Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/37/2013 z 13. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. mája 2014, sp. zn. 7Cob/37/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8112220252.1 Krajský súd Prešov | 7Cob/37/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8112220252.1 | 2014-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: § 214 ods. 2 OSP, § 120 ods. 4 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7045657c-3262-4695-9071-f3e0228df87c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112220252.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Cob/37/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220252 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112220252.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: JUDr. W. Q., správca úpadcu GAAD Prešov, s.r.o., Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 36 495 191, zastúpený JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Hlavná 29, Prešov, proti žalovanému: CondorNet s.r.o., so sídlom Kováčska 1, 080 01 Prešov, IČO: 36 444 413, zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Cb/5/2012 - 44 zo dňa 25. 2. 2013, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Staroňa, advokáta, trovy odvolacieho konania vo výške 832,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby a o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3.330,60 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom tohto konania bola uplatnená náhrada škody zo strany žalobcu. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu vec právne uzavrel a zároveň poukázal na to, že škoda podľa ustálenej judikatúry súdov je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, pričom zákon rozlišuje skutočnú škodu a ušlý zisk. Ušlý zisk podľa konštantnej judikatúry súdov predstavuje ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenie, predovšetkým poskytnutím peňažného plnenia a nedochádza k naturálnej reštitúcii. Na súdom nariadenom pojednávaní zástupca žalovaného v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Premlčacia doba všeobecne začína plynúť dňom, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu na súd alebo uskutočniť právny úkon. Vedomosť o osobe nahradiť škodu je druhou podmienkou začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, lebo aj keď je poškodenému známa škoda, absencia vedomostí o osobe povinnej ju nahradiť bráni uplatneniu nároku na náhradu škody. Z tejto podmienky vyplýva, že poškodený musí mať vedomosť o škodcovi, t.j. kto škodu spôsobil. Subjektívna premlčacia doba nepredlžuje objektívnu premlčaciu dobu, pretože uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu aj keď objektívna premlčacia doba ešte neuplynula. V priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, sa žalobca dozvedel v rokoch 2006 - 2007, pričom žaloba na súd bola podaná až 3. 7. 2012, t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá v obchodnom práve predstavuje štyri roky. V prípade, ak by súd zohľadnil skutočnosť, že si žalobca touto žalobou uplatnil ušlý zisk za obdobie rokov 2007 a 2008, prvostupňový súd opätovne poukázal na to, že z výpovede svedka G. J., ako štatutárneho orgánu úpadcu vyplýva, že došlo k odpredaju káblov vlastnícky patriacich úpadcovi spoločnosti UPC BROADBAND Slovakia v júni roku 2008. Úpadca bol oprávnený požadovať škodu formou ušlého zisku len za obdobie do júna 2008 a žaloba na súd bola podaná až v júli roku 2012, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej 4-ročnej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd ju považoval v celom rozsahu za dôvodnú, pojednávanie neodročil a vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnému účastníkovi konania trovy prvostupňového konania vo výške 3.330,60 eur za 4 úkony právnej pomoci. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní namieta správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a tento nesprávne posúdil. Zároveň poukazuje na to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to v tom zmysle, že navrhoval prvostupňovému súdu odročiť pojednávanie za účelom prejednania veci s veriteľmi a doplnenia o ďalšie návrhy na dokazovanie. Súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, čiže nevypočul ďalších svedkov, a to p. B. T., JUDr. R. J., a p. B. M., ako bývalých konateľov spoločnosti, ktorí mali o tejto veci úplné a presné informácie. Ďalej poukázal na to, že pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však až uplynutím desiatich rokoch odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. V danom prípade konajúci súd mal za to, že nárok nebol uplatnený v rámci subjektívnej premlčacej lehoty. Podľa názoru žalobcu by z navrhnutých a v priebehu ďalšieho konania vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaný návrh nie je premlčaný, nakoľko subjektívna lehota nemohla plynúť tak ako to ustálil okresný súd. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie súdu za predčasné a nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý zastáva právny názor, že súd prvého stupňa správne právne vec posúdil vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania. Nárok žalobcu je premlčaný, a preto prvostupňový súd pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu neodročil a žalobu v celom rozsahu zamietol dôvodne. Z výpovede svedka G. J. jednoznačne vyplynulo, že v rokoch 2006 - 2007 sa úpadca dozvedel o tom, že jeho technici nemôžu montovať káble, ktoré mu patria, nakoľko sa tam nachádzajú káble žalovaného. Žalobca vedel o škode a zároveň vedel aj o tom, kto predmetnú škodu spôsobil, t.j. kto je povinný na jej náhradu. Žaloba bola podaná až v júli 2012, teda po uplynutí 4-ročnej subjektívnej premlčacej doby. K premlčaniu došlo uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Pri premlčaní súd prvého stupňa správne posúdil aj to, že v júni 2008 došlo k odpredaju káblov úpadcom spoločnosti UPC BROADBAND Slovakia, takže škoda vznikla najneskôr v júni 2008 a najneskôr aj v júni 2008 vedel žalobca kvantifikovať škodu a bol oprávnený požadovať len škodu vzniknutú do konca júna 2008, avšak žalobu podal až v júli 2012, teda po uplynutí 4-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca nevyužil svoje právo na navrhovanie dôkazov a v odvolacom konaní navrhuje také dôkazy, ktoré pokojne mohol navrhnúť aj v konaní na súde prvého stupňa, pretože mu v tomto nič nebránilo. Tieto dôkazy boli dostupné, mená svedkov žalovaný predsa poznal v čase poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a preto nejde o dôkazy, ktoré bez vlastnej viny nemohol navrhovať na súde prvého stupňa. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 832,74 eur. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania či doplňovania dokazovania a vo veci rozhodoval podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nie je oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré sú výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3, O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku ohľadom plynutia premlčacej lehoty. Odvolacím dôvodom v tomto konaní je vznesená námietka, že prvostupňový súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom i napriek tomu, že požiadal súd o odročenie pojednávania za účelom predloženie ďalších dôkazov. Odvolací súd z obsahu spisu zisťuje, že v priebehu prvostupňového konania boli účastníci konania poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že účastníci sú povinní predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Pred vyhlásením uznesenia žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o poskytnutie krátkej lehoty, v ktorej oznámi ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany právneho zástupcu žalobcu, následne bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a po poučení právni zástupcovia zhodne prehlásili, že tomuto porozumeli a doplnenie nežiadajú, t.j. že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. V záverečnom stanovisku zástupca žalobcu uviedol, že pojednávanie bolo ukončené predčasne a že po porade s klientom by súdu navrhli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť a v prípade úspechu priznať trovy konania. V podanom odvolaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorí už boli v rozsudku uvedení, za účelom preukázania úplných a presných informácií. Navrhoval svedkov - konateľov, ktorí museli byť žalobcovi známi aj v priebehu súdneho konania. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom v podanom odvolaní. Nestotožňuje sa s tvrdením, že prvostupňový súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvého stupňa. Nebolo mu znemožnené, aby nepredložil dôkazy v priebehu súdneho konania. Do vyhlásenia uznesenia nenavrhol svedkov, ktorých chce vypočuť, resp. ani neuviedol, že navrhuje vypočuť svedkov - konateľa úpadcu, resp. konateľov iných predchádzajúcich spoločností, ktorí majú vedomosť o uvedenom predmete konania. Tieto skutočnosti mohol a mal právny zástupca navrhnúť v priebehu konania do rozhodnutia o skončení dokazovania aj bez uvedenia mien uvedených štatutárov. Odvolací súd má za to, že títo navrhovaní svedkovia nemôžu vniesť do konania nové dôkazy na objasnenie skutočností týkajúcich sa žaloby. Z výpovede svedka, štatutára spoločnosti, jednoznačne vyplýva, že predmetné káble boli predané spoločnosti UPC BROADBAND Slovakia v júni 2008. O tom, že žalovaného káble sa nachádzajú v zariadení žalobcu bola táto skutočnosť známa žalobcovi od technikov spoločnosti, ktorí túto skutočnosť zistili už v rokoch 2006 - 2007. Zároveň z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že tohto konania sa dopustil žalovaný, nakoľko vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že technici chodili k jednotlivým vlastníkom bytov, kde tieto káble sa viedli a takto zistili, že ide o káble vlastnícky patriace žalovanému. Prvostupňový súd mal za preukázané, že výpoveďou štatutárneho orgánu úpadcu, ktorý uviedol, že žalovaného viackrát vyzval na odstránenie tohto stavu bolo preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Prvostupňový súd sa vysporiadal v dostatočnom rozsahu s premlčacou dobou. Ak by súd aj zohľadnil skutočnosť, že si žalobca touto žalobou uplatnil ušlý zisk za obdobie rokov 2007 - 2008, zároveň poukázal opätovne aj na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k odpredaju káblov vlastnícky patriaci úpadcovi spoločnosti UPC BROADBAND Slovakia v júni roku 2008. Zo žaloby vyplýva, že táto bola na okresný súd podaná osobne 3. 7. 2012, čiže žaloba bola podaná po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby. Je pravdivé tvrdenie žalobcu, že všeobecná premlčacia doba na uplatnenie náhrady škody je 10-ročná, ale v danom prípade je potrebné zohľadňovať aj subjektívnu lehotu, ktorá je 4-ročná a táto začala plynúť najneskôr od júna 2008, kedy došlo k odpredaju káblov a uplynula v júni 2012. V priebehu prvostupňového konania a ani v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredložil zmluvu o odpredaji káblov ďalšej spoločnosti. Z tohto dôvodu nedal sa presne ustáliť deň, odkedy začala plynúť premlčacia doba, ale z výpovede svedka - bývalého štatutárneho orgánu úpadcu vyplýva, že kúpna zmluva bola uzavretá v júni 2008, čiže subjektívna 4-ročná premlčacia lehota žalobcovi uplynula pred podaním žaloby a z tohto dôvodu odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a tento v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny, včítane trov konania podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 cez § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, z toho dôvodu mu boli priznané trovy odvolacieho konania vo výške 832,74 eur za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie žalovaného k odvolaniu (1 úkon 824,93 eur zo sumy 200.000,- eur + 1x režijný paušál v sume 7,81 eur) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.