Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/344/2013 z 27. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. novembra 2013, sp. zn. 9Co/344/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5112220583.1 Krajský súd Žilina | 9Co/344/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112220583.1 | 2013-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb3c6ab6-a9a5-4974-a356-252ab2625779 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112220583.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/344/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112220583
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112220583.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom X., W. X proti odporkyni: H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42
176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátska kancelária U., B.. U. X, o zaplatenie
496,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
18C/347/2012-87 zo dňa 17. 5. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľa k povinnosti nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 98,20 Eur,

m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania

n e p r i z n á v a .

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 496,68 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke. Prvostupňový súd
konštatoval, že v danom zmluvnom vzťahu odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, a preto požíva
ochranu v zmysle smerníc Rady EHS (93/13/EHS, 85/577/EHS, 97/7/ES, 1999/44/ES). Z tohto dôvodu
prvostupňový súd považoval uznanie záväzku a dohodu o splácaní záväzku vzhľadom na rozpor s
dobrými mravmi za neplatné. S poukazom na vznesenú námietku premlčania považoval prvostupňový
súd túto za opodstatnenú.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému účastníkovi v konaní
priznal náhradu trov, pričom túto si uplatnil vedľajší účastník na strane odporkyne. Výška trov bola
priznaná v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Odporkyňa si náhradu trov neuplatnila, a preto jej ju súd
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie navrhovateľ. Poukazoval na
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p., pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok



prvostupňového súdu zmenil tak, že prizná navrhovateľovi istinu, príslušenstvo a trovy konania,
prípadne, ak by odvolací súd rozsudok vo veci samej potvrdil, žiadal, aby zmenil výrok o trovách
vedľajšieho účastníka tak, že mu náhradu neprizná. V odôvodnení odvolania poukazoval na dôvod
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu absencie súhlasu odporkyne s
vedľajším účastníctvom na jej strane. Súd tak nemal prihliadať na vyjadrenia vedľajšieho účastníka v
konaní. Spochybnil tiež posúdenie otázky predĺženia premlčacej doby na základe ním predloženého
písomného uznania záväzku odporkyňou. Uznanie dlhu obsiahnuté v písomnom uznaní záväzku a
v dohode o splatení záväzku je potrebné považovať za platné. Ako jednostranný právny úkon bolo
podpísané odporkyňou, má písomnú formu, je uvedená kauza vzniku záväzku, výška záväzku a prísľub
odporkyne tento záväzok zaplatiť vo forme poskytnutej platobnej výhody. Podpísaním tohto uznania si
odporkyňa v pozícii spotrebiteľa nemohla zhoršiť svoje postavenie, práve naopak došlo k jeho zlepšeniu
tým, že navrhovateľ bol ochotný pomôcť odporkyni poskytnutím platobných výhod. Prvostupňový súd
v snahe o bezbrehú ochranu spotrebiteľa ustálil bez vypočutia odporkyne, že táto nemienila svoj
dlh dobrovoľne uznať. Odporkyňa však v pozícii priemerného spotrebiteľa vie čítať a písať a v čase
podpisu predmetnej listiny si bola vedomá svojho dlhu, aj to, že zmluvy sa majú plniť a súhlasila so
splatením svojho dlhu formou splátok. Navrhovateľovi nie je zrejmý dôvod, prečo by mal spotrebiteľa
upozorňovať v prípade uznania dlhu nepremlčaného, ako tomu bolo aj v tomto prípade, na inštitút
premlčania, najmä keď právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku nebola prijatá
za účelom ochrany spotrebiteľa. Uznaním dlhu došlo k založeniu plynutia novej 10-ročnej premlčacej
doby, bez ohľadu na to, či odporkyňa, ktorá svoj dlh uznala, v čase uznania vedela alebo nevedela
o premlčaní pohľadávky navrhovateľa (odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cz 6/68).
Občiansky zákonník v ust. § 558 nerozoberá dopad na plynutie premlčania pohľadávky v prípade
uznania premlčaného dlhu bez vedomosti osoby, ktorá dlh uznáva. Nová premlčacia doba začína plynúť
priamo zo zákona bez ohľadu na to, či uznávajúci prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie. Vznesená
námietka premlčania vedľajším účastníkom na strane odporkyne tak neobstojí. Pri rozhodovaní o trovách
konania vedľajšieho účastníka by mal súd prihliadnuť na povahu inštitútu vedľajšieho účastníctva,
ktorého účelom je pomoc v sporovom konaní. Združenie tak musí byť spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú
právnu ochranu a pomoc spotrebiteľovi bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Vzhľadom
na skutočnosť, že združenie vystupujúce ako vedľajší účastník v konaní, vzniklo práve na to, aby
poskytovalo spotrebiteľom právnu pomoc a ochranu, odvolateľ je toho názoru, že vynaloženie nákladov
pre zastúpenie združenia advokátom je nehospodárne a neúčelné. Navyše súdy majú ex offo poskytovať
zvýšenú ochranu spotrebiteľom v spotrebiteľských sporoch a v takom prípade vstup združenia do
konania je nadbytočný a nehospodárny. Ak sa teda združenie rozhodlo využiť pre zastupovanie v
konaniach pomoc advokáta, musí trovy znášať samo z vlastných prostriedkov.

K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, a to prostredníctvom zástupcu.
V súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania poukazoval na ust. § 93 ods. 3 O.s.p.,
keď o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len na návrh. V danom prípade odporkyňa
nevyjadrila svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie prvostupňového
súdu považuje za správne s tým, že obdobné argumenty, pre ktoré bol návrh zamietnutý, obsahujú aj iné
rozhodnutia súdov, na ktoré v odvolaní poukazoval. Tiež priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi
považuje za správne, v súlade s obsahom základného práva na právnu pomoc účastníka konania. Aj v
tomto smere poukazoval na rozhodnutia iných súdov v obdobnej veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej
ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Po preskúmaní veci sa odvolací súd plne stotožnil s postupom prvostupňového súdu, ktorý podľa jeho
názoru riadnym spôsobom zistil skutkový stav veci, prijal správne právne závery, s ktorými sa stotožnil
aj odvolací súd a na ktoré v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.



Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny
následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V tejto súvislosti sa navrhovateľ odvolával len na existenciu dohody o uznaní dlhu, pritom ak odporkyňa
nevedela o premlčaní, nemá jej uznanie za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá. V tejto
súvislosti prvostupňový súd správne poukázal, že sa jedná medzi účastníkmi o vzťah spotrebiteľský
a je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré tieto vzťahy upravujú. Ochranu spotrebiteľa je potrebné
aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na
právny úkon uznania dlhu. Je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom, že v danom prípade došlo k
nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne
narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo
k službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná. Z tohto hľadiska je potom správny záver
prvostupňového súdu o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná
a prieči sa dobrým mravom.

Obdobne sa odvolací súd stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu v tom, že v danom prípade
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nebolo potrebné osobitne rozhodovať. Odlišný názor
mal odvolací súd vo veci priznania trov v konaní vedľajšiemu účastníkovi. Účelom vstupu do
konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v danej veci nebolo poskytovanie právnej pomoci
prostredníctvom advokáta, ale zúčastniť sa konania ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu a takúto ochranu práv podľa osobitného predpisu účastníkovi,
popri ktorom vedľajší účastník vstúpil do konania, poskytnúť. V danom prípade je samotné združenie
vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, pričom zo zákona sa predpokladá jeho spôsobilosť a
schopnosť chrániť záujmy spotrebiteľa. Je nepochybné, že i vedľajší účastník má právo zvoliť si v konaní
zástupcu, ale takto vynaložené náklady nemožno potom považovať za účelne vynaložené a spravodlivo
požadovať, aby neúspešný účastník takéto náklady znášal. Z týchto dôvodov potom odvolací súd zmenil
výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka a z vyššie uvedených dôvodov mu tieto nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ v
odvolacom konaní nebol úspešný, odporkyňa si trovy neuplatnila a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu
trov odvolacieho konania ako neúčelne vynaložené nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.