný leták č. 4/2016, ktorý
prezentoval nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, ktoré konanie inšpektori prvostupňového
orgánu verejnej správy vyhodnotili ako porušenie § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. Prvostupňový
orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia následne odcitoval obsah vyjadrenia žalobkyne
doručeného 11.05.2016. Následne konštatoval, že v administratívnom konaní bol spoľahlivo zistený
skutkový stav a bolo preukázané, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v jej vyjadrení nemajú vplyv
na zodpovednosť žalobkyne s poukazom na § 2 ods. 1 písm. c/ a f/ Zákona o reklame, pretože
žalobkyňa ako šíriteľka reklamy za zistené porušenie Zákona o reklame nesie objektívnu zodpovednosť.
Následne sa vyjadril k tvrdeniu žalobkyne, že nahota v súvislosti s umeleckým stvárnením vizuálu je
relatívne bežným výrazovým prostriedkom v reklame s tým, že umenie je široký pojem, je individuálnym
prejavom kreativity človeka, je záležitosťou vkusu a jeho vnímanie je subjektívne. Zákon o reklame
sa nevzťahuje na samotné umenie, ale na reklamu, teda na prezentáciu produktov, ktoré sa majú
uplatniť na trhu. Zákon o reklame reguluje, čo je v reklame prípustné a čo určité medze prekračuje a
je výlučne na objednávateľovi reklamy, akú formu reklamy a jej obsah si zvolí. Musí však prihliadať
na dodržanie všeobecných požiadaviek na reklamu, ktoré sa vzťahujú aj na takú reklamu, ktorá je
vyjadrovaná prostredníctvom umenia. Bez ohľadu na to, či je možné reklamu považovať za umenie



alebo nie, musí spĺňať všeobecné požiadavky na reklamu, a teda pokiaľ sa v nej prezentuje nahota, táto
nesmie vyvolávať v ľuďoch pohoršenie. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, že
v súvislosti s činnosťou záložne nie je na dosiahnutie účelu reklamy nevyhnutné zobrazovať nahotu,
nakoľko nahota s činnosťou záložne nijakým spôsobom nesúvisí a nie je nevyhnutná pre reklamu
šperkov. Zodpovednosť za porušenie § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame je objektívna a obrana
žalobkyne nie je liberačným dôvodom. Uzavrel, že vyjadrenie žalobkyne neakceptuje ako dôvod, ktorý
by žalobkyňu zbavoval zodpovednosti za kontrolou zistený protiprávny stav. Ďalej konštatoval, že boli
použité zákonné prostriedky na zistenie skutkového stavu veci so záverom, že neboli splnené zákonom
stanovené podmienky a došlo k porušeniu ustanovenia uvedeného vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia, pričom zodpovednosť žalobkyne bola spoľahlivo preukázaná.

3. Následne prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia poukázal na kritériá
stanovené v § 11 ods. 4 Zákona o reklame, ku ktorým prihliadol pri určení výšky pokuty a tieto jednotlivé
kritériá vyhodnotil nasledovne: Z hľadiska závažnosti porušenia povinnosti prvostupňový orgán verejnej
správy vzal do úvahy, že nebol dodržaný minimálny štandard pre šírenie reklamy ustanovený Zákonom
o reklame, keď žalobkyňa šírila predmetný leták, na ktorom bola v rámci propagácie záložne vyobrazená
nahá žena od pása vyššie. V tejto súvislosti sa orgán verejnej správy zaoberal posúdením obsahu -
vizuálu predmetného letáka z hľadiska, či je z neho možné vyvodiť záver o porušení § 3 ods. 1 písm.
c/ Zákona o reklame a ustáliť rámec, ktorý v rámci správnej úvahy v súvislosti s vyobrazením nahoty
a pohoršením posudzoval. Následne uviedol spôsob, akým posudzoval vizuál predmetného letáka v
kontexte rámca dobrých mravov za účelom vykonania porovnania predmetného letáka z hľadiska, či
tento z neho nevybočuje a nespôsobuje v spoločnosti pohoršenie. Argumentoval, že dobré mravy je
potrebné chápať ako všeobecne uznávané minimum spoločenských hodnôt, sú to pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak má byť možné hodnotiť pohoršenie alebo pohoršujúci spôsob vo vzťahu k nahote, je
potrebné uviesť aj hodnotu dobrých mravov ako minimálnej úrovne spoločenských hodnôt, na ktorých
treba trvať, pri ktorej môže dôjsť k pohoršeniu, resp. osobitne verejnému pohoršeniu. V tejto súvislosti
považoval za nevyhnutné, aby k posúdeniu predmetného letáka došlo s prihliadnutím na normy morálky
platné v spoločnosti v súčasnej dobe, aby tak išlo o vyjadrenie hodnotového systému akceptovaného
v súčasnej spoločnosti. Argumentoval, že vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Poukázal na to, že niektoré zo stále aktuálnych
morálnych noriem sa premietli aj do právnej úpravy niektorých zákonov, ktoré v odôvodnení odcitoval
s tým, že princípy zakotvené v týchto právnych predpisoch majú vypovedaciu hodnotu aj vo vzťahu
k tomu, čo je spoločnosťou akceptovateľné. Ďalej konštatoval, že vzal do úvahy tú skutočnosť, že v
súčasnej spoločnosti „konzumácia" nahoty ľudského tela stále patrí do súkromnej sféry jednotlivca a
nepatrí na verejnosť a pokiaľ sa vyskytne v reklame, vždy vyvolá kontroverziu, pobúrenie, či pohoršenie.
Je však potrebné rozlíšiť mieru, do akej je v reklame prezentovaná nahota ešte prípustná a kedy už nie
je. Mal za to, že pokiaľ sa v reklame vyobrazí nahé telo, v ktorom sú jasne viditeľné pohlavné znaky
človeka, reklama už prípustná nie je. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal aj úvahami zákonodarcu, ktorými sa riadil pri prijímaní právny úpravy
reklamy Zákonom o reklame, pričom poukázal na Dôvodovú správu k Zákonu o reklame k § 3, v ktorej
sa uvádza, že: „Reklama sa obmedzuje zákazom takej podoby, ktorá svojím obsahom porušuje hodnoty
chránené právnym poriadkom. Ide o ochranu ľudského života, zdravia, životného prostredia, slobody,
svedomia, spoločensky uznávanej morálky, ochrany majetku a pod. Zvlášť je zdôraznený vplyv reklamy
na maloleté osoby do 18 rokov veku. Obmedzenia reklamy vyplývajú z tradícií a skúseností získaných
v priebehu vývoja reklamy. Majú spoločný medzinárodný štandard, ktorý je aj v SR kodifikovaný v
Etickom kódexe reklamy, ktorý vydalo Združenie reklamných agentúr a jej orgán - Rada pre reklamu".
Zákonodarca v Dôvodovej správe ustanovil 4 základné princípy, na ktorých má byť reklama budovaná, a
to legálnosť, čestnosť, pravdivosť a slušnosť. V tomto zmysle sú podľa prvostupňového orgánu verejnej
správy podľa Dôvodovej správy k Zákonu o reklame formulované všeobecné požiadavky na reklamu.
Následne prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, že sa zaoberal predmetným
neadresne šíreným letákom aj na účely stanovenia, čím a prečo má predmetný leták vyvolať pohoršenie.
Zo znenia § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame je zrejmé, že nahota v reklame nie je úplne
vylúčená, avšak musí byť prezentovaná tak, aby nevzbudzovala v spoločnosti pohoršenie. Následne sa
zaoberal výkladom pojmu „pohoršujúci", pričom podľa synonymického slovníka na stránke http://X..Y..sk/
X./ možno za X. uvedeného pojmu považovať pojmy poburujúci, spôsobujúci pobúrenie, odsúdenie,
vyvolávajúci negatívne, odmietavé pocity, pohoršujúci, pohoršlivý, rozhorčujúci, škandálny, škandalózny.



V tejto súvislosti poukázal na vizuál predmetného letáka, kedy na lícnej strane sa bez akéhokoľvek
súvisu s podnikateľskou činnosťou nachádzalo vyobrazenie nahej ženy od pása vyššie, ktorá má okolo
krku biely golier s čiernou kravatou, pričom v ľavom hornom rohu sa nachádzalo logo N. W. v tvare
modrého obdĺžnika s bielym nápisom „N." olemovaného zhora a zdola žltým pásom. Je evidentné, že
na predmetnom reklamnom letáku je vyobrazená žena, ktorej poprsie je odhalené. Prvostupňový orgán
verejnej správy vyslovil názor, že použité zobrazenie ženy pôsobí sexisticky a stvárňuje ženu výlučne
ako sexuálnu atrakciu. Ďalej považuje zobrazenie od pol pása nahej ženy, ktorý tvorí dominantnú časť
vizuálu lícnej strany predmetného letáka za neopodstatnené, účelové a sexistické, keďže toto nemá
žiaden súvis s predmetom činnosti subjektu, ktorý prostredníctvom reklamy propaguje svoje služby
na trhu záložní. Žena je v predmetnom letáku vyobrazená len za účelom pritiahnutia pozornosti ako
sexuálna atrakcia. V tejto súvislosti poukázal na definíciu sexistickej reklamy, na ktorú upozorňuje
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a za ktorú sa považujú také vyobrazenia, ktoré „ponižujú,
zosmiešňujú, či znevažujú ženy a mužov, predovšetkým prostredníctvom používania stereotypných
obrazov a sexuálnej objektivizácie. Sexuálna objektivizácia je používanie prevažne ženských tiel ako
objektu, ktorý priláka pozornosť a to prostredníctvom sexualizovaných vyobrazení týchto tiel". Ďalej
prvostupňový orgán verejnej správy poukázal podporne aj na kritériá sexualizácie v reklame, ktorá
využíva rodové stereotypy a v ktorých „ženy (niekedy aj muži) sú redukovaní na svoju sexualitu. Takéto
výrobky sú sexualizované pomocou vizuálnych prvkov a jazykových spojení. To je sprevádzané väčšinou
priamym a otvoreným ponižovaním ženy alebo muža pomocou obrazových a textových aranžmánov.
Niekedy sa toto ponižovanie deje prostredníctvom asociácií (naznačených fantázií)". Následne uviedol
príklady takýchto asociácií.

4. Ďalej sa prvostupňový orgán verejnej správy zaoberal Nálezom Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu
(ďalej len „Komisia"), s ktorej aktivitami počíta aj Dôvodová správa k Zákonu o reklame a ktorá na
základe podnetov od viacerých fyzických osôb posudzovala tak letáky zamerané na prezentáciu N.
W. s obdobným vizuálom lícnej strany, ako aj leták s totožným vizuálom lícnej strany s predmetným
letákom [Nález č. 19 (04-06) - ďalej aj „Nález"]. Odcitoval časť textu predmetného Nálezu, z ktorého o.i.
vyplýva, že „ Komisia považuje zobrazenie nahej ženy, ktoré tvorí dominantnú časť vizálu reklamy za
neopodstatnené, účelové a sexistické, keďže toto nemá žiaden súvis s predmetom činnosti subjektu,
ktorý prostredníctvom reklamy propaguje svoje služby na trhu záložní. Modelka je v reklame vyobrazená
len za účelom pritiahnutia pozornosti ako sexuálna atrakcia, čo Komisia nepovažuje za prípustné.
Komunikačné médium - leták hromadne distribuovaný do schránok obyvateľov je navyše dostupný
širokému cieľovému publiku vrátane detí a mladistvých a Komisia preto uznala námietku sťažovateľov
a vyhodnotila reklamu ako porušujúcu Kódex, najmä vo vzťahu k zvolenému vizuálu a k použitému
komunikačnému médiu a absencie vzťahu vizuálu reklamy k propagovanej službe." V súvislosti s
činnosťou Rady pre reklamu prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobkyňa mohla a mala
vedieť, že obdobný vizuál reklamy ako zvolila v predmetnom letáku je neprípustný, nakoľko Komisia v
súvislosti s neprípustnou nahotou na reklamách N. W. od r. 2010 vydala a na svojom webovom sídle
zverejnila celkovo 17 pozitívnych nálezov, pričom Rada pre reklamu vyzývala zadávateľa reklamy k
zmene alebo úprave posúdenej reklamy, prípadne k zamedzeniu jej ďalšieho šírenia. Prvostupňový
orgán verejnej správy uviedol, že nepochybuje o tom, že žalobkyňa, ktorá podľa výsledkov kontroly
šírila v meste Banská Bystrica predmetný leták, vzhľadom na koordináciu podnikateľskej činnosti s
inými subjektmi prevádzkujúcimi N. W. mohla predpokladať, že predmetný leták nespĺňa všeobecné
požiadavky na reklamu. Zdôraznil, že Komisia vždy riadne odôvodnila, prečo tá ktorá reklama nespĺňa
požiadavky Etického kódexu reklamnej praxe a tieto odôvodnenia sú verejne dostupné. Aj napriek tomu,
že Komisia neposudzuje reklamu z hľadiska dodržania Zákona o reklame, ale len z hľadiska dodržania
ustanovení Etického kódexu reklamnej praxe, prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že
obidve normy sú budované na rovnakých principiálnych hodnotách a zásadách, a preto nálezy Komisie
podľa neho je možné podporne použiť aj pri hodnotení predmetného letáka. Následne uviedol, že za
spoločensky akceptovateľné nemožno ani v súčasnej dobe považovať propagáciu záložne vo forme
letákov doručovaných neadresne do poštových schránok, kde je bez opodstatnenia a účelovo, len
s cieľom pritiahnuť pozornosť, zobrazená žena ako sexuálna atrakcia, pričom tomuto zobrazeniu je
venovaný rovnaký priestor, ako prezentácii samotnej činnosti záložne. Prvostupňový orgán verejnej
správy uzavrel, že takéto zobrazenie nahoty v reklame je preukázateľne pohoršujúce. Považoval za
neprípustné a spoločensky nežiaduce, aby sa vyobrazenie odhalenej ženy v reklame, resp. nahota
vôbec využilo len ako sexuálna atrakcia a samoúčelne priťahovalo pozornosť na produkty, ktoré sú
predmetom reklamy. Je podľa neho evidentné, že cieľom reklamy je vyvolať záujem, ktorý je často
získavaný vyvolaním kontroverzie, čo spravidla nahota vyvolá, avšak propagácia výrobkov či služieb



nemôže byť spájaná s takouto kontroverziou vyvolanou nahotou, ktorá je spoločensky neakceptovateľná
a spôsobuje pohoršenie. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru,
že zobrazenie obnaženej ženy na predmetnom letáku je pohoršujúce, a teda konaním žalobkyne
preukázateľne došlo k porušeniu Zákona o reklame tým, že žalobkyňa v meste Banská Bystrica rozšírila
predmetný reklamný leták, ktorý prezentoval nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. Vo vzťahu
k trvaniu porušenia povinnosti (časové hľadisko) dospel k záveru, že bolo preukázané jednorázové
šírenie predmetného letáka tak do poštových schránok, ako aj v prevádzke žalobcu, čo nehodnotil
ako priťažujúcu okolnosť. Z hľadiska následkov porušenia povinnosti prvostupňový orgán verejnej
správy prihliadol na skutočnosť, že erotické motívy sa za normálnych okolností v reklame neprezentujú
takým spôsobom, aby nimi boli príjemcovia tejto reklamy obťažovaní a pohoršovaní. Následky tejto
reklamy nie je možné presne vymedziť a konštatoval len ich spôsobilosť pohoršiť verejnosť, ich
ohrozovaciu schopnosť a možný negatívny vplyv na maloletých vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku
šírenia predmetného letáka do poštových schránok mohla nastať situácia, keď k takémuto letáku mali
voľný prístup maloletí, deti a mladiství, a teda reklamou mohla byť negatívne ovplyvnená mravnosť,
psychický a morálny vývin maloletých spotrebiteľov a mohol byť deformovaný ich hodnotový rebríček
v súvislosti s vnímaním ženy. Zároveň poukázal na obťažovanie dospelých reklamou, v ktorých je
zobrazovaná žena minimalizovaná výlučne na sexuálnu atrakciu. Konštatoval, že opakované porušenie
Zákona o reklame kontrolou nebolo preukázané. Ďalej konštatoval, že rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré boli predovšetkým zohľadnené pri určovaní výšky postihu bolo nesplnenie zákonných povinností
šíriteľa reklamy s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zisteného porušenia zákona, ako aj
skutočnosť, že nedodržaním všeobecných požiadaviek na reklamu tým, že žalobkyňa šírila reklamu,
ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, nebol dodržaný minimálny štandard
kladený na reklamu garantovaný Zákonom o reklame, nakoľko si predávajúci nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z kogentného ust. § 3 ods. 1 písm. c/ cit. zákona. Zároveň prihliadol k tomu, že princíp
slušnosti, na ktorom sú mimo iného postavené všeobecné požiadavky na reklamu, vzhľadom na zistené
nedostatky nebol dosiahnutý. Prvostupňový orgán verejnej správy prihliadol aj na špecifiká konkrétneho
prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej pokute, ktorá môže byť za
porušenie uvedenej povinnosti uložená a poukázal na zákonom stanovené rozpätie. Vychádzajúc z
kritérií stanovených v § 11 ods. 4 Zákona o reklame uložil žalobkyni pokutu, ktorú môže orgán verejnej
správy v zmysle § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných
požiadaviek na reklamu uložiť (od 33.200,- € do výšky 99.600,- €) v dolnej hranici zákonom stanovenej
sadzby, ktorá bude mať nielen sankčný, ale predovšetkým preventívny účinok.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy žalobkyňa podala odvolanie
a navrhla, aby odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 09.11.2016 zmenil a
pokutu neuložil. V odvolaní žalobkyňa argumentovala, že napadnuté rozhodnutie je ako celok založené
na nesprávnom výklade ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, pri výklade ktorého orgán verejnej
správy prekročil medze voľného uváženia a postupoval v rozpore so zámerom zákonodarcu, pričom
napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Vyslovila nesúhlas s tým, že by sa
dopustila porušenia § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame šírením reklamného letáka č. 4/2016, ktorý
mal prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, pričom zobrazenie nahej ženy od pása
vyššie nijako nesúvisí s podnikateľskou činnosťou účastníka konania a mala za to, že jej zodpovednosť
za porušenie § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame nie je daná. Potvrdila, že šírila predmetný leták, avšak
v súčasnosti platná a účinná legislatíva vzťahujúca sa na obal z reklamy nezakazuje prezentovanie
nahoty ľudského tela, nezakazuje sexistickú reklamu, pričom žalobkyňa zároveň konštatovala, že
vizuál predmetného reklamného letáku nenapĺňa žiaden zo znakov sexizmu a konštatácia rozporu
reklamného letáku s § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame je konštatáciou všeobecného charakteru,
keďže prvostupňový orgán verejnej správy vôbec neuvádza, v čom konkrétne je modelka zobrazená
spôsobom, ktorý porušuje všeobecné normy slušnosti a prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim
spôsobom. Nesúhlasila ani s vyhodnotením predmetného letáka ako letáka, ktorého vizuál by bol v
rozpore s dobrými mravmi. Poukázal súčasne na záver Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu
SOI v Prešove pre Prešovský kraj plynúci z Inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly z 27.10.2016
v N. W., ul. O.. A. 5, F., predmetom ktorej bolo o.i. aj dodržiavanie Zákona u reklame u kontrolovanej
osoby S. N. - ŽOLÍK s miestom podnikania Kpt. Nálepku 5, Prešov, v ktorom prípade sa posudzovalo,
či reklamný leták vizuálom veľmi podobný letáku preskúmavanému v konaní je alebo nie je v rozpore s
§ 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. V uvedenom prípade orgán verejnej správy dospel k záveru, že
reklamný leták nezobrazuje ľudské telo pohoršujúcim spôsobom. Žalobkyňa mala za to, že zobrazenie
modelky ako aj celý vizuál reklamného letáku č. 4/2016 nie je neslušný alebo vulgárny, nie je v rozpore



so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti. Reklama nezobrazuje sexuálne stimuly, poddajnosť,
ani čiastočnú nahotu nevhodným spôsobom a ani nevykresľuje modelku - ženu dehonestujúco, či len
ako sexuálnu atrakciu. Orgán verejnej správy podľa žalobkyne nepodložil svoje všeobecné abstraktné
subjektívne závery o porušení § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame žiadnou skutkovou okolnosťou,
ktorá by tieto závery podporovala a preukazovala, rozhodnutie nevychádza zo správne posúdeného
skutkového stavu a nachádzajú sa v ňom iba všeobecné konštatácie nemajúce oporu v reálnom stave
veci. Reklamný leták podľa žalobkyne spĺňa podmienku kladenú na reklamu v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona
o reklame, ale zároveň aj v čl. 11 ods. 1 písm. b/ EKPR, nakoľko je evidentné, že neporušuje všeobecné
normy slušnosti a neobsahuje prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť, nepôsobí sexisticky, diskriminačne,
urážlivo a ani ponižujúco, a to s ohľadom na celkové zobrazenie reklamy. Podľa žalobkyne sa orgánu
verejnej správy nepodarilo vôbec preukázať porušenie § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame na strane
žalobkyne.

6. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0716/99/2016 zo dňa 15.03.2017
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy a odvolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonanej kontroly u
žalobkyne, poukázal na skutkové a právne zistenia prvostupňového orgánu verejnej správy, na priebeh
administratívneho konania a konštatoval, že v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu
alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaný v odvolacom konaní
uviedol, že zistil inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia, keď
prvostupňový orgán verejnej správy vo výrokovej časti rozhodnutia nesprávne uviedol paragrafové
znenie ustanovenia, na základe ktorého uložil pokutu, keď bolo uvedené „podľa § 11 ods. 3 písm.
e/ Zákona o reklame", pričom správne má byť uvedené „podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o
reklame". Žalovaný konštatoval, že takúto chybu vyhodnotil ako inú zrejmú nesprávnosť z dôvodu, že z
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je nad všetky pochybnosti zrejmé, že peňažná sankcia bola
uložená podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame, keď toto ustanovenie už v správnom znení bolo
citované na str. 11 prvostupňového rozhodnutia a aj v odôvodnení výšky pokuty bolo správne uvedené,
že pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Žalovaný ďalej v odôvodnení
poukázal na odvolacie námietky žalobkyne, ktorá poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie je ako
celok založené na nesprávnom výklade § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, keď správny orgán
prekročil medze voľného uváženia a postupoval v rozpore so zámerom zákonodarcu a duchom právnej
úpravy a namietala, že rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný v odôvodnení uviedol,
že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia má za to, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne
nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ju zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Skutočnosti
a dôvody uvedené v odvolaní nespochybňujú uloženie sankcie zo strany orgánu verejnej správy a
nie sú dôvodom na zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na ust. § 2 ods.
1 písm. c/, § 3 ods. 1 písm. c/ a § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame a následne sa vyjadril
k jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne s tým, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne o
nesprávnom výklade § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame zo strany prvostupňového orgánu verejnej
správy, ani o arbitrárnom a nepreskúmateľnom rozhodnutí. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa
žalovaného jasne poukázal na zámer normotvorcu citovaním príslušnej časti Dôvodovej správy k Zákonu
o reklame, ktorá apeluje aj na ochranu spoločensky uznávanej morálky, pričom zvlášť kladie dôraz na
vplyv reklamy na maloleté osoby. Jedným zo základných pilierov reklamy je aj slušnosť. Žalovaný sa
stotožnil s výkladom pojmu pohoršujúci a tiež s definíciou sexistickej reklamy a jej pojmovými znakmi,
ktoré predostrel prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí. K námietke, že nahota
nie je ako právny pojem definovaná žalovaný uviedol, že takýto počin nie je vôbec nevyhnutný, nakoľko
výraz nahota je všeobecne známy a nie je nutné ho definovať ani za účelom špecifikácie v § 3 ods. 1
písm. c/ Zákona o reklame. Dôležitý je výklad pojmu prezentácia nahoty pohoršujúcim spôsobom, pričom
zákonodarca pohoršujúci spôsob bližšie nešpecifikuje, čo možno dôvodiť jeho možnou variabilitou v
závislosti od plynutia času a spoločenského a kultúrneho vývoja. Žalovaný uviedol, že práve tento
pojem má byť predmetom správnej úvahy orgánu aplikujúceho právo a jeho výklad je rozhodujúci
na posúdenie uvedenej veci. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne ohľadne jej záveru, že
zobrazenie modelky v letáku č. 4/2016 je bežným aktom, aký sa zvyčajne vyskytuje na verejnosti bez
toho, aby vzbudzoval pohoršenie a uviedol, že žalobkyňa sa nesprávne opiera o vyhlášku Ministerstva
kultúry SR, ktorá je určená na jednotné označovanie zvukových záznamov, umeleckých výkonov a iných
diel prezentovaných v médiách. Je nutné rozlišovať medzi kritériami na zobrazovanie nahoty ľudského
tela za účelom tvorby umenia a za účelom propagácie výrobkov, služieb a iných výkonov s cieľom ich
uplatnenia na trhu. Reklama musí spĺňať vyššie nároky, resp. požiadavky podmienené jej účelom využitia



ako je umenie a v tomto kontexte je podľa žalovaného potrebné vykladať aj pojem pohoršujúci spôsob
a to striktnejšie v rámci používania nahoty v reklame oproti nahote v umení. Poukázal na to, že fyzická
osoba si môže vybrať, či sa dostane do kontaktu s určitým druhom umenia, pri reklame a to aj v prípade
žalobkyne je táto distribuovaná fyzickým osobám ako príjemcom reklamy bez ich súhlasu a chýba tu teda
prvok vôle, reklama sa môže dostať k fyzickým osobám aj bez ich aktivity, alebo proti ich vôli, ako tomu
bolo aj v tomto prípade, kedy žalobkyňa šírila reklamu jednak do poštových schránok spotrebiteľov, ale aj
v rámci svojej prevádzkarne, čo nebolo sporné. Žalovaný ustálil, že aj z hľadiska zobrazovania nahoty sa
musí odvetvie reklamy riadiť prísnejšími požiadavkami ako je tomu v prostredí umenia, a preto nesúhlasil
s názorom žalobkyne, že ide v tomto prípade o bežný akt bez možnosti vyvolať pohoršenie. Žalovaný
nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je všeobecné.
Argumentoval, že nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom, že nahá modelka s odkrytou bradavkou s
bielym golierom okolo krku a čiernou kravatou opretá o stĺp žiadnym spôsobom nesúvisí s predmetom
podnikania žalobkyne. Táto sa síce snaží navodiť dojem, že ide o reklamu šperkov, ktorých predaj je tiež
predmetom jej podnikateľskej činnosti, avšak predmetná modelka na letáku č. 4/2016 na sebe žiadne
šperky nemá (krk obopína biely golier s kravatou a prsty rúk na danom letáku nie sú ani zobrazené).
Žalovaný nezobral do úvahy ani argument žalobkyne, že spojenie ženy a šperku je bežné, pričom
sa žena často zobrazuje obnažená, resp. čiastočne nahá, pretože nie je možné vyvodiť záver, že
konanie žalobkyne nie je nezákonné z toho dôvodu, že obdobne postupujú aj iné subjekty na trhu.
Takáto argumentácia by viedla k denegatio justitiae. Každá reklama sa musí posudzovať samostatne,
je nevyhnutné presne a úplne zistiť skutkový stav veci, charakter a závažnosť protiprávneho konania,
a preto žalovaný odmietol všeobecné porovnávanie reklamy žalobkyne s reklamami šperkov iných
subjektov.

7. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala v odvolaní na niektoré kritériá sexistickej reklamy s tým, že sa snažila
poukázať na to, že v danej veci tieto neboli naplnené, žalovaný mal za to, že minimálne v jednom
bode ide o naplnenie kritéria sexistickej reklamy v plnom rozsahu. Predmetný reklamný leták podľa
žalovaného zobrazuje obnaženú ženu žiadnym spôsobom nesúvisiacu s propagovaným produktom, v
dôsledku čoho táto slúži výlučne len ako pútač či dekorácia, pričom reklama nesúvisí s poskytovanými
službami. Ak by príjemca reklamy vzhliadol len na prvú stranu letáku, nevedel by ani v teoretickej rovine
určiť, čo predmetná modelka reklamuje, nakoľko z uvedeného záberu nie je zrejmý žiadny produkt,
ktorý by mohol byť objektom reklamy. Až na druhej strane predmetného letáku sú popísané činnosti
žalobkyne, pričom z prednej strany letáku nemožno zistiť ani jednu z uvedených činností, nakoľko tu
podľa žalovaného úplne absentuje požadované prepojenie s podnikateľským zameraním žalobkyne.
Účelom reklamy bolo podľa žalovaného len fascinovať a šokovať, prípadne primárne upútať mužskú
časť klientely. Žalovaný konštatoval, že reklamný leták napĺňa aj ďalší znak sexistickej reklamy, ktorým
je vizuálna forma evokujúca zdanie, že žena je stotožniteľná s tovarom a dá sa kúpiť, keďže za určitých
okolností je možné predpokladať, že uvedená modelka predstavuje vec ako možný predmet zálohu a z
toho, že v ľavom hornom rohu je uvedený nápis N. W. (logo záložne), môže príjemca reklamy vyvodiť
dojem, že aj žena ako ľudská bytosť je v danej záložni zameniteľná za peniaze alebo inú protihodnotu.
Za určitých podmienok podľa žalovaného reklamný leták napĺňa aj ďalšie znaky sexistickej reklamy ako
napr. to, že takýto obrázok uráža ženy, nakoľko ich predstavuje ponižujúcim spôsobom alebo rediguje
ženy do určitých špecifických úloh, pričom charakteristickými znakmi sú hlúposť, úslužnosť. Z uvedených
skutočností žalovaný ustálil, že prejavy sexistickej reklamy sa v danom reklamnom letáku nachádzajú
v hojnom počte a veľmi výrazne, čo v konečnom dôsledku umocňuje aj obnažená bradavka modelky,
pričom celkový dojem sa vymyká charakteru podnikania a ničím nesúvisí s podnikateľskou činnosťou
žalobkyne. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý poukázal
aj na rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to, že legálne vymedzenie dobrých mravov upravuje
Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 4 ods. 8. Pri dôkladnej aplikácii ratio legis možno podľa žalovaného
použiť predmetnú legálnu definíciu dobrých mravov aj v súvislosti s prezentovaním nahoty ľudského tela
pohoršujúcim spôsobom. Napriek skutočnosti, že spoločnosť sa stále vyvíja, je podľa žalovaného nutné
prijať záver, že predmetné vyobrazenie modelky na reklamnom letáku s odhalenou bradavkou je aj na
súčasné pomery morálky a slušnosti neprimerané a neakceptovateľné, a teda je bez pochýb aj v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podstatným kritériom
pre ustálenie, či ide o prezentáciu nahoty ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, je hľadisko mravné a
morálne. Poukázal na pojem morálka a mravnosť a konštatoval, že zneužitie nahého tela modelky za
účelom propagácie produktov nie je v zmysle definícií morálky dobré a aj z pohľadu kritéria mravnosti
v predmetnej veci došlo k zjavnému vybočeniu z uznávaných a všeobecne platných pravidiel morálky
v našej spoločnosti, nakoľko obnaženie ženských pŕs prekračuje prípustnú hranicu prezentácie nahoty



ľudského tela, je spôsobilé pohoršovať väčšiu skupinu spoločnosti a zásadným spôsobom ohrozuje
alebo môže ohroziť mravný vývoj mladistvých. Poukázal na spôsob distribúcie a šírenia reklamných
letákov, pričom nie je možné vylúčiť, že by sa k nim nedostali aj deti, nemožno opomenúť ani to, že
uvedené reklamné letáky pohoršujú aj dospelých jedincov, o čom svedčí aj podaný podnet. Vo vzťahu
k žalobkyňou označenému rozsudku Najvyššieho správneho súdu v Brne žalovaný uviedol, že tento
rozsudok nie je možné aplikovať na uvedený prípad, keďže predmetom posudzovania správneho súdu
bola otázka, či bol žalobca dostatočne oblečený, aby nevzbudzoval pohoršenie v očiach svojich susedov,
pričom tento mal na sebe nejaké oblečenie, a teda nebol úplne nahý ako modelka na reklamnom letáku.
V súvislosti s uvedeným rozsudkom však poukázal na jeho text, v ktorom sa uvádza, že „ ...pokiaľ
k obnažovaniu (sebaobnažovaniu, ktoré môže byť pohoršujúce, ak je spojené so sexuálnym alebo
iným kontextom) dochádza bez týchto súvislostí, je takéto konanie určite menej pohoršujúce ako
napr. využívanie výrazne obnažených tiel v niektorých reklamách." Žalovaný sa stotožnil so záverom
prvostupňového orgánu verejnej správy o možnom negatívnom vplyve predmetného reklamného letáku
na maloleté osoby. K námietke, že v našej legislatíve nie je upravený zákaz nahoty alebo sexizmu,
žalovaný uviedol, že takýto zákaz nie je upravený expressis verbis, avšak predmetné konanie možno
v mnohých prípadoch subsumovať napríklad pod pojem dobré mravy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala
na závery Inšpektorátu SOI so sídlom v Prešove, žalovaný uviedol, že tento záver nemôže posúdiť,
nakoľko nepozná všetky skutkové okolnosti daného prípadu. Žalovaný podporne poukázal na nálezy
Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu, ktorá vo všetkých zverejnených nálezoch týkajúcich sa N. W., tieto
reklamy vyhodnotila ako pozitívne z obdobného dôvodu ako žalovaný. Predmetné články EKRP platného
na území SR, ktoré boli porušené, pritom svojím obsahom zodpovedajú rozsahu skutkovej podstaty
§ 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, nakoľko sú tiež spojené s posudzovaním vhodnosti reklamy
vzhľadom k reklamovaným produktom, dobrým mravom, slušnosti a použitiu sexizmu. Žalovaný uzavrel,
že v administratívnom konaní bolo nepochybne preukázané porušenie § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o
reklame. Žalobkyňa vybočila z medzí morálky, slušnosti a dobrých mravov, keď šírila reklamný leták
s vyššie popísaným obsahom, ktorý ani v teoretickej rovine nezodpovedal jej podnikateľskej činnosti.
Zobrazenie nahej ženy na letáku č. 4/2016 spĺňa podľa žalovaného viaceré znaky sexistickej reklamy a je
zároveň prinajmenšom spôsobilé vyvolať pohoršenie u prijímateľov reklamy; skutočnosti, že pohoršenie
aj reálne vyvolalo prinajmenšom v jednom prípade nasvedčuje aj podaný podnet, na základe ktorého
začalo administratívne konanie. Žalovaný vyslovil názor, že takýto druh reklamy porušujúcej všeobecné
požiadavky na reklamu v dôsledku prezentácie nahoty ľudského tela pohoršujúcim spôsobom môže
mať negatívny vplyv na psychický a mravný vývoj maloletých osôb, ako aj na ich formovanie z hľadiska
postavenia ženy v spoločnosti redukovanej len ako sexuálny objekt. Využívanie výrazne obnažených
tiel v niektorých reklamách za podstatne pohoršujúce označil aj Najvyšší správny súd v Brne vo svojom
rozsudku sp. zn. As 69/2003. Žalovaný vyhodnotil námietky a tvrdenia žalobkyne za účelové a právne
irelevantné, nesledujúce logiku veci a účel právnej úpravy, a preto k nim neprihliadol. Skutkový stav
považoval žalovaný za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú a nezistil v
odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia.

8. Žalovaný považoval výšku uloženej pokuty za primeranú zistenému skutkovému stavu a to v súlade
s § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame v rámci zákonného rozpätia. Pri určení výšky pokuty žalovaný
prihliadol na porušenie § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame v kontexte s kritériami pre určenie výšky
pokuty stanovenými v § 11 ods. 4 Zákona o reklame. Najmä prihliadol na výsledky kontroly zo 06.05.2016
vykonanej v prevádzkarni žalobkyne, na výsledky administratívneho konania a keďže zobrazenie
nahej ženy od pása vyššie v rámci propagácie záložne je predmetom činnosti, ktorej je poskytovanie
finančného plnenia pod podmienkou založenia hnuteľnej veci, kúpa a predaj tovaru, nemá okrem
zvýšenia atraktivity reklamy žiadne opodstatnenie a takéto zobrazovanie nahoty ľudského tela pohoršuje
všeobecné normy slušnosti, žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, že
reklamný leták žalobkyne je reklamou, ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom
a ktorého šírenie je v rozpore so všeobecnými požiadavkami na reklamu. Z hľadiska charakteru a
možných následkov zisteného nedostatku žalovaný prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa ako šíriteľka
reklamy preukázateľne prezentovala nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, v dôsledku čoho
vyvolala pohoršenie prinajmenšom u podávateľa podnetu a zároveň reálne hrozilo, že takéto pohoršenie
mohol spôsobiť aj vo vzťahu k ďalším osobám. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na ohrozovanie
mravnej výchovy mládeže. Predmetný reklamný leták bol podľa žalovaného spôsobilý rozvracať morálku
spoločnosti tým, že vyvolával pohoršenie a deformoval mravnú výchovu maloletých jedincov, pričom bol
tiež v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu verejnej
správy, že erotické motívy sa za normálnych okolností v reklame neprezentujú takým spôsobom, aby



nimi boli príjemcovia tejto reklamy obťažovaní a pohoršovaní. Žalovaný tiež zohľadnil skutočnosť, že
predmetné letáky boli šírené aj do poštových schránok neadresným spôsobom, avšak fakticky možno
dôvodiť, že tieto boli spôsobilé dostať sa do povedomia nielen konkrétnej osoby, ktorá ich vybrala zo
schránky alebo sa k nej dostala iným spôsobom, ale aj do celých rodín, resp. ďalších osôb, ktoré žijú
s takouto osobou v spoločnej domácnosti. Takýmto konaním žalobkyne teda preukázateľne došlo k
zníženiu rozsahu práv dotknutých subjektov, resp. prinajmenšom k ohrozeniu ich právom chránených
záujmov na šírenie reklamy v súlade so všeobecne zaužívanými a vžitými pravidlami morálky a zásadami
mravnosti. Z formálneho hľadiska považoval žalovaný za nutné poukázať na zjavné nerešpektovanie
povinností žalobkyne dodržiavať všeobecné požiadavky na reklamu, t.j. zdržať sa prezentovania nahoty
ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. Žalovaný uzavrel, že výška uloženej pokuty je vzhľadom na jej
represívnu výchovnú funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou
a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia
zákona.

9. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 33.200,- € a
bolo zakázané šírenie reklamného letáka č. 4/2016. V bode III. žaloby namietala, že predmetom
konania pred žalovaným bolo preskúmanie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z
09.11.2016, ktoré bolo zmätočné a nezákonné aj z dôvodu, na ktorý poukazuje samotný žalovaný
v napadnutom rozhodnutí a to, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola žalobkyni uložená
pokuta podľa § 11 ods. 3 písm. e/ Zákona o reklame a podľa obsahu odôvodnenia podľa § 11
ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame. Žalovaný túto chybu posúdil ako zrejmú nesprávnosť, avšak
podľa žalobkyne sa jedná o chybu podstatnú, pretože sa nachádza priamo vo výroku ako jedinej
záväznej časti prvostupňového rozhodnutia. Uvedená chyba podľa žalobkyne zakladá zmätočnosť a
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu neodstráneného rozporu medzi výrokom
a odôvodnením. Žalobkyňa poukázala v žalobe na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný uvádza, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré
by ju zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky, pričom skutočnosti a dôvody uvedené v odvolaní
žalobkyne nespochybňujú uloženie sankcie. Žalobkyňa namietala, že v odvolaní uviedla podstatné
skutočnosti a poukázala na zrejmé nesprávne závery prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom
nebolo jej úmyslom sa liberovať, nakoľko jej zodpovednosť za porušenie ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o
reklame nebola a nie je daná. Žalobkyňa sa podľa žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy)
mala dopustiť porušenia § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame tým, že šírila reklamu, ktorá prezentuje
nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, predmetný leták má napĺňať kritériá sexistickej reklamy,
ktoré sa na ňom majú nachádzať v hojnom počte a veľmi výrazne. Žalovaný zároveň konštatoval aj
rozpor s dobrými mravmi, tak na úrovni morálnej (nakoľko zobrazenie nahého tela modelky nemožno
považovať za dobré), tak aj na úrovni mravnej (obnažením ženských pŕs). Závery žalovaného podstatné
pre posúdenie možného rozporu reklamného letáka sú podľa žalobkyne subjektívneho charakteru,
postrádajúce vecnosť, nenachádzajúce oporu v zistenom skutkovom stave. V bode IV. žalobkyňa
zhrnula podstatné body svojho odvolania, najmä v súvislosti s hodnotením predmetného letáka ako
sexistického, v ktorom uviedla kritériá vytvorené reklamnou praxou, pri splnení ktorých možno hovoriť o
reklame ako sexistickej. Žiadne z uvedených kritérií podľa argumentácie žalobkyne v odvolaní nenapĺňali
znaky sexistickej reklamy. Zároveň poukázala na odvolacie námietky vzťahujúce sa ku konštatovaniu
prvostupňového orgánu verejnej správy, že predmetný leták je v rozpore s dobrými mravmi a môže mať
negatívny vplyv na maloletých a mladistvých. V bode V. žaloby žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje
s rozhodnutím žalovaného, napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné ako celok založené na
nesprávnom výklade § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame s prekročením medzí správneho uváženia,
subjektívne, vecne nesprávne a namietala, že zodpovednosť žalobkyne nie je daná.

10. V bode VI. žaloby žalobkyňa konkretizovala žalobné body nasledovne:
- namietala, že predmetný leták nie je reklamou porušujúcou § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame,
nakoľko nahota modelky nie je zobrazená pohoršujúcim spôsobom, modelka má len odhalený prsník,
pričom na letáku nie sú viditeľné pohlavné orgány, nie sú naplnené kritériá sexistickej reklamy a leták
č. 4/2016 neodporuje dobrým mravom.
- v súčasnosti nie je na území SR prezentácia nahoty ľudského tela zakázaná, rovnako tak aj reklama
sexistická, Zákon o reklame poňal do svojho znenia o.i. aspekt sexistickej reklamy, a to zobrazovanie
nahoty ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, čo reklama nesmie prezentovať.



- pri postupe posudzovania predmetného letáka je podľa žalobkyne potrebné zohľadniť tento v celom
jeho kontexte, pri pohľade na celkový vizuál je zrejmé, že z neho nemožno objektívne vyčítať prítomnosť
známok sexizmu. Modelka je zobrazená vkusne, čiastočne zahalená a v predmetnom letáku absentujú
znaky sexizmu tak, ako ich vytkol žalovaný a rovnako absentujú znaky zakladajúce rozpor letáka č.
4/2016 s dobrými mravmi.
- vyslovila nesúhlas s konštatáciou žalovaného, že leták č. 4/2016 napĺňa jeden znak sexistickej reklamy
v plnom rozsahu a to, že zobrazená obnažená žena nesúvisí s propagovaným produktom, pričom
poukázal na to, že pokiaľ by príjemca reklamy zhliadol len stranu letáka č. 4/2016, kde je zobrazená
modelka, nevedel by ani v teoretickej rovine určiť, čo predmetná modelka reklamuje, pretože zo záberu
nie je zrejmý žiadny produkt, ktorý by mohol byť objektom reklamy. Žalobkyňa poukázala na to, že
reklama sa hodnotí v celom svojom kontexte a nie vo svojich jednotlivých častiach. Vyslovila nesúhlas s
tvrdením žalovaného, že vyvrátil jej tvrdenie o prepojení modelky s reklamovanými produktami, pretože
z jej činnosti pri záložníctve je zrejmé, že veľká väčšina produktov, ktoré v prevádzke ponúka, je tvorená
šperkami, ktoré sa neodmysliteľne spájajú so ženami. Toto spojenie je vžité, zaužívané. Na predmetnom
letáku žalobkyňa jasne uvádza, že predáva šperky a nie je teda pravdivé, že neexistuje spojenie medzi
vizuálom modelky a reklamovaným tovarom. Spojenie šperku a ženy, či už nahej alebo čiastočne nahej,
je v reklamnej praxi bežné a vžité. Záver žalovaného o naplnení znaku sexistickej reklamy spočívajúcej
v neexistencii prepojenia medzi modelkou a reklamovaným tovarom je podľa žalobkyne subjektívny a
nemajúci základ v skutkovom stave veci.
- považovala záver žalovaného, že je možné naplnenie ďalšieho znaku sexistickej reklamy spočívajúcej
vo vizuálnej forme evokujúcej zdanie, že žena je stotožniteľná s tovarom, dá sa kúpiť, pričom je
možné za určitých okolností predpokladať, že uvedená modelka predstavuje vec ako možný predmet
zálohu, považuje žalobkyňa za absurdný a plne subjektívny, nemajúci oporu v objektívnom stave
veci. Stotožniteľnosť ženy s tovarom prichádza do úvahy tam, kde textová a vizuálna forma evokuje
zdanie, že sa dá žena podobne ako tovar kúpiť. Z vizuálu letáka č. 4/2016, ani z jeho textového
prevedenia, nie je podľa žalobkyne možné objektívne stotožniť ženu so zálohom. Textová časť informuje
potenciálnych zákazníkov o tovaroch a akciách žalobkyne, žiadnym spôsobom ani len nenaznačuje
možnosť stotožnenia ženy so zálohom. Vizuál reklamy zobrazuje príkladmo šperky, ako aj ďalšie tovary,
ktoré možno v prevádzkach žalobkyne založiť a zakúpiť. Modelka je zobrazená vkusne, čiastočne nahá,
v podstate má odhalený prsník, nie je v póze, ktorá by hanila, dehonestovala alebo inak ponižovala ženy
a z pohľadu na modelku vôbec nemožno dôjsť k záveru, že môže byť predmetom zálohu.
- poukázala na to, že za účelom objektivizácie dopadu a vnímania reklamy je potrebné uvažovať o
priemernom príjemcovi reklamy, ktorý je v rozumnej miere pozorný, opatrný a racionálne vyhodnocuje
obsah reklamy pri zohľadnení zobrazených a jazykových faktorov v spojení s účelom reklamy. Z
celkového vizuálu predmetného letáka aplikujúc objektivizáciu je zrejmé, že predmetný príjemca reklamy
s istotou vie, čo žalobkyňa ponúka a že modelka ako ľudská bytosť nie je a ani nemôže byť predmetom
zálohu. Žalovaný podľa žalobkyne neposudzoval predmetnú vec z pohľadu objektivizácie dopadu a
vnímania reklamy priemerným príjemcom reklamy, ale formuloval subjektívne a nesprávne závery.
- nesúhlasila so záverom žalovaného o naplnení ďalšieho znaku sexistickej reklamy, keď mal podľa
žalovaného urážať ženy, pretože ich predstavuje ponižujúcim spôsobom, nakoľko modelka nemá okrem
kravaty a goliera nič oblečené a svojím pohľadom sa snaží vzbudiť ľútosť nad svojím sociálnym
statusom, prípadne má leták č. 4/2016 redukovať ženy do určitých špecifických úloh, ako zvodkyňa,
luxusná spoločníčka a charakteristickým znakom má byť hlúposť, úslužnosť, modelka môže vzbudiť v
očiach mužov pocit, že je len sexuálnou atrakciou. Podľa žalobkyne nie je jasné, ako dospel žalovaný
z vizuálu modelky na predmetnom letáku k informácii o jej sociálnom statuse a ku charakteristike tak,
ako je vyššie uvedené, takéto závery považuje žalobkyňa za subjektívne, pri ktorých sa žalovaný zrejme
inšpiroval literatúrou z oblasti reklamy a bez akéhokoľvek logického súvisu získané informácie aplikoval
na tento prípad. Z pohľadu na celkový kontext letáka č. 4/2016 a zohľadňujúc vnímanie priemerného
príjemcu reklamy nie je podľa žalobkyne objektívne možné dôjsť k týmto chybným a subjektívnym
záverom.
- namietala, že pri posudzovaní predmetnej veci žalovaný prekročil medze správneho uváženia.
Rozhodnutie má byť spravodlivé a má sa opierať o objektívne závery rozhodujúceho orgánu, v tomto
prípade je však postavené na subjektívnych záveroch žalovaného, na informáciách z oblasti reklamy,
ktoré však boli aplikované na predmetnú vec bez logickej nadväznosti na objektívnu skutočnosť.
- namietala, že žalovaný pri konštatácii rozporu predmetného letáka s dobrými mravmi na seba prevzal
úlohu zákonodarcu, keď uviedol vlastnú definíciu rozporu reklamy s dobrými mravmi, čo je v priamom
rozpore s jeho kompetenciami. Žalovaný konštatoval rozpor predmetného letáka s dobrými mravmi
z hľadiska morálky a mravnosti. Pokiaľ v súvislosti s morálkou žalovaný konštatoval, že zneužitie



nahého tela modelky za účelom propagácie produktov nie je dobré, žalobkyňa namietala, že tento
záver nie je správny, nakoľko slovenská legislatíva nezakazuje zobrazovanie ľudskej nahoty, resp.
zobrazovanie ľudskej nahoty v spojení s prezentáciou tovarov a služieb, a preto nemožno hovoriť
ani o tom, že žalobkyňa zneužila vizuál modelky na propagáciu svojich tovarov. Pokiaľ žalovaný v
súvislosti s mravnosťou konštatoval, že došlo k zjavnému vybočeniu z uznávaných a všeobecne platných
pravidiel morálky z dôvodu obnaženia pŕs modelky, čo môže zásadným spôsobom ohroziť mravných
vývoj mladistvých, žalobkyňa rovnako namietala, že v súčasnosti neexistuje zákaz prezentácie nahoty
ľudského tela v reklame, v dôsledku čoho nie je predmetný leták v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný
podľa nej zároveň zavádza, pretože modelka nemá obnažené obe prsia. Zároveň tvrdenie o tom, že
leták môže ohroziť mravný vývoj mladistvých považuje žalobkyňa za hraničný a zveličený.
- argumentovala (zhodne ako v odvolaní), že v súčasnosti je nahota pomerne často prezentovaná a sú
ňou zasiahnutí maloletí aj mladiství, túto okolnosť je pre posudzovanie predmetnej veci potrebné brať na
zreteľ, pretože má vplyv na ponímanie a akceptáciu nahoty spoločnosťou. Hranice akceptácie nahoty
v reklame spoločnosťou sa formujú podľa toho, v akom množstve a akým spôsobom je prezentovaná.
Postup žalovaného obmedziť svoje rozhodovanie len na jednoduchú konštatáciu o negatívnom vplyve
reklamy na spoločnosť je nesprávny a nedostatočný, pretože je nesporným faktom, že nahota v reklame
či už čiastočná alebo úplná nie je v SR ničím novým, nepoznaným, čo by mohlo poburovať tak, ako
to konštatuje žalovaný, ktorý zároveň aj dodáva, že vizuál modelky je „spôsobilý rozvracať morálku
spoločnosti". Tento záver žalobkyňa považuje za absurdný. Argument žalovaného, že reklama je v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi, pretože vyvolala pohoršenie v subjekte, ktorý podal podnet na
prešetrenie v tejto veci, považuje žalobkyňa za irelevantný. V takomto ponímaní by bolo obtiažne uviesť
na trh akúkoľvek reklamu.
- vyslovila nesúhlas s argumentáciou žalovaného, ktorý sa pri definícii pojmu „dobré mravy" analogicky
odvoláva na § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože analógia je v správnom práve, ktoré
je súčasťou verejného práva, vylúčená. Argumentovala, že aplikácia § 4 ods. 8 Zákona o ochrane
spotrebiteľa na uvedenú vec s odvolaním sa na ratio legis nie je možné, pretože ratio legis Zákona
o reklame sa nepochybne líši od ratio legis Zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti podľa
žalobkyne došlo k excesu pri aplikácii správneho uváženia.
- tvrdenie žalovaného, že predmetný leták je spôsobilý reálne ohroziť mravný vývoj maloletých, resp.
mladistvých považuje žalobkyňa za absurdný, pretože nemožno prenášať zodpovednosť rodičov za
výchovu a mravný vývoj maloletých na žalobkyňu.
- poukázala na skutočnosť, že pod právo na slobodu prejavu sa subsumuje aj reklama ako prejav
výsostne komerčného charakteru, v dôsledku čoho požíva ústavno-právnu (čl. 17 Listiny základných
práv a slobôd) ako aj medzinárodnoprávnu ochranu (čl. 10 Dohovoru o ochrane základných ľudských
práv a slobôd). Reklamu ako typ slobody prejavu uznal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len
„EĽSP") napr. v rozsudku z 20.11.1989 vo veci Markt Intern Verlak GmbH. a Klaus Bermann proti
Nemecku, v ktorom priznal reklame ako špecifickému typu slobody prejavu ochranu a to najmä z dôvodu,
že jednotlivec má mať možnosť získavať a obdržať také informácie, ktoré mu napomôžu slobodne sa
rozhodnúť.
- argumentovala, že je potrebné uvažovať aj intenzitu, akou sa mal predmetný leták dopustiť rozporu
s dobrými mravmi (morálka, mravnosť) a rozporu s § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. Indikátorom
je v tomto prípade celkový vizuál letáka, jeho objektívne posúdenie a objektívny záver, či je možné
klasifikovať zobrazenie jedného nahého prsníka ženy ako zobrazenie nahoty pohoršujúcim spôsobom a
„rozvracajúce morálku spoločnosti". Fotografia je autorským dielom, k vyhotoveniu ktorého dala modelka
svoj súhlas. Nie je možné objektívne uzavrieť, že modelka je redukovaná na objekt, ktorý má byť
predmetom reklamy, čím je leták sexistický. Celkový vizuál letáka nevyobrazuje modelku v nevýznamnej,
nevýhodnej pozícii, nemá výraz žiadnej podriadenosti či nerovného zaobchádzania. Závery žalovaného
podľa žalobkyne pri posudzovaní letáka vôbec nezodpovedajú objektívnemu posúdeniu celkového
vizálu, ale sú zjavne subjektívne, v dôsledku čoho nemôžu tvoriť podklad pre rozhodnutie tak, aby spĺňalo
podmienku vecnej správnosti.

11. V bode VII. žaloby žalobkyňa uviedla, že hoci striktne odmieta zodpovednosť za porušenie § 3
ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, navrhla súdu z dôvodu právnej istoty, aby v prípade, ak konštatuje
danosť zodpovednosti žalobkyne, aplikoval príslušné zákonné ustanovenie o moderácii. V bode VIII.
žaloby žalobkyňa navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. V bode IX.
žaloby žalobkyňa navrhla, aby rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a to s poukazom na § 191 ods. 1 písm.
c/, d/ a f/ zák. č. 162/2015 Z.z. o správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP"), keďže vychádzajú z



nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a rozpor výrokovej
časti a odôvodnenia a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný do úvahy za základ napadnutého rozhodnutia,
nemá oporu v spise. Žalobkyňa si uplatnila právo na náhradu trov konania.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že postupoval v zmysle Zákona o reklame, správne
zistil skutkový stav a vyvodil právny záver, že žalobkyňa porušila zákon. Rozhodnutie žalovaného
považoval za zákonné a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na žalobné námietky a následne sa k nim
vyjadril. K námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a rozpor výrokovej časti
a odôvodnenia uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí i v druhostupňovom rozhodnutí sa dostatočne
zaoberal jednotlivými námietkami žalobkyne a uviedol dôvody, prečo sa argumentami žalobkyne
nestotožnil. Vyslovil domnienku, že žalobkyňa sa len snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie zákona.
Práva žalobkyne podľa neho neboli v administratívnom konaní porušené, pretože žalovaný spoľahlivo
zistil skutkový stav a postupoval v súlade s § 46 Správneho poriadku. Rozhodnutie má podľa neho
náležitosti podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy svojím
rozhodnutím uložil žalobkyni pokutu podľa § 11 ods. 3 písm. e/ Zákona o reklame a podľa obsahu
odôvodnenia podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame, túto chybu žalovaný vyhodnotil ako chybu
v písaní a inú zrejmú nesprávnosť, keďže z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že
pokuta bola uložená podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame, ktoré ustanovenie prvostupňový
orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a uvedená oprava nemá žiaden vplyv
na právne účinky rozhodnutia. Poukázal na ciele a výsledok vykonanej kontroly u žalobkyne, ktorou bolo
zistené, že žalobkyňa v postavení objednávateľa a šíriteľa reklamy šírila do poštových schránok a v
čase kontroly priamo v kontrolovanej prevádzke leták č. 4/2016, ktorý leták je reklamou, ktorá prezentuje
nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom tak, ako je konkretizované v napadnutom rozhodnutí. K
námietke, že závery žalovaného sú subjektívneho charakteru, chýba im vecnosť a nenachádzajú oporu
v skutkovom stave, žalovaný uviedol, že tieto považuje za účelové a tendenčné, s cieľom vyhnúť sa
plneniu povinnosti uloženej žalobkyni rozhodnutiami orgánu verejnej správy. Tvrdil, že v rozhodnutiach
bolo jasne poukázané na zámer normotvorcu citovaním príslušnej časti Dôvodovej správy k Zákonu
o reklame upozorňujúcej na ochranu spoločensky uznávanej morálky, s osobitným dôrazom na vplyv
reklamy na maloleté osoby. Rozhodujúcim pre konštatovanie porušenia povinnosti stanovenej zákonom
je skutkový stav zistený v čase kontroly, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa porušila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. Poukázal na to, že porušenie zákona opísaným
konaním žalobkyne jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu. Žalobkyňa ako šíriteľka reklamy za
zistené porušenie Zákona o reklame zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Vyjadril nesúhlas
s námietkou žalobkyne, že reklamný leták nie je reklamou porušujúcou ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona
o reklame, s argumentáciou žalobkyne, že nahota modelky nie je zobrazená pohoršujúcim spôsobom,
keďže modelka má len odhalený prsník a na reklamnom letáku nie sú viditeľné pohlavné orgány, že nie
sú naplnené kritériá sexistickej reklamy a leták neodporuje dobrým mravom. Žalovaný vyslovil názor,
že v predmetnom prípade prišlo k vybočeniu zo všeobecne platných a uznávaných pravidiel morálky v
našej spoločnosti, nakoľko obnažený prsník modelky prekračuje prípustnú hranicu prezentácie nahoty
ľudského tela, je spôsobilý pohoršovať väčšiu skupinu spoločnosti a môže ohroziť alebo ohrozuje mravný
vývoj maloletých. Keďže predmetné letáky boli distribuované do schránok bytových domov, mohli sa
dostať do dispozície maloletým osobám a predmetné reklamné letáky pohoršujú aj dospelých. Aj napriek
tomu, že na reklamnom letáku nie sú viditeľné pohlavné orgány modelky, jeden zo sekundárnych
pohlavných znakov je na tomto reklamnom letáku viditeľný a to odhalený pravý prsník modelky. Poukázal
na pozitívny Nález Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu, ktorá posudzovala letáky zamerané na
prezentáciu N. W. s obdobným vizuálom lícnej strany, ako aj leták s totožným vizuálom lícnej strany s
predmetným letákom N. W. a to zhodne ako v prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí so záverom,
že aj Zákon o reklame aj Etický kódex reklamnej praxe sú budované na rovnakých principiálnych
hodnotách a zásadách, a preto je možné nález Komisie podporne využiť aj pri hodnotení predmetného
letáka. Žalovaný uzavrel, že zobrazenie nahoty v reklame tak, ako je v tomto prípade, je preukázateľne
pohoršujúce. Zároveň trval na tom, že predmetná reklama je sexistická, kritériá sexistickej reklamy
detailne rozobral vo svojom rozhodnutí. Zároveň trval aj na skutočnosti, že konanie žalobkyne je v
rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne, že
neexistuje spojenie medzi vizuálom modelky a reklamovaným tovarom s tým, nemožno mať žiadne
pochybnosti o tom, že polonahá modelka s obnaženou pravou bradavkou s bielym golierom okolo
krku a čiernou kravatou opretá o stĺp žiadnym spôsobom nesúvisí s predmetom podnikania žalobkyne.
Nie je možné ani vyvodiť, že ide o reklamu šperkov, ktorých predaj je tiež predmetom podnikateľskej
činnosti žalobkyne, keďže predmetná polonahá modelka na reklamnom letáku nemá na sebe žiadne



šperky. K tvrdeniu žalobcu, že z vizuálu letáku ani jeho textového prevedenia nemožno objektívne
stotožniť ženu so zálohom, žalovaný uviedol, že za určitých okolností možno predpokladať, že uvedená
polonahá modelka predstavuje vec ako možný predmet zálohu, keďže na reklamnom letáku je uvedený
nápis N. W.. K žalobcom definovanému pojmu „priemerný príjemca reklamy", ktorý s istotou vie, čo
žalobkyňa ponúka a že modelka nie je a ani nemôže byť predmetom zálohu, žalovaný uviedol, že
pokiaľ by aj priemerný príjemca reklamy zhliadol len tú stranu reklamného letáka, na ktorej sa nachádza
polonahá modelka a logo N. W., nevedel by podľa názoru žalovaného ani v teoretickej rovine určiť, čo
predmetná polonahá modelka reklamuje, keďže z uvedeného záberu nie je zrejmý žiadny produkt, ktorý
by mohol byť predmetom reklamy. Z prednej strany letáka nemožno vyvodiť predmet činnosti žalobkyne,
nakoľko tu úplne absentuje požadované prepojenie s podnikateľským zameraním žalobkyne. K námietke
žalobkyne, že žalovaný pri posudzovaní predmetnej veci prekročil medze správneho uváženia, žalovaný
uviedol, že prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie vychádza z objektívne zisteného skutkového
stavu veci, rozhodnutia sú spravodlivé, žalovaný presne a úplne zistil skutkový stav veci, ako aj charakter
a závažnosť protiprávneho konania žalobkyne. Neprekročil pri posudzovaní predmetného prípadu
medze správneho uváženia. Správna úvaha umožňuje orgánu verejnej správy v medziach zákona prijať
také rozhodnutie, ako uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Hodnotenie
dôkazov vykonal žalovaný v súlade so zákonom. K tvrdeniu žalobcu, že slovenská legislatíva nezakazuje
zobrazovanie ľudskej nahoty v reklame, v dôsledku čoho nie je leták v rozpore s dobrými mravmi a
tvrdenie, že predmetný leták môže ohroziť mravný vývoj mladistvých je zveličený a hraničný, žalovaný
uviedol, že nesúhlasí s názorom, že v súčasnosti je nahota často prezentovaná a sú ňou zasiahnutí aj
mladiství ako liberačný dôvod v prejednávanej veci. Reklama žalobkyne je spôsobilá dostať sa do rúk
maloletých osôb bez privolenia - súhlasu ich rodičov. Nesúhlasil s tvrdením, že v našej legislatíve nie je
upravený zákaz nahoty, takýto zákaz nie je upravený expressis verbis, avšak predmetné konanie možno
v mnohých prípadoch subsumovať napríklad pod pojem dobré mravy. K tvrdeniu žalobcu, že analógia
je v správnom práve, ktoré je súčasťou verejného práva vylúčená, žalovaný uviedol, že analógia je
jedným z interpretačných postupov, ktorý sa uplatňuje v prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje
návod na riešenie konkrétneho právneho problému. V prípade neurčitých právnych pojmov umožňuje
zákonodarca verejnej moci uplatniť jej odbornú erudíciu a skúsenosti. Analógia nie je v správnom práve
úplne vylúčená. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR. Pokiaľ žalobca
namietal v žalobe skutočnosť, že pod právo na slobodu prejavu sa subsumuje aj reklama, ako prejav
výsostne komerčného charakteru, v dôsledku čoho používa ústavnoprávnu ako aj medzinárodnoprávnu
reklamu. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom neuviedol, že sa žalobkyni nepriznáva
právo na slobodu prejavu, ktorého súčasťou je aj reklama ako špecifický typ slobody prejavu, má však za
to, že žalobkyňa porušila povinnosť, keď neboli dodržané všeobecné požiadavky na reklamu tým, že táto
šírila reklamu prezentujúcu nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, za ktoré porušenie Zákona o
reklame nesie objektívnu zodpovednosť. Žalovaný vzal do úvahy skutočnosť, že v súčasnej spoločnosti
patrí nahota ľudského tela stále do súkromnej sféry jednotlivca a nepatrí na verejnosť. Pokiaľ sa nahota
vyskytne v reklame, vždy vyvolá pohoršenie, resp. kontroverziu. Je potrebné rozlíšiť mieru, do akej je v
reklame prezentovaná nahota ešte prípustná a kedy už nie. Žalovaný uzavrel, že pokiaľ sa v reklame
vyobrazí nahé alebo polonahé telo, na ktorom sú jasne viditeľné či už primárne alebo sekundárne
pohlavné znaky človeka, reklama už prípustná nie je. Trval na svojom názore, že taký druh reklamy, ktorá
porušuje všeobecné požiadavky na reklamu v dôsledku prezentácie nahoty ľudského tela pohoršujúcim
spôsobom, môže mať negatívny vplyv na mravný a psychický vývoj maloletých osôb, ako aj na ich
formovanie z toho hľadiska, ako vnímajú, resp. budú vnímať ženy v spoločnosti. Využívanie výrazne
obnažených tiel v niektorých reklamách za podstatne pohoršujúce označil aj Najvyšší správny súd v Brne
vo svojom rozsudku sp. zn. AS 69/2003. Sankcia bola žalobkyni uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby
v súlade so Zákonom o reklame, plní preventívnu i represívnu funkciu a je s prihliadnutím na zákonom
stanovené medze a hľadiska pokutou primeranou a zároveň zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu
stavu a charakteru porušenia zákona.

13. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že podľa výroku prvostupňového rozhodnutia
jej bola uložená pokuta podľa § 11 ods. 3 písm. e/ Zákona o reklame ako objednávateľovi reklamy
za neprípustnú porovnávaciu reklamu, avšak zo skutkového stavu veci, ako aj z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v tejto veci sa nejedná o posudzovanie toho, či bola reklama
žalobkyne porovnávacia. Výrok prvostupňového rozhodnutia je nesprávny a nerešpektujúci skutkový
stav veci, vnútorne si odporujúci, v dôsledku čoho je prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
žalovaného nesprávne, nezákonné, zmätočné a nepreskúmateľné. Za porušenie povinnosti podľa § 3
ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame (čo bolo konštatované vo výroku) nie je možné uložiť sankciu podľa



§ 11 ods. 3 písm. e/ Zákona o reklame. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas so spôsobom, ako sa s týmto
pochybením žalovaný vysporiadal so záverom, že takúto chybu vyhodnotil ako chybu v písaní. Zotrvala
na názore, že závery podstatné pre posúdenie danosti zodpovednosti žalobkyne sú postavené na
subjektívnych úvahách, orgány verejnej správy prekročili pri posudzovaní hranice správneho uváženia
a závery sú v rozpore s pravidlami logického myslenia. Poukázala na účel Zákona o reklame, ktorým
je ustanovenie všeobecných požiadaviek na reklamu, ako aj stanovenie určitých hraníc, za ktorých sa
šíriteľ reklamy môže pri prezentácii svojich produktov a služieb pohybovať. Hlavným účelom reklamy
je pritiahnuť pozornosť potenciálneho zákazníka, musí primárne osloviť, zaujať a upútať pozornosť
príjemcu reklamy. Zotrvala na názore, že vizuál reklamného letáka je potrebné nerozlučne spájať s
tovarom, ktorý žalobkyňa propagovala, pričom jedným z tovarov, ktorý je u žalobkyne zastúpený v
najväčšom množstve sú šperky, ktoré sú nerozlučne spájané so ženami, pričom sa nezriedka objavuje
reklama na šperky s polonahou ženou. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že z § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona
o reklame vyplýva, že reklama nesmie prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom; v
reklame je možné prezentovať nahotu ľudského tela, legislatíva SR neupravuje zákaz prezentovania
nahoty v reklame. Z toho vyvodila, že zákonodarca povoľuje zobrazovanie nahého ľudského tela v
reklame, avšak toto nesmie byť zobrazované pohoršujúcim spôsobom, t.j. zobrazenie nahoty ľudského
tela nie je samo o sebe pohoršujúce. Žalovaný síce konštatuje, že žalobkyňa porušila povinnosť
podľa § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, avšak vôbec relevantne nekonkretizuje, v čom presne
spočívalo pohoršujúce zobrazenie nahoty tela modelky. Žalobkyňa uviedla, že pre rozhodnutie v tejto
veci by mal zavážiť záver z Inšpekčného záznamu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v
Prešove pre Prešovský kraj (kontrolovaný subjekt S. N. - ŽOLÍK), pričom predmetom kontroly bol
veľmi podobný reklamný leták, pri posudzovaní ktorého došiel orgán verejnej správy k záveru, že tento
nezobrazuje ľudské telo pohoršujúcim spôsobom. SOI v Prešove vyhodnotila reklamný leták ako leták,
ktorý neporušuje Zákon o reklame tým, že zobrazuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
nie je neslušný ani vulgárny, nie je v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti. Pokiaľ
žalovaný namietal rozpor reklamného letáka s dobrými mravmi, žalobkyňa uviedla, že dobré mravy
by sa mali posudzovať vždy s ohľadom k danému času, danému miestu s prihliadnutím na všetky
okolnosti toho ktorého prípadu, s akcentom na jeho povahu. Napokon žalobkyňa uviedla, že reklama,
resp. reklamný leták sa posudzuje v celosti, v celom svojom kontexte a nie čiastočne, v dôsledku čoho je
argumentácia žalovaného irelevantná a závery žalovaného sú v rozpore s pravidlami logického myslenia.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe rozhodol Uznesením č.k. 24S/67/2017-59 zo dňa 10.08.2017 tak, že návrh zamietol. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 25.08.2017.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov
nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu
dňa 06.03.2018. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli súdu
dňa 22.03.2018 (§ 137 ods. 3 SSP).

16. Podľa § 1 zák. č. 147/2001 Z.z. tento zákon ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu,
požiadavky na reklamu niektorých produktov, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami
neprípustnej porovnávacej reklamy a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri výkone dozoru alebo
dohľadu (ďalej len "dozor") nad dodržiavaním tohto zákona. Tento zákon sa použije, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. 1)

17. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 147/2001 Z.z. podľa tohto zákona
a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou,
podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu,
b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu
výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním,
c) šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri,
d) tabakový výrobok je výrobok určený na fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, ak je čo len
čiastočne vyrobený z tabaku,
e) sponzorstvo tabakového výrobku je finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú
osobu alebo právnickú osobu, na podujatie alebo činnosť, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom



je reklama tabakového výrobku; sponzorstvom tabakového výrobku nie je plnenie, ktoré je poskytnuté
ako odplata za tovar alebo službu,
f) objednávateľom reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 147/2001 Z.z. reklama nesmie prezentovať nahotu ľudského tela
pohoršujúcim spôsobom.

19. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 147/2001 Z.z. reklama sa nesmie šíriť, ak je v rozpore s dobrými mravmi,
prezentuje produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané, alebo ak
nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. 9a)

20. Podľa § 10 písm. f/ zák. č. 147/2001 Z.z. dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva
Slovenská obchodná inšpekcia nad reklamou tabakových výrobkov a reklamou, nad ktorou podľa vecnej
príslušnosti nevykonávajú dozor orgány uvedené v písmenách a) až e).

21. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 147/2001 Z.z. ak orgány dozoru podľa § 10 (ďalej len "orgán dozoru")
zistia porušenie tohto zákona, šírenie reklamy zakážu; šírenie reklamy môžu zakázať aj vtedy, ak hrozí
porušenie ustanovenia § 4 ods. 3. V rozhodnutí o zákaze šírenia reklamy orgán dozoru môže uložiť
povinnosť zverejnenia tohto rozhodnutia alebo jeho častí a povinnosť zverejnenia opravného vyhlásenia
v hromadných oznamovacích prostriedkoch.

22. Podľa § 11 ods. 3 písm. d/, e/ zák. č. 147/2001 Z.z. okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 orgán
dozoru uloží pokutu
d) od 33 200 Eur do 99 600 Eur šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
e) do 166 000 Eur objednávateľovi reklamy za neprípustnú porovnávaciu reklamu podľa § 4 ods. 1 až
3 a za porušenie ustanovení § 8 ods. 4, 7 až 10 a 24.

23. Podľa § 11 ods. 4, 5, 7 zák. č. 147/2001 Z.z. (4) Pri ukladaní pokuty orgán dozoru prihliada na
závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a na to, či ide o opakované porušenie tohto zákona.
(5) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru o porušení zákona dozvedel,
najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia tohto zákona.
(7) Na konanie orgánov dozoru pri ukladaní sankcií sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
23) okrem konania orgánu dozoru podľa § 10 písm. e), na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis. 1)

24. Podľa § 2 písm. f/ zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach
ochrany spotrebiteľa kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, dodržiavanie ostatných podmienok
ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi na vykonávanie veľkoobchodnej, distribučnej,
maloobchodnej činnosti, na poskytovanie služieb, najmä služieb cestovného ruchu, 6) časovo
vymedzeného užívania ubytovacích zariadení, poskytovania dlhodobých rekreačných služieb, ich
výmeny a sprostredkovania ich ďalšieho predaja vrátane vedľajších zmlúv, 6a) a ubytovacích služieb 7)
a služieb informačnej spoločnosti. 7a)

25. Podľa § 3 ods. 2 písm. f/ zák. č. 128/2002 Z.z. slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej
správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou
napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
(ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie
(ďalej len "inšpektorát"), a to: Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre
Banskobystrický kraj.

26. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 6 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.



(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny
orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

28. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici č. R/0298/06/16
zo dňa 09.11.2016, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni za porušenie povinností
ustanovených v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame uložil pokutu vo výške 33.200,- €.

29. Žalobkyňa v žalobe namietala, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a rozpor výrokovej časti a odôvodnenia a
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný do úvahy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v spise.
Zároveň žalobkyňa, hoci odmieta zodpovednosť za porušenie § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame
navrhla, aby správny súd aplikoval príslušné zákonné ustanovenie o moderácii.

30. Žalobkyňa v žalobe namietala, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo
predmetom odvolacieho konania pred žalovaným a ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, je
nepreskúmateľné a zmätočné z dôvodu neodstráneného rozporu medzi výrokom a odôvodnením, keď
vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že pokuta bola žalobkyni uložená podľa § 11 ods.
3 písm. e/ Zákona o reklame, avšak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že pokuta
bola uložená podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas s hodnotením
žalovaného, že sa jedná len o zrejmú nesprávnosť, bez toho, aby tvrdila, že postup žalovaného (keď
napriek tomu, že neodstránil tento rozpor, potvrdil prvostupňové rozhodnutie), je nezákonný. Správny
súd k tejto námietke uvádza, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy má náležitosti
stanovené podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pričom výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, vrátane opisu skutku a určenia miesta a času
zistenia nedostatku, ktoré zabezpečujú nezameniteľnosť skutku s iným skutkom, ako aj náležitosti podľa
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
ktorý skutočnosť, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo nesprávne
uvedené, že pokuta sa žalobkyni ukladá podľa § 11 ods. 3 písm. e/ Zákona o reklame, pričom správne
malo byť uvedené podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame, vyhodnotil ako inú zrejmú nesprávnosť.
Z výroku i odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je totiž zrejmé, že pokuta bola žalobkyni uložená
vo výške 33.200,- € za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/
Zákona o reklame, za ktoré je podľa § 11 ods. 3 cit. zákona možné uložiť pokutu podľa písm. d/ cit. zákona
a to v rozpätí od 33.200,- € do 99.600,- €. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je jednoznačné,
že peňažná sankcia bola žalobkyni uložená podľa § 11 ods. 3 písm. d/ cit. zákona, prvostupňový
orgán verejnej správy toto ustanovenie v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správne cituje a
po vyhodnotení kritérií stanovených v § 11 ods. 4 cit. zákona pre určenie výšky pokuty uvádza, že
pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby (33.200,- €). Správny súd v tejto
súvislosti uvádza, že žalovaný potom, ako zistil vo výroku uvedenú zrejmú nesprávnosť (v označení
nesprávneho písmena aplikovaného zákonného ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o reklame, podľa
ktorého bola uložená žalobkyni sankcia) mal správne postupovať tak, že mal prvostupňové rozhodnutie
vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy s pokynom, aby vykonal opravu výroku predmetného
rozhodnutia postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku a až po vykonaní opravy a upovedomení
účastníčky konania o vykonanej oprave mal o podanom odvolaní rozhodnúť. Skutočnosť, že žalovaný
o podanom odvolaní rozhodol bez toho, aby bola uvedeným spôsobom odstránená vyššie uvedená
zrejmá nesprávnosť v prvostupňovom rozhodnutí však nie je takým porušením ustanovení o konaní pred



orgánom verejnej správy, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia. Dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je totiž akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také,
ktoré je podstatné, musí ísť teda o porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy určitej
intenzity, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa
napokon tak, ako už bolo vyššie uvedené, túto skutočnosť v žalobe ani nenamietala. Uvedená zrejmá
nesprávnosť podľa názoru správneho súdu nespôsobuje ani nepreskúmateľnosť a ani nezrozumiteľnosť
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže v kontexte obsahu Oznámenia o začatí
správneho konania, odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného je pre účastníčku konania (žalobkyňu) bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že jej bola uložená pokuta za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 písm. c/
Zákona o reklame, za ktoré jej orgán verejnej správy uložil sankciu v zmysle § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona
o reklame na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby vo výške 33.200,- €. Námietka žalobkyne preto
nebola spôsobilá napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
orgánu verejnej správy.

31. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového
orgánu verejnej správy z dôvodu, že tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Argumentovala, že predmetný leták nie je reklamou porušujúcou ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o
reklame, nakoľko nahota modelky nie je zobrazená pohoršujúcim spôsobom (modelka má len odhalený
prsník, pričom na letáku nie sú viditeľné pohlavné orgány), nie sú naplnené kritériá sexistickej reklamy
a leták č. 04/2016 neodporuje dobrým mravom. V preskúmavanom prípade nebolo medzi účastníkmi
konania sporné, že žalobkyňa je objednávateľom a tiež šíriteľom predmetného reklamného letáka, na
ktorom je o.i. vyobrazená nahá žena tak, ako je popísané v bode 1 tohto rozsudku. Medzi účastníkmi
konania je sporné, či zobrazenie nahej ženy (od pása vyššie) v rámci propagácie záložne (ktorá je
predmetom podnikateľskej činnosti žalobkyne) na predmetnom letáku je reklamou, ktorá prezentuje
nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom a následne, či šírením takejto reklamy došlo zo strany
žalobkyne k porušeniu § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, t.j. k spáchaniu správneho deliktu, za
ktorý jej bola uložená sankcia (pokuta) v zmysle § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame. Predovšetkým
je potrebné zdôrazniť, že správny delikt je protispoločenské konanie uvedené v osobitných zákonoch,
ktoré nie je označené ako priestupok. K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu je potrebné
o.i. zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou došlo k porušeniu alebo ohrozeniu
práv chránených týmto zákonom. V tomto prípade žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy
(podľa odôvodnenia rozhodnutí) mali za preukázané, že zo strany žalobkyne jednoznačne došlo k
porušeniu ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, t.j. k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý
žalobkyňa zodpovedá objektívne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na účel Zákona o reklame,
ktorý je vymedzený v § 1 cit. zákona v štyroch oblastiach, pričom jednou z týchto oblastí je stanovenie
všeobecných požiadaviek na reklamu. Podľa Dôvodovej správy k Zákonu o reklame, tak ako na ňu
poukázal aj žalovaný, základné požiadavky na reklamu vychádzajú z právne záväzných pravidiel
hospodárskej súťaže, zásad etiky a ochrany spotrebiteľa. Reklama sa obmedzuje zákazom takej
jej podoby, ktorá svojím obsahom porušuje hodnoty chránené právnym poriadkom. Ide o ochranu
ľudského života, zdravia, životného prostredia, slobody, svedomia, spoločensky uznávanej morálky,
ochrany majetku a pod. Zvlášť je zdôraznený vplyv reklamy na maloleté osoby do 18 rokov veku.
Obmedzenia reklamy vyplývajú z tradícií a skúseností získaných v priebehu vývoja reklamy. Majú
spoločný medzinárodný štandard, ktorý je aj v SR kodifikovaný v Etickom kódexe reklamy, ktoré vydalo
združenie reklamných agentúr a jej orgán Rada pre reklamu. Predpokladom pre určenie deliktuálnej
zodpovednosti žalobkyne za porušenie ustanovenia Zákona o reklame a následne pre uloženie sankcie
je však nevyhnutné, aby konanie žalobkyne napĺňalo skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu
tak, ako je definovaný v Zákone o reklame. V tomto prípade pre určenie deliktuálnej zodpovednosti
žalobkyne za správny delikt definovaný v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, za ktorý žalovaný (ako
orgán dozoru nad reklamou v zmysle § 10 písm. f/ Zákona o reklame) uložil žalobkyni ako šíriteľovi
reklamy sankciu podľa § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame a to za porušenie všeobecných požiadaviek
na reklamu podľa § 3 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, v zmysle ktorého reklama nesmie prezentovať nahotu
ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, je podstatnou skutočnosťou (pre posúdenie reklamy vo forme
reklamného letáka šíreného žalobkyňou z hľadiska tvrdeného porušenia všeobecných požiadaviek na
reklamu stanovených v cit. § 3 ods. 1 písm. c/), či konkrétna reklama prezentuje nahotu ľudského tela
pohoršujúcim spôsobom.



32. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy predmetný reklamný leták vyhodnotili ako reklamu,
kde je vyobrazené nahé ľudské telo pohoršujúcim spôsobom. Z dôvodu rozsiahleho odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného (viď body 6-8 tohto rozsudku) i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej
správy (viď body 2-4 tohto rozsudku) správny súd stručne poukazuje len na podstatné dôvody,
ktorými orgány verejnej správy odôvodnili vyššie uvedený záver o spáchaní predmetného správneho
deliktu žalobkyňou. Prvostupňový orgán verejnej správy argumentoval, že nahé telo od pása vyššie
nemá okrem upútania pozornosti na reklamu žiadne opodstatnenie, nemá súvis s podnikateľskou
činnosťou žalobkyne a takéto zobrazenie nahoty porušuje všeobecné normy slušnosti; zobrazenie
nahého tela vždy vyvolá pohoršenie; ak je vyobrazené nahé telo, na ktorom sú jasne viditeľné
pohlavné znaky človeka (ženy), nie je to prípustné; použitie nahej ženy pôsobí sexisticky, pričom
nemá súvis s predmetom činnosti, v dôsledku čoho je splnené jedno z kritérií sexistickej reklamy;
zobrazenie nahého tela je v rozpore s dobrými mravmi a vyvoláva pohoršenie u maloletých resp.
mladistvých. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že vyššie uvedené
závery boli výsledkom správnej úvahy, ktorá bola prezentovaná len v súvislosti s odôvodnením
výšky uloženej pokuty, t.j. pri vyhodnotení kritérií stanovených v § 11 ods. 4 Zákona o reklame;
inak prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil svoj záver o porušení ust. § 3 ods. 1 písm. c/
Zákona o reklame v podstate tým, že „zobrazenie nahej ženy od pása vyššie v rámci propagácie
záložne, predmetom činnosti ktorej je poskytovanie finančných prostriedkov pod podmienkou založenia
hnuteľnej veci, nemá okrem upútania pozornosti na reklamu žiadne opodstatnenie a takéto zobrazovanie
nahoty ľudského tela porušuje všeobecné normy slušnosti." Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä s výkladom pojmu
„pohoršujúci" (prvostupňový orgán však v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal vo vzťahu k výkladu
pojmu „pohoršujúci" len na jeho gramatický výklad, resp. synonymá, bez kontextu na posudzovanú
reklamu) a ďalej sa stotožnil definíciou sexistickej reklamy a jej pojmovými znakmi tak, ako ich
uviedol prvostupňový orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí (v tejto súvislosti správny súd
poukazuje na to, že predmetné pojmové znaky sexistickej reklamy boli vytvorené reklamnou praxou,
resp. boli definované v materiáloch Slovenského strediska pre ľudské práva a prvostupňový orgán
verejnej správy vychádzal z tam uvedených pojmových znakov a definícií). Žalovaný vo vzťahu k
vyhodnoteniu kritérií sexistickej reklamy konštatoval, že minimálne v jednom bode ide o naplnenie
kritéria sexistickej reklamy v plnom rozsahu (keďže predmetný leták zobrazuje obnaženú ženu žiadnym
spôsobom nesúvisiacu s propagovaným produktom, v dôsledku čoho táto slúži výlučne len ako pútač, či
dekorácia). Oproti záverom prvostupňového orgánu verejnej správy navyše konštatoval, že predmetný
reklamný leták napĺňa aj ďalšie znaky sexistickej reklamy tak, ako sú uvedené podrobnejšie v bode
7 tohto rozsudku. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý
poukázal na rozpor uvedenej reklamy s dobrými mravmi. Následne žalovaný konštatoval, že podstatným
kritériom pre ustálenie, či ide o prezentáciu nahoty ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, je hľadisko
mravné a morálne, pričom z pohľadu týchto kritérií jednoznačne uzavrel, že v predmetnej veci došlo k
zjavnému vybočeniu z uznávaných a všeobecne platných pravidiel morálky v našej spoločnosti, nakoľko
obnaženie ženských pŕs prekračuje prípustnú hranicu prezentácie nahoty ľudského tela, je spôsobilé
pohoršovať väčšiu skupinu spoločnosti a zásadným spôsobom ohrozuje alebo môže ohroziť mravný
vývoj mladistvých. Obdobne ako prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný svoje závery podporil
argumentáciou uvedenou v nálezoch Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu týkajúcich sa reklamných
letákov Záložne W., ktorá tieto vyhodnotila vo zverejnených nálezoch ako pozitívne z obdobného dôvodu
ako žalovaný. Žalovaný konštatoval, že príslušné články Etického kódexu reklamnej praxe platného na
území SR, ktoré boli (podľa predmetných nálezov) porušené, svojím obsahom zodpovedajú rozsahu
skutkovej podstaty § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, nakoľko sú tiež spojené s posudzovaním
vhodnosti reklamy vzhľadom k reklamovaným produktom, dobrým mravom, slušnosti a použitiu sexizmu.
Následne uzavrel, že v administratívnom konaní bolo nepochybne preukázané porušenie § 3 ods. 1
písm. c/ Zákona o reklame, pretože žalobkyňa vybočila z medzí morálky, slušnosti a dobrých mravov,
keď šírila reklamný leták s vyššie popísaným obsahom, ktorý ani v teoretickej rovine nezodpovedal
jej podnikateľskej činnosti. Zobrazenie nahej ženy na letáku č. 4/2016 spĺňa viaceré znaky sexistickej
reklamy a je zároveň prinajmenšom spôsobilé vyvolať pohoršenie u prijímateľov reklamy; skutočnosti,
že pohoršenie aj reálne vyvolalo prinajmenšom v jednom prípade nasvedčuje aj podaný podnet, na
základe ktorého začal prvostupňový orgán verejnej správy v danej veci konať. Takýto druh reklamy podľa
žalovaného porušuje všeobecné požiadavky na reklamu v dôsledku prezentácie nahoty ľudského tela
pohoršujúcim spôsobom, môže mať negatívny vplyv na psychický a mravný vývoj maloletých osôb, ako
aj na ich formovanie z hľadiska postavenia ženy v spoločnosti redukovanej len ako sexuálny objekt.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy hodnotili, resp. posudzovali



skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom verejnej správy z hľadiska, resp. na základe kritérií, ktoré
nie sú stanovené v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame.

33. Je možné súhlasiť so žalobkyňou, že účelom Zákona o reklame o.i. je stanovenie všeobecných
požiadaviek na reklamu so stanovením určitých limitov, resp. hraníc, v ktorých môže šíriteľ reklamy pri
prezentácii svojich produktov, služieb a podnikania postupovať. Je však zároveň potrebné podotknúť,
že hlavným účelom reklamy ako takej je práve pritiahnutie pozornosti potenciálneho zákazníka. Účelom
reklamy je osloviť, zaujať, upútať pozornosť príjemcu reklamy, resp. spotrebiteľa. Obdobne je potrebné
súhlasiť so žalobkyňou, že reklamu (reklamný leták) je potrebné hodnotiť v celom svojom kontexte a nie
len v jeho jednotlivých častiach. Z ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame vyplýva, že reklama nesmie
prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. Z toho vyplýva, že zákonodarca povoľuje
zobrazovanie nahého ľudského tela v reklame, avšak toto nesmie byť zobrazované pohoršujúcim
spôsobom. Z uvedeného je možné vyvodiť logický záver, že zobrazenie nahoty ľudského tela samo
o sebe nie je pohoršujúce. Pokiaľ teda žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vyvodili záver
o tom, že žalobkyňa spáchala správny delikt na základe toho, že reklamný leták šírený žalobkyňou
prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom na základe úvahy, že vizuál predmetného
letáku, na ktorom je zobrazená nahá modelka, ktorá má odhalený jeden prsník, predstavuje zobrazenie
nahého ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, pretože zobrazovanie nahoty ľudského tela je v rozpore
s morálkou, slušnosťou a dobrými mravmi, pričom zároveň takéto zobrazenie vykazuje prvky sexistickej
reklamy, založil svoje rozhodnutie na vyhodnotení kritérií, ktoré nie sú stanovené v § 3 ods. 1 písm. c/
Zákona o reklame. Správny súd má za to, vychádzajúc z odôvodnenia týchto rozhodnutí, že žalovaný
i prvostupňový orgán verejnej správy posudzovali predmetnú reklamu (reklamný leták) z hľadiska
kritérií stanovených v Etickom kódexe reklamnej praxe (resp. jeho jednotlivých článkov), vychádzajúc
pritom z doslovnej argumentácie použitej v predmetných nálezoch Komisie týkajúcich sa posudzovania
obdobných, resp. zhodných letákov týkajúcich sa N. W.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že predmetná Komisia bola vytvorená Radou pre reklamu (na základe vydaného Štatútu), ktorý
je samoregulačným orgánom, a teda nemá postavenie orgánu dozoru v zmysle Zákona o reklame.
Nie je teda ani orgánom oprávneným vykladať ustanovenia Zákona o reklame. Rovnako vo vzťahu
k argumentácii žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy pri posudzovaní predmetného
letáku, obsahom ktorého je zobrazenie nahého ľudského tela, v ktorej žalovaný s poukazom na
kritériá stanovené reklamnou praxou a definovanou Slovenským strediskom pre ľudské práva ako
sexistická reklama, nie je posúdením predmetného letáku z hľadiska dodržania/porušenia všeobecných
požiadaviek na reklamu stanovených v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. Obdobne sa správny
súd domnieva, že pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy posudzovali predmetný leták z
hľadiska, či ide o reklamu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, nevychádzali z kritérií stanovených v § 3
ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. Je preto dôvodná námietka žalobkyne, že rozhodnutie je nezákonné
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože záver žalovaného (i prvostupňového orgánu
verejnej správy), že žalobkyňa spáchala správny delikt v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ cit. zákona a to tým,
že šírila reklamu, kde je zobrazené nahé ľudské telo pohoršujúcim spôsobom, pričom naplnenie tejto
„skutkovej podstaty správneho deliktu" posudzoval nie na základe zákonom stanovených kritérií (§ 3 ods.
1 písm. c/ Zákona o reklame), ale na základe etických kritérií stanovených Radou pre reklamu v Etickom
kódexe a na základe kritérií a charakteristík sexistickej reklamy sformulovaných Slovenským strediskom
pre ľudské práva, a to na základe argumentácie úplne zhodnej ako v nálezoch Arbitrážnej komisie
Rady pre reklamu, (ktorá konštatovala v prípade posudzovania reklamných letákov N. W. porušenie
jednotlivých článkov Etického kódexu), sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak by aj prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný dôvodne
konštatovali, že v preskúmavanom reklamnom letáku sú naplnené znaky sexistickej reklamy, v dôsledku
čoho by mohlo byť konanie žalobkyne považované za porušenie ustanovení Zákona o reklame v
dôsledku šírenia reklamy, ktorá znevažuje ľudskú dôstojnosť, resp. obsahuje akúkoľvek diskrimináciu
na základe pohlavia, napĺňalo by to skutkovú podstatu iného správneho deliktu, než správneho deliktu
stanoveného v § 3 ods. 1 písm. c/ (v tomto prípade napr. správneho deliktu podľa § 3 ods. 1 písm.
a/ Zákona o reklame, v zmysle ktorého reklama nesmie obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú
dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na
základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu), alebo ak by žalobkyňa šírila reklamu napriek tomu, že je
v rozpore s dobrými mravmi (mohlo by sa jednať o správny delikt špecifikovaný v § 3 ods. 5 Zákona
o reklame), alebo by takáto reklama propagovala vulgárnosť (správny delikt podľa § 3 ods. 1 písm.
b) Zákona o reklame), nie je však možné bez ďalšieho konštatovať, že vyššie uvedeným konaním



žalobkyne (šírením predmetného reklamného letáku) došlo k porušeniu všeobecných požiadaviek na
reklamu stanovených v § 3 ods. 1 písm. c/ cit. zákona.

35. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade došlo k vybočeniu zo všeobecne platných
a uznávaných pravidiel morálky v našej spoločnosti, nakoľko obnažený prsník modelky prekračuje
prípustnú hranicu prezentácie nahoty ľudského tela, je spôsobilý pohoršovať väčšiu skupinu spoločnosti
a môže ohroziť alebo ohrozuje mravný vývoj maloletých, pričom podporne poukázal na argumentáciu
uvedenú v pozitívnom náleze Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu, (ktorá posudzovala letáky zamerané
na prezentáciu N. W. s obdobným vizuálom lícnej strany, ako aj leták s totožným vizuálom lícnej
strany s predmetným letákom, aký šírila žalobkyňa), pričom poukázal na vyhodnotenie vykonané
predmetnou Komisiou, nie je možné vyvodiť záver o spáchaní správneho deliktu podľa § 3 ods. 1
písm. c Zákona o reklame žalobkyňou len odkazom na tento nález s odôvodnením, že tak Zákon o
reklame, ako aj Etický kódex reklamnej praxe sú budované na rovnakých principiálnych hodnotách a
zásadách, v dôsledku čoho žalovaný vyhodnotil zobrazenie nahoty v reklame (vo vzťahu k predmetnému
posudzovanému reklamnému letáku) za pohoršujúce. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to,
že Etický kódex reklamnej praxe vydáva Rada pre reklamu a jeho účelom je kodifikovať etické zásady
reklamnej praxe na Slovensku. Kódex nenahrádza právnu reguláciu reklamy (Zákon o reklame), len
nadväzuje na ňu ustanovením etických zásad. Predmetný Kódex má právo interpretovať Arbitrážna
komisia (ďalej len „Komisia"), pričom všeobecné zásady reklamnej praxe a základné požiadavky na
reklamu upravené v predmetnom Kódexe (čl. 10 a nasl.) definuje, resp. charakterizuje odlišne od
ustanovení § 3 Zákona o reklame. Je možné konštatovať, že všeobecné zásady reklamnej praxe a
v rámci nich upravené základné požiadavky na reklamu sú v Etickom kódexe upravené rozširujúcim
spôsobom oproti ustanoveniam uvedeným v Zákone o reklame, pričom Etický kódex zakazuje aj také
aspekty reklamy, ktoré nie sú v Zákone o reklame uvedené. Aj keď obmedzenia reklamy vyplývajú z
medzinárodných štandardov, tieto obmedzenia nie sú v Etickom kódexe a Zákone o reklame totožne
vymedzené. Zákonodarca presne definoval v Zákone o reklame, čo nesmie reklama obsahovať, resp.
propagovať, prezentovať a využívať, ďalej presne vymedzil, aké požiadavky musí reklama spĺňať a
akým spôsobom sa reklama nesmie šíriť. Pri posudzovaní konania subjektov šíriacich reklamu je však
z hľadiska možného spáchania správneho deliktu nutné vychádzať prísne z definícií stanovených v
Zákone o reklame s tým, že je nutné mať na zreteli, že nie všetky obmedzenia uvedené v Etickom kódexe
boli zapracované do Zákona o reklame. Žalovaný sa môže pri posudzovaní dodržiavania všeobecných
požiadaviek na reklamu „ inšpirovať " nálezmi Komisie, avšak len v rozsahu, pokiaľ je v nich hodnotená
konkrétna reklama z hľadiska kritérií, ktoré sú stanovené aj v Zákone o reklame. Je pritom nutné mať
na zreteli, že Rada pre reklamu, resp. Komisia neposudzuje reklamy podľa Zákona o reklame, ale z
hľadiska kritérií stanovených v Etickom kódexe. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť najmä nutnosť
prihliadnuť k rozdielnym kritériám určovania sexistickej reklamy tak, ako sú definované v Etickom kódexe
a v Zákone o reklame, keďže v Etickom kódexe je uvedený širší výpočet reklám spadajúcim pod pojem
sexistická reklama (tak ako bola definovaná určením jednotlivých kritérií). V Zákone o reklame sú v rámci
ust. § 3 upravujúceho všeobecné požiadavky na reklamu stanovené, resp. definované len niektoré z
kritérií definujúcich reklamu ako sexistickú a to napríklad v § 3 ods. 1 písm. a/ (v zmysle ktorého reklama
nesmie obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe
pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu), resp. nesmie sa šíriť reklama, ak je v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods. 5 Zákona o reklame). Môže sa teda stať, že konkrétna reklama môže spĺňať požiadavky kladené
pre reklamu stanovené Zákonom o reklame, avšak samotné prevedenie alebo šírenie reklamy môže
byť v rozpore s etickými princípmi stanovenými a definovanými v Etickom kódexe. Inak povedané nie
je možné vylúčiť, že môže nastať prípad, kedy môže byť šírená reklama, ktorá má prvky sexistickej
reklamy v zmysle Etického kódexu v podobe, ktorú Zákon o reklame nezakazuje. V preskúmavanom
prípade má správny súd za to, že Zákon o reklame v § 3 ods. 1 písm. c/ nezakazuje reklamu, ktorá
prezentuje nahotu, ani zobrazovanie nahoty, zakazuje len reklamu, ktorá prezentuje nahotu ľudského
tela pohoršujúcim spôsobom.

36. Správny súd po vyhodnotení argumentácie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, na
ktorej založili svoj záver, že reklama - reklamný leták šírený žalobkyňou prezentuje nahotu ľudského tela
pohoršujúcim spôsobom, dospel k záveru, že na základe argumentácie vychádzajúcej z hodnotiacich
kritérií stanovených v Etickom kódexe, keď konanie žalobkyne charakterizoval ako také, ktoré porušuje
kritériá etiky a morálky, nie je možné považovať reklamný leták za reklamu, ktorá porušuje Zákon o
reklame, konkrétne ust. § 3 ods. 1 písm. c/. Z hľadiska posúdenia kritérií tak, ako ich vykonal žalovaný
i prvostupňový orgán verejnej správy, ako vyplýva i z odôvodnenia predmetných rozhodnutí, nie je



možné podľa názoru správneho súdu konštatovať, že sa jedná o reklamu, ktorá zobrazuje nahé ľudské
telo pohoršujúcim spôsobom. Podľa názoru správneho súdu nie je totiž možné po zhodnotení vizuálu
predmetného letáku v celom kontexte v intenciách zákonom stanovených kritérií (§ 3 ods. 1 písm. c/
Zákona o reklame) konštatovať, že by sa jednalo o reklamu, ktorá by bola neslušná alebo by bola
v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti, resp. že by zobrazovala nahotu ľudského
tela pohoršujúcim alebo poburujúcim spôsobom. Predmetný reklamný leták je možno nevhodný a
neetický (bolo by možné konštatovať naplnenie určitých znakov uvedených v Etickom kódexe tak, ako
je konštatované aj v náleze Komisie citovanom žalovaným i prvostupňovým orgánom verejnej správy),
avšak nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že by sa jednalo o reklamu porušujúcu ustanovenia
cit. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že orgány verejnej
správy môžu konať v zmysle čl. 2 Ústavy SR len na základe zákona a v jeho medziach a obzvlášť
pri správnom trestaní musia postupovať v súlade so zákonom a môžu uložiť trest len za taký skutok -
správny delikt, ktorého skutková podstata je definovaná v zákone (tu v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o
reklame), pričom musí byť nepochybne preukázané, že reklama - reklamný leták šírený šíriteľom reklamy
je takou reklamou, ktorá prezentuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. V prípade, ak takáto
reklama - reklamný leták nespĺňa kritériá stanovené v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame, nie je možné
vyvodiť záver, že zodpovedný subjekt sa dopustil spáchania správneho deliktu a v takom prípade nie
je možné ani pristúpiť k uloženiu sankcie v zmysle § 11 ods. 3 písm. d/ Zákona o reklame. Pokiaľ na
základe vykonaného hodnotenia predmetnej reklamy - reklamného letáka žalovaný i prvostupňový orgán
verejnej správy konštatovali určité závery vo vzťahu možného porušenia všeobecných požiadaviek
na reklamu stanovených v § 3 Zákona o reklame, ktoré by mohli napĺňať skutkovú podstatu iného
správneho deliktu (napr. sexistická reklama v zmysle kritérií stanovených v § 3 ods. 1 písm. a/ alebo
reklama v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o reklame), je nutné uvedené konanie
po takomto vyhodnotení skutkového stavu subsumovať pod inú skutkovú podstatu iného správneho
deliktu než ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o reklame. Porušenie ust. § 3 ods. 1 písm. c/ cit. zákona
nie je možné vyvodzovať ani z účelu Zákona o reklame, ani z argumentácie uvedenej v nálezoch
Arbitrážnej komisie zriadenej Radou pre reklamu a nie je možné pri správnom trestaní ukladať sankcie
za „porušenie zákona" len na základe výkladu zákona, navyše vychádzajúc z kritérií, ktoré nie sú v
Zákone o reklame pri konkrétnej skutkovej podstate správneho deliktu, za ktorý bola žalobkyni uložená
sankcia, definované. Je možné súhlasiť so žalobkyňou, že žalovaný síce konštatuje, že žalobkyňa
porušila povinnosť podľa § 3 ods.1 písm. c) Zákona o reklame, avšak vôbec relevantne, t.j. z hľadiska
vyhodnotenia všeobecných požiadaviek kladených na reklamu a teda kritérií stanovených práve v §
3 ods.1 písm. c) Zákona o reklame nekonkretizuje, v čom presne spočívalo pohoršujúce zobrazenie
nahého ľudského tela (modelky) zobrazeného na predmetnom reklamnom letáku. Za takejto situácie
nie je možné bez ďalšieho súhlasiť so záverom žalovaného, že pokiaľ sa nahota vyskytne v reklame,
vždy vyvolá pohoršenie. Ani so záverom, že pokiaľ sa v reklame vyobrazí nahé alebo polonahé ľudské
telo, na ktorom sú jasne viditeľné či už primárne alebo sekundárne pohlavné znaky človeka, reklama
už prípustná nie je.

37. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vzhľadom na to, že správny súd považoval rozhodnutie
žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, s ďalšími dielčími žalobnými bodmi uplatnenými v rámci uplatnenej námietky
nezákonnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c/ SSP sa
podrobnejšie nezaoberal. Napokon väčšia časť z nich predstavovala nesúhlas, resp. polemiku s
vykonaným hodnotením žalovaného, či prvostupňového orgánu verejnej správy. V zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR i Európskeho súdu pre ľudské práva sa nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. nález ÚS SR č.k. IV.ÚS
345/2012 zo dňa 26.11.2012, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

38. Námietka žalobkyne, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný do úvahy za základ napadnutého
rozhodnutia, nemá oporu v spise, úzko súvisí s námietkami žalobkyne o subjektívnom a nesprávnom
hodnotení predmetného reklamného letáka žalovaným i prvostupňovým orgánom verejnej správy
a predstavuje v skutočnosti len vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením dôkazu (reklamného letáku),
šírením ktorého sa mala podľa orgánov verejnej správy dopustiť žalobkyňa správneho deliktu, za ktorý
bola sankcionovaná. Vyjadrenie takéhoto nesúhlasu, aj vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia



veci (z dôvodov, ako sú uvedené v bode 31 a nasl. tohto rozsudku), nie je dôvodom na aplikáciu ust.
§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP.

39. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby správny súd aplikoval príslušné ustanovenia o moderácii, avšak
len v prípade, ak by konštatoval danosť zodpovednosti žalobkyne (za správny delikt). Keďže správny
súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil,
neaplikoval ust. § 198 SSP o sankčnej moderácii. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že žalobkyňa
v žalobe ani neuviedla dôvody, pre ktoré navrhovala aplikovať ustanovenia o sankčnej moderácii (§ 198
ods. 1 písm. a/, b/ SSP), ani akým spôsobom by mal správny súd modifikovať uloženú sankciu. Navyše
v tomto prípade by správny súd ani nemohol aplikovať predmetné ustanovenie, keďže v zmysle § 198
ods. 2 SSP môže správny súd rozhodnúť podľa ods. 1 len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu
rozhodnúť orgán verejnej správy (v tomto prípade bola pokuta uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby
a osobitný predpis neumožňuje orgánu verejnej správy upustiť od uloženia sankcie).

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo dospel k záveru, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a
preto napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191
ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní orgán verejnej správy opätovne posúdi, či žalobkyňa ako šíriteľka reklamy (prostredníctvom
predmetného reklamného letáka) porušila všeobecné požiadavky na reklamu stanovené v § 3 ods. 1
písm. c/ Zákona o reklame a to výlučne z hľadiska kritérií stanovených Zákonom o reklame, pričom je
viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). V prípade, že dospeje k záveru, že
žalobkyňa svojím konaním spáchala správny delikt, resp. niektorý zo správnych deliktov stanovených
v § 3 Zákona o reklame, opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak,
aby obsahovalo náležitosti kladené na rozhodnutie podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku, vrátane
odôvodnenia výšky uloženej sankcie z hľadiska kritérií stanovených v § 11 ods. 4 Zákona o reklame.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skočí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerov hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na
Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.