Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/260/2016 z 28. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. novembra 2016, sp. zn. 6Co/260/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3615204678.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/260/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3615204678.1 | 2016-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 zákona č. 380/2016 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71ec7803-f39d-4dfc-8279-ce23cf938702 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3615204678.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/260/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204678
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615204678.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu L., zastúpeného B., proti žalovanému
A., o zaplatenie 202,81 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 08. januára 2016, č.k. 2C/79/2015-29, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 08. januára č.k. 2C/79/2015-29 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 23,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 23,66 Eur od
21.08.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 202,81 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 45,85 Eur od 23.06.2012 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 53,30 Eur od 24.07.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 97,66 Eur od 21.08.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 6 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 23.09.2010 a
06.12.2011 zmluvu o pripojení, resp. zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Zároveň má zmluva aj
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve
bol žalovaný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil opak.
Aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súd dospel k záveru, že nároky vyplývajúce z
faktúry č. XXXXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXXXX sú premlčané. Splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX
bola 22.06.2012 a splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX bola 23.07.2012. Pretože žalovaný v stanovených
termínoch jednotlivé sumy neuhradil, jednotlivé záväzky sa stali splatnými a právo žalobcu sa dalo
po prvý raz vykonať odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry. Všeobecná trojročná
premlčacia doba pre jednotlivé vyfakturované sumy začala v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
žalobcovi plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti tej - ktorej faktúry, t.j. 23.06.2012 a 24.07.2012.
Vychádzajúc z ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uvedené sa týka aj príslušenstva
jednotlivých častí žalovanej istiny. Žalobca sa však svojho práva vyplývajúceho z uvedených faktúr voči
žalovanému začal domáhať súdnou cestou až žalobou doručenou súdu 18.08.2015, t.j. po uplynutí



trojročnej premlčacej lehoty. Súd preto musel žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu vyplývajúceho
z uvedených faktúr zamietnuť v časti 99,15 Eur.

2. Súd nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb vo výške
10 Eur, poplatku za odpojenie vo výške 58 Eur, poplatku za upomienku vo výške 6 Eur (všetky
účtované vo faktúry č. XXXXXXXXXX) a poplatok za upomienku vo výške 6 Eur (účtovaný faktúrou
č. XXXXXXXXXX). Tieto poplatky súd považuje predovšetkým s ohľadom na ich výšku za poplatky
majúce základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá nebola individuálne dojednaná, keďže
jednotlivé poplatky boli súčasťou cenníka žalobcu (uvedené je zrejmé z úradnej činnosti súdu). Tieto
poplatky nevystihujú možné náklady právneho predchodcu žalobcu súvisiace s vykonaním úkonu, ktorý
bol poplatkom spoplatnený, ale v rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavujú „skrytú“ sankciu pre
spotrebiteľa za porušenie jeho povinností. Vec právne posúdil podľa § 708, 710 Obchodného zákonníka,
§ 48, 52 ods. 1, 53 ods. 1,2, 4 a 5, § 451 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka.

3. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby podal včas odvolanie žalobca.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách je zákonom lex specialis
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a preto sa má na daný vzťah aplikovať. Poukázal na § 44 ods. 12
citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V danej veci právny predchodca žalobcu
uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to ku dňu 05.09.2012, a preto premlčacia doba začala
plynúť dňa 06.09.2012 a právo žalobcu by sa premlčalo až 06.09.2015. Žaloba bola súdu doručená
dňa 18.08.2015, a preto nárok na zaplatenie nie je premlčaný. Pokiaľ ide o zamietnutie
žaloby v časti práva žalobcu na zaplatenie poplatkov, poukázal žalobca na to, že uvedené právo vyplýva
z platného cenníka za poskytované služby, s ktorým sa žalovaný oboznámil a dojednaný poplatok
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože by sa tým neprimerane zvýhodnila
pozícia dlžníka, ktorý užíva služby, ktoré sú mu poskytované riadne a včas, ale neplní si svoju povinnosť
platiť za ne riadne a včas dojednanú cenu, čím vzniká právnemu predchodcovi škoda. Pre prípad, že
by odvolací súd s touto argumentáciou nesúhlasil, navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie
s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že Okresný súd Košice II dňa
08.09.2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom vyslovil
názor, že § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa, a to tým, že súd
má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
ex offo. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je v rozpore s princípom
nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Zákonné ustanovenie § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na
ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, nebolo v čase uzatvorenia oboch zmlúv o pripojení účinné, v
prípade zmluvy o pripojení zo dňa 23.09.2010 nebol ani platný zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách.



8. Zo zmlúv o pripojení vyplýva, že boli uzavreté podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. V prípade zmluvy zo dňa 06.12.2011 však správne mal byť uvedený zákon č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách.

9. Zmluva uzatvorená podľa zákona o elektronických komunikáciách (predpis verejného práva) neurčuje
charakter vzťahu poskytovateľa služieb a ich užívateľa. Vychádzajúc z § 52 Občianskeho zákonníka
zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) je zmluva o pripojení podľa svojho
charakteru spotrebiteľskou zmluvou, V súvislosti s posudzovaním zmluvy o pripojení
ako spotrebiteľskej zmluvy je potrebné prihliadnuť na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia z
oblasti spotrebiteľského práva, najmä ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Právna úprava
zameraná na ochranu spotrebiteľa zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu
k obom vyššie uvedeným zákonom o elektronických komunikáciách špeciálnou právnou úpravou a
pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ju prednostne. Novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých stranou je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka..

10. Odstúpenie žalobcu od zmlúv o pripojení sa preto posudzuje podľa Občianskeho zákonníka (§ 48
ods. 1), ktorý v porovnaní či už s Obchodným zákonníkom (§ 349), alebo zákonom č. 351/2011 Z.z. (§
44 ods. 12) upravuje následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi priaznivejšie.

11. Odstúpením od zmluvy sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva od počiatku zrušuje.

12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená (odstúpením o
zmluvy), je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. právo na bezdôvodné obohatenie.

14. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako každé právo majetkovej povahy podlieha
premlčaniu.

15. Zo spisu vyplýva, že žalobca mohol právo po prvýkrát vykonať (uplatniť na súde) deň po odstúpení od
zmluvy, t.j. najneskôr (vzhľadom na nepredložený dôkaz ani neexistujúce tvrdenie o doručení odstúpenia
žalovanému) 06.09.2012. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba. Pre toto právo je stanovená
zákonom (§ 107 Občianskeho zákonníka) osobitná premlčacia doba, dvojročná subjektívna. V danej
veci premlčacia doba skončila najneskôr v pondelok 08.09.2014 (§ 122 ods. 2). Žaloba došla súdu dňa
18.08.2015. Z toho nepochybne vyplýva, že žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby.

16. V predmetnej veci súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa musí prihliadnuť
na premlčanie, a teda nemôže právo na plnenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby žalobcovi
priznať a žalobu musí zamietnuť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Za vecne správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
v časti o zaplatenie poplatkov za obmedzenie služieb, za odpojenie, za upomienky. Žalobcom žiadané
poplatky predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v
účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k žalovanému ako poškodzujúce. Preto sa s
poplatkami za takéto plnenia spája záver o ich neprijateľnosti. Okrem toho zo žaloby, ani z predložených
dôkazov nie je možné zistiť, za aké konkrétne upomienky sa žalobca domáha poplatku a na základe
akého titulu (cenník žalobcom spomínaný až v odvolaní nebol predložený), tiež nie je možné zistiť,
na základe akého titulu vzniklo žalobcovi právo na odpojenie resp. obmedzenie služieb, a následne



právo na zaplatenie poplatku za odpojenie resp. obmedzenie služieb. Žalobca tak ani neuniesol dôkazné
bremeno, že žalovaný má povinnosť uvedené poplatky zaplatiť .

20. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

21. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a b/ a 3 CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania
súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

22. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

23. Odvolací súd vzhľadom na súdom prvej inštancie správne právne posúdenie aplikácie ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. na danú vec, na ktoré posúdenie v napadnutom rozsudku odvolací súd v
celom rozsahu odkazuje, nedospel v danej veci k záveru, že je ustanovením odporujúcim článku 1 ods.
1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť je podmienkou pre postúpenie
návrhu na ústavný súd a pre obligatórne prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia CSP. Z
rovnakého dôvodu nezistil opodstatnenosť postupu podľa § 164 CSP, t.j. prerušenia odvolacieho konania
do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Košice II zo dňa 08.09.2015. Preto návrh
žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 ods. 1
CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).