Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/156/2012 z 23. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2013, sp. zn. 7S/156/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012201023.3 Krajský súd Košice | 7S/156/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012201023.3 | 2013-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-4.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db47c3c4-89ea-473d-9bd1-4de95b6b96f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201023.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/156/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201023
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201023.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
senátu: JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného: JUDr.
Dušan Macko, advokát, Mnoheľova 840/8, Poprad, proti žalovanému: Krajský úrad životného prostredia
Košice, Komenského 52, Košice, v právnom nástupníctve: Obvodný úrad životného prostredia Košice,
Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, Komenského
52, Košice, zastúpený: JUDr. Daniela Tarhajová, Mlynárska 19, Košice, za účasti pribratého účastníka:
Ochrana dravcov na Slovensku, Kuklovská 5, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Mišík,
s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava, IČO: 36862 746, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KÚ ŽP
Košice č. 2012/351 zo dňa 3.7.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 2012/351 zo dňa 3.7.2012, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa č. 2012/00130-004 zo dňa 13.3.2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Macka, Mnoheľova
840/8, Poprad trovy konania v sume 457,37 EUR na č.ú, vedenom v peňažnom ústave - UniCreditBank,
a.s., pobočka Poprad, č.ú.: 6674718008/1111 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. KÚ ŽP Košice č. 2012/351 zo dňa 3.7.2012 žalovaný ako
miestne a vecne príslušný orgán štátnej správy podľa ust. § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 525/2003
Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení nesk. predpisov vo veci podaného odvolania
žalobcom v konaní vedenom na OÚŽP Rožňava pod sp.zn. 2012/00130-004 týkajúceho sa obmedzenia
lesohospodárskej činnosti v JPRL č. XXX k.ú. X., rozhodol tak, že prvostupňové správne rozhodnutie
potvrdil, s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody, v nadväznosti na ust. § 59 ods. 2
Správneho poriadku.

Z dôvodov rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že orgán ochrany prírody
postupoval vo verejnom záujme s cieľom zachovať priaznivý stav chráneného druhu orla krikľavého. K
jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu bolo zaujaté stanovisko pod bodmi 1. až 8.

K navrhovaným obmedzeniam odvolateľa uviedol, že nimi navrhnuté opatrenia nezabezpečujú ochranu
hniezdiska a biotopu chráneného druhu dlhodobo, sú nekontrolovateľné, oznámením /písomným, či



telefonickým/ by sa umožnilo vykonávať aj nevhodné zásahy do hniezdiska, nie je vysvetlený pojem
„obsadené“, „neobsadené“ hniezdo a povinnosťami neprimerane zaväzuje inú organizáciu. V čase
inkubácie vajec /apríl - máj/ orla krikľavého sa nerobia fyzické kontroly hniezd, nakoľko druh je veľmi
citlivý na vyrušenie. Bod 4. si logicky odporuje s bodmi 1 a 2. Členenie určené v napadnutom rozhodnutí
bolo určené obdobne ako v roku 2011 a dodržania podmienok má zabezpečiť zachovanie hniezdiska
orlov krikľavých. Toto členenie bolo prerokované so zástupcami vlastníka a užívateľa, ktorí uvedené
potvrdili v zápisnici. Námietky odvolateľa nepovažoval za opodstatnené, keďže účastníci v správnom
konaní sa dohodli na obmedzení lesohospodárskej činnosti v citovaných dielcoch.

Žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu na súd.

Medzi žalobné dôvody uviedol :

- žalovaný v poučení nepripustil preskúmanie rozhodnutia súdom,

- správny orgán nekonal s účastníkom konania,

- správne orgány neoboznámili účastníka konania s podkladmi rozhodnutia podľa ust. § 33 zákona o
správnom konaní /Správny poriadok/, ani š.p. Banská Bystrica,

- uloženie zákazu celoročnej činnosti je v rozpore s ust. § 4 ods. 1, 2 zák.č. 543/2002 Z.z. v znení nesk.
predpisov,

- v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok ust. § 4 ods. 1, 2 zákona o
ochrane prírody a krajiny /ďalej len zákon o OPK/,

- nezákonnosť vymedzenia druhu zakázanej činnosti a času zákazu, s poukazom na lex specialis, ktorým
je vyhl.č. 192/2010 Z.z.,

- správny orgán svojvoľne zakázal akúkoľvek lesohospodársku činnosť celoročne,

- žalobca je oprávnený podľa schváleného lesného hospodárskeho plánu /LHP/ v rokoch 2005 až 2014
vykonávať v ňom uvedené činnosti bez obmedzenia, či zákazov,

- v spise prvostupňového ani druhostupňového správneho orgánu sa nenachádza dôkaz o existencii
hniezda orla krikľavého v JPRL XXX / jednotka priestorového rozdelenia lesa/, k.ú. X., žalobca mal na
mysli obsadeného hniezda týmto orlom,

- dôkaz odvolávajúci sa na lokalizáciu týchto v konkrétnom prípade 7 hniezd predložený Spoločnosťou
na ochranu dravcov na Slovensku, ani vyjadrenie Štátna ochrana prírody SR, Správa národného parku
Slovenský kras, Brzotín zo dňa 26.6.2012 /ďalej len ŠOP/ nie je spôsobilý byť zákonným dôkazom o
existencii tohto hniezda, pričom správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie v súlade s ust. § 54, 55,
56 zákona o OPK,

- so žalobcom nikto neuzavrel zmluvu podľa § 55 zákona o OPK,

- žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k písomnému stanovisku Štátnej ochrany prírody / ŠOP/ k
podanému vyjadreniu v odvolacom konaní /nie v prvostupňovom konaní/, preto v prvostupňovom konaní
nepoužiteľné a v prvostupňovom konaní žalobca nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, preto tieto údaje



nie sú spôsobilé byť objektívnym a zákonným podkladom rozhodnutia /§ 32, 34 Správneho poriadku a
§ 86 zákona o OPK,

- táto vada sa prejavila v rozpore medzi rozsahom a lokalizáciou ochranného pásma vymedzeného
v texte výroku rozhodnutia a jeho vymedzením v mapovom podklade, na ktorý výrok odkazuje, ktorý
spočíva v tom, že hoci podľa textu výroku rozhodnutia sa majú hniezdo a jeho ochranné pásmo
nachádzať iba v JPRL XXX, tak v rozpore s tým v mapovom podklade zasahuje ochranné pásmo aj do
JPRL XXX a XXX. V takom prípade by dotknutým subjektom mohol byť niekto iný ako žalobca, pričom
správny orgán s ním nekonal, ani ho nezisťoval,

- ďalšou vadou rozhodnutia z hľadiska jeho určitosti a vykonateľnosti je rozpor medzi jeho priestorovým
rozsahom ochranného pásma hniezda určeného v texte výroku rozhodnutia a jeho zákresom v mapovom
podklade, v grafickej mapovej prílohe je tento rozmer iný,

- administratívny spis žalovaného nespĺňa požiadavky na žurnalizáciu a poukázal pritom na rozhodnutie
NS SR R 66/1998.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 8.2.2013, k všetkým odvolacím dôvodom. Uviedol príklad porušovania
biotopu v k.ú. Z. z roku 2008, k.ú. Y. z roku 2010, 2011, k.ú. B. v roku 2010. Konštatovanie žalobcu
vychádzajúce z veľkosti populácie /informačný zdroj žalobca neuviedol/, že populácia je priaznivom
stave len na základe kvantitatívneho ukazovateľa je nesprávne., s poukazom na vyhl. MŽP SR č.
192/2010, odkazuje na fotodokumentáciu z roku 2004 /príloha č. 6/.

Argumenty žalobcu týkajúce sa nezapracovania požiadaviek ochrany hniezdneho biotopu do vyjadrenia
orgánu ochrany prírody pri schvaľovaní programu o starostlivosti o lesy žalovaný považoval za
bezpredmetné z dôvodu, že v praxi by neriešili hniezda chránených druhov, ktoré vzniknú počas platnosti
10-ročného programu starostlivosti a naviac, š.p. LESY SR podľa vlastných výročných správ viac ako
polovicu všetkých ťažieb vykonáva neplánovite. Dokumenty uvádzané žalobcom /dôkazy/ nesúvisia s
predmetnou žalobou.

O existencii hniezda orla krikľavého správny orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci /príloha č. 3/ Projekty LIFE, nie sú určené na komerčné, zárobkové aktivity, ale na podporu
implementácie európskej enviromentálnej legislatívy. Žiadna organizácia z nich nemôže mať zisk
v zmysle hospodárskeho výsledku organizácie /dôkaz : http: // ec. Europa.eu/enviroment/nature/
cinservation/wilbirds/action plans/docs/list annex 1.pdf Ornis Committee je výbor zložený z oficiálnych
zástupcov členských štátov EU, dôkaz : http : //ec.europa.eu/enviroment/nature/info/memberstates
en.htm, poukazujúc na prílohu č. 8, 10.

K zastupovaniu pred správnym orgánom, poukázal na ust. § 82 ods. 5 zákona o OPK, zástupcovia
boli zamestnancami žalobcu, k nenaplneniu ust. § 4 ods. 1, 2 zákona o OPK uviedol, že žalobca
bol upozornený ŠP dňa 13.1.2005, na lokalizáciu hniezda orla krikľavého v JPRL XXX. Tvrdil, že
dňa 8.3.2012 boli zástupcovia žalobcu oboznámení s podkladmi pre vydanie rozhodnutia. Uviedol, že
obmedzenie lesohospodárskej činnosti nie je šikanóznym konaním, ale je v súlade s platnou právnou
úpravou, po predchádzajúcom upozornení žalobcu, čo bolo preukázané prílohou č. 3. /ide o prípis
Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave zo dňa 13.1.2005, adresovaný : LESY SR, š.p.
Banská Bystrica o zabezpečení ochrany hniezdnych stanovíšť orla krikľavého, pozn. súdu/. Trestné
stíhanie, vo veciach pre nepovolenie vykonania managmantových opatrení proti škodcom v I. a S. P. vo
B.. I., trestné stíhanie nebolo ukončené.

Námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe, mal uviesť už v prvostupňovom konaní.

Navrhol žalobu zamietnuť.



K žalobe sa vyjadril aj pribratý účastník - Ochrana dravcov na Slovensku dňa 22.4.2013. K procesnej
otázke, postavenia účastníka konania v správnom konaní ako žalobcu, zaujal stanovisko, že štát zo
svojej povahy nemôže byť nositeľom základných práv, najmä sa nemôže domáhať ochrany pred sebou
samým a sám sebe vynucovať realizáciu základných práv v rámci prieskumu dodržiavania základných
práv všeobecnými súdmi v správnom súdnictve, ktoré sú rovnako štátnym orgánom.

Výnimočne, pokiaľ štát koná ako účastník súkromnoprávnych vzťahov, konštruuje sa jeho subjektivita
ako právnickej osoby. Konštruovanie účelovej subjektivity však možno vykladať iba v súvislosti s
realizáciou súkromnoprávnych činností štátu, napr. v prípade konania o dedičstve, ak sa jedná o odúmrť
a pod. Uvedené však neznamená, že štátu by boli bez ďalšieho garantované základné práva a umožnená
ich ochrana postupmi ochrany základných práv v správnom súdnictve, keďže sa však pri ochrane
vlastníckeho práva nerozlišuje postavenie jeho nositeľa, štát sa môže domáhať jeho ochrany voči tretím
osobám, avšak nikdy nie voči samému sebe, ako je tomu v prejednávanom prípade. Reagoval aj na
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, v nadväznosti na čl. 34 Dohovoru. Považoval za absurdné, že
práve štát prostredníctvom správcu majetku sa domáha voči štátnemu orgánu ochrany pred realizáciou
verejného práva a to najmä vtedy, keď regulovaný subjekt splýva s vykonávateľom verejného záujmu.
Osobitne udivujúca je intenzita, s akou správca majetku štátu pristupuje k napádaniu a postupu
správnych orgánov na úseku ochrany prírody a krajiny. Neuvedomuje si, že spochybňuje realizáciu
verejného záujmu, ktorého presadzovateľom je vlastník ním spravovaného majetku. Správca pristupuje
k spochybneniu opatrení orgánov ochrany prírody a krajiny s takou intenzitou, aby spravoval svoj vlastný
majetok a ďalej cituje ust. § 61 zákona o OPaK.

Uviedol, že predmetom žaloby nie je ochrana žiadnych subjektívnych práv označeného žalobcu ani
vlastníka dotknutých pozemkov, preto nie je daná právomoc správneho súdu na prejednanie tejto
žaloby. Výkon správy majetku štátu nie je v žiadnom prípade subjektívnym právom. Vyjadril sa tiež k
nesprávnemu poučeniu žalobcu o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom.

K otázke účasti zamestnancov žalobcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2012 uviedol, že v
danom prípade platia ust. § 20 ods. 2 Obč. zákonníka, ako aj § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V správnom konaní nebolo sporné, že títo zamestnanci sú zamestnancami žalobcu, na pojednávanie
sa dostavili na základe predvolania adresovaného žalobcovi, jeho odštepnému závodu, úkon, ktorý
vykonali nie je neobvyklý v súvislosti s lesohospodárskou činnosťou. Súčasne uviedol, že nie každé
procesné pochybenie správneho orgánu je spôsobilé viesť k potrebe jeho zrušenia pre nezákonnosť v
rámci súdneho prieskumu a poukázal na ust. § 250i ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že konanie jeho zamestnancov nemožno vzťahovať priamo na žalobcu,
potom platí, že žalobca na riadne doručené predvolanie na pojednávanie nereagoval ospravedlnením,
ani nezabezpečil účasť iných osôb na pojednávaní. Vykonanie ústneho pojednávania bez prítomnosti
účastníka konania, hoci bol naň riadne predvolaný, nie je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia
v správnom súdnictve. Ústne pojednávanie bolo nariadené v konaní, v ktorom nie je obligatórne a jeho
nariadenie závisí iba na úvahe správneho orgánu o jeho vhodnosti. /§ 21 ods. 1 Správneho poriadku/.
Účastník konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, pokiaľ z osobitného predpisu
nevyplýva opak, žalobca pritom na túto vadu nepoukázal v konaní pred správnym orgánom. Tvrdil ďalej,
že žalobca sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia a bol s nimi riadne oboznámený. Zaujal názor,
že žalobca si sám zavinil, že sa pojednávania nezúčastnil, preto ide o účelovú námietku, ktorá bola
vznesená až v žalobe.

Nestotožnil sa ani so žalobnou námietkou, vzťahujúcou sa na okruh účastníkov, v spojitosti s JPRL
XXX, k.ú. X.. Podľa jeho vedomosti, prvostupňový správny orgán už v skorších konaniach jednoznačne
identifikoval presné vymedzenie pozemkov parcelnými číslami aj pre JPRL XXX, k.ú. X., uvedenú
skutočnosť oznámil aj žalobcovi dňa 13.1.2005, aj v tejto časti považuje argumentáciu žalobcu za
účelovú.



K hmotnoprávnym ustanoveniam zákona o OPK uviedol, že hniezdo, hniezdny strom a okolitý výsek
krajiny, resp. lesného pozemku je biotopom orla krikľavého a to aj vtedy, pokiaľ jedince nevyužívajú
hniezdo v aktuálnom kalendárnom roku na hniezdenie a reprodukciu. Výkon lesohospodárskej činnosti
je konaním, ktoré môže ohroziť, poškodiť, resp. zničiť hniezdne biotopy tohto orla. Podľa názoru Ochrany
dravcov na Slovensku, pre rozhodnutie podľa § 4 ods. 2 zákona o OPK postačuje, ak sa môže
regulovanou činnosťou, ktorá je predmetom obmedzenia, biotop čo i len ohroziť, takéto rozhodnutie
môže plniť preventívny charakter. Tvrdil, že žalobca v danej lokalite vykonáva lesohospodársku činnosť
a preto dokazovanie, ako napr. možnosť ohrozenia chráneného biotopu považoval za neodôvodnenú
požiadavku /vzniesol túto námietku až v žalobe/.

K rozsahu obmedzovanej činnosti tiež uviedol, že s názorom žalobcu sa nestotožňuje Závery žalobcu
vychádzajú z nesprávnych predpokladov, nestotožnil sa s tým, názorom, že vyhláška MŽP SR č.
192/2010 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Slovenský kras, neumožňuje rozhodnutím
podľa § 4 ods. 2 zákona o OPK rozšíriť obmedzujúce opatrenia tam, kde je to potrebné, napr. ochranu
biotopu orla krikľavého. Uvedený postup je naopak prejavom princípu subsidiarity pri obmedzovaní
vlastníka z dôvodu ochrany prírody a krajiny, keďže vlastník sa obmedzuje iba tam, kde je to nevyhnutné
a v nevyhnutnom rozsahu, v danom prípade časový rozsah bol stanovený v súlade s jeho biologickými
potrebami.

Poukázal tiež na ust. § 1 ods. 2 zákona o OPK, v súvislosti s ust. § 4 ods. 2 zákona o OPK.

Námietka žalobcu týkajúca sa dostatočnosti populácie orla krikľavého, k tejto uviedol, že uspokojujúci
stav tejto populácie nie je možné vyvodzovať iba z počtu jedincov, na jeho ochranu nie je stanovený
žiadny konečný počet jedincov, vybrané dravce sa rozširujú aj do zahraničia, kde ich stav je kritický.

Pokiaľ ide o schválené lesohospodárske plány, k tomu uviedol, že vo výročných správach sám žalobca
uvádza, že 50 % ťažieb vykonáva mimo programu starostlivosti o lesy, čo zvýrazňuje potrebu vydania
rozhodnutia podľa § 4 ods. 1 zákona o OPK.

Súčasne v závere svojho vyjadrenia k otázke existencie tohto chráneného druhu dravca uviedol, že
hniezdo je stabilne prítomné, čo potvrdzuje Štátna ochrana prírody. Tento účastník konania má udelený
súhlas podľa § 56 zákona o OPK na výkon prieskumu a výskumu, zabezpečovaný osobami s potrebným
kvalifikačným predpokladom. Trvalá existencia hniezda bola zistená zákonným spôsobom, žalobca
existenciu hniezda nespochybnil.

Je irelevantné, kto bol podávateľom podnetu na vybavenie rozhodnutia podľa § 4 ods. 2 zákona o OPK.
Vyjadrenia žalobcu ohľadom čerpania prostriedkov v rámci aktivít riešených v projekte LIFE09 NAT/
SK/000396 sú zavádzajúce, účelové a neetické. Predmetný projekt rieši Ochrana dravcov na Slovensku
v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR. Projekty LIFE nie sú určené na komerčné, zárobkové
aktivity, ale na podporu implementácie európskej enviromentálnej legislatívy. Žiadna organizácia z nich
nemôže mať zisk v zmysle hospodárskeho výsledku organizácie, projekt prispieva k ochrane druhu,
ktorý bol z hľadiska financovania jeho ochrany označený za prioritný druh. Nakladanie s prostriedkami z
projektu sú prísne kontrolované. Účastník konania môže projektové aktivity vykonávať vďaka tomu, že
je organizáciou s dlhodobou úspešnou históriou ochrany dravcov na Slovensku.

Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p., po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žaloba bola
dôvodná, preto rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu zrušil podľa ust.
§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

K otázke procesného postavenia účastníka konania zaujal nasledovné stanovisko:



Z hmotno-právneho hľadiska je významné, že odštepný závod je organizačnou zložkou podniku a nemá
spôsobilosť mať práva a povinnosti /právna subjektivita/, ide o dodatok k obchodnému menu, zo zákona
je splnomocnený za právnickú osobu uskutočniť všetky právne úkony tiež vedúci odštepného závodu za
predpokladu, že sa týkajú odštepného závodu. Z procesného hľadiska je podstatné, že odštepný závod
nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.

Procesné právo na rozdiel od hmotného práva neustanovuje, ako má byť označený účastník konania vo
veci, ktorá sa týka jeho odštepného závodu, pretože nositeľom práv a povinností je i v týchto prípadoch
osoba, ktorej je odštepný závod organizačnou zložkou. Nie je z hľadiska procesného práva zásadne
významné, či sa vec týka účastníka konania ako celku, jeho odštepného závodu alebo inej organizačnej
zložky, ktorá sa do obchodného registra nezapisuje. Ani Občiansky súdny poriadok nevyžaduje pre
identifikáciu právnickej osoby, že sa vec týka jeho organizačnej zložky. Vedúci odštepného závodu môže
konať len osobne. Nie je oprávnený poveriť iného zamestnanca, len ak by to vyplývalo v jednotlivých
prípadoch zo štatútu, stanov alebo organizačného poriadku. Pod obchodným menom podnikateľa s
dodatkom, že ide o odštepný závod, sa totiž vykonávajú iba hmotnoprávne úkony pri prevádzkovaní
odštepného závodu a to za podnikateľa /nie menom odštepného závodu samotného/; okolnosť, pod
akým názvom koná právnická osoba hmotno-právne úkony, nemá v procesnom práve /a to ani z hľadiska
označovania účastníka konania/ žiadny význam.

Z vyššie uvedeného výkladu postavenia organizačnej zložky v tomto prípade patriaceho pod štátny
podnik LESY Banská Bystrica vyplýva, že aj keď žalovaný doručoval písomnosť na ústne pojednávanie
na deň 8.3.2012 v označení na doručenke na LESY Slovenskej republiky, š.p., v skutočnosti konal s
pracovníkmi odštepného závodu a nie s právnickou osobou, podľa zápisu v obchodnom registri, teda so
subjektom, ktorý nebol splnomocnený štátnym podnikom v jeho mene (štátneho podniku konať), preto
námietka žalobcu v tomto smere bola opodstatnená.

Podľa ust. § 82 ods. 2 zákona o OPK, ak sa dá účastník konania zastúpiť, podpis splnomocniteľa v
dohode o plnomocenstve musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov. Súd je však toho názoru,
že toto ustanovenie zákona sa vzťahuje iba na fyzické a právnické osoby, ktoré sú splnomocnené na
základe iných poverení než ktoré vyplývajú priamo zo zákona o štátnom podniku.

Prvostupňový správny orgán, nakoniec aj odvolací správny orgán si dostatočne neobjasnil, kto je
účastníkom konania a kto môže byť zástupcom tohto účastníka konania.

Z výpisu obchodného registra žalobcu, odd.: Pš, vl.č. XXX/S vyplýva, že LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom SNP 8, Banská Bystrica je štátnym podnikom a má organizačné zložky -
odštepné závody, medzi ktoré okrem iných patril aj odštepný závod v Y., so sídlom na X. X.

Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona o štátnom podniku, podnik môže určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky
sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody. Vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť
v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu, čo korešponduje s ust. §
13 ods. 5 Obchodného zákonníka, zák.č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

V mene právnickej osoby, ktorá je podnikateľom, koná štatutárny orgán alebo za právnickú osobu koná
zástupca. V prípade štátneho podniku LESY SR, š.p., štatutárnym orgánom boli H.. D. Z., generálny
riaditeľa a Q.. X. S., 1. zástupca generálneho riaditeľa. Pri štátnych podnikoch je teda zastúpenie dané
zo zákona, v prípade odštepných závodov, zastúpenie je dané na základe plnomocenstva podľa ust. §
22 ods. 1 Obč. zákonníka, ak sám vedúci odštepného závodu nekoná vo vlastnom mene.

V prípade odštepného závodu, vedúcim OZ bol H.. X. O..



Zástupca koná za právnickú osobu na základe zastúpenia /zákonného alebo zmluvného/ na rozdiel od
štatutárneho orgánu, ktorý nie je zástupca právnickej osoby. Zákonným zástupcom právnickej osoby je
najmä vedúci organizačnej zložky /§ 13 ods. 5 Obch. zákonníka/.

Podľa ust. § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka v platnom znení, vedúci organizačnej zložky podniku
alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za
podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak za podnik nekonal vedúci OZ, ani ním
poverený zástupca, nedošlo k riadnemu zastúpeniu účastníka konania v predmetnom správnom konaní.

Zo zápisnice č. 2012/00130-003 zo dňa 8.3.2012 nevyplýva, že by túto podpísal zástupca OZ LESY
SR, š.p., ani to, že ju podpísal zástupca štátneho podniku. Podpisy na tejto zápisnici neuvádzajú mená
zástupcov, iba na prezenčnej listine je uvedené, že za OZ Y. bol prítomný H.. X. Š. Q.., a za LESY
SR, lesnú správu v Y.Ň. H.. Š. Q., Q.., čo nenasvedčuje tomu, že títo pracovníci boli zástupcami podľa
platného ust. § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka a ust. § 10 ods. 3 zákona o štátnom podniku.

Zákonným zástupcom právnickej osoby je najmä vedúci organizačnej zložky podniku /§ 13 ods. 5
Obchodného zákonníka/ a za štátny podnik LESY š.p. Banská Bystrica vo všetkých veciach koná
a podpisuje generálny riaditeľ. Za zástupcu generálneho riaditeľa bol stanovený ako 1. zástupca
generálneho riaditeľa - Q.. X. S., teda ak bol účastníkom konania štátny podnik /LESY SR/, zastúpenie
vyplývalo priamo zo zákona.

Ak žalobca v žalobných dôvodoch odkazuje na ust. § 82 ods. 5 zákona o OPK, súd je toho názoru, že ak
zákonné zastúpenie je upravené v zákone, osvedčovacia povinnosť o zastúpení podľa tohto ustanovenia
v prípade štátneho podniku nie je potrebná.

Je však námietka žalobcu opodstatnená v tom smere, že k zákonnému zastúpeniu pri prejednávaní
veci dňa 8.3.2012 nedošlo a preto došlo k procesnej vade konania, ktorá mala za následok aj
neinformovanosť účastníka konania o podkladoch, ktoré tvorili predmet rozhodnutia.

Žalovaný tiež v rozhodnutí nepoučil účastníka konania, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom, avšak
týmto postupom žalobca nebol ukrátený na svojich právach.

K hmotnoprávnej otázke súd zaujal nasledovné stanovisko :

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 3.7.2012 vydaným podľa § 4 ods. 2 zákona č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov nariadil žalobcovi dodržať
nasledujúce podmienky v jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) č. XXX v kat. úz.
X. zobrazenej na priloženom mapovom podklade kvôli zabezpečeniu ochrany hniezdnych lokalít páru
orla krikľavého (aquila pomarina):

1/ V okolí každého hniezda sa vyhlasuje ochranná zóna v okruhu (polomere) 300 m od hniezdneho
stromu. Ochranná zóna sa člení na vnútornú časť okruhu (polomere) 150 m od hniezdneho stromu a
vonkajšiu časť okruhu (polomere) od 150 do 300 m od hniezdneho stromu.

2/ V dobe rozmnožovania, t.j. od 01.04. do 31.08. kalendárneho roka, sa zakazuje vykonávať akákoľvek
hospodárska činnosť, ťažba vo vnútornej aj vonkajšej ochrannej zóne každého hniezda.

3/ Mimo doby rozmnožovania, t.j. od 01.09. do 31.03. kalendárneho roka:



a/ vo vnútornej časti ochrannej zóny každého hniezda nezasahovať do pôdneho a vegetačného krytu.
Ležaninu je možné spracovať po písomnom odsúhlasení orgánom ochrany prírody, t.j. Obvodným
úradom životného prostredia Rožňava,

b/ vo vonkajšej časti ochrannej zóny každého hniezda akúkoľvek hospodársku činnosť, ťažbu je možné
vykonávať len po písomnom odsúhlasení orgánom ochrany prírody, t.j. Obvodným úradom životného
prostredia Rožňava.

Platnosť tohto rozhodnutia bola stanovená do konca platnosti aktuálneho programu starostlivosti o lesy,
t.j. do 31.12.2021.

V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že vo veci začal správne
konanie na základe podnetu účastníka Ochrana dravcov na Slovensku. Tento účastník lokalizoval v
národnom parku Slovenský kras spolu 7 párov orla krikľavého, z toho jeden pár pravidelne hniezdi
JPRL č. XXX v kat. úz. X., pričom užívateľom tohto lesného dielca je žalobca. Na ústnom pojednávaní
bol žalobca oboznámený s navrhovanými podmienkami ochrany hniezdnych lokalít orla krikľavého.
Zástupca Lesov SR, š.p., odštepný závod Rožňava, H.. Š. Q. Q.. do zápisnice uviedol, že s navrhovanými
podmienkami užívateľ predmetného JPRL súhlasí, navrhuje ich prejednať pri schvaľovaní programu
starostlivosti o lesy a následne ich zakomponovať do aktuálneho programu starostlivosti o lesy. S
navrhovanými podmienkami súhlasil aj zástupca Štátnej ochrany prírody SR - Správy národného parku
Slovenský kras a zástupca účastníka Ochrana dravcov na Slovensku. Účastníci konania upustili od
miestneho šetrenia, pretože sú im ako aj správnemu orgánu prvého stupňa pomery ohľadom hniezdenia
páru orla krikľavého, umiestnenie hniezda známe a nie je potrebné na lokalite vyznačovať ochrannú
zónu okolo hniezdnych stromov. Ďalej konštatoval, že orol krikľavý je chránený viacerými národnými aj
medzinárodnými právnymi normami. V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacej
vyhlášky č. 24/2003 Z.z. patrí medzi chránené druhy a jeho spoločenská hodnota predstavuje 2.323,57
Eur, pričom je zaradený medzi druhy európskeho významu. Napokon poukázal na právnu úpravu
uvedenú v ustanovení § 4 ods.1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny.

Na odvolanie žalobcu právny predchodca žalovaného napadnutým rozhodnutím po zamietnutí odvolania
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že zo stanoviska Štátnej ochrany
prírody SR, Správa národného parku Slovenský kras vyplýva, že v JPRL č. XXX kat. úz. X. bolo
hniezdo orla krikľavého nájdené ich pracovníkmi v jeseni 2000. Od roku 2011 v spolupráci s účastníkom
Ochrana dravcov na Slovensku sa vykonávajú pravidelné kontroly lokality a krúžkovanie mláďat. Bola
zaznamenaná vysoká vernosť predmetnému hniezdisku minimálne od roku 2000. V roku 2002 boli v
spolupráci so žalobcom písomne určené prvé podmienky ochrany hniezdneho biotopu, ktoré boli zo
strany obhospodarovateľa - žalobcu akceptované a dodržiavané. Ich platnosť skončila 31.12.2011.
Z histórie monitorovaných lokalít orlov vyplýva, že už minimálne desaťročie Štátna ochrana prírody
komunikuje a spolupracuje s vlastníkmi a užívateľmi lesných pozemkov pri ochrane hniezdnych biotopov
orla krikľavého. Vo viacerých prípadoch boli doteraz vždy stanovené tristometrové ochranné zóny.
Žiadne porušenia podmienok zo strany pracovníkov odštepného závoru Y. doteraz neboli zaznamenané.

Pri odborných postupoch ochrany lesa existujú alternatívy ich vykonávania mimo vymedzenej zóny
chráneného druhu, orgán ochrany prírody umožňuje ich vykonanie po písomnom odsúhlasení od
01.09. do 31.03. bežného kalendárneho roka v tzv. vonkajšej zóne a spracovať ležaninu vo vnútornej
zóne. Pestovateľské práce (zalesňovanie a výchovu lesa) je možné vykonávať aj v období od
01.09. do 31.03. kalendárneho roka. Lesnícka prax pozná tzv. jesenné zalesňovanie. Výchova lesných
porastov a ich ochrana, napr. pred poškodzovaním zverou sa takmer výhradne vykonáva vždy v
jesennom období. Nesúhlasil s odvolacou námietkou, podľa ktorej celoročné obmedzenie vykonávania
hospodárskej činnosti je v rozpore s § 36 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Lesné porasty príslušnej
JPRL boli vyhlásené za lesy osobitného určenia, konkrétne za lesy v chránených a za lesné pozemky
s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov. Odborný lesný hospodár má
pri svojej činnosti postupovať tak, aby výskyt chráneného druhu a jeho hniezdneho stanovišťa bolo
najbližších 10 rokov zachované a udržiavané. Napokon neakceptoval odvolaciu námietku, podľa ktorej



rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nerieši alternatívu, kedy hniezdo nebude obsadené.
Uviedol, že podobne ako ostatné druhy orlov aj orol krikľavý používa na hniezdenie (v zmysle biologickej
reprodukcie) viacero hniezd (v podmienkach Slovenského krasu zistené jedno až štyri hniezda), ktoré
môže rôzne striedať v jednotlivých kalendárnych rokoch. To, že sa v hniezde nenachádza vývinové
štádium druhu (vajce, mláďa) neznamenaná, že hniezdo nevyužíva na odpočinok, nocovanie a pod.
Žalobcom navrhované obmedzenia nezabezpečujú ochranu hniezdiska a biotopov chráneného druhu
dlhodobo, sú nekontrolovateľné a ich aplikáciou by došlo aj k nevhodným zásahom do hniezdiska.
Námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené a neodôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého
rozhodnutia.

Žalobca ďalej namietal, že nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok na obmedzenie, či
zakázanie činnosti v zmysle § 4 ods.1,2 zákona č. 543/2002 Z.z. ako aj nezákonné vymedzenie času
zákazu (obmedzenia). Namietal, že ustanovenie § 4 ods.1,2 možno aplikovať iba pri kumulatívnom
splnení všetkých zákonných podmienok tam uvedených. Musí byť preukázané, že žalobca konal v
rozpore s ustanovením § 4 ods.1, toto porušenie povinnosti uvedený v odseku 1 § 4 vedie k ohrozeniu
existenciu orla krikľavého alebo k jeho degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k
zániku jeho populácie a až po predchádzajúcom upozornení štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny,
ktoré by neviedlo k náprave, bolo možné obmedziť alebo zakázať činnosť, pričom musí ísť len o takú
činnosť, ktorej zakázanie dovoľuje právny predpis. Ak žalobca svoju činnosť nevykonával v rozpore s
odseku 1 § 4, nemohol by tým spôsobiť následok uvedený v ods.2, a preto orgán ochrany prírody nemá
zákonné oprávnenie zakázať mu alebo obmedziť jeho činnosť, ktorú vykonával v súlade s odstavcom
1. V administratívnom spise sa nenachádza dôkaz preukazujúci, že žalobca sa správal v rozpore s
ustanovením § 4 ods.1, ale práve naopak, je preukázaný pravý opak, pretože správny orgán prvého
stupňa konštatoval, že žiadne porušenie podmienok zo strany pracovníkov odštepného závodu doteraz
neboli zaznamenané. Namietal, že skutočným dôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo iba prianie
jednej z mnohých mimovládnych tzv. ochranárskych organizácií. Uviedol, že aj bez vydania napadnutých
rozhodnutí je zákonom daná povinnosť žalobcu vykonávať svoju činnosť tak, aby výskyt a hniezdište
orla krikľavého bolo zachované a udržané. Preto už samotná existencia tejto zákonnej povinnosti a
preukázané jej dodržiavanie žalobcom dokazuje šikanózny charakter predmetného rozhodnutia.

Žalobca ďalej namietal nezákonné vymedzenie druhu zakázanej činnosti a času zákazu. Predmetná
lokalita sa nachádza v D.K. B. Ú. W. S. ustanoveným s účinnosťou od 15.05.2010 vyhláškou č. 192/2010
Z.z. Tento predpis je „lex specialis“ vo vzťahu k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Ustanovenie § 2
tejto vyhlášky sú taxatívne vymedzené činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany
a je určený presný dátum ohraničenia časového obdobia, po ktorú môžu byť tieto činnosti obmedzené.
Ide o vykonávanie lesohospodárskej činnosti, a nie o akúkoľvek hospodársku činnosť, pričom tieto
obmedzenia môžu byť určené od 1. marca do 30. júna a nie celoročne. Poukázal na priaznivý stav
ochrany orla krikľavého ako druhu práve z toho dôvodu Krajský úrad životného prostredia Košice
nežiadal stanoviť v programe starostlivosti o lesy žiadne obmedzujúce opatrenia, preto stanovenie
zákazu akejkoľvek hospodárskej činnosti, ťažby, odporuje aj ustanovenie § 104 ods. 21 zákona č.
543/2002 Z.z. Žalovaný vo vyjadrení k záverečnému protokolu ku schváleniu programu starostlivosti o
lesy neuviedol obmedzenia činnosti žalobcovi, ktoré teraz v rozhodnutí žalobcovi zakazuje ako škodlivé.

Podľa ďalšej námietky žalobcu sa v administratívnom spise nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by
preukazoval existenciu obsadeného hniezda v predmetnej JPRL. Ako dôkaz nepostačuje iba odvolanie
sa na údajnú lokalizáciu hniezd spoločnosťou Ochrana dravcov na Slovensku. Podľa žalobcu bolo
povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa v súlade s § 54 ods.12 zákona č. 543/2002 Z.z. vyžiadať
si od príslušného orgánu ochrany prírody schválený dokument, a to výsledky inventarizačného výskumu
a monitoringu orla krikľavého, pretože práve tento dokument je podkladom na hodnotenie stavu a
vývoja chránených druhov. Žalobca ďalej poukázal na rozpor medzi rozsahom a lokalizáciou ochranných
pásiem vymedzených v texte výroku rozhodnutia a ich vymedzením v mapovom podklade, na ktorý
výrok odkazuje - podľa textu výroku rozhodnutia sa majú hniezdo a jeho ochranné pásmo nachádzať
iba v JPRL č. XXX, no v mapovom podklade zasahuje ochranné pásmo aj do JPRL č. XXX a XXX
a priľahlého nelesného pôdneho fondu vo vlastníctve subjektu, ktorý nebol zisťovaný a s ktorým sa
nekonalo. Poukázal na rozpor medzi priestorovým rozsahom ochranných pásiem hniezd určených v
texte výroku rozhodnutia a ich zákresov v mapovom podklade.



Podľa § 4 ods.1 zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov každý
je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo
ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu
ani ničeniu.

Ak činnosť uvedená v ods.1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich
degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo zániku ich populácie, štátny orgán ochrany
prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) túto činnosť po predchádzajúcom upozornení
obmedzí alebo zakáže (§ 4 ods.2 citovaného zákona).

Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 192/2010 Z.z. bolo vyhlásené D. B. Ú. W. S. na účel
zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovaných
druhov vtákov, okrem iného aj orla krikľavého, pričom chránené vtáčie územie sa okrem iného nachádza
v okrese Y. v kat. úz. X. (§ 1 ods.1,2 cit. vyhlášky).

Podľa § 2 písm.a/ cit. vyhlášky, za činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany
chráneného vtáčieho územia, sa považuje vykonávanie lesohospodárskej činnosti v blízkosti hniezda
od 1. marca do 30. júna, ak tak určí Obvodný úrad životného prostredia.

Podľa § 50 ods.3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov správu lesného
majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom
je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.

Správca podľa ods. 3 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä
zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy;
obdobne správca postupu vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak
vlastnícke právo štát a neznámych vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve
štátu podľa osobitného predpisu (§ 50 ods.6 zákona o lesoch).

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, a to v súvislosti s
tvrdením účastníka Ochrana dravcov na Slovensku o jej nedostatku. Je nesporné, že lesné pozemky
špecifikované ako je JPRL č. XXX v kat. úz. X. sú vo vlastníctve SR, pričom správu tohto lesného
majetku v súlade s ustanovením § 50 ods.3 zákona o lesoch a príslušného rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva SR a zakladacej listiny špecifikovaných vo výpise z Obchodného registra Okresného
súdu Banská Bystrica, oddiel: Pš, vložka č. XXX/S. Žalobca ako správca lesného majetku vo vlastníctve
štátu v zmysle § 50 ods.6 zákona o lesoch vykonáva práva vlastníka v rozsahu ustanovenia § 123
Občianskeho zákonníka (odkaz pod čiarou č. 69 k uvedenému ustanoveniu zákona o lesoch). Súčasťou
vlastníckeho práva je aj právo užívať predmet vlastníctva. Rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného došlo k obmedzeniu žalobcu pri užívaní predmetných
lesných pozemkov tým, že boli stanovené obmedzenia a zákazy výkonu jeho hospodárskej činnosti.
Tým nesporne došlo k zásahu do práv žalobcu. Preto bol žalobca oprávnený v zmysle § 247 a nasl.
domáhať sa súdnej ochrany formou žaloby v správnom súdnictve. Lesy SR, š.p. preto spĺňajú legálnu
definíciu účastníka konania - žalobcu v zmysle § 250 ods.1,2 O.s.p.

Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím
žalovaného, bolo vydané podľa ustanovenia § 4 ods.1, 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ustanovenie
§ 4 ods.1 tohto zákona stanovuje každému pri vykonávaní činnosti, ktorá je spôsobilá ohroziť,
poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy alebo ich biotopy, postupovať takto, aby touto činnosťou
nespôsobil ich zbytočný úhyn, poškodenie alebo ničenie. Toto zákonné ustanovenie ukladá každému
právnu povinnosť realizovať činnosti, ktoré môžu viesť ku škodlivým následkom vo vzťahu k rastlinám,
živočíchom alebo ich biotopom, tak, aby k týmto škodlivým následkom nedochádzalo. Ak činnosti,
ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy alebo ich biotopy vedú k ohrozeniu



existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností
alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny týmto subjektom takúto činnosť
obmedzí alebo zakáže po predchádzajúcom upozornení (§ 4 ods.2 tohto zákona). Ustanovenie § 4
ods.2 citovaného zákona ustanovuje zákonné podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre
vydanie rozhodnutia o obmedzení alebo zákaze činnosti: činnosti špecifikované v odseku 1 musia viesť k
ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušovaniu rozmnožovacích
schopností alebo k zániku ich populácie, a na škodlivé následky tejto činnosti bol dotknutý subjekt
upozornený pred vydaním rozhodnutia.

Nestačí teda poukazovať iba na oznámenie z roku 2005.

Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí iba konštatoval, že v K. V. W. S. bolo lokalizovaných
7 párov orla krikľavého, pričom z toho jeden pár pravidelne hniezdi v JPRL č. XXX v kat. úz. X. , ktorého
užívateľom je žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opisuje históriu hniezda v predmetnom JPRL
a konštatuje, že žalobca od roku 2002 akceptoval a dodržiaval písomne určené podmienky ochrany
hniezdneho biotopu, pričom žiadne porušenie podmienok zo strany pracovníkov odštepného závodu
žalobcu v Y. doteraz nezaznamenal. Z rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného
nevyplýva, aby žalobcom realizovaná lesohospodárska činnosť viedla k ohrozeniu existencie orla
krikľavého v predmetnom JPRL, mala negatívny vplyv na rozmnožovanie schopností tohto chráneného
druhu a ohrozovala jeho populáciu, v dôsledku toho by bol žalobca na tieto skutočnosti upozornený
pred vydaním napadnutých rozhodnutí. Žalovaný až vo vyjadrení zo dňa 11.10.2012 k podanej žalobe
konštatoval, že v súvislosti s vykonávaním lesohospodárskej činnosti žalobcu, ktorá ohrozila, poškodila
alebo zničila hniezdne biotopy orla krikľavého, a teda mala vplyv na priaznivý stav populácie tohto
druhu, bol žalobca upozornený na porušovanie ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny v iných
katastrálnych územiach, a to Z., Y. a B..

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady
pre vydanie rozhodnutia podľa § 4 ods.2 zákona o ochrane prírody a krajiny.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nedôslednosť pri špecifikovaní zakázanej činnosti v predmetnom
JPRL. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 192/2010 Z.z., ktorou bolo vyhlásené D. B. Ú.
W. S. a ktorá je vo vzťahu k zákonu o ochrane prírody špeciálnym právnym predpisom, za činnosť, ktorá
môže mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia označuje vykonávanie
lesohospodárskej činnosti v blízkosti hniezda orla krikľavého a nie akúkoľvek hospodársku činnosť, ako
druh zakázanej činnosti vymedzil správny orgán prvého stupňa a žalovaný.

Ďalšími žalobnými námietkami ako aj argumentáciou žalovaného a účastníka konania Ochrana dravcov
na Slovensku sa súd v rozsudku nezaoberá, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa posúdil ako nezákonné z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
predpokladov pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 4 ods.1, 2 zákona o ochrane prírody a krajiny.

Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil
podľa § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný
viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Úspešnému účastníkovi konania súd priznal náhradu trov konania, podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta
O.s.p., ktorá spočívala v zaplatenom súdnom poplatku - 66,- EUR, odmene advokáta za poskytnuté
právne služby, ktoré uplatnil podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

- prevzatie zastúpenia /14.8.2012/ ......................................... 58,69EUR + 7,63 EUR

- podanie žaloby .................................................................... 58,69 EUR + 7,63 EUR



- účasť na pojednávaní dňa 24.4.2013 ................................ . .60,07 EUR + 7,81 EUR

- strata času Štrba-Košice a späť / 8 polhodín/ ..............104,08 EUR / 8x 13,01EUR/

- cestovné - 270 km 270x6/100x1,33.....................................21,54 EUR

- + 20 % DPH zo sumy 326.14 EUR.......................................65,23 EUR

Celkom odmena predstavuje......................................................391,37 EUR

Spolu trovy konania 391,37 + 66,- EUR....................................457,37 EUR.

Odmena advokátovi bola priznaná podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., i keď právnemu
zástupcovi by prináležala odmena podľa ust. § 11 ods. 4 cit. vyhlášky, v jednej šestine výpočtového
základu, čo však nad rámec predloženého vyúčtovania nie je možné priznať a súčasne, súd nežiadal
od žalobcu vyjadrenie /úkon zo dňa 8.4.2013, pričom podanie odvolania vo veci uznesenia o pribratí
ďalšieho účastníka konania, toto odvolanie bude predložené odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, iné
podania zo dňa 10.4.2013 súd neeviduje, teda na ďalšie úkony súd neprihliadol, pretože nimi nešlo o
bránenie práva účastníka konania.

Jednotlivé úkony boli priznané ako je vyššie uvedené podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16
ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a cestovné osobným motorovým vozidlom na pojednávací deň 24.4.2013 podľa zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov podľa priloženého vyúčtovania.

O náhrade trov konania pribratého účastníka - Ochrana dravcov na Slovensku súd rozhodne osobitným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.