{"guid": "2dcc0252-02db-441d-bf37-1dbf10d3e84b:e88e3603-cf60-4f38-ab59-ceb288f344b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3106205364.1", "spisova_znacka": "17CoE/381/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/381/2011 z 18. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. októbra 2011, sp. zn. 17CoE/381/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3106205364.1", "identifikacne_cislo": "3106205364", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2011-10-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e88e3603-cf60-4f38-ab59-ceb288f344b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3106205364.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3106205364.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3106205364.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/381/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106205364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3106205364.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného R. so sídlom ul. XX. V. X, N., IČO: 30 807 484,
proti povinnému J. spol. s r. o., so sídlom O. XXXX/XX, D. O. D. S., IČO: 36 462 021, o vymoženie
199,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, č.k. 1Er/1866/2008-14 zo dňa 12. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v časti výroku o trovách exekúcie      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s
§ 107 ods. 4 O.s.p. s odôvodnením, že povinný bol ku dňu 02.02.2011 vymazaný z obchodného registra
bez právneho nástupcu a tým zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože od oprávneného nebolo možné očakávať, že mohol predvídať
zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa
ani o prípad zastavenia exekúcie, z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie.
Keďže predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, jeho
výmazu z obchodného registra, a tým zániku jeho spôsobilosti byť účastníkom konania, nie je podľa
názoru okresného súdu žiaden dôvod, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Uviedol, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone
exekúcie a toto nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, nakoľko riziko, ktoré súdny exekútor nesie
je odôvodnené a do značnej mieri kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone
exekúcie (uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 256/2008 zo dňa 07.08.2008). Vzhľadom na uvedené a
s poukazom na to, že za daných okolností nebolo možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie
povinnému, a tiež nebolo možné aplikovať § 203 Ex. poriadku a zaviazať na náhradu trov exekúcie
oprávneného, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, súd o trovách exekúcie
rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor,
ktorý uviedol, že v danej exekučnej veci vykonal šetrenia majetkových pomerov povinného, ktoré
sú súčasťou exekučného spisu, ktorý bol k nahliadnutiu predložený na súd. Dôvodom zrušenia a
vymazania spoločnosti (povinného) bola práve nemajetnosť. Má za to, že v danej exekučnej veci v
súvislosti s náhradou nevyhnutných trov exekučného konania prichádza do úvahy použitie § 203 ods.
2 Ex. poriadku. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa monopolného
postavenia exekútora pri výkone exekúcie uviedol, že v prípade exekútora sa nejedná o podnikateľskú
činnosť, ale exekútor má postavenie verejného činiteľa, je menovaný ministrom spravodlivosti SR a je
predĺženou rukou súdu pri zabezpečovaní vymožiteľnosti oprávnených nárokov v zmysle právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí súdov.



Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie
je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Súd prvého stupňa exekúciu v danej veci  zastavil z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín                            č.k. 29CbR/134/2009-18 zo dňa
02.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2011, bol povinný zrušený bez likvidácie. Povinný
bol dňa 02.02.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací
súd preukázané, že dňa 07.04.2006 bolo okresným súdom vydané poverenie na vymoženie uloženej
povinnosti 6.004,- Sk (199,30 eur) a trov exekúcie, ktorým na vykonanie exekúcie poveril súdneho
exekútora Mgr. Z. A., a to na podklade vykonateľného rozhodnutia  Sociálnej poisťovne, pobočky A. č.
800-3090135905-GC04/05 zo dňa 26.11.2005.

Podľa § 196 Ex. poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona,  zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1  Ex. poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie
potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady
hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť
a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t. j. za splnenia
zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.

V zásade trovy exekúcie hradí povinný (§ 197 ods. 1 Ex. poriadku). V danej veci však povinný zanikol a
ku dňu 02.02.2011 bol vymazaný z obchodného registra, stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania, a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Zákon č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) výslovne ustanovuje iba dva prípady, v ktorých je možné
na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného, a to  v  § 203  ods. 1 a § 203 ods. 2.

Ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. poriadku, predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti
uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda
ak exekučné konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť
medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Ide pritom o procesné zavinenia oprávneného
spočívajúce buď v takom porušení procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik
neodôvodnených trov exekúcie, alebo v takom úkone oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie
exekúcie. Odvolací súd považoval za potrebné poukázať i na skutočnosť, že z dikcie tohto zákonného
ustanovenia nepochybne vyplýva aj možnosť nepriznať trovy zastavenej exekúcie, keďže v zmysle
tohto zákonného ustanovenia má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na zaplatenie trov exekúcie
oprávneného.



Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že v danej veci  oprávnený preukázateľne nezavinil zastavenie
exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku žiadnym svojim úkonom alebo porušením procesných
predpisov, keďže exekúcia bola zastavená s odôvodnením, že povinný bol ku dňu 02.02.2011 vymazaný
z obchodného registra. Z tohto dôvodu použitie ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. poriadku neprichádzalo
do úvahy.

Rovnako tak na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Predmetná
exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku), ale z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, bol
vymazaný z obchodného registra a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 57 ods. 2 Ex. poriadku
v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.). Skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol, nie je bez ďalšieho
dôvodom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko oprávnený nemohol
zrušenie povinného predvídať. Nie je teda žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie v tomto
prípade znášal oprávnený.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/1866/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}