Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/380/2011 z 11. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2011, sp. zn. 5Co/380/2011, ECLI:SK:KSZA:2011:5011899533.1 Krajský súd Žilina | 5Co/380/2011 | ECLI:SK:KSZA:2011:5011899533.1 | 2011-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/413b72af-3156-469a-a168-7883528653b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2011:5011899533.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/380/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5405201926
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5011899533.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: N. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom A., O. XX, proti odporcom v rade : 1/ U. O., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, zast.
FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta č. 936/16,
2/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom v Žiline, Ulica republiky 5, IČO: 36 442 151,
v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a odstránenie stavby, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa 4. augusta 2011 č.k. 3C/45/2008-462, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy odvolacieho konania v sume 77,29 €
do 3 dní na účet Advokátskej kancelárie FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
M. Pišúta 936/16.

Odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Námestove rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa v konaní voči odporcom v
rade 1/, 2/ domáhal uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a taktiež odstránenia
stavby. Okresný súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v rade 1/ náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 607,60 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho
zástupcu. Odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozhodnutia
popísal zistený skutkový stav vyplývajúci z dokazovania a svojprávny záver zdôvodnil nasledovne:

1/ Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby odporca 1/ neprechádzal cez jeho pozemok zapísaný ako KN - C
parc. č. 3155/12, kat. úz. A. na LV. č. XXXX motorovými vozidlami, tu súd poukazuje na tú skutočnosť,
že odporca 1/ je spoluvlastníkom vodohospodárskeho diela Malej vodnej elektrárne I, II, nachádzajúcej
sa už v k.ú. F.. Hranicu medzi pozemkom navrhovateľa v súčasnosti označenom ako parcela KN-
C č. 3155/12, k.ú. A. a pozemkom, na ktorom je MVE umiestnená, parcela KN-C č. 997/11, k.ú. F.
vytvára len potok X., na ktorom je elektrárne aj de facto umiestnená. Toto dielo, ktoré má charakter
vodnej stavby je možné považovať za stavbu oprávnenú, postavenú v súlade so všetkými stavebnými
povoleniami, riadne skolaudovanú a spustenú do prevádzky ešte v roku 1993, ako vyplýva z vyššie
uvedeného skutkového stavu. V konaní bolo taktiež preukázané (výpoveďami samotných účastníkov
konania, ako aj z fotografických záznamov založených v spise), že odporca 1/ k tejto vodnej stavbe,
ktorá je v jeho vlastníctve nemá inú možnosť prístupu okrem cesty, ktorá sčasti prechádza rohom



pozemku navrhovateľa, a to cez parcelu KN-C č. 3155/12. S poukazom na ust. § 54 ods. 1 zákona
č. 364/2004 Z.z. je tak navrhovateľ ako vlastník pozemku susediaceho s vodnou stavbou povinný
umožniť odporcovi 1/ ako vlastníkovi vodnej stavby vstup na svoj pozemok za účelom údržby a opráv na
vodnej stavbe. Samozrejme, že miera tohto zákonného vecného bremena je viazaná len na nevyhnutnú
údržbu a opravy na vodnej stavbe, no podľa názoru súdu vzhľadom na objemnosť a veľkosť samotnej
vodnej stavby by mal byť tento vstup umožnený k vodnej stavbe aj motorovým vozidlom. Samozrejme
odporca 1/ je pri výkone tohto svojho práva povinný postupovať s poukazom na ust. § 54 ods. 2 vyššie
uvedeného zákona a to tak, aby navrhovateľa pri užívaní jeho pozemku rušil čo najmenej, pričom v
prípade, ak by mu pri výkone tohto práva na pozemku patriacom navrhovateľovi spôsobil škodu, mohol
by sa navrhovateľ domáhať náhrady spôsobnej škody, no nie v tomto konaní ale osobitnou žalobou, kde
by zároveň spôsobenú škodu musel aj preukázať. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca 1/ má možnosť
prístupu k svojmu vodnému dielu aj cez iný pozemok, ktorý však vlastnícky nepatrí navrhovateľovi ale
iným osobám s tým, že ďalej tvrdil, že tento "iný pozemok - parcela č. 3152" by mal byť zároveň
v správe urbáru, tak tu súd uvádza, že v tomto konaní, pri takto formulovanom petite a označenom
okruhu účastníkov súd nemôže zasiahnuť do práv iných osôb a rozhodnúť o zriadení takejto cesty. V
neposlednom rade, ak aj navrhovateľ tvrdil, že odporca 1/ po jeho pozemku jazdil tankom, v konaní
bolo preukázané, že tomu tak v súčasnosti nie dobrovoľné upustenie od porušenia povinností, preto nie
je dôvod na poskytnutie súdnej ochrany.
2/ Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľa uvedenú v petite II/ návrhu, a teda aby odporca 1/ odstránil na
vlastné náklady tak štrkovú cestu v časti prechádzajúcej cez pozemok navrhovateľa KN-C č. 3155/12
ako aj most, ktorý je sčasti umiestený na jeho parcele KN- C č. 3155/12, tak aj v tejto časti bola žaloba
zamietnutá a to z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by tak štrkovú cestu ako aj premostenie
cez potok X. vybudoval odporca 1/, ani že by odporca 1/ bol vlastníkom tejto cesty a premostenia. Súd
mu teda ani nemôže uložiť takúto povinnosť podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše,
ak tzv. štrková cesta nebola odporcom 1/ rade ani vytvorená, keďže navrhovateľovi sa ani výpoveďami
svedkov ani inak nepodarilo preukázať, že by ju odporca 1/ vytvoril bagrom, resp. vysýpaním nánosov
štrku, ale táto sa mohla vytvoriť prejazdom viacerých motorových vozidiel, resp. prechodom osôb cez
pozemok navrhovateľa, je potom možné konštatovať, že cesta sa tak stala súčasťou pozemku a potom
by táto nemohla byť definovaná ako vec (stavba) z hľadiska hmotného práva v spojení s potrebou jej
odstránenia podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pozemok patrí navrhovateľovi.
3/ Pokiaľ ide o petit III/ a IV/ návrhu, v ktorých navrhovateľ požadoval, aby odporcovia v 1/ a v 2/ rade
odstránili líniové stavby - stĺpy elektrického napätia nachádzajúce sa teraz na pozemkoch KN- C č.
3155/6 a č. 3155/9 (predtým parcela reg. "E" č. 3154), tak tu súd potom ako dospel k záveru, že je
oprávnený v tejto veci konať, keďže navrhovateľ sa domáhal odstránenia stavby a prinavrátenia do
pôvodného stavu, avšak na základe už právoplatného stavebného povolenia žalobu aj v tejto časti
zamietol ako nedôvodnú a to z nasledujúceho dôvodu:
Ako už bolo konštatované vyššie sporné, betónové stĺpy Vn boli na pozemku navrhovateľa zrejme
umiestnené už v roku 1991, kedy k stavbe Vn bolo vydané prevádzkové povolenie č. 355/91
zo dňa 19.11.1991, následne došlo k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby tzv. "Vn prípojky"
zo dňa 6.5.1992, ktoré rozhodnutie nadobudlo ppl. dňa 27.5.1992. Dielo sa tak uviedlo do trvalej
prevádzky podľa elektrizačného zákona už k roku 11/1991. Predmetné správne rozhodnutia neboli
od svojho vydania napadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom a ani iným opravným procesným
prostriedkom, realizovaná stavba Vn tak bola stavbou oprávnenou. Z uvedeného dôvodu potom došlo ku
vzniku zákonného vecného bremena, ktoré zákonné vecné bremeno vzniklo právoplatným povolením
na stavbu Vn prípojky z pohľadu § 22 ods. 1 v spojení s ods. 5 vtedy platného zákona č. 79/1957 Zb. o
výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) platného ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o
povolení stavby. Navrhovateľ mal s poukazom na ust. § 22 ods. 2 vtedy platného zákona č. 79/1957 Zb.
možnosť požiadať energetický podnik o primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania svojej
nehnuteľnosti a to do 3 mesiacov odo dňa, keď dielo bolo uvedené do trvalej prevádzky. Keďže tak
navrhovateľ ani iní spoluvlastníci pôvodnej parcely reg. "E" neučinili, ich nárok zo zákona zanikol. Zákon
č. 79/1957 Zb. bol zrušený zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike účinného od 1.7.1998, ktorý zákon v
§ 42 ods. 2 ustanovil, že "oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré
vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté". Tento zákon č. 70/1998 Z.z. bol taktiež
zrušený ďalším zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý však taktiež v § 69 ods. 10 stanovil rovnaké
skutočnosti. Navrhovateľ sám uviedol, že stĺpy na pozemku č. 3154 vtedy vedenom v reg. E ešte v roku
1990 postavené neboli, no na začiatku roka 1992 už tam postavené boli, tiež že on sa začal o parcelu
zaujímať až po roku 2004, keďže výlučným vlastníkom sa stal až v roku 2003, inak návrh na náhradné
dedičské konanie podal v roku 2001. Súdu nie je zrejmé, prečo sa navrhovateľ o odstránenie stĺpov



nezaujímal hneď po období, ako boli tieto vybudované (zrejme 1. polrok roku 1991), keď o existencii
tohto pozemku mal vedomosť minimálne v období 8/1991, keď síce v mene svojej matky požiadal
o ukončenie nájomného vzťahu s vtedajším družstvom z dôvodu, že na pozemku chce stavať včelín,
tiež prečo tento pozemok považoval len za výlučné vlastníctvo svojej matky, keď už v tej dobe mohol
byť podielovým spoluvlastníkom pozemku predtým patriacim jeho otcovi v 1/2 , keďže dedičstvo po
otcovi v roku 1990 neodmietol. Navyše uviedol, že ako užívateľ po výstavbe stĺpov pozemok užíval
tak, že ho sčasti kosil a sčasti oral a to až do roku 1996, resp. 1997 - viď povolenie o umiestnení 30
včelstiev zo dňa 8.5.1992 adresovanom navrhovateľovi - čl. 396 spisu. Tvrdenie navrhovateľa o tej
skutočnosti, že o stĺpoch v čase ich výstavby nemal vedomosť, sa preto súdu javí ako nedôveryhodná.
Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ premeškal lehotu na uplatnenie primeranej jednorazovej
náhrady za obmedzenie užívania pozemku vtedy vedenom ako parcela reg. E pod č. 3154 s tým že v
súčasnej dobe má odporca 2/ k tejto líniovej stavbe zriadené zákonné vecné bremeno, preto súd žalobu
aj v tejto časti zamietol. Navyše v konaní bolo preukázané, že vyššie uvedenú líniovú stavbu ako celok
od odporcu 1/ kúpil odporca 2/, preto aj žalobný petit III/ sa javí ako bezpredmetný a nedôvodný, keďže
odporca 1/ nie je nositeľom žiadneho práva k stavbe, ktorú od neho navrhovateľ žiada odstrániť.
O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z. Rozhodnutie o trovách konania náležite odôvodnil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril
nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu a z jeho právnym záverom, ktorým vo všetkých častiach jeho
návrh zamietol, naďalej zotrval na svojom návrhu na začatie konania, svojich prednesoch, písomných
podaniach, a teda v odvolacom konaní Navrhoval rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie, hoci priamo odvolací petit takto neformuloval, vyplýva to z obsahu podaného
odvolania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril písomne odporca v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, poukázal na to, že prvostupňový súd sa v konaní vysporiadal so všetkými dôkazmi riadne
a dospel k správnemu právnemu záveru, preto odporca v rade 1/ navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy odvolacieho konania za jeden úkon právneho zastúpenia
spočívajúci v písomnom vyjadrení odporcu 1/ k odvolaniu navrhovateľa.

Odporca v rade 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v odvolacom konaní a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade
s ust. § 156 ods. 3 a § 214 ods. 2 O.s.p., pričom po prejednaní veci rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu,
ktorý dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., náležite zdôvodnil svoj právny záver, odvolací
súd poukazuje na tieto dôvody rozsudku okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolateľ v
podanom odvolaní neuvádza ani žiadne iné nové skutočnosti, ktorými by sa nebol súd v konaní zaoberal.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, preto patrí náhrada trov odvolacieho konania odporcom
podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd priznal však náhradu trov odvolacieho konania len odporcovi
v rade 1/ (pretože odporcovi v rade 2/ žiadne odvolacie trovy nevznikli) a pokiaľ ide o výšku priznaných
trov odvolacieho konania jedná sa o trovy právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca odporcu v rade 1/
písomne špecifikoval a vychádzajúc z vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, patrí právnemu zástupcovi odporcu 1/ odmena za
jeden úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu) v sume 57,- €, režijný paušál 7,41 €, spolu
odmena 64,41 €, k tomu pripočítaná 20 % DPH 12,88 €, čo spolu predstavuje odmenu za zastupovanie
vrátane DPH vo výške 77,29 €.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.