Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/3/2012 z 13. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. júna 2012, sp. zn. 9CoP/3/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5108207437.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/3/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5108207437.1 | 2012-06-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a58acea7-c82a-4b2b-8f6a-e8a5ed28e118 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5108207437.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108207437
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5108207437.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o dieťa : P. K., nar.
XX.X.XXXX, do plnoletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, dieťa rodičov : matky J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., G. A. XX, prechodne bytom A.,
ul. V. XX/XXX, a otca P. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., G. A. XX, prechodne bytom I. I. XXX,
o návrhu B. F., nar. XX.X.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J.-K., J. XXX/XX, o zverenie
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č.k.: 15P/95/2008-239 zo dňa 15.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina maloletú P. K., nar. XX.X.XXXX zveril do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti manželom B. F., nar. XX.X.XXXX a Q. F., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
ktorí majú právo zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň rodičom určil výživné
vo výške 30% životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré je každý zvlášť povinný platiť
k rukám Q. F. do 15. kalendárneho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 45 ods. 1 až 4, 8, § 46 ods. 1, § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keď
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodinné prostredie u navrhovateľov vyhovuje
potrebám maloletej, nakoľko otec dlhodobo nejaví o ňu záujem, pričom sa vyjadril, že s návrhom súhlasí.
Matka nevie plnohodnotne zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, kontaktujú sa len telefonicky a
sporadicky sa aj stretnú.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá so zverením dcéry do
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom F. nesúhlasila, dôvodiac, že navrhovateľka má na
ňu zlý vplyv, zakazuje jej stretávať sa so svojou rodinou, dcére hovorí o matke samé klamstvá. Uviedla,
že navrhovateľka občas dcéru postrážila, ale to je všetko, preto si myslí, že nie je neschopná sa o ňu
postarať. Uviedla, že s dcérou boli síce problémy, chodila poza školu, klamala, mala nevhodné správanie,
bola manipulovaná zo strany jej otca, a tak museli navštíviť aj psychológa, pričom uvažovala aj o tom,
že ju dá do ústavu. Istý čas dcéra bývala aj u jej rodičov, avšak neskôr odtiaľ odišla. Poukazovala na to,
že dcére kupuje ošatenie, obuv, dobíja jej kredit, prispievala jej aj finančne, čo navrhovateľka nerobí. U
navrhovateľov nemá zabezpečené vhodné podmienky na bývanie, nemá vlastnú izbu, nie sú schopní
vzhľadom na ich vyšší vek sa o ňu riadne postarať. S poukazom na uvedené žiadala, aby krajský súd



maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zviazal povinnosťou platiť výživné v sume 26 eur
mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že s maloletou
bol vykonaný pohovor aj za prítomnosti psychológa, pričom si priala, byť zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľom - manželom F., s tým, že s matkou sa bude naďalej stretávať.

Otec maloletej a navrhovatelia sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 O.s.p., rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané,
že pred Okresným súdom Žilina sa vedie konanie o návrhu navrhovateľov manželov B. a Q. F. o zverenie
maloletej P. K. do ich náhradnej osobnej starostlivosti dôvodiac, že sa o maloletú starali od 7. mesiaca
jej veku, kedy ju k nim priviedla jej matka, ktorá v tom čase nemala prostriedky na zabezpečenie jej
starostlivosti, maloletú však pravidelne navštevovala.

Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím na návrh navrhovateľov prvostupňový súd postupoval
správne, keď v súlade s ust. § 45 a nasl. Zákona o rodine skúmal, či sú splnené podmienky na zverenie
maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti. V tomto smere vykonal potrebné dokazovanie a dospel
i k správnemu záveru, keď návrhu navrhovateľov vyhovel. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ako aj s
prihliadnutím na pomery rodičov, ako ich ustálil prvostupňový súd, dospel i odvolací súd k presvedčeniu,
že vzhľadom na zdravý psychický vývoj a výchovu maloletej bolo potrebné ju zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti. Je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd mal preukázaný skutkový stav do času
rozhodovania (15.11.2011), keď P. K., nar. XX.X.XXXX bola ešte maloletá, pričom odvolací súd rozhoduje
už po dovŕšení veku plnoletosti, ktorú nadobudla dňom XX.X.XXXX. Po tomto termíne rozhodnutie o
zverení do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov F. sa stáva bezpredmetné. Vzhľadom
však na to, aby právne bol podchytený stav, keď maloletá bola v osobnej starostlivosti iných osôb ako
rodičov a vzhľadom na určenú vyživovaciu povinnosť, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p., a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, lebo sa jednalo o konanie, ktoré sa
mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.