Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/494/2016 z 29. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. novembra 2016, sp. zn. 17CoE/494/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7815208080.1 Krajský súd Košice | 17CoE/494/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7815208080.1 | 2016-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19b14a2e-8f02-45b4-92b4-759a4347a807 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815208080.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/494/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815208080.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej právnej veci oprávneného: Poštová banka,
a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 4, Bratislava, IČO : 31 340 890, proti povinnej: X. W., nar.: XX.
XX. XXXX, bytom R. Q. XXX, V., pre vymoženie 2 981,70 Eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnou
exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava, pod č. EX 7208/2015, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.: 10Er/761/2015-40 zo dňa 29.
10. 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej,
Exekútorsky úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 25. 03. 2015,
doručeným súdnej exekútorke dňa 31. 03. 2015, domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. IA-C/1014/0057 zo
dňa 04. 12. 2014. Žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 24. 07. 2015.

3. Následne súd citoval ustanovenie § 36 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 1 ods. 2, § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §
52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len "OZ").

4. Zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 02. 08. 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 3 600 eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 90,85 eur a v počte splátok 70 tak, že celková výška nákladov predstavovala 2 415,51
eur. Všeobecné obchodné podmienky v znení účinnom od 7. júna 2010, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere, v bode 10.2.2 II. Časti - Spoločné ustanovenia, upravujú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovským
súdom sa v zmysle bodu 2. I. Časti Všeobecných obchodných podmienok - Definície pojmov rozumie
Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35
862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3157/B.



5. Súd konštatoval, že vyššie uvedená zmluva medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná
vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľka, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej,
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľka sa svojej
ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je
uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnej a výške úveru. Povinná
reálne nemala možnosť zmeniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú
časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, a to aj napriek citovanému ustanoveniu bodu 10.2.3 II. Časti
Všeobecných obchodných podmienok, ktorý povinnej takúto možnosť zdanlivo ponúka. Nakoľko však
so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako súčasťou uzatváranej zmluvy o úvere, mala povinná
možnosť oboznámiť sa, ak vôbec, najskôr pri jej uzatváraní, je nepochybné, že najneskôr do tohto
okamihu by nebolo v jej možnostiach, ani schopnostiach doručiť oprávnenému písomne vypracované
oznámenie v zmysle bodu 10.2.3 II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Povinná teda mala
možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.

6. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky, pričom spotrebiteľka nemohla ovplyvniť jej
obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods.
5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je
materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že je vydaný v rozpore so zákonom.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

8. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

9. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie
na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 (§ 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.
2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p.).

11. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v
zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá
však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú
doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie
je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci
o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona



o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol
tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK);
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.

12. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení
(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch,
keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný
titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej
procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS
499/2012-47.

13. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý
obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či
neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba
odmietnuť ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 18. októbra
2007 č. k.: III. ÚS 153/07, ako aj na nález z 05. apríla 2007 č. k.: III. ÚS 171/06.

14. K podanému odvolaniu sa súdny exekútor a ani povinná v stanovenej lehote nevyjadrili.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

16. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so
sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO : 35 862 882, v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcom : JUDr. Marekom Baňasom, pod sp. zn.: IA-C/1014/0057 zo dňa 04. 12. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2015. Žalovaný (povinný) je
zaviazaný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť istinu vo výške 2 981,70 eur, úrok vo výške 19,00% ročne
zo sumy 2 981,70 eur od 02. 10. 2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo
sumy 2 981,70 eur od 02. 10. 2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu 01. 10. 2014 vo výške 718,17 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo
výške 184,99 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

18. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
"Rozhodcovská doložka" uvedená v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou
Zmluvy o úvere zo dňa 02. 08. 2010, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s., a povinnou. Na základe
Zmluvy o úvere zo dňa 02. 08. 2010 oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 3 600 eur, ktorý sa
povinná zaviazala vrátiť v 70 mesačných splátkach po 90,85 eur, počnúc dňom 07. 09. 2010. V zmluve
je uvedená RPMN 21,01%.

19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 02. 08. 2010, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci
sa zákonom o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach



zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej
zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci "Asturcom
Telecomunicaciones SL", kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011).

20. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012, princíp "vigilantibus
iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanovením § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa "Rozhodcovská doložka" nachádzala
v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 02. 08.
2010.

22. Podľa čl. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových
produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení :

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo všeobecných obchodných
podmienok predložených právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola



súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej
banky, a.s., a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere
podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú
uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom,
takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej
z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.

27. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou
Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa
(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

28. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu
1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. 04. 1993 a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm.
q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná
smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

30. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená
prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto
znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

31. K námietke oprávneného, že zákonná úprava dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť
riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie
povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť.

32. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že
spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe
riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania
ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal
možnosť si vybrať, či spor s právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom, bude riešiť v
rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

33. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie,
v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie
a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ako
aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený



nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).