Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/42/2018 z 13. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 13. júna 2018, sp. zn. 5To/42/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2214010913.1 Krajský súd Trnava | 5To/42/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2214010913.1 | 2018-06-13 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: TZ, § 221 ods. 1 TZ, § 221 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f387359f-710e-4dc4-b9d3-8041f4ba9c1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2214010913.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/42/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010913
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214010913.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanej JUDr. W. L., pre prečin
podvodu podľa § 221 odsek, 1, odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní poškodenej A. Z. proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 6.11.2017, sp. zn. 29T/57/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej A. Z., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 6.11.2017, sp. zn. 29T/57/2015 bola obžalovaná JUDr. W.
L. podľa § 285 písm. h) Trestného poriadku oslobodená spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry
Dunajská Streda č. 2Pv 454/13/2201 - 11 zo dňa 11.12.2014 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že
v období mesiacov jún, júl a august roku 2011 v advokátskej kancelárii so sídlom G. X v I., vylákala od
poškodenej A. Z., trvale bytom J., Y. XXX/XX, okres B. S. finančnú hotovosť v celkovej sume 5.000,-
Eur, ktorá mala byť určená na výdavky na obhajobu jej syna na Okresnom súde Dunajská Streda, sp.
zn. 3T/154/2006, pričom v prospech jej syna nevykonala žiadne kroky, do dnešného dňa nevykonala
vyúčtovanie obhajoby, čím jej spôsobila škodu vo výške 5.000,- eur, pretože nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodenú
A. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J., Y. XXX/XX, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie poškodená A. Z., a to písomným podaním
zo dňa 11. 1. 2018, ktoré označila ako odpor, sťažnosť. Z obsahu tohto písomného podania však
jednoznačne vyplýva, že smeruje proti vyššie uvedenému rozsudku, ktoré poškodená považuje za
jednostranné a postup okresného súdu za poburujúci. Uviedla, že proti rozhodnutiu sa nedá podať
odvolanie a je to zbytočné, pretože by iba narazila na ďalšie prekážky. Poškodená ďalej uviedla, že keby
bola vedela, že to takto dopadne, tak by neurobila ani jeden krok v tej smutnej, strpčujúcej záležitosti.
Podanie poškodenej posúdil odvolací súd podľa jeho obsahu ako odvolanie proti vyššie uvedenému
rozsudku. Na verejnom zasadnutí, ktoré odvolací súd nariadil na rozhodnutie o opravnom prostriedku,
osobne prítomná poškodená uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a žiada, aby súd priznal náhradu
škody, ktorú jej spôsobila obžalovaná. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej vo vzťahu k náhrade
škody zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.



3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Tak ako je vyššie uvedené, napadnutým rozsudkom bola obžalovaná oslobodená spod obžaloby v
zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaná stíhaná. V nadväznosti na to okresný súd rozhodol o uplatnenému nároku na náhradu škody
tak, že poškodenú s uplatneným nárokom odkázal na civilný proces v zmysle § 288 ods. 3 Trestného
poriadku.
V súlade s ustanovením § 307 ods. 1 a § 308 ods. 1 Trestného poriadku nie je poškodená osobou
oprávnenou podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku prvostupňového rozsudku v neprospech
obžalovaného. Je však oprávnená podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorý
je tiež súčasťou napadnutého rozsudku. Postupujúc podľa princípu, aby boli poškodenej čo najširším
spôsobom garantované práva, ktoré jej priznávajú ustanovenia Trestného poriadku, preskúmal tunajší
súd správnosť výroku, ktorým prvostupňový súd odkázal poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu
škody na civilný proces.
Pre nedostatok odvolania proti oslobodzujúcemu výroku niektorou z oprávnených osôb v zmysle §§ 307
a 308 Trestného poriadku, vychádzal odvolací súd zo stavu, že uvedený výrok o oslobodení obžalovanej
spod obžaloby, bol v čase rozhodovania tunajšieho súdu právoplatný.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým prvostupňový súd rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu vody, je potrebné
povedať, že tento postupoval v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý ukladá
súdu, v prípade rozhodnutia o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, aby odkázal poškodeného s
jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Citované zákonné ustanovenie teda nedáva možnosť, aby súd v prípade oslobodenia spod obžaloby
rozhodol inak, ako odkázaním poškodeného na vyššie citovaný postup.
Z tohto pohľadu je teda uvedený výrok, ktorý sa týka na náhradu škody správny a zákonný. Preto
odvolací súd odvolanie poškodenej ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.