{"guid": "2d8ffc59-2490-490a-b861-8932acd80b5b:29a93851-0570-4514-bd7e-120e1ed21c6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6312203412.1", "spisova_znacka": "17Co/406/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/406/2013 z 21. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2014, sp. zn. 17Co/406/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6312203412.1", "identifikacne_cislo": "6312203412", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2014-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29a93851-0570-4514-bd7e-120e1ed21c6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6312203412.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6312203412.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6312203412.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/406/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312203412
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312203412.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľky
H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - J., J. XXXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Petrom Šramkom,
so sídlom AK Brezno, Moyzesova 12, proti odporcovi J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - J., J. XX,
zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Falisovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica,
Nám. Štefana Moyzesa 2, v konaní o zaplatenie 1.607 € s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/35/2012-56 z 27. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrh na zaplatenie 1.607 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 01. 04. 2012 do zaplatenia, ktoré
si navrhovateľka uplatnila ako polovicu nákladov za družstevný byt v spoločnom nájme za obdobie od
apríla 2010 do decembra 2011 vrátane okresný súd zamietol. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka
a odporca boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
bolo vyporiadané v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2C/138/2009.
Podľa zmieru uzavretého v konaní o vyporiadanie BSM, ktorý súd schválil, sa navrhovateľka stala
výlučnou vlastníčkou členských práv k družstevnému bytu, ktorý mali účastníci v spoločnom nájme. I keď
rozhodnutie o schválení súdneho zmieru v konaní o vyporiadaní BSM nadobudlo právoplatnosť 26. 01.
2012, nehradením polovicu nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu za čas do právoplatnosti
rozhodnutia o vyporiadaní BSM nevzniklo odporcovi bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky. Z
konania o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3C/29/2006 mal okresný
súd preukázané, že pre značne narušený vzťah navrhovateľky a odporcu, ktorý zle vplýval na maloletú
dcéru účastníkov Viktóriu, bol odporca nútený odsťahovať sa zo spoločného družstevného bytu spolu s
dcérou ešte v novembri 2006. Konanie navrhovateľky, ktorá si napriek odsťahovaniu odporcu z bytu ešte
v roku 2006 uplatňuje od odporcu polovicu nákladov zo spoločného nájmu bytu za obdobie od 01. 04.
2010 do 31. 12. 2011 považoval za rozporné s dobrými mravmi, ktorému podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemôže byť poskytnutá právna ochrana, preto návrhu navrhovateľky nemôže vyhovieť.

Odporcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho
poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a ako trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby
poskytnuté advokátkou.



Navrhovateľka v odvolaní proti tomuto rozsudku vytýkala okresnému súdu, že vykonané dôkazy
nevyhodnotil správne, z tohto dôvodu nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne
posúdil. Dôvody rozhodnutia označil za nezrozumiteľné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie
je navrhovateľke zrejmé, či dôvodom zamietnutia návrhu bolo neunesenie dôkazného bremena alebo
konanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. Súd ani nerozviedol konkrétne, v čom navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno. Navrhovateľka predložila súdu ako dôkaz vyúčtovanie ročných platieb SBD
za roky 2010 a 2011, z ktorých bol zrejmý  predpis nájomného a odporca tento dôkaz nespochybnil,
netvrdil, že by sa na úhradách nájomného sám podieľal. Navrhovateľka navrhla súdu vykonať dôkaz
ohľadom rozúčtovania skutočných nákladov za služby spojené s nájmom bytu na SBD Brezno, ale
okresný súd tento dôkaz nevykonal. V dôvodoch rozhodnutia sú rozporné údaje o dátume, kedy odporca
opustil spoločný byt. Či sa tak stalo koncom roka 2005 alebo až v novembri 2006. Odporca sa počas
celého konania účelovo bránil tým, že opustením spoločnej domácnosti mu zaniklo právo spoločného
nájmu bytu, ale v konaní o vyporiadanie BSM trval na výplate z trhovej hodnoty členského podielu
k družstevnému bytu. Konanie navrhovateľky, ktorá sa dožaduje zaplatenia jednej polovice z úhrad
spojených so spoločným nájmom bytu, keď navrhovateľka bola v konaní o vyporiadaní BSM zaviazaná
zaplatiť odporcovi polovicu hodnoty členského podielu k družstevnému bytu, nemôže byť rozporné s
dobrými mravmi.

Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania nezohľadňuje skutočnosť, že navrhovateľke súd priznal
čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak bola navrhovateľka čiastočne oslobodená od súdnych
poplatkov, aj v prípade úspechu protistrany v spore môže byť daný dôvod na použitie ustanovenia § 150
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) pri rozhodovaní o trovách konania.

Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie a uložiť odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že sa od odporcu domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré získal odporca tým, že v rokoch 2008 až 2011 neprispieval na nájomné a úhradu
služieb spojených s užívaním bytu nachádzajúceho sa na ulici MPČĽ 21 v Brezne, hoci byt bol v
spoločnom nájme účastníkov, a teda sa na nákladoch mali podieľať obaja nájomníci spoločne v rovnakej
výške. Žalobou doručenou Okresnému súdu Brezno 20. 04. 2012 sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia len za obdobie apríl 2010 do decembra 2011 vo výške 1.607 €. V návrhu ani pri výsluchu
na pojednávaní konanom 27. 03. 2013 na Okresnom súde Brezno navrhovateľka nerozviedla, z čoho
suma 1.607 € pozostáva a akým spôsobom k výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré mal
odporca získať, dospela. Z listinných dôkazov priložených k návrhu na začatie konania označených
ako Informácie o užívateľovi (bytu) za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 a za obdobie od
01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 vystavených Stavebným bytovým družstvom Brezno jej nárok nevyplýva
a bez vysvetlenia navrhovateľky jednoducho vyčísliteľný nie je. Napriek tomu, že v návrhu chýba
opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok, postupoval okresný súd v súlade so
zásadou hospodárnosti, keď nepátral po zložkách uplatnenej istiny 1.607 €. Pre rozhodnutie o veci
postačilo všeobecné vymedzenie nároku navrhovateľkou, že sa domáha od odporcu ako bývalého
spoločného nájomcu družstevného bytu zaplatenia polovice nákladov na nájomné a úhrady za služby
spojené s užívaním bytu za obdobie od apríla 2010 do decembra 2011.

Tvrdenie navrhovateľky, že povinnosťou spoločného nájomcu je prispievať na nájomné a úhrady spojené
s užívaním bytu je v súlade s § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého byt môže v
spoločnom nájme viacerých osôb a spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Ak niektorý zo
spoločných nájomcov si tieto povinnosti neplní a povinnosť hradiť nájomné a úhrady za služby spojené
s nájmom bytu presúva na spoločného nájomcu, získa na jeho úkor bezdôvodné obohatenie podľa §
454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám. Ak by navrhovateľka preukázala, že nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom



bytu, plnila aj za odporcu, mohla by sa podľa § 454 Občianskeho zákonníka domáhať od odporcu, o
ktorom tvrdí, že za neho plnila, vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd dospel k názoru, že
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že odporca sa na jej úkor bezdôvodne
obohatil, čo bolo jedným z dôvodov zamietnutia návrhu a druhým, že navrhovateľka vykonáva právo (na
vydanie bezdôvodného obohatenia) v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd s názorom okresného
súdu súhlasí v plnom rozsahu.

Zo spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3C/29/2006 o rozvode manželstva účastníkov je zistené, že
manželstvo uzavreli účastníci XX. XX. XXXX a bolo právoplatne rozvedené 06. 11. 2006. Maloletá T. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bola na čas po rozvode zverená do výchovy J. X. a maloletý J. X., nar. XX. XX. XXXX
bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery H. X.. V konaní o rozvod manželstva navrhovateľ
J. X. dňa 11. 09. 2006 uviedol, že s odporkyňou H. X. žijú v spoločnom byte popri sebe ako cudzí ľudia.
Z uvedeného je zrejmé, že v septembri 2006 odporca ešte v spoločnom byte na J. XX v U. býval.

V spise Okresného súdu Brezno sp. zn. 2C/138/2009 je založená kópia zápisnice o prevzatí bytu
nachádzajúceho sa v U. na ul. J. č. XX od Stavebného bytového družstva Brezno J. X.. Byt bol podľa
zápisnice o prevzatí bytu odovzdaný do užívania odporcovi J. X. 20. 12. 1988. Stalo sa tak za trvania
manželstva účastníkov (manželstvo bolo uzavreté XX. XX. XXXX a rozvedené 06. 11. 2006), preto
podľa      § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol účastníkom spoločný nájom družstevného bytu
a spoločné členstvo manželov v družstve. Z tohto členstva boli obaja manželia oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne. K zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve došlo
právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Brezno č. k. 2C/138/2009-148 z 22. 12. 2011, ktorým
bol schválený zmier účastníkov o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa dohody bývalých manželov sa výlučnou vlastníčkou členských práv k družstevnému bytu č. 1
nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. X na ul. J. č. XX v U. stala H. X., ktorá zostala aj
nájomcom bytu. Uznesenie Okresného súdu Brezno o schválení súdneho zmieru o vyporiadaní BSM
nadobudlo právoplatnosť 26. 01. 2012. Navrhovateľka žalované obdobie, za ktoré sa domáhala úhrady
polovice nákladov na nájom a služby spojené s nájmom bytu vymedzila od apríla 2010 do decembra
2011. V tomto období bol odporca právne spoločným nájomcom družstevného bytu, ale z výpovedí
účastníkov v konaní o rozvod manželstva a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako
aj tohto konania pod sp. zn. 3C/35/2012 je jednoznačne preukázané, že odporca v byte od novembra
2006 fakticky nebýval. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a
svoj nárok voči odporcovi na zaplatenie „polovice nákladov na byt“ nepreukázala, je tomuto výroku súdu
treba rozumieť tak, že navrhovateľka nezdôvodnila a nepreukázala, z čoho sa suma 1.607 € skladá,
koľko by mal odporca zaplatiť z titulu nájmu za byt a akú sumu ako príspevok na služby spojené s nájmom
bytu, pretože z ňou doložených listín nevyplýva, koľko ona za žalované obdobie sama aj namiesto
odporcu ako spoločného nájomcu stavebnému bytovému družstvu zaplatila. I keby navrhovateľka svoj
nárok špecifikovala, nemohol by súd jej návrhu vyhovieť z dôvodov, ktoré konštatoval už okresný súd.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy netvoria súčasť systému právnych noriem. Dobré mravy sú súbor morálnych noriem
odzrkadľujúcich všeobecne platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, na dodržiavaní ktorých a
ich rešpektovaní existuje všeobecný záujem. Všeobecné súdy pri hľadaní práva musí vychádzať
z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu a pri rozhodovaní musí zohľadniť všetky
relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov. Okresný
súd takto postupoval. Navrhovateľke, ak uhradila nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom
bytu v celom rozsahu sama aj v období, kedy spoločným nájomcom bol aj odporca, by podľa § 454
Občianskeho zákonníka vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keby odporca skutočne
v byte býval, výhody vlastného bytu využíval a náklady čerpaním služieb spôsobil. Ak ale odporca od
novembra 2006 v byte nebýva a užíva ho výlučne navrhovateľka, je nemorálne požadovať od neho
príspevok na nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom bytu, najmä keď dôvodom jeho odchodu
z tohto bytu bola ochrana spoločnej dcéry pred vplyvom a správaním navrhovateľky. Odvolací súd



sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že výkon práva navrhovateľky na vydanie bezdôvodného
obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné
výkonu tohto práva poskytnúť súdnu ochranu priznaním tvrdeného práva.

Navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že ak jej súd svojím rozhodnutím priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov v rozsahu 1-ice, bolo namieste pre rozhodnutie o trovách konania i v prípade úspechu odporcu
aplikovať ustanovenie § 150 O. s. p..

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150  ods. 1 O. s. p.).

Ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje súdu, aby v rámci svojej úvahy v medziach tohto zákonného
ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania účastníkovi, ktorému by inak ich
náhrada patrila. Dôvodom na použitie tohto zákonného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ktoré Občiansky súdny poriadok nedefinuje. Pri skúmaní, či existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa pre celkové alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
účastníkovi v spore, prihliada súd na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný
postoj účastníkov a to na obidvoch stranách spolu, ale aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nárokov. Z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. vyplýva všeobecný procesný princíp zodpovednosti za
výsledok sporového konania. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi je výnimkou z
tohto všeobecného procesného princípu. O oslobodení navrhovateľky od súdnych poplatkov v rozsahu
1-ice rozhodol Okresný súd Brezno uznesením č. k. 3C/35/2012-15 z 25. 06. 2012 len na základe
navrhovateľkou vyplneného Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby
mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uverejneného na webovom sídle ministerstva
spravodlivosti. V tomto tlačive navrhovateľka uviedla, že je vyučená v študijnom odbore strojárstvo
- obrábač kovov a je živnostníčkou, ktorá vykonáva určité činnosti pre spoločnosť L.A.M. Banská
Bystrica, s. r. o., so sídlom Cesta na štadión 10, 974 04 Banská Bystrica od 09. 08. 2010. V tejto
činnosti mala mať za posledné zdaňovacie obdobie príjem po odpočítaní dane vo výške 3.448,89 €.
Súd túto sumu vydelil 12 a dospel k názoru, že mesačný príjem navrhovateľky je 287,41 €. Žiadne
iné okolnosti preukazujúce skutočné osobné, sociálne a majetkové pomery navrhovateľky okresný súd
neskúmal. Takto deklarované majetkové pomery navrhovateľky nepovažuje odvolací súd za výnimočne
nepriaznivé. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že je navrhovateľka v konaní zastúpená advokátom na
plnú moc, ktorému za poskytnuté právne služby patrí odmena. Navyše údaje, ktorými navrhovateľka
odôvodňuje návrh na aplikáciu § 150 O. s. p. sú 2,5 roka staré. Odvolací súd nepovažoval za potrebné
skúmať súčasné osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, keď je toho názoru, že dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. v súdenej veci neexistuje. Okrem osobných a majetkových
pomerov účastníkov pri rozhodovaní o nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi podľa § 150 O.
s. p. musí súd prihliadnuť aj na okolnosti prejednávanej veci, aký nárok bol uplatnený, akým výsledkom
a na základe akého právneho dôvodu skončil. Ak súd žalobu zamietol z dôvodu šikanózneho výkonu
práva navrhovateľkou, je nemysliteľné zvýhodniť navrhovateľku na úkor odporcu, ktorý bol vystavený
nedôvodnému súdnemu konaniu tým, že ju súd ako neúspešnú  účastníčku zodpovednú za výsledok
konania, nezaviaže na náhradu trov konania. Rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne vo veci
samej aj vo výroku o trovách konania. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi, ktorému však
zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Odporca ani návrh na priznanie trov odvolacieho
konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nepodal. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol, že odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania voči navrhovateľke nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/35/2012", "guid": "6ba55866-3965-4fe8-9b83-6c2776551709:147d2318-fd60-4c89-8215-413d4192a8f4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:67c256f6-df08-4a55-a24c-6325ec6a5ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.303.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 303/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/2015 z 16. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.303.2015.1"}]}