Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/63/2012 z 10. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. septembra 2012, sp. zn. 9Co/63/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2111205208.1 Krajský súd Trnava | 9Co/63/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2111205208.1 | 2012-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 444 OZ, § 106 ods. 1 OZ, § 112 OZ, zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod, § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3742643-42b1-4b03-a389-8360339c12ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111205208.1 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205208 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111205208.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: S. S., bytom A., P. XXXX/XX, proti odporcovi: F. K., bytom A., P. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Horváthom, Trnava, Hlavná 42, o zaplatenie 698 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/73/2011-55 zo dňa 5. decembra 2011 v časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 698 eur a povinnosti zaplatiť súdny poplatok takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 698 eur m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 663,87 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Trnava v sume 41,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 698 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 41,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonanými listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom, ako aj oboznámením sa so spisom v trestnej veci. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca spôsobil navrhovateľke dňa 25.01.2006 zranenia, za čo bol právoplatne odsúdený dňa 30.06.2009. Odporca vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd prvého stupňa zaoberal a dospel k záveru, že nárok navrhovateľky nie je premlčaný. Poukázal na ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zák. Navrhovateľke začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota od času, keď sa dozvedela, aké zranenia utrpela a ako boli znalcom ohodnotené. Najskôr to mohlo byť dňa 19.05.2006, keď bol vypracovaný znalecký posudok a najneskôr dňa 30.06.2006, kedy bola vypočutá v trestnom konaní. Žiadala uložiť odporcovi povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu vo výške 20.000,- Sk. Navrhovateľka si uplatnila škodu v trestnom konaní. Riadne uplatnenie v trestnom konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa nárok uplatňuje, musí byť uvedená aspoň minimálna suma, ktorú poškodený žiada nahradiť. Podľa ustanovenia § 112 Obč. zák. premlčacia lehota spočívala od doby, keď si navrhovateľka v trestnom konaní riadne uplatnila svoj nárok na náhradu škody dňa 30.06.2006 a uviedla sumu, ktorú žiadala titulom náhrady škody. Premlčacia doba spočívala až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola navrhovateľka s náhradou škody odkázaná na občianske súdne konanie, t.j. do 30.06.2009. Odvtedy jej začala plynúť dvojročná premlčacia lehota. Navrhovateľka podala návrh na súd dňa 08.03.2011, teda v čase plynutia subjektívnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s názorom odporcu, že minimálne suma 1.000,- Sk je premlčaná, pretože navrhovateľka si v rámci prípravného konania uplatnila pôvodne iba sumu 20.000,- Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie sa súd prvého stupňa s týmito nestotožnil. Na riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v prípravnom konaní stačí spravidla tvrdenie, že skutkom, za ktorý je páchateľ stíhaný, bola poškodenému spôsobená škoda. Musí byť uvedená aspoň minimálna suma, teda výška škody, ktorú poškodený žiada nahradiť, čo navrhovateľka splnila. K námietke splnomocneného zástupcu odporcu, že nalomenie jarmovej kosti nebolo v trestnom konaní preukázané, súd prvého stupňa poukázal na výpoveď znalca MUDr. L. U.. Tento bol v trestnom konaní vypočutý a uviedol, že toto zranenie zostalo v podozrení, liečba zranenia bola taká ako keby sa jednalo o ťažšiu formu pohmoždenia mäkkých tkanív. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že i keď išlo o podozrenie na uvedené zranenie, podľa znalca liečba bola rovnaká ako v prípade preukázania zranenia. Nebol teda dôvod nepriznať navrhovateľke bolestné v zmysle celkového ohodnotenia súdnym znalcom. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu ako neúspešného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne trovy neuplatnila. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Odvolanie podal proti výrokom uvedeným pod bodom I., III. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, odporcovi priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1 a 3 Tr. por. Podľa komentára k Obč. zák. predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený riadne pokračoval v začatom konaní. Účastník konania riadne pokračuje, ak svojimi procesnými úkonmi nebráni riadnemu priebehu konania, takže toto konanie sa môže skončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo v súdnom zmieri. Ak však veriteľ v začatom konaní na súde alebo inom príslušnom orgáne riadne nepokračuje, premlčacia doba sa skončí bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené. Navrhovateľka svojim vyjadrením na prvom hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2008 na výzvu súdu uviedla, že túto škodu nemá doposiaľ vyčíslenú, tým vytvorila trestno-procesnú prekážku v tom, aby sa toto adhézne konanie mohlo skončiť pozitívnym rozhodnutím o náhrade škody. Práve vzhľadom na toto vyjadrenie navrhovateľky právny zástupca odporcu tvrdí, že v konaní nepokračovala riadne. Nezávisle od tohto tvrdenia odporca namietal, že nárok navrhovateľky je premlčaný minimálne v rozsahu euroekvivalentu sumy 1.000,- Sk. Ak navrhovateľka požadovala dňa 30.06.2006 náhradu škody v rozsahu 20.000,- Sk a potom o 1.000,- Sk sumu vyššiu až návrhom zo dňa 08.03.2011, teda o päť rokov, v tejto časti vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je nárok navrhovateľky premlčaný a nemá byť priznaný. Namietal prepočet na eurá, keď suma 21.000,- Sk v prepočte na platnú menu je 697,07 eur a nie 698 eur. Odporca ďalej namietal, že položka bodového hodnotenia nalomenie jarmovej kosti nebola dokázaná. Nebol a nie je dôvod na jej priznanie. Nemôže obstáť záver súdu prvého stupňa, ktorý z výsluchu znalca vyvodil, že i keď išlo o podozrenie na uvedené zranenie, podľa znalca liečba bola rovnaká ako v prípade preukázania zranenia. Takýto záver súdu prvého stupňa môže byť len celkom neprijateľný. Pohmoždenie mäkkých tkanív nie je nalomením kosti, spôsob liečby nemôže predstavovať odškodňovaciu položku, tou môže byť len bolestné za celkom konkrétne a preukázané zranenie. Vzhľadom na tieto dôvody odvolania rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a navrhuje jeho zmenu v napadnutej časti. Zároveň si vyčíslil trovy právnej služby za odvolanie, keďže trovy právneho zastúpenia na súde prvého stupňa už vyčíslil. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá súhlasila s rozhodnutím okresného súdu a navrhovala napadnutý rozsudok potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0(§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania. Rozhodujúce bolo posúdiť otázku premlčania nároku na náhradu škody uplatnenú v tomto konaní, ktorému predchádzalo tzv. adhézne konanie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k škode na zdraví došlo dňa 25.01.2006, túto škodu spôsobil navrhovateľke odporca. V trestnom konaní bol pre určený mechanizmus vzniku a charakteru zranení a stanovenie bodového ohodnotenia zranenia vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. L. U. dňa 19.05.2006. Bodové ohodnotenie znalec stanovil na 60 bodov, čo v peňažnom vyjadrení predstavovalo bolestné vo výške 21.000,- Sk. Navrhovateľka bola ako poškodená v trestnom konaní vypočutá prvýkrát 17.02.2006, kedy žiadala náhradu spôsobenej škody. Po predložení znaleckého posudku bola navrhovateľka v trestnom konaní vypočutá dňa 30.06.2006. Zrejme vtedy bola prvýkrát oboznámená so závermi znaleckého posudku. Z trestného spisu totiž nevyplýva, že by navrhovateľke znalecký posudok bol zaslaný na oboznámenie skôr. Pri tomto výsluchu upresnila navrhovateľka výšku uplatneného nároku na náhradu škody na sumu 20.000,- Sk. Vzhľadom na ustálenú judikatúru treba uzavrieť, že navrhovateľka v trestnom konaní riadne a včas uplatnila svoj nárok na náhradu škody na zdraví. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody mohla navrhovateľke začať plynúť najskôr potom, ako sa prvýkrát dozvedela o výške spôsobenej škody. Navrhovateľka vedela o protiprávnej udalosti, vedela o tom, kto jej škodu na zdraví spôsobil, avšak až do okamihu oboznámenia sa so znaleckým posudkom presnú výšku škody nepoznala. Až po oboznámení sa so znaleckým posudkom boli splnené všetky podmienky pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby. Z trestného spisu nevyplýva skorší dátum oboznámenia sa so znaleckým posudkom, mohlo sa teda tak stať najskôr pri výsluchu navrhovateľky dňa 30.06.2006, ktorý výsluch bol prvým po podaní znaleckého posudku. Pri tomto výsluchu navrhovateľka riadne uplatnila svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, plynutie premlčacej lehoty sa teda zastavilo až do právoplatného skončenia trestného konania. Navrhovateľka ďalšiemu priebehu trestného konania nebránila, ani ho nemarila. Možno teda mať za to, že v konaní riadne pokračovala a nebolo jej povinnosťou podávať odvolanie voči odsudzujúcemu trestnému rozsudku čo do výroku o náhrade škody, ktorým bola odkázaná na občianske súdne konanie. Dňom nasledujúcim po dni, kedy nadobudol trestný rozsudok právoplatnosť - 30.06.2009, t.j. dňa 01.07.2009 začala plynúť znova subjektívna premlčacia doba pre podanie žaloby o náhradu škody na bolestnom na občiansko-právnom súde (R 31/1974, (RC) 2 CZ 14/73). Navrhovateľka podala návrh na súde dňa 08.03.2011, teda počas dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Navrhovateľka už v trestnom konaní poznala presnú výšku škody na zdraví, ktorá vyplývala z posudku znalca MUDr. L. U. v sume 21.000,- Sk. Napriek tomu v trestnom konaní žiadala nahradiť škodu vo výške 20.000,- Sk. Ak si v trestnom konaní neuplatnila celú výšku škody na zdraví, hoci poznala aj vyčíslenie znalcom, možno prisvedčiť námietke odporcu, že jej nárok na náhradu škody v rozsahu sumy 1.000,- Sk je premlčaný. Ohľadom tejto sumy totiž nedošlo v trestnom konaní k spočívaniu premlčacej doby. Uplynutím dvojročnej subjektívnej doby od 01.07.2006, t.j. dňa 01.07.2008 bol jej nárok na zaplatenie sumy 1.000,- Sk premlčaný. Navrhovateľka si teda riadne a včas uplatnila svoj nárok na náhradu škody na bolestnom v občianskom súdnom konaní ohľadom sumy 20.000,- Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 663,87 eur. K námietke odporcu, že v trestnom konaní bolo sporné preukázanie existencie zranenia nalomenia jarmovej kosti vľavo treba uviesť, že z lekárskej správy MUDr. V. P., internistu, zo dňa 19.04.2006 vyplýva stanovenie diagnózy prasknutie ľavej jarmovej kosti, pohmoždenie tváre a okolia ľavého oka, podliatina ľavej očnej gule, nalomenie horného ľavého rezáka. Znalec MUDr. L. U. v znaleckom posudku uviedol, že v lekárskej správe bolo vyslovené podozrenie na nalomenie nie na zlomeninu kosti. V posudku toto zranenie obodoval ako zranenie jarmovej kosti. Pri výsluchu na trestnom pojednávaní 23.05.2008 znalec uviedol, že po röntgenovom vyšetrení bolo výsledné podozrenie na nalomenie, resp. zlomenie lícnej kosti vľavo, liečba tohto zranenia prebieha ambulantnou formou. V priebehu liečby podozrenie na nalomenie jarmovej kosti vyvrátené nebolo, charakteristické črty svedčiace pre jednoznačnú zlomeninu, t.j. aby bola viditeľná línia zlomeniny, neboli ani popisované ani preukázané. Zostalo na podozrení, liečba zranení však bola taká, ako keby sa jednalo o ťažšiu formu pohmoždenia mäkkých tkanív. Znalec zranenie v tomto konkrétnom prípade preto charakterizoval ako nalomenie jarmovej kosti. Nie je dôvod spochybňovať záver znalca, ktorý po preskúmaní príslušných lekárskych správ zranenie kvalifikoval ako nalomenie jarmovej kosti a takto ho obodoval. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 437/2007 Z.z. ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa ods. 2 použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. V tomto prípade bolo podozrenie na nalomenie jarmovej kosti vyslovené viacerými odbornými lekármi a podľa toho prebiehala aj navrhovateľkina liečba. Obodovanie bolestného a stanovenie peňažného vyjadrenia znalcom MUDr. L. U. bolo preto správne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 698 eur zmenil podľa ustanovenia § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľke priznal sumu 663,87 eur, keď námietka premlčania, vznesená odporcom, bola správna vo výške 1.000,- Sk. Vo zvyšku, teda v sume 1.000,- Sk, odvolací súd návrh navrhovateľky zamietol. V časti odvolania odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Boli splnené podmienky pre zaviazanie neúspešného odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992, keďže navrhovateľka je podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. ch) tohto zákona oslobodená od súdnych poplatkov. O náhrade trov na súde prvého stupňa a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.