{"guid": "2d7170b1-6dd2-42ee-8e8d-e28c53141530:5a3dc599-c91e-41de-92bb-70724bd734c5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7209230876.1", "spisova_znacka": "7CoP/204/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/204/2011 z 23. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. novembra 2011, sp. zn. 7CoP/204/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7209230876.1", "identifikacne_cislo": "7209230876", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2011-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a3dc599-c91e-41de-92bb-70724bd734c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7209230876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7209230876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7209230876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/204/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209230876
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209230876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľky C. A. nar.
X.XX.XXXX bývajúcej v I. na O. ulici č. X proti odporcovi U. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v I. č. XX
v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II z 9.2.2011 č.k. 27P 395/2009-53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh odporcu na zníženie výživného od 1.12.2009
do budúcna na plnoletú C. a zamietol návrh na zvýšenie výživného na plnoletú C. od 1.2.2010 do
budúcna.

V odôvodnení rozhodnutia konajúci súd uviedol, že otec sa podaným návrhom z 16.12.2009 domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti na 33,20 € mesačne od 1.12.2009. Svoj návrh odôvodnil tým, že
naposledy mal zvýšenú vyživovaciu povinnosť spätne od 1.3.2008 do budúcna z 1.400,- Sk na 2.000,-
Sk mesačne. Dňa 24.9.2009 sa mu s družkou narodil syn Q. a tým sa zmenili podmienky, za ktorých
mu bolo stanovené výživné, už má vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom synom, rovnako aj k svojej
družke, ktorá sa pri starostlivosti o štyri deti nemôže v žiadnom prípade zamestnať a taktiež má povinnosť
prispievať na spoločnú domácnosť, lebo bývajú v rodinnom dome družkiných rodičov. Uviedol, že matka
v písomnom vyjadrení doručeným súdu 2.2.2010 žiadala zvýšenie výživného na maloletú na 100 €
mesačne, pričom plnoletá C. sa v písomnom vyjadrení pripojila k návrhu na zvýšenie výživného, ktorý
podala jej matka v čase jej maloletosti a nesúhlasila so znížením výživného. Konajúci súd vychádzal zo
zisteného skutkového stavu a konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 24.10.2008 č.k.
27P 90/2008-20 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19.2.2009 č.k. 7CoP 355/2008-31
bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca z 1.400,- Sk na 2.000,- Sk mesačne počnúc od 1.3.2008
do budúcna. Konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že maloletá už navštevovala strednú
školu, otec mal príjem 14.958,- Sk a matka 8.600,- Sk. Konajúci súd dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia súdu, kedy plnoletá C. navštevovala prvý ročník gymnázia a otec mal príjem 496,57 €
(14.958,- Sk), nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodnili zmenu doterajšieho rozhodnutia
súdu, preto zamietol návrh na zníženie výživného od podania návrhu od 1.12.2009 a aj návrh na zvýšenie
výživného od 1.2.2010 do budúcna. Konštatoval, že otec má príjem v priemere 580,73 €, a aj keď mu
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Q. v septembri 2009 mal za to, že výška doposiaľ
určeného výživného je aj za týchto okolností primeraná jeho možnostiam a najmä potrebám plnoletej a
preto ponechal doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti.



Proti tomuto rozsudku, proti výroku o znížení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku a znížil jeho vyživovaciu povinnosť
na plnoletú C. A. z 66,60 € na 50 € dňom 9.2.2011. Uviedol, že sa mu zvýšili finančné náklady pri
narodení syna Q. a taktiež ďalšie náklady na syna U. pri nástupe do materskej školy. Konštatoval, že
pre maloletého Q. majú výdavky na zakupovanie plienok 30 € mesačne, mlieko Nutrilon proti alergii 26
€ mesačne a ďalšie náklady má na syna U.  v materskej škole, a to na školné, stravné 20 €, ošatenie,
stravu, zakupovanie liekov a na nejaké výlety. Zdôraznil, aby súd bral zreteľ aj na potreby jeho dvoch
synov a vyslovil názor, že nie je schopný prispievať na výživu plnoletej C. 66,60 €, ale 50 € mesačne.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Matka navrhovateľky sa vyjadrila k odvolaniu odporcu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že po dosiahnutí
plnoletosti navrhovateľky jej matka prestala byť zákonnou zástupkyňou navrhovateľky a na konanie ju
ďalej nesplnomocnila, preto odvolací súd na vyjadrenie matky navrhovateľky neprihliadol.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného odvolaním napadnutý
nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 2 vety prvá
O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol vo veci po vykonaní všetkých dôkazov významných
pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
so všetkými námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania
na súde prvého stupňa, pričom odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne iné
relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o znížení výživného. Odvolací súd
dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej strane alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o
návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov



o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k
predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa správne zamietol návrh
na zníženie výživného a dodáva, že aj napriek skutočnosti, že odporcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k maloletému Q. v septembri 2009, odporcovi sa od poslednej úpravy výživného zvýšil príjem
z 496,57 € na 580,73 € mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že výživné na navrhovateľku 66,39 €
je primerané jej odôvodneným potrebám, ktorá je študentkou 3. ročníka gymnázia, v dôsledku čoho
má navrhovateľka nepomerne vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami odporcu na maloletého Q.,
ktorý sa narodil 24.9.2009 a voči ktorému  má vyživovaciu povinnosť aj jeho matka. Vychádzajúc z
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/395/2009", "guid": "f6a4dcf6-33dc-414d-ae16-269be693624c:b0562100-61df-4468-812f-092009f90a09", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}