Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sd/72/2011 z 22. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. februára 2012, sp. zn. 6Sd/72/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7011200900.1 Krajský súd Košice | 6Sd/72/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7011200900.1 | 2012-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, /SK/ZZ/0/0, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94ba9bca-3a7b-4411-be9a-2ed3ac623af2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7011200900.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sd/72/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200900
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200900.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľky Z. Š.,
G. XX/XX, F. O. X., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXXXXXX XXX X zo dňa 28.7.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.7.2011.

Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa ust. § 67 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, v znení nesk. predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/ a § 24 ods. 1, 6 zákona č.
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách priznal navrhovateľke predčasný starobný dôchodok v sume
384,20 EUR, s účinnosťou od 28.12 2009 a po zvýšení podľa ust. § 82 zákona o sociálnom poistení v
sume 403,20 EUR, s účinnosťou od 1.1.2011.

V tomto rozhodnutí sa mal odporca vysporiadať s námietkou navrhovateľky, v zmysle rozhodnutia
tunajšieho súdu č.k. X F. XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, pokiaľ išlo o zvýšenie predčasného starobného
dôchodku o skutočne dosiahnuté zárobky v jednotlivých rokoch od roku 1981 až 1989, v každom roku
o iný koeficient mzdového nárastu.

Odporca v napadnutom rozhodnutí ponechal bez zmeny spôsob určenia predčasného starobného
dôchodku a k navýšeniu predčasného starobného dôchodku za každý rok uvádzaný navrhovateľkou v
rokoch 1981 až 1989 sa vyjadril tak, že uvedené tvrdenie navrhovateľky nemá oporu v zákone č. 87/1991
Zb., ani v nariadení vlády ČSFR č. 174/1991 Zb. Uviedol, že sa upravuje len skutočne dosiahnutý
zárobok v poslednom kalendárnom roku pred skončením zamestnania /§ 24 ods. 6 zákona č. 87/1991
Zb./. V prípade navrhovateľky išlo len o rok 1980. Navrhovateľke za tento kalendárny rok bol predčasný
starobný dôchodok upravený a to koeficientom 1,184, ktorý zodpovedá roku 1990 a roku skončenia
zamestnania.

Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej
lehote. Opakovane v ňom uviedla, že s rozhodnutím odporcu sa nestotožňuje, citujúc § 2 nariadenia
vlády ČSFR č. 174/1991 Zb. Podľa jej názoru, zákon č. 87/1991 Zb. a citované nariadenie vlády neriešia
výpočet dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, ale stanujú výšku zárobku pre výpočet dôchodku
v čase neplatného skončenia pracovného pomeru.



Žiadala, aby podľa § 2 nariadenia vlády ČSFR č. 174/1991 Zb. jej bol zárobok v rozhodnom období, t.j.
v roku 1980 zvýšený o mzdový nárast podľa prílohy č. 1, a to v roku 1981 o 1,184, v roku 1982 o 1,167,
v roku 1983 o 1,141, v roku 1984 o 1,120, v roku 1989 o 1,023.

Súd preskúmal rozhodnutie odporcu iba v časti napadnutého odôvodnenia, ktorou sa navrhovateľka
domáhala zvýšenia predčasného starobného dôchodku o koeficienty uvádzané podľa prílohy č. 1 vl.nar.
ČSFR č. 174/1991 Zv., v intenciách ust. § 250l a nasl. Os..p.

Podľa ust. § 2 vládneho nariadenia ČSFR č. 174/1991 Zb., ak ide o občana uvedeného v § 24 ods. 6
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorému vznikol alebo vznikne nárok na dôchodok
po 31.12.1990, považuje sa za mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v jednotlivých celých
kalendárnych rokoch pred 1.1.1990 vždy mesačný priemer hrubých zárobkov v rozhodnom kalendárnom
roku ustanovený podľa § 1 a upravených podľa mzdového nárastu do roku 1989.

Navrhovateľka sa mylne domnieva, že ide o všetky roky od neplatne skončeného pracovného pomeru
až do roku 1989, teda, ku každému takému roku podľa jej názoru je potrebné pripočítať mzdové nárasty
podľa prílohy č. 1 citovaného vládneho nariadenia.

Podľa ust. § 1 ods. 1 prvá veta. citovaného vládneho nariadenia, priemerný mesačný zárobok na
vymeranie dôchodku občanovi uvedenému v § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách, ktorému vznikol nárok na dôchodok pred 1.1.1991 Zb., je mesačný priemer hrubých
zárobkov dosiahnutých v poslednom kalendárnom roku pred skončením zamestnania, ktoré sa podľa
§ 21 zákona /z.č. 87/1991 Zb./ považuje za neplatné /ďalej len rozhodný kalendárny rok/ a zvýšených
o mzdový nárast.

Navrhovateľka si nepriznáva, že tento rozhodný kalendárny rok je len jeden rok a to rok 1981, nie je
preto možné skutočne dosiahnuté zárobky v roku 1980 /v poslednom roku pred skončením pracovného
pomeru/ upraviť podľa koeficientov podľa prílohy č. 1 k vl.nar. č. 174/1991 Zb. za roky od roku 1982
až po rok 1989.

Navrhovateľka preukázala neplatne skončený pracovný pomer podľa § 21 zák.č. 87/1991 Zb., ako aj
nárok podľa ust. § 24 ods. 6 cit. zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ale ako to vyplýva aj z ust. § 24
ods. 6 prvá veta cit. zákona, priemerný mesačný zárobok sa zisťuje pre výpočet dôchodkov u občanov,
ktorým sa hodnotí doba zamestnania podľa odseku 1 alebo 2 zo skutočne dosiahnutého zárobku v
poslednom kalendárnom roku pred skončením zamestnania, zvýšeného o mzdový nárast v národnom
hospodárstve za dobu pred vznikom nároku na dôchodok.

Je to bonus štátu za to, že s navrhovateľkou bol neplatne skončený pracovný pomer, avšak zákonodarca
ohraničil túto dobu tak, aby oprávnená osoba podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách uvedené
mohla uplatniť pri žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nevzťahuje sa teda tento bonus na celé
obdobie až do roku 1989, ako to navrhovateľka nesprávne chápe, a preto z týchto dôvodov súd
rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., neúspešnej
navrhovateľke nie je možné priznať právo na náhradu trov konania a odporcovi žiadne trovy nevznikli,
preto súd účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.