Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/120/2014 z 27. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. októbra 2015, sp. zn. 1Co/120/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7113205671.1 Krajský súd Košice | 1Co/120/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7113205671.1 | 2015-10-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00713839-5678-470e-aaf0-b12207a4b4e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7113205671.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/120/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113205671 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113205671.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 44/b, IČO: 35 910 739 proti žalovanému G. E., nar. XX.XX.XXXX, J. G.. J., D.. G., V. XXXXX, A., zastúpenému JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 28, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 26.11.2013 č.k. 15C/70/2013-45 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh G. E. na obnovu konania vo veci vedenej pod sp.zn. 34C/154/2006, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.5.2010 sp.zn. 34C/154/2006j. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca G. E. sa domáhal povolenia obnovy konania a zároveň odkladu vykonateľnosti rozsudku. V odvolaní uviedol, že žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 12.3.2013 z dôvodov uvedených v ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. Konštatoval, že rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 3.5.2010 č.k. 34C/154/2006-41 sa stal právoplatným dňa 28.6.2010 a vykonateľným 2.7.2010. Tento rozsudok bol doručený opatrovníčke žalovaného dňa 3.6.2010, keď konštatoval, že matka žalovaného C. E., ani jeho brat G. E. nesúhlasili s tým, aby boli ustanovení za opatrovníkov žalovaného, keď uviedli, že tento sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste, preto mu bola za opatrovníčku ustanovená JUDr. X. C. postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Zo správy od centrálneho registra obyvateľov zistil, že G. E. bol hlásený na trvalý pobyt v T., L. L. P. Č.. XXX/XX od 8.1.1996. Z tejto adresy nebol nikdy odhlásený a ani nemal nahlásený pobyt v cudzine v čase rozhodovania súdu vo veci, preto mu v pôvodnom konaní bola ustanovená opatrovníčka. Súd prvého stupňa konštatoval, že návrh na obnovu konania bol žalobcom podaný oneskorene, keď mal za to, že tento mohol návrh uplatniť v trojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote od nasledujúceho dňa po doručení rozhodnutia súdu opatrovníčke, teda od 4.6.2010 do 4.9.2010, čo neurobil a zároveň nebola splnená ani podmienka pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Konštatoval, že ako druhý dôvod pre povolenie obnovy konania žalobca uvádzal možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. V nadväznosti na to súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani rozhodnutia, ktoré by mohli mať vplyv na priaznivejšie rozhodnutie veci. Právny názor vyslovený súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Žalobcom uvedený dôvod obnovy nemožno podriadiť ani pod žiadny z prípadov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. Žalobca namietal výšku škody, ktorú súd posudzoval podľa vyhlášky č. 266/1999 Z.z. za obdobie od účinnosti vyhlášky do dňa kontroly, teda do dňa 14.3.2005 opatrovníčka preto mala vzniesť námietku premlčania. Má za to, že v pôvodnom konaní nebolo preukázané, že odoberal plyn od 1.11.1999 a že sa jednalo o neoprávnený odber bez meracieho zariadenia a zo zákona nevyplýva objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti. Poukázal na to, že ešte v roku 1982 emigroval a v roku 1993 kúpil spornú nehnuteľnosť v T. L. L. P., v tejto sa však nikdy nezdržiaval, keďže dlhodobo žije v USA. Súd prvého stupňa na základe toho uzavrel, že pre povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. je potrebné, aby bolo možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a povinnosťou žalobcu je tieto dôkazy predložiť. Má za to, že takéto dôkazy súdu nepredložil. Ním predložený dôkaz sa týka iba jeho pobytu od 30.9.1999 do augusta 2005 v USA, ako aj o tom, že od júna 2005 má štátne občianstvo USA. Na základe toho súd prvého stupňa uzavrel, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, ani dôvod na odklad vykonateľnosti rozsudku, a preto návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal a neúspešný žalobca nemá na náhradu trov právo. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný G. E.. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd vychádzal zo záveru, že nikdy nebol odhlásený z trvalého pobytu, ani nemal nahlásený pobyt v cudzine v čase rozhodovania súdu, teda dňa 3.5.2010. Súd sa však nevysporiadal so skutkovými zisteniami, ktoré vyplývajú z ním predložených listinných dôkazov a to, že už od 17.6.2005 bol štátnym občanom USA a k tomu, aby nadobudol štátne občianstvo USA musel mať aj trvalý pobyt v USA a tento pobyt tam stále aj má. Na území USA aj reálne žil a pracoval a na území SR v spornom čase ani nebol, nezdržiaval sa ani nebýval. Má teda za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ mu iba formalisticky ustanovil opatrovníka napriek tomu, že z informácií od polície mal vedomosť o tom, že účastník konania sa zdržiava v zahraničí v konkrétnom štáte už niekoľko rokov bez toho, aby zistil pobyt účastníka v danom štáte. Súd napriek tomu, že vedel, že žalobca žije v zahraničí, mal informácie, že žije v konkrétnom štáte neurobil žiadne kroky, aby zistil pobyt žalobcu v konkrétnom štáte. Za nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že mu uplynula dňa 4.9.2010 subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, keďže opatrovníčka mu bola ustanovená na zastupovanie v konaní, ktoré sa končí právoplatnosťou rozhodnutia. Preto súd nesprávne uzavrel, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania mu začala plynúť dňom doručenia rozhodnutia opatrovníčke. Má za to, že po obdržaní rozsudku začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, a preto nemohla súbežne plynúť lehota na podanie návrhu na obnovu konania aj dovolania. Za nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že predložil potvrdenie Certification of Permanent Residency z januára 2013 o tom, že bol prihlásený na trvalý pobyt na adrese D. G. S. XXXX G. J. XX, V. XXXXX, A. od 30.9.1999 do dnes, to znamená, že nemohol nelegálne odberať plyn na Slovensku. Ak sa odoberal plyn nelegálne, tak žalobca v obnovenom konaní sa bude vedieť brániť, lebo uvedie, kto tento plyn odoberal, keďže uvedie aj to, kto v dome býval. Dôkaz o tom, kto nelegálne odoberal plyn žalobca nevedel a nemohol predložiť v pôvodnom konaní, keďže ani nevedel, že nejaké konanie na území Slovenska prebieha. Súd sa nevyporiadal s otázkou, že je nový dôkaz a výsluch samotného žalobcu. S poukazom na znenie § 99 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike má za to, že za neoprávnený odber plynu zodpovedá skutočný odberateľ plynu, nie vlastník nehnuteľností. Zo zákona nevyplýva žiadna objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti. Konanie pod sp.zn. 34C/154/2006 bolo vedené v jeho neprítomnosti, preto sa nemohol vyjadriť k dôkazom, nemohol sa brániť, nemohol sa dovolávať ochrany svojich práv. Súd napriek tomu, že mu bolo známe, že žije za hranicami, ani sa len nepokúsil zistiť jeho pobyt za hranicami. Je toho názoru, že v lehote stanovenej v § 230 ods. 1 O.s.p. podal návrh na obnovu konania. Dňa 29.1.2014 žalovaný G. E. podal na súde prvého stupňa písomné podanie označené ako Predloženie listín, v ktorom uviedol, že od roku 1999 do súčasnosti žil v USA a teda nemohol nelegálne odoberať plyn, okrem už predložených listín predkladá výplatné pásky z rokov 2004, 2005 a 2006 a potvrdenie o pobyte - Declaration of domicile. Ďalej uviedol, že v januári 2014 skúmal, kto mal skutočne užívať jeho nehnuteľnosť a teda mohol aj nelegálne odoberať plyn a zistil, že od roku 1996 mal túto nehnuteľnosť užívať na podnikanie G. E. - V & P, IČO: 33697051, ako to vyplýva z Rozhodnutia Mestskej časti T.-D. zo dňa 30.6.1994 a následne aj z výpisu zo živnostenského registra. Má za to, že tieto skutočnosti sú dôležité a podporujú jeho tvrdenie, že sa nezdržiaval na území SR a neodoberal nelegálne plyn. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a k tvrdeniam žalovaného ohľadne osoby, ktorá mala plyn odoberať uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorú v rozhodnom období vlastnil žalobca dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, pričom za škodu spôsobenú takýmto odberom plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, t.j. žalovaný. Dňa 13.1.2015 žalovaný predložil ďalšie písomné podanie, v ktorom uviedol, že v decembri roku 2014 pri upratovaní domu našiel ďalšie listiny preukazujúce, kto užíval dom na Národnej triede č. 23, teda kto nelegálne odoberal plyn. Ide o potvrdenie ORPZ v Košiciach zo dňa 13.4.2000 a potvrdenie ORPZ v Košiciach zo dňa 23.10.1994. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného G. E. nie je dôvodné. Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s nedostatkom zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania a aj správne o návrhu rozhodol, pokiaľ tento zamietol. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že tak navrhovateľ predbežného opatrenia, ako aj súd prvého stupňa nesprávne označili účastníkov konania, keď osobu G. E. považovali za žalobcu a SPP - distribúciu a.s. za žalovaného. Takéto označenie účastníkov považuje odvolací súd za nesprávne. Konanie o povolenie obnovy konania je totiž konaním na základe mimoriadneho opravného prostriedku, a teda postavenie účastníkov konania zodpovedá ich postaveniu v pôvodnom konaní. Pokiaľ teda bol SPP - distribúcia a.s. v pôvodnom konaní žalobcom, zostáva mu takéto postavenie aj v konaní o povolenie obnovy konania a rovnako postavenie G. E. ako žalovaného zostáva taktiež zachované a to bez ohľadu na to, že návrh na obnovu konania podal on ako žalovaný. Odvolací súd preto vo svojom rozhodnutí túto nesprávnosť napravil a v záhlaví svojho rozhodnutia, ako aj v jeho dôvodoch, uviedol správne označenie účastníkov. Za nesprávny považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa o tom, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oneskorene. Podľa ust. § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote do 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mal uplatniť. Podľa ods. 2 po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v: - a/ § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov, - b/ § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, - c/ § 228 ods. 1 písm. c/, - d/ § 228 ods. 1 písm. d/, - e/ § 228 ods. 1 písm. e/. Podľa ods. 3 navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie návrhu jednak subjektívnu lehotu a jednak objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania trvá 3 mesiace a jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota trvá 3 roky a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obidve tieto lehoty sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Zo vzájomného vzťahu týchto lehôt je zrejmé, že subjektívna trojmesačná lehota môže plynúť iba v rámci objektívnej trojročnej lehoty. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 34C/154/2006 vyplýva, že rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010, teda nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná objektívna lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula 28.6.2013. Návrh na obnovu konania bol podaný dňa 12.3.2013, teda v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty závisí od subjektívnej skutočnosti, a to od času, keď sa ten, kto obnovu konania navrhuje dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Žalovaný v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že o dôvodoch sa dozvedel dňa 10.1.2013. Z uvedených zistení nemožno uzavrieť, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný po lehote. Pokiaľ súd prvého stupňa tvrdenie žalovaného o tom, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy nevyhodnotil ako nesprávne, nemal ani podklad k tomu, aby dospel k záveru o podaní návrhu na obnovu po lehote. Napriek týmto pochybeniam súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že rozhodnutie, ktorým zamietol návrh žalovaného na povolenie obnovy konania je vecne správne. S poukazom na ust. § 228 ods. 1 O.s.p. sa možno stotožniť so závermi súdu prvého stupňa v tom, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je prípustný len z dôvodov taxatívne uvedených v tomto ustanovení. Týmto dôvodom je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní a to za predpokladu, že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podáva priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní napríklad preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinností tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť však musí byť vždy spojená s novým dôkazom. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť účastníkom konania. Dôvodom obnovy konania môžu byť dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti tvrdené pred rozhodnutím súdu. Dôvodom obnovy môžu byť iba tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Ďalším dôvodom obnovy konania je možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak súčasne môžu privolať pre účastníkov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide o situáciu, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak tieto ním navrhované dôkazy nemohli byť vykonané z dôvodu prekážok objektívneho charakteru (strata listiny, neznámy pobyt svedka, strata predmetu obhliadky a podobne). Vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania. Žalovaný v návrhu na povolenie obnovy konania uvádzal nesprávny postup súdu prvého stupňa pri zisťovaní jeho pobytu, ako aj pri ustanovovaní opatrovníka na jeho zastupovanie, ako aj samotnú pasivitu tohto opatrovníka, ktorý v mene žalovaného nevzniesol v konaní námietku premlčania. Za ďalší dôvod pre povolenie obnovy konania žalovaný považoval nesprávny právny názor súdu prvého stupňa, ktorý ho za pasívne legitimovaného pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odoberaním plynu považoval iba z dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľnosti a nezaoberal sa skutočnosťou, kto bol skutočným užívateľom tejto nehnuteľnosti a teda aj skutočným neoprávneným odoberateľom plynu. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že takto vyšpecifikované dôvody návrhu na povolenie obnovy konania sú iba vytýkaním nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa, ako aj vecnej nesprávnosti rozsudku vo veci samej, ktoré však nemožno považovať za dôvod pre povolenie obnovy konania. Žalovaný ako navrhovateľ obnovy konania rovnako nepredložil žiadne rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Za takéto dôkazy totiž nemožno považovať ním označené potvrdenie o jeho trvalom pobyte v USA od roku 1999, ako aj dôkaz o jeho štátnom občianstve v USA. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že za neoprávneného odberateľa je potrebné považovať vlastníka nehnuteľnosti, do ktorej bol plyn neoprávnene dodávaný, nemajú dôkazy preukazujúce skutočnosť, že žalovaný sa v spornom období v uvedenej nehnuteľnosti nezdržiaval pre rozhodnutie vo veci právny význam, a teda nemôžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie, a to bez ohľadu na to, či právny názor súdu prvého stupňa, na ktorom svoje rozhodnutie založil je správny alebo nie. Zákonnosť, a teda aj správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa je totiž možné preskúmavať iba prostredníctvom iných procesných inštitútov a nemožno ich preskúmavať v rámci konania o povolenie obnovy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní o povolenie obnovy konania poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada, nemohol už odvolací súd prihliadnuť na dôkazy, ktoré žalovaný predložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu až po podaní odvolania (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Keďže odvolací súd považoval za správne rozhodnutie vo veci návrhu na povolenie obnovy konania, nebol daný dôvod na odklad vykonateľnosti rozsudku. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalovanému ako navrhovateľovi obnovy konania náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.