{"guid": "2db9f2da-ce83-4e52-b9ca-e2a3dc2344e6:215ce7dd-4a6e-453c-8975-5ed41981edfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8109203231.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2014 z 11. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2016, sp. zn. 3MCdo/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8109203231.1", "identifikacne_cislo": "8109203231", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "datum_vydania": "2016-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/215ce7dd-4a6e-453c-8975-5ed41981edfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8109203231.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8109203231.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8109203231.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/3/2014\n8109203231\n11. 02. 2016\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2016:8109203231.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. Y., bývajúceho v L., zastúpeného JUDr.\nMichalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná č. 8, proti žalovaným 1/ Ing. Y. I.,\nbývajúcemu v L., 2/ Y.N., bývajúcemu v L., 3a/ O. X., bývajúcemu v W., 3b/ Ing. T. X., bývajúcemu v W.,\n4/ Ing. T. X., bývajúcemu v L., 5/ Ing. H. X., bývajúcemu v L., o vyporiadanie práv k neoprávnenej stavbe,\nvedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14 C 51/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 12. júna 2012 č.k. 14 C\n51/2009 a uzneseniu Krajského súdu Prešov z 19. apríla 2013 sp. zn. 4 Co 77/2012, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a .\nŽalovaným nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov rozsudkom z 8. apríla 2011 č.k. 14 C 51/2009-147 žalobu, ktorou žalobca žiadal\nzaviazať žalovaných 1/ až 3/ každého na zaplatenie 1 738,59 € s príslušenstvom a žalovaných 4/ a\n5/ každého na zaplatenie 1 756,51 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého\nužívaním pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, resp. náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva,\nzamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nKrajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. novembra 2011 sp. zn. 4 Co 66/2011\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nzo 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 255/2013 ako neprípustné odmietol.\nOkresný súd Prešov uznesením z 12. júna 2012 č.k. 14 C 51/2009-280 rozhodol o trovách konania\ntak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania každému vo\nvýške 292,68 € a žalovaným 4/ a 5/ každému po 399,77 € na účet právneho zástupcu žalovaných\n(Advokátska kancelária PALŠA a PARTNERI, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13), všetko do 15\ndní od právoplatnosti tohto uznesenia. Pôvodne žalovaný 4/ Ing. H. X. zomrel XX. marca XXXX, jeho\nprávnymi nástupcami sú t.č. žalovaní 4/ a 5/ (pôvodne žalovaní 5/, 6/). Súd prvého stupňa pri výpočte\ntrov právneho zastúpenia žalovaných vychádzal z hodnoty sporu a pokiaľ išlo o spoločné úkony pri\nzastupovaní šiestich, resp. piatich žalovaných, súd postupom podľa § 13 ods. 3, resp. ods. 2 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom\nv čase poskytovania jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) znížil\nodmenu každému zo žalovaných za každý spoločný úkon o 20 %, resp. od 1. júna 2010 o 50 %, okrem\núkonu prevzatia a prípravy zastúpenia z 10. marca 2009, za ktorý priznal žalovaným náhradu trov\nprávneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Za tento úkon priznal každému zo žalovaných aj režijný\npaušál v plnej výške podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a keďže právny zástupca žalovaných je platcom\nDPH, priznal mu podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj DPH z priznanej sumy.\nNa odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 19. apríla 2013 sp. zn. 4 Co 77/2012\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť\n\nnahradiť žalovaným 1/ až 5/ trovy dovolacieho konania pozostávajúce z trov ich právneho zastúpenia\nkaždému vo výške 26,23 € na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.\nNa odôvodnenie uviedol, že súd prvého stupňa správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval\nzásadu zodpovednosti účastníka za výsledok v spore vyplývajúcu z § 142 ods. 1 O.s.p. V danom prípade\ntvrdená skutočnosť o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v hmotnoprávnom\nposúdení uplatneného nároku nepovažoval za opodstatnenú. Účastníkovi, ktorý mal v spore úspech\nnemožno s odvolaním sa na § 150 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného\nzáveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu\nžalobcu napadol uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o trovách konania pozostávajúcich z trov\nprávneho zastúpenia žalovaných v konaní a uznesenie krajského súdu, ktorý napadnuté uznesenie súdu\nprvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“),\nmimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Generálny prokurátor namietal, že súdy postupovali pri priznaní náhrady\ntrov konania žalovaným v rozpore so zákonom v prípade úkonu právnej služby - prevzatie a príprava\nzastúpenia dňa 10. marca 2009, ktorý bol nepochybne spoločným úkonom všetkých žalovaných,\nnesprávne ale aplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a základnú sadzbu tarifnej odmeny neznížil\no 20 % v súlade s uvedeným ustanovením. Zastúpenie žalovaných 1/ - 6/ prevzal právny zástupca\npodľa plných mocí založených v spise 10. marca 2009, preto im patrí tarifná odmena určená podľa §\n10 ods. 1 vyhlášky a znížená podľa § 13 ods. 3 vyhlášky u každého z pôvodne 6 žalovaných, ktorých v\nspore zastupoval. Vzhľadom na nesprávny záver súdu o tom, že v prípade úkonu prevzatie a príprava\nzastúpenia dňa 10. marca 2009 sa nejednalo o spoločný procesný úkon právnej služby, súdy obidvoch\nstupňov pochybili aj pri výpočte výšky režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za uvedený úkon,\nktorý nesprávne súd prvého stupňa priznal v plnej výške osobitne u každého zo žalovaných. Režijný\npaušál v zmysle uvedeného ustanovenia pritom patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na\nto, koľko klientov advokát zastupuje; nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 vyhlášky ide\no spoločné úkony, náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov, ani sa neznižuje o 20 % ,\nresp. od 1. júna 2010 o 50 %. Poukázal zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 31. augusta 2010 sp. zn. 5 Sžo 205/2010, ktorý sa v rozhodnutí vyjadril k uvedenej problematike. Z\nuvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi mimoriadneho\ndovolania, žiadal zrušiť napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov a vec vrátiť okresnému súdu na\nďalšie konanie. Poukázal na to, že výška odmeny za spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb\nbola určená v rozpore s § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znením účinnom do 30. mája 2009\na v rozpore s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky súdy určili aj výšku režijného paušálu za spoločný úkon\nžalovaných. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nŽalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili (poznámka dovolacieho súdu: žalovaní 3a/ a 3b/ sú\nprávnymi nástupcami pôvodne žalovanej 3/ PhDr. G. X., ktorá zomrela v priebehu dovolacieho konania\n30. apríla 2015.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n\nV rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení §\n243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní\nobčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra\n2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť\nmimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená\ntým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.\nPredmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho\nsúdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo\ndovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne\novplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje\npráva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak,\naby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou\nsledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere\npasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania\nneprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.\nNajvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné\nstanovisko, skúmal na podklade spisu, či žalobca napadol uznesenie odvolacieho súdu dovolaním. Po\nzistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodal, najvyšší súd mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora odmietol ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s\nustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal podnet\nna mimoriadneho dovolania žalobca. Najvyšší súd žalovaným náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní nepriznal, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}