{"guid": "2dbcab7a-7ba1-4b76-9d77-5f27b72d3971:4d7d4c7c-1097-41bd-867a-c004e20d7920", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3514208863.1", "spisova_znacka": "6Co/593/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/593/2016 z 23. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. januára 2017, sp. zn. 6Co/593/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3514208863.1", "identifikacne_cislo": "3514208863", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d7d4c7c-1097-41bd-867a-c004e20d7920", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3514208863.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3514208863.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3514208863.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/593/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208863
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514208863.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: I. R., štátny občan G. republiky, bytom T. I. nad D., J. Y. XXX/
XX, o zaplatenie 352,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 25. februára 2016, č.k. 7C/146/2015-61, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým,  v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení  svojho rozsudku  konštatoval skutkové  zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania.
3. Dňa 30.01.2007 bola medzi žalovanou  ako dlžníkom a veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s.,
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0274201627. Na jej základe poskytol veriteľ žalovanej
splátkový úver vo výške 23.500,-Sk s úrokovou sadzbou 18,40% ročne. Poplatok za správu úveru bol
vo výške 60,-Sk mesačne, výška jednej splátky bola 664,-Sk, splatnosť prvej splátky bola 20.02.2007.
Počet splátok bol 60 a ich splatnosť bola do 20. dňa v každom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola do
20.01.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 26,28 %. Zmluva bola uzatvorená podľa
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa dohodli, že sa ich vzťahy budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

4. Dňa 28.06.2011 bola medzi navrhovateľom ako postupníkom a Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorená
Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE, na základe ktorej došlo k odplatnému postúpeniu
pohľadávok so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok
uvedených v tejto zmluve. Došlo i k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa v celkovej výške 1.542.09
Eur, z čoho predstavovala istina 1.405,96 Eur. Listom zo dňa 18.07.2011 oznámil postupca postúpenie
pohľadávky na navrhovateľa odporkyni.

5. Listom zo dňa 18.07.2011 vyzval navrhovateľ odporkyňu k úhrade dlžnej sumy do 01.08.2011, pričom
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.07.2011.



6. Na základe  uvedených skutkových zistení  okresný súd dospel  k právnemu záveru, že právny vzťah
medzi stranami sporu  založený zmluvou o splátkovom úvere, je  spotrebiteľským právnym   vzťahom
podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch i Občianskeho zákonníka,  na ktorý  aplikoval príslušné  ustanovenia o premlčaní v Občianskom
zákonníku (§ 101 ods. 1 a § 101) a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom od 01.05.2014. Posudzoval otázku premlčania  uplatneného nároku žalobcu, a dospel
k záveru, že nárok žalobcu  je premlčaný.

7. Predmetom konania je zaplatenie poskytnutého úveru.  K uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo dňa
30.01.2007. Celý úver sa stal splatným dňa 18.07.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Od tohto okamihu tak začala plynúť premlčacia doba, ktorá  uplynula dňom 18.07.2014.
Žalobca uplatnil nárok na súde dňa 24.09.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Aj keď žalovaná
námietku premlčania nevzniesla, teda sa premlčania sama nedovolala, v zmysle uvedenej novely  zák.
č. 250//2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení súd z úradnej povinnosti na premlčanie
uplatneného nároku prihliadol a návrh z tohto dôvodu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov konania, pretože si žiadne trovy neuplatnila.

8. Proti  tomuto  rozsudku  žalobca podal  včas odvolanie.  Deklaroval  uplatnenie  odvolacích dôvodov
spočívajúcich  v nesprávnom právnom posúdení  veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu.
Navrhol  rozsudok  okresného súdu  zmeniť a uplatnený nárok  mu priznať, prípadne, rozsudok
okresného súdu  zrušiť a vec mu vrátiť  na ďalšie konanie. Svoje odvolanie  odôvodnil   námietkami
proti  záveru súdu o premlčaní jeho nároku. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 30.01.2007.  Do
31.12.2007 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných
podmienkach vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy
nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje
sa podľa nich ani platnosť úkonov pred 01.01.2008. Okresný súd potom na danú vec nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa  premlčacej doby, nakoľko  tu bolo potrebné
aplikovať ustanovenia  Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny
obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom
v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. V tejto súvislosti poukázal
na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v zmysle ktorých sa majú na právne vzťahy vzniknuté
zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní  a tiež
rozhodnutia  Najvyššieho súdu SR 2Mcdo/3/2011, 7Mcdo/9/2014 a 6Mcdo/4/2012. Namietal, že žalobu
podal dňa 24.09.2014, ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť
až 01.04.2015 a aplikovaním tohto zákonného ustanovenia sa súd dopustil nedovolenej retroaktivity
právnych noriem. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške  42,17  eur s DPH.

9. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, a to
podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), i
keď od 1. júla 2016 je účinný Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa rekodifikoval doterajší
procesný predpis - OSP. Vzhľadom na intertemporálnu úpravu v ustanovení § 470 odsek 2 prvá veta
CSP, v zmysle ktorej právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované, bolo potrebné odvolanie žalobcu, podané 18.03.2016, posudzovať podľa
ustanovení § 212 odsek 1 OSP z hľadiska spôsobilosti odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil v odvolaní (§
205 odsek 2 písmeno  d/ a f/  OSP).

11. Nesprávny skutkový záver   je spôsobilým odvolacím dôvodom  vtedy,  keď  okresný súd  nepostupuje
pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p.   (teraz  § 191 CSP). Dôkazy  súd hodnotí  podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz  jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom   starostlivo prihliada  na
všetko, čo vyšlo  počas konania najavo.

12. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní  platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom   z
hľadiska ich pravdivosti  a dôležitosti  pre rozhodnutie.



13.      Nesprávne  právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím  dôvodom vtedy, keď  súd
prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje
správny právny predpis, avšak tento nesprávne  interpretuje.

14. V prejednávanej veci  uplatnil žalobca proti žalovanej  nárok na zaplatenie 352,64 eur s
príslušenstvom. Nárok  na  plnenie vyvodzoval zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.01.2007,
uzavretou  medzi pôvodným veriteľom  Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou,  na základe ktorej
pôvodný veriteľ poskytol  žalovanej úver 780,05 eur/ 23 500,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala  uhradiť v
60 mesačných  splátkach po 22,04 eur/664,- Sk, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Veriteľ na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 postúpil pohľadávku voči žalovanej
na postupníka -  žalobcu. Pretože žalovaná dlh zo zmluvy nesplácala riadne, žalobca listom zo dňa
18.07.2011 vyhlásil  mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.07.2011 a vyzval žalovanú na  úhradu dlžnej
sumy do 01.08.2011.

15. Okresný súd  zamietol žalobný návrh  žalobcu  z dôvodu  premlčania jeho  nároku. Vychádzal  zo
skutočnosti, že žalobca vyhlásil  zosplatnenie  úveru dňom 18.07.2011. Aplikoval ustanovenie  § 100
ods. 1,  § 101 Občianskeho zákonníka   a dospel  k záveru,  že premlčacia doba, začala plynúť dňa
18.07.2011 a uplynula dňom 18.07.2014, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 24.09.2014.

16. Žalobca  v odvolaní namietal nesprávny skutkový  a právny záver okresného  súdu  v otázke
premlčania uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadal v aplikácii Občianskeho zákonníka.

17. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na  odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými
v prvoinštančnom konaní.

18. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu,  uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti:

19. Okresný súd  žalobu zamietol z dôvodu, že  nárok žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú
vec aplikoval ust.  § 100, § 101  Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah
s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom.

20. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď na danú vec
aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o   premlčaní práva podľa § 100,  § 101 a nie príslušné
ustanovenia o premlčaní  Obchodného zákonníka, ako to požadoval žalobca. Aj keď má úverová zmluva
charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k.  I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že
prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny
obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným
zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení
dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie,
ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.)

21. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca  (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je  odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho



zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

22. Okresný súd  teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne
posúdenie daného vzťahu, a to konkrétne ustanovenia  upravujúce premlčaciu dobu, teda odvolacia
námietka žalobcu v tomto smere, nebola  spôsobilá  privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.

23. Vychádzajúc teda zo zistenia, že ak nárok bol uplatnený na súde dňa 24.09.2014, pri vyhlásení
predčasnej splatnosti celého úveru žalobcom dňom 18.07.2011, správne okresný súd považoval, za
aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s prihliadnutím ex offo na premlčanie, tento
za premlčaný a žalobu správne v celom rozsahu zamietol.

24. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval      krajský
súd  poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných  odvolacích súdov, týkajúcich sa iných, avšak
skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej
veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie  okresného súdu je vecne
správne, preto ho  podľa § 387 ods. 1 CSP   potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu  žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešný, keďže
jej  žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

27. Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)       (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/146/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}], "citovane_v": []}