Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoKR/2/2018 z 19. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. decembra 2018, sp. zn. 3CoKR/2/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7116221037.1 Krajský súd Košice | 3CoKR/2/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7116221037.1 | 2018-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: § 87 ZKR, § 86 ZKR, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70bda30b-e3b0-4427-a8d2-2c70d33eea9f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116221037.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221037
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116221037.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: M.. O. S., C., správca
úpadcu: STRAMON, s.r.o., Južná trieda č. 93, 040 01 Košice, IČO: 44 004 231, proti žalovanému:
Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Južná trieda 48, 040 01 Košice, IČO: 44 088 833,
správca úpadcu: Peter Molčan, nar. 23.3.1964, Námestie sv. Martina č. 629/82, 082 71 Lipany, o určenie
právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 32Cbi/22/2016-41 zo dňa 17.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určuje, že pohľadávka žalobcu uplatnená vo výške
6.638,78 eur u žalovaného na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 30NcKR/2/2015-44 zo
dňa 25.1.2016 je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 2R/2/2014 na majetok úpadcu Peter Molčan nar. 23.3.l964, Nám. sv. Martina
č. 629/82, Lipany.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania v plnom rozsahu, výška ktorých bude špecifikovaná samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 19.9.2016 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená vo výške 6.638,78 eur u
žalovaného na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 30NcKR/2/2015-44 zo dňa 25.01.2016
je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 2R/2/2014 na majetok úpadcu A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D.O. Z.. O. Č.. XXX/XX, XXX XX
U. s poradím podľa § 87 ods. 2 písm. m/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom
znení a žalovaný ako správca je povinný uplatnenú pohľadávku uspokojiť v tomto poradí. Zároveň žiadal,
aby súd o náhrade trov rozhodol tak, že ani jednej strane náhradu trov konania neprizná. Svoj návrh
odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 30K/21/2014-105 zo dňa 10.11.2014 bol
na majetok dlžníka: STRAMON, s.r.o., Južná trieda č. 46, 040 01 Košice, IČO: 44 004 231, vyhlásený
konkurz a za správcu podstaty bol ustanovený JUDr. Miroslav Vereb. Na základe uznesenia Okresného
súdu Košice I, č.k. 30NcKR/2/2015-44 zo dňa 25.01.2016, ktoré sa sa stalo právoplatné dňa 05.04.2016
a vykonateľné 09.04.2016, bol A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D.Á. Z.. O. Č.. XXX/XX, XXX XX U. zaviazaný
do všeobecnej podstaty úpadcu STRAMON s.r.o. zaplatiť sumu vo výške 6.638,78 eur z dôvodu, že
ako konateľ úpadcu STRAMON s.r.o. nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca zistil, že na



majetok dlžníka A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D. Z.. O. Č.. XXX/XX, XXX XX U. je vyhlásený konkurz a za
správcu podstaty je ustanovený Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s. (žalovaný), preto si
do konkurzného konania úpadcu A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D. Z.. O. Č.. XXX/XX, XXX XX U. postupom
podľa § 87 ods. 7 ZKR uplatnil sumu 6.638,78 eur ako pohľadávku proti všeobecnej podstate listom zo
dňa 27.07.2016 u žalovaného ako správcu úpadcu A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D. Z.. O. Č.. XXX/XX,
XXX XX U.. Žalovaný žalobcom prihlásenú pohľadávku proti všeobecnej podstate poprel a popretie mu
oznámil listom zo dňa 31.08.2016 doručeným žalobcovi dňa 05.09.2016. Žalovaný popretie odôvodnil, že
daná pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate, pretože ide o zmluvnú pokutu v zmysle ustanovení
ZKR a nie je taxatívne uvedená medzi pohľadávkami proti podstate v zmysle ust. § 87 ZKR.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi na základe
právoplatného rozhodnutia vznikla pohľadávka proti žalovanému, ktorú je oprávnený prihlásiť si do
konkurzného konania vedeného na majetok A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D.Á. Z.. O. Č.. XXX/XX, XXX
XX U. pod sp. zn. 2R/2/2014 na Okresnom súde Prešov.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že spornou v konaní je otázka, či daná pohľadávka, ktorá vznikla na
základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 25.01.2016, č.k. 30NcKR/2/2015-44
titulom povinnosti zaplatenia zákonnými ustanoveniami stanovenej sumy za porušenie povinnosti
konateľa spoločnosti je alebo nie je pohľadávkou proti podstate. Súd pri posudzovaní danej otázky
vychádzal z dikcie zákona, ktorý uvedenú pohľadávku zákonodarcom definuje ako zmluvnú pokutu
(§ 11 ods. 2 a § 74 ZKR) ako aj z toho, že zákon vo svojom ustanovení § 87 ods. 2 taxatívne
uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, pričom pod písm. m) zákonodarca uvádza:
ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. Súd
taktiež poukázal na to, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojich ustanoveniach uvádza, ktoré
pohľadávky považuje za pohľadávky proti podstate - napr. zaplatený preddavok na úhradu odmeny
predbežného správcu (§ 20 ods. 2 ZKR), nevyplatená časť odmeny predbežného správcu a jeho
výdavky (§ 21 ods. 3 ZKR), trovy zvolania a konania schôdze veriteľov (§ 34 ods.5 ZKR), úhrada trov
člena veriteľského výboru vzniknutých pri výkone jeho funkcie (§ 37 ods. 4 ZKR), paušálna odmena
správcu za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov (§ 43 ods. 2 ZKR), právo na vrátenie
vzájomnej pohľadávky v dôsledku neúčinnosti právneho úkonu (§ 64 ZKR), trovy znaleckého posudku
vyhotoveného na žiadosť veriteľského výboru pri oceňovaní majetku zapísaného do súpisu (§77 ZKR).
Na základe uvedeného, že zo žiadnych ustanovení zákona nevyplýva, že pohľadávka žalobcu (zmluvná
pokuta za porušenie povinností štatutárneho orgánu podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu) je
pohľadávkou proti podstate, súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 11 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len ZKR), § 74a ZKR, § 87 ods. 1, 2, 7, 8 ZKR, § 28 ods. 1, 3 ZKR, § 100 ods. 2 písm.a/ a ods.
3 ZKR.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená vo výške
6.638,78 eur u žalovaného na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 30NcKR/2/2015-44 zo
dňa 25.1.2016 je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 2R/2/2014 na majetok úpadcu A. s poradím podľa § 87 ods. 2 písm.m/ zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení a žalovaný správca je povinný uplatnenú
pohľadávku uspokojiť v tomto poradí.

7. Odvolanie žalobca odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP s tým, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.



8. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal argumentáciu žalovaného, že v prípade
uplatnenej pohľadávky voči konateľovi úpadcu ide o zmluvnú pokutu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. V
tejto súvislosti súd však nezohľadnil, že žalobca vyzval konateľa úpadcu A. na preukázanie riadneho a
včasného splnenia povinnosti podať návrh na konkurz ešte dňa 19.3.2015 a samotný návrh na zaplatenie
sankcie bol súdu doručený dňa 29.4.2015, t.j. za účinnosti ZKR v znení zák.č. 117/2015 Z.z., kedy znenie
§ 11 ods. 2 a § 74a ZKR bolo iné, ako je aktuálne znenie tohto ustanovenia, podľa ktorého súd prvej
inštancie rozhodol. V danom čase § 11 ods. 2 ZKR obsahoval iba prvé dve vety súčasného znenia,
takže legálna definícia tzv. zmluvnej pokuty bola do označeného ustanovenia vložená až neskôr - po
dátume 29.4.2015.

9. Žalobca má za to, že sankcia za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (resp. za jeho
nepodanie) je pohľadávkou podľa § 74a ZKR v znení vtedy platnom a ak uznesenie konkurzného súdu
nadobudne právoplatnosť počas konkurzného konania vedeného na sankcionovanú fyzickú osobu, tak
musí ísť o ostatnú pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm.m/ ZKR. S použitím výkladového
pravidla reductione ad absurdum (v prípade, že výklad právnej normy vedie k absurdnému záveru, je
treba tento výklad odmietnuť ako nesprávny) záver súdu prvej inštancie, že predmetná pohľadávka nie
je vypočítaná taxatívne v § 87 ods. 2 ZKR, je nesprávny. Na to, aby sankcia podľa § 74a ZKR mala
zmysel, tak zodpovedné fyzické osoby v pozícii štatutárov obchodných spoločností sa nemôžu zbaviť
tejto zodpovednosti tým, že skončia v konkurznom režime a právoplatne uložená sankcia za nepodanie
návrhu na konkurz včas alebo vôbec sa stane konkurznou pohľadávkou, ktorá napriek prihláseniu
nebude nikdy uspokojená.

10. Vzhľadom na uvedené, má odvolateľ za to, že výklad súdu prvej inštancie je prehnane formalistický
(prepjatý formalizmus pri výklade právnych noriem odmieta početná judikatúra najvyšších súdnych
autorít), keď bazíruje na tom, že pohľadávka musí byť označená ako pohľadávka proti podstate. Ak raz
sankcia podľa § 74a je súčasťou normatívneho textu ZKR a bolo o nej právoplatne rozhodnuté potom,
čo na zodpovednú fyzickú osobu bol vyhlásený konkurz, tak musí ísť o pohľadávku proti podstate v
danom konkurze.

11. Pokiaľ predmetnú pohľadávku je možné prihlásiť do konkurzu prihláškou, tak to pre veriteľov úpadcu
znamená v podstate nulové, resp. nule sa blížiace uspokojenie, t.j. ide iba o akési formálne splnenie si
povinnosti žalobcu ako správcu, pričom konateľ úpadcu nepodaním návrhu na konkurz poškodil veriteľov
v ďaleko vyššom rozsahu ako je uložená sankcia.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. K tvrdeniam žalobcu uviedol, že ide o zákonom
nepodloženú argumentáciu žalobcu. V žiadnom prípade nemožno považovať výklad uplatnený súdom
za prílišný formalizmus ak zákon taxatívne vymenúva a výslovne určuje, čo je pohľadávkou proti podstate
v konkurznom konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 87 ods. 2 písm.m/ ZKR v znení
účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého „Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa
zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti
podstate označuje tento zákon.“ Z textácie ZKR jednoznačne vyplýva, že ust. § 87 taxatívne určuje
čo možno považovať za pohľadávku proti podstate a v akom poradí sa táto pohľadávka proti podstate
uspokojuje. Z dikcie zákona tak možno dospieť k záveru, že v žiadnom prípade nie je možné sankciu
uloženú uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 30NcKR/2/2015-44 zo dňa 25.1.2016, považovať za
pohľadávku proti podstate, nakoľko pohľadávka žalobcu nie je označená, resp. nie je subsumovateľná
pod akúkoľvek pohľadávku proti podstate taxatívne vymenovanú v ust. § 87 ods. 2 písm.a/ až písm.l/
ZKR a navyše žiadne ustanovenie ZKR pohľadávku žalobcu neoznačuje za pohľadávku proti podstate.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje tvrdenie žalobcu ohľadom nulového uspokojenia
veriteľov, za neopodstatnené a účelové.



14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.12.2018 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí
200/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.12.2018
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods.
1 CSP.

16. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolaním napadnutého rozsudku žalobcom mal odvolací súd za
preukázané, že žalobca sa podaným návrhom domáha určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky
proti podstate. Pohľadávka žalobcu vyplýva z právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I zo
dňa 25.1.2016 č.k. 30NcKR/2/2015-44. Žalovaný bol predmetným uznesením ako štatutárny orgán
spoločnosti STRAMON s.r.o. zaviazaný uhradiť do všeobecnej podstaty úpadcu uvedenej spoločnosti
sumu 6.638,78 eur z dôvodu porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu pre
predĺženie úpadcu.

17. Odvolací súd poukazuje na ust. § 87 ods. 2 ZKR, ktorý taxatívne vymenúva, ktoré pohľadávky
sú pohľadávkami proti podstate, pričom v uvedenom ustanovení pod písm.m/ sa uvádzajú ostatné
pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate tento zákon označuje.

18. V prvom rade odvolací súd uvádza, že ust. § 87 ZKR definuje presný pojem pohľadávok proti
podstate. V súlade s týmto ustanovením pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu a v súvislosti so správou a speňažením majetku podliehajúceho konkurzu.

19. Podľa § 86 ods. 2 ZKR správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a
vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovateľného právneho
úkonu.

20. Odvolací súd má za to, že podľa širšieho výkladu ust. § 87 ZKR sa v danom prípade jedná o
pohľadávku proti podstate súvisiacu so správou majetku (vymáhanie majetkových práv podliehajúcich
konkurzu - § 86 ods. 1 ZKR), ktorá sa uspokojuje v súlade s ust. § 87 ods. 1 písm.m/ ZKR, keďže vznikla
po vyhlásení konkurzu.

21. Vzhľadom na uvedené, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. §
388 CSP a určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená vo výške 6.638,78 eur u žalovaného na základe
uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 30NcKR/2/2015-44 zo dňa 25.1.2016 je pohľadávkou proti
všeobecnej podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 2R/2/2014
na majetok úpadcu Peter O. nar. XX.X.lXXX, D.. sv. O. č. XXX/XX, U..

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal v
súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalovaný nebol v konaní úspešný a úspešný
žalobca nežiadal priznať náhradu trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.