Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/208/2016 z 15. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. marca 2017, sp. zn. 19Co/208/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8515203667.2 Krajský súd Prešov | 19Co/208/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8515203667.2 | 2017-03-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f40814fe-b45f-4607-a833-d7ea002a41fb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8515203667.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/208/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203667
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515203667.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudcov JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/X, XXX XX T. B., občan T., právne zastúpený JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, AK so
sídlom Továrenská 22, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/
XXX, XXX XX T. B., občan T., v konaní o zaplatenie 1.200 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C/132/2015-32 zo dňa 04.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1.200,- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 72,- Eur z trov právneho zastúpenia
vo výške 209,59 Eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 3 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 559 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že na základe ústnej zmluvy sa účastníci konania
dohodli, že žalobca vybaví pre žalovaného doklady, na základe ktorých bude osobné motorové vozidlo
žalobcu spôsobilé zaevidovania do evidencie vozidiel na území SR a vykoná prekládku volantu z
ľavej na pravú stranu v lehote cca jedného mesiaca. Za tým účelom žalobca vyplatil žalovanému
dňa 29.01.2014 sumu 1.200,- eur, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil svojim podpisom na príjmovom
pokladničnom doklade (čl. 4 spisu). Listom zo dňa 21.04.2015 žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu vyzval žalovaného k vráteniu sumy 1.200,- eur do 30.04.2015, doporučeným listom, ktorý
bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 22.04.2015. Z predloženej fotokópie SMS správ vyplýva, že
peniaze mali byť poslané šekom do dňa 11.04.2014, no odoslané neboli. Osobné motorové vozidlo ,
ktoré bolo predmetom dohody medzi účastníkmi konania už žalobca nevlastní, predal ho na súčiastky.
Žalovaný žiadne doklady preukazujúce jeho náklady v súvislosti s realizáciou dohody medzi účastníkmi
konania nedoložil.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 1 200 eur, teda sumy, ktorú poskytol žalobca žalovanému na realizáciu nimi
uzatvorenej dohody, pričom k realizácií nedošlo a dôjsť už ani nemôže. Prvoinštančný súd mal za to,
že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Mal preukázané,
že žalobca odovzdal žalovanému sumu 1 200 eur, taktiež mal preukázané, že žalovaný práce ktoré
boli predmetom dohody v prospech žalovaného nevykonal. Žalovaný nespochybnil, aby od žalobcu
neprevzal sumu 1 200 eur, taktiež z jeho písomného vyjadrenia vyplýva, že práce v prospech
žalovaného nevykonal. K tvrdeniu žalovaného o tom, že v súvislosti s vykonaním prác pre žalobcu



mu vznikli náklady na cestovne do Y. republiky a na zakúpenie súčiastok súd dodal, že žalovaný
nepredložil súdu žiaden hodnoverný dôkaz preukazujúci tieto skutočnosti, v tom zmysle žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno na skutočnosti, ktoré tvrdí. Predmetné konanie je konaním sporovým.
Žalovaný je povinný preukázať tvrdené skutočnosti. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie
tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané). Z predložených listinných dôkazov - výzva na úhradu - posledný pokus o zmier
vyplýva, že žalobca žiadal uhradiť žalovanú sumu najneskôr do 30.04.2015, nasledujúcim dňom, t.j.
dňom 01.05.2015 bol žalovaný v omeškaní. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k 01. 05. 2015 bola 0,05 %, preto úrok z omeškania je v sadzbe 5,05 % ročne. Keďže žalobcom
uplatnený úrok z omeškania je v súlade s citovanou právnou úpravou súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal trovy konania proti neúspešnému žalovanému. Na trovách bola priznaná suma 72,-
eur za zaplatený súdny poplatok a suma 209,59 eur ako trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
služby po 61,41 eur spolu s paušálom v roku 2015 vo výške 2 x 8,39 eur a v roku 2016 1 x 8,58 eur.
Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní
uviedol, že na pojednávanie sa nedostavil z dôvodu, že keď sa vracal zo služobnej cesty z Y. republiky sa
mu na ceste pokazilo motorové vozidlo. Tvrdil, že náhradné diely má a vznikli mu aj náklady na prepravu,
o čom dôkazy má ale nikto ich nežiadal, aby to preukázal. Žalobca ho dostal do omylu a neoprávnene
žiada späť vrátiť peniaze. Spochybnil aj to, či žalobca sa môže preukázať zmluvami o kúpe a predaji
predmetného motorového vozidla.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný uvádza nepodložené informácie nemajúce
súvis s predmetom sporu. Predloženie faktúr a kúpnopredajnej zmluvy od motorového vozidla nie je
predmetom sporu.

8. K vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalovaný tak, že žalobca mu dal
peniaze na kúpu materiálu pre prestavbu motorového vozidla. On diely zabezpečil, no žalobca auto
predal a preto pýtal peniaze späť s odôvodnením, že do motorového vozidla investovať nebude. Podľa
neho údajné motorové vozidlo nikdy neexistovalo, preto žiadal predloženie kúpnopredajnej zmluvy, či
faktúry k nemu. Prejavil ochotu odovzdať objednané súčiastky, na ktoré použil financie žalobcu.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za
dojednanú cenu vykonaná na svoje nebezpečenstvo (§ 631 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník,
ďalej len OZ).

11. Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi
sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť
mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé,
že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v
poskytnutej primeranej lehote (§ 642 OZ).

12. Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú
činnosť (§ 724 OZ).



13. Zmluvou o obstaranie veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec.
Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný
obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu (§ 733 OZ).

14. Objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvy odstúpiť; musí však obstarávateľovi nahradiť
účelne vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávateľovi, pokiaľ jej obstarávateľ nemohol
zabrániť. Tým nie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania alebo z vadného
plnenia obstarávateľa (§ 735 OZ).

15. Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho
objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil
cenu za opravu alebo úpravu veci (§ 652 ods. 1 OZ).

16. Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy,
na základe ktorých žalovaný mal pre žalovaného upraviť motorové vozidlo značky L. a zabezpečiť
jeho zaevidovanie na príslušných inštitútoch. K uskutočneniu uvedeného však nedošlo. Podľa tvrdenia
žalobcu, žalovaný mu zálohu poskytnutú vo výške 1.200,- Eur ani na opakované výzvy nevrátil. Žalovaný
v konaní však namietal, že v súvislosti s prípravou realizácie dohody uzavretej medzi účastníkmi konania
mu vznikli náklady jednak na kúpu náhradných dielov a jednak náklady na dopravu s čím však súd prvej
inštancie sa nevysporiadal.

17. Odvolací súd navyše uvádza, že právne posúdenie zrealizované súdom prvej inštancie, ktorý nárok
žalobcu odôvodnil ust. § 451 a nasl. OZ, upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia, je vzhľadom
na doteraz zistený skutkový stav nesprávne. Za situácie, keď medzi účastníkmi konania mali byť
uzavreté dohody (jednak o úprave osobného motorového vozidla a jednak o zabezpečení zaevidovania
osobného motorového vozidla), nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.200,- Eur poskytnutej žalovanému
ako záloha na realizáciu vyššie uvedeného, nie je možné posúdiť ako vydanie bezdôvodného
obohatenia.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca bol oprávnený odstúpiť od zmlúv. Zatiaľ však v konaní
nebolo preukázané, prečo nedošlo k realizácii dohôd uzavretých medzi účastníkmi konania. Ak žalobca
odstúpil od zmlúv, žalovaný má nárok na náhradu nákladov zrealizovaných v záujme naplnenia dohôd.
V konaní nebolo riadne preukázané, prečo k realizácii dohôd nedošlo. Mohlo sa tak udiať z dôvodu
odstúpenia od zmluvy na strane žalobcu, a to aj bez uvedenia dôvodov, ale mohlo sa to udiať aj napr.
z dôvodu nedodržania lehoty zo strany žalovaného.

19. V tejto súvislosti je možné upriamiť pozornosť na uznesenie NS SR sp. zn. 4M Cdo/2/2008 zo dňa
25.02.2009, podľa ktorého možnosť odstúpiť od zmluvy podľa § 642 ods. 1 OZ prichádza do úvahy až do
zhotovenia diela. Povinnosťou však je zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na práce vykonané,
pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a povinnosť nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
Právo objednávateľa od zmluvy o dielo odstúpiť, a to aj bez uvedenia dôvodu je zákonným právom
účastníka tohto záväzkového vzťahu vystupujúceho na strane objednávateľa.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a postupom podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležite posúdiť vzťah účastníkov konania v súvislosti s ich
dohodami, vyhodnotiť, či došlo k odstúpeniu od zmlúv a následne posúdiť nároky žalobcu vo vzťahu k
žalovanému s tým súvisiace. V prípade, ak sa zistí, že žalobca odstúpil od zmlúv, žalovaný má nárok
na náklady vzniknuté mu so zabezpečovaním splnenia dohôd.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že účastníci konania sú povinní o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy.
Z obsahu spisu je možné vyvodiť, že žalovaný okrem toho, že sa vo veci vyjadril, tieto svoje tvrdenia
ničím nepreukázal. Rovnako sa nezúčastnil, napriek riadne mu vykázanému doručeniu predvolania, na
pojednávaní vytýčenom na deň 04.02.2016, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Je preto potrebné tiež
zdôrazniť, že každá strana sporu musí byť v konaní aktívna, ak chce preukázať svoje tvrdenia.



23. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie rozhodne o všetkých trovách konania v zmysle
§ 396 ods. 3 CSP.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).