Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/237/2019 z 24. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2019, sp. zn. 43CoE/237/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6907207532.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/237/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6907207532.1 | 2019-09-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29d675b9-1ed2-42d6-ac65-aaa3db149a3b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6907207532.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/237/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907207532
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6907207532.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v
exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému 1/ U. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. V. a povinnému 2/ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. V. o vymoženie pohľadávky vo
výške 6.295,36 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský
úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 401/07, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/974/2007-22 zo dňa 23.
augusta 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/974/2007-22 zo dňa 23. augusta 2016
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Na odôvodnenie rozhodnutia o zastavení exekúcie uviedol, že exekúcia je vykonávaná na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-358/06-MK zo dňa 04.09.2006, ktorým
bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy
o revolvingovej pôžičke uzatvorenej dňa 18.11.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné
dojednania, ktoré v čl. 16 obsahovali rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovskú
súd.

3. Súdny exekútor doručil súdu podanie oprávneného, ktorým v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul, bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky.

4. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o revolvingovej pôžičke uzavretá medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej
oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluva o spotrebiteľskom úvere ako
aj spotrebiteľská zmluva, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny
vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy a aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské
zmluvy. Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj na rozsiahlu judikatúru týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa.



5. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd
bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka v takom
znení, ako to bolo uvedené vyššie, podľa svojho obsahu netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku,
ktorá by rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne
rozhodcovskému súdu. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťala podanie
návrhu aj na štátny súd. Napriek tomu doložku nemožno považovať za vyváženú, pretože vylučovala
spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už podal svoj
návrh na rozhodcovský súd. Z pohľadu ochrany spotrebiteľa by malo byť nerozhodné, či jeho povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyplýva z výlučnej rozhodcovskej doložky, prípadne z faktického
konania dodávateľa. Okresný súd poznamenal, že v rozhodcovskom konaní rozhodoval rozhodca Mgr.
Michal Krnáč, ktorý v rozhodcovskej doložke nebol uvedený medzi osobami, ktoré by mali pripadať
do úvahy ako budúci rozhodcovia v spore medzi účastníkmi konania. Ustanovenie iného rozhodcu (za
predpokladu, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu) bolo v
zmysle zmluvných dojednaní plne v kompetencii veriteľa. Spotrebiteľ preto nemal ani najmenšiu možnosť
ovplyvniť výber osoby rozhodcu. Aj z tohto okresný súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu existencie významnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007. Pokiaľ rozhodcovský súd
svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nemôže tvoriť spôsobilý
exekučný titul v exekučnom konaní. Keďže exekučný súd skonštatoval, že v prebiehajúcej exekúcii
absentuje vykonateľný exekučný titul, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a nadväzne ju aj zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky zároveň odôvodňuje
zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m) bodu 1 Exekučného poriadku.

6. Na základe vyššie uvedených skutočnosti exekučný súd skonštatoval, že v prebiehajúcej exekúcii
absentuje vykonateľný exekučný titul, a preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň konštatoval, že zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
zároveň odôvodňuje zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m) bodu 1 Exekučného poriadku.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania
odvolania uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní nesúhlasil s postupom
súdu, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci
na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo v roku 2007 vydané poverenie na vykonanie
exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí
po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený namietal, že z napadnutého uznesenia nie je možné objektívne
zistiť, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal, a následne takéto výhrady mal, a to bez
toho, aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť a aby zmena postoja súdu bola v uznesení
náležite zdôvodnená. Oprávnený považuje rozhodnutie okresného sudu za zmätočné, arbitrárne a
pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie
rozhodnutia predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený
nemôže prostredníctvom odvolania napadnúť skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu.

8. Oprávnený v odvolaní považoval za nutné poukázať aj na to, že rozhodcovské doložky sú podľa
neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§ 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka).
Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému
konaniu. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky je dôvodová správa k
ustanoveniu § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, na ktorú oprávnený v odvolaní citoval.



9. Oprávnený poukázal na znenie čl. 16 ods. 16.1 Zmluvy, v ktorom si účastníci dohodli rozhodcovskú
doložku. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže
byť tak veriteľ ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného je zrejmé, že
rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Ohľadne dôvodov kedy môže dlžník vystupovať v
postavení žalobcu oprávnený uviedol, že dlžník - spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať napríklad
vyplatenia úveru, vyplatenia revolvingu, neplatnosti zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, vydaniu časti
úrokov pri predčasnom splatení úveru. Veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v
jednom prípade, a to pri nesplácaní dlhu.

10. Závery súdu vyvolávajú pochybnosti aj preto, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd vyvodzuje
pre prípad, kedy rozhodcovské konanie začne na základe žaloby dodávateľa. Žiadny zákon v čase
vykonania rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konanie nemohla začať na základe
žaloby spotrebiteľa.

11. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.05.2007 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 31.05.2007 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 27.06.2007
poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom pod
sp. zn. RK-358/06-MK dňa 04.09.2006. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola
Zmenka vystavená povinným 1/ dňa 18.11.2004, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi
oprávneným a povinnými vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 43753-42187, ktorú
oprávnený a povinní 1/ a 2/ uzavreli dňa 18.11.2004. Účelom zmluvy o revolvingovej pôžičke bolo
poskytnutie revolvingovej pôžičky vo výške 152.028,- Sk (5.046,41 Eur).

14. V článku 16, bod 16.1 Zmluvných dojednaní, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovej
pôžičke č. 43753-42187 si oprávnený ako veriteľ a povinní ako dlžníci upravili Riešenie sporov -
rozhodcovskú doložku, podľa ktorej budú akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2 zmluvy, pričom
výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Bod 16.2 obsahuje
samotnú „rozhodcovskú doložku“, podľa ktorej budú akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s končenou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom
konaní, pred jedným z nasledujúcich rozhodcov JUDr. Gustáv Rel, JUDr. Ján Smetana a JUDr. Mariana
Mochnáčová. Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobu.

15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.



17. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

19. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

20. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

21. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

22. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

23. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

24. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

25. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného od 01.04.2004 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

26. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.



27. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o revolvingovej pôžičke uzavretá
dňa 18.11.2004 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu uzatvárali povinní ako fyzické osoby, pričom z
nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je
zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnými je spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy.

28. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku
16 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke je potrebné považovať
za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu prijať
alebo ho odmietnuť vrátane Zmluvných dojednaní, ako to uviedol aj okresný súd. Rozhodcovská
doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv
podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to
dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore
s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto neplatná.

29. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka na
ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne
je aj rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný
právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Vyššie uvedené skutočnosti sú však dôvodom na
zastavenie exekúcie aj podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že
rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky
neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je aj rozhodcovská doložka a
vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci.

30. K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania,
a to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd
poukazuje, že exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v
spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Z
uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému
dokazovaniu. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu
prvej inštatncie, je predmetom tohto odvolacieho - druhoinštatnčného konania.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu



na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).