Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/38/2019 z 17. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. marca 2019, sp. zn. 11Co/38/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6218202457.1 Krajský súd Banská Bystrica | 11Co/38/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6218202457.1 | 2019-03-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2467c33b-673c-43e0-ae45-c0658a671939 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6218202457.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/38/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218202457
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218202457.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej
veci žalobkyne: M. C., nar. XX. augusta XXXX, bytom K. XX, zastúpená Mgr. Andreou Legényovou,
advokátkou, so sídlom AK Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ T.. B. M., nar.
4. marca XXXX, bytom K. XX a 2/ Z. M., nar. XX. novembra XXXX, bytom K. XX, obaja zastúpení
Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Veľký
Krtíš, č.k. 12C/25/2018-22 zo dňa 5. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu
100%, ktoré s ú jej žalovaní p o v i n n í zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) rozhodol nasledovne:

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Žalovaným 1/ T.. B. M., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XX a 2/ Z. M., rod. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K. č. XX, sa z a k a z u j e nakladať s ich spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/6 - tina v
celku v BSM k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Z. C., obec a k. ú. K., evidovanej U. úradom Z.
C. - katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parcela registra „E“ KN č. XX/X - záhrady o výmere XXXX mX
v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a to akýmkoľvek spôsobom previesť vlastnícke právo k tomuto
spoluvlastníckemu podielu na tretie osoby, zriadiť k nemu záložné právo, vecné bremeno, inú ťarchu
alebo iné vecné alebo nájomné právo v prospech tretej osoby, a to až do právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci
samej voči žalovaným 1/ T.. B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XX a 2/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K. č. XX, ktorej predmetom bude nahradenie prejavu vôle.

Žalobkyni sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených



Okresným úradom Z. C., katastrálny odbor, pre k.ú. a obec K. na LV č. XXX ako parcela registra
„E,“ parcela č. XX/X - záhrada o výmere X.XXXmX v podiele X/X. V návrhu žalobkyňa uviedla, že
žalovaní sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 20. septembra 2016, ktorou na nich previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
vo výške 1/6 pôvodný spoluvlastník Z. M.. Pred uskutočnením tohto prevodu žalobkyňa o prevode
nehnuteľnosti upovedomená nebola a nebola upovedomená o možnosti uplatnenia si predkupného
práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa vec pokúsila vyriešiť mimosúdne, jej právna
zástupkyňa bola kontaktovaná právnym zástupcom žalovaných, ktorý jej oznámil, že títo nesúhlasia s
odpredajom pozemku a žiadajú jeho rozdelenie. Na základe negatívneho vyjadrenia žalovaných vyjadrila
žalobkyňa obavu, že žalovaní po podaní žaloby vyvinú snahu, aby zabránili výkonu jej predkupného
práva scudzením alebo zaťažením nehnuteľnosti, prípadne vykonajú fingovaný prevod nehnuteľnosti na
pôvodného vlastníka formou odstúpenia od kúpnej zmluvy.

1.2 Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na účel inštitútu neodkladného
opatrenia, okolnosti, za ktorých je nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnené a závažnosť
prípadných právnych následkov. Uzavrel, že z hľadiska skutkového je predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v
návrhu a v dokladoch k nemu pripojených, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti
a je na mieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Na základe oboznámenia
sa s návrhom a jeho prílohami súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila
naliehavosť právnej ochrany neodkladným opatrením. Je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti -
parcela registra „E“ č. XX/X - záhrada o výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Bátorová a
žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti v podiele 1/6, ktorú nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2016 od pôvodného podielového spoluvlastníka. Žalobkyňa preukázala, že
listom zo dňa 09.08.2018 uplatnila u žalovaných predkupné právo v zmysle § 140 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, žalovaní odmietli žalobkyni predať dotknutú nehnuteľnosť, prejavili záujem o jej rozdelenie.
Z uvedeného okresný súd vyvodil, že žalovaní nemajú záujem užívať nehnuteľnosť v celosti, a preto
je dôvodná obava, že by časť nehnuteľnosti, resp. celú nehnuteľnosť mohli predať tretej osobe, resp.
ju zaťažiť v prospech tretej osoby. Súd prvej inštancie mal tak za to, že žalobkyňa osvedčila možnú
existenciu práva vo veci samej. Či je žalobkyňa skutočne nositeľom tvrdeného práva, bude predmetom
dokazovania v konaní vo veci samej. Na základe uvedeného okresný súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

1.3 V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na možné následky zásahov do práv strán sporu,
vyvolané neodkladným opatrením, pričom zdôraznil, že ak žalovaní úmysel nehnuteľnosť previesť
na inú osobu nemajú, zásah do ich vlastníckeho práva v podobe zákazu takého nakladania je
fakticky iba formálny, nemajúci reálny dopad na žalovaných. Ak však takýto úmysel majú, t.j.
nehnuteľnosť scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne,
čím je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd zdôraznil, že v takom prípade
nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým
je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, ktorých
pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých je zo strany žalovaných reálny. Žalovaní
pritom nebudú neprimerane obmedzení na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia
tvrdených práv žalobkyne.

1.4 S poukazom na ustanovenie § 336 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu
vo veci samej voči žalovaným 1/ a 2/.

1.5 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a v plnom rozsahu
úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu.

2. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým tento nariadil neodkladného opatrenie, podali žalovaní 1/
a 2/ v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom navrhli, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. Uplatnili odvolacie dôvody v zmysle § 265 ods. 1 písm. h) C.s.p., tvrdili tak, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



2.1 Zdôraznili, že právna úprava C.s.p. zmenila koncepciu ochrany vecných práv k nehnuteľnostiam
v súdnom konaní, zavedením inštitútu subjektívnej záväznosti rozsudku v zmysle § 228 ods. 2 C.s.p..
Pokiaľ z podania žalobkyne vyplýva, že sa bude domáhať nahradenia prejavu vôle voči žalovaným k
spoluvlastníckemu podielu, je zrejmé, že výrok takéhoto rozsudku v prípade jej úspechu vo veci samej
určí vecné práva žalobkyne k predmetnému spoluvlastníckemu podielu. Takýto výrok v zmysle § 228 ods.
2 C.s.p. je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností v prípade, ak je na ňom evidovaná poznámka o súdnom konaní.

2.2 Žalovaní vyjadrili názor, že žalobkyňa voči žalovaným vyvolala zbytočné konanie pred podaním
žaloby vo veci samej. Účel podania žalobkyne je pritom možné dosiahnuť inak, podaním žaloby vo
veci samej a jej následným zápisom do katastra nehnuteľností s poznámkou o prebiehajúcom súdnom
konaní. V takom prípade by bol rozsudok záväzný nielen pre strany sporu, ale aj pre osobu, ktorej by
sa v budúcnosti týkal návrh na povolenie vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Vyplýva to
aj z tej skutočnosti, že všetky spôsoby nakladania s nehnuteľnosťou, ktoré súd vo výroku uznesenia
uviedol, vyžadujú vklad do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o nájomné právo v prospech tretej osoby,
toto možno zriadiť len na základe rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov v zmysle ustanovenia § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorou žalovaní nedisponujú. Na základe uvádzaných skutočností
žalovaní vyjadrili názor, že neodkladnosť, ktorá je nevyhnutným predpokladom vydania uznesenia o
neodkladnom opatrení, nie je daná ani tvrdeniami právnej zástupkyne žalobkyne, podľa ktorej žalovaní
negatívne reagovali na jej návrh na odpredaj nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu v prospech
žalobkyne. Žalovaní na odpredaj nereagovali negatívne, pokúsili sa však o usporiadanie vzťahov iným
spôsobom, a to reálnym rozdelením pozemku, ktoré by mohlo do budúcna vyriešiť užívacie vzťahy
natrvalo a komplexne. Z takéhoto správania žalovaných nemožno nijako vyvodiť, že majú záujem
previesť spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania.
Zdôraznila, že poznámka v katastri nehnuteľností nebráni tomu, aby žalovaní previedli nehnuteľnosť
na tretiu osobu a tak zmarili účel konania o nahradenie prejavu vôle. Nebráni tiež tomu, aby žalovaní
dohodou o zrušení zmluvy alebo dohodou o odstúpení od kúpnej zmluvy previedli vkladom takejto
zmluvy do katastra nehnuteľností späť vlastnícke právo na pôvodných majiteľov nehnuteľností a tak
zmarili účel konania o nahradenie prejavu vôle. Žalobkyňa z uvedeného dôvodu môže zabrániť zmareniu
konania o nahradenie prejavu vôle len neodkladným opatrením, ktorým sa zakážu akékoľvek prevody
nehnuteľností a dosiahnuť tak ochranu svojho práva na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa disponuje
informáciou, že už v minulosti bol použitý účelovo postup v obdobných konaniach, kde žalovaní
postupovali po podaní žaloby tak, že obnovili pôvodný stav na liste vlastníctva a podaná žaloba na
nahradenie prejavu vôle stratila svoj zmysel. Ustanovenie § 228 C.s.p. sa pritom vzťahuje výlučne na
určovacie konania a nie na konania o nahradenie prejavu vôle, z uvedeného dôvodu je predmetné
ustanovenie neaplikovateľné na tento konkrétny prípad. Žalovaní si nesprávne zamieňajú konanie o
nahradenie prejavu vôle s konaním o určenie vlastníckeho práva.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Po predložení veci krajskému súdu súdom prvej inštancie dňa 18. februára 2019 krajský súd ako
súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v
celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a v rade 2/ (ďalej
aj „odvolatelia“); z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,



ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou
úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2
C.s.p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.

8. Odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV
č. XXX, pre k.ú. K., parc. č. XX/X o výmere XXXXmX, záhrada, o výške spoluvlastníckeho podielu
X/X, s titulom nadobudnutia - kúpna zmluva - V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX - XX/XX. Žalovaní
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o výške spoluvlastníckeho podielu 1/6, s titulom nadobudnutia kúpna zmluva - V XXXX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX - XX/XX. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2016 uzavretej so Z. M., bytom P. 5, K. ako
predávajúcim. Žalobkyňa dňa 09.08.2018 uplatnila predkupné právo k predmetných nehnuteľnostiam
u nadobúdateľov spoluvlastníckeho podielu, žalovaných v rade 1/ a v rade 2/, upozornila ich na
skutočnosť, že pred prevodom nehnuteľností jej nebolo oznámené, či si predkupné právo uplatňuje a o
prevode sa dozvedela len z kataster portálu. V rovnaký deň (09.08.2018) žalobkyňa oznámila uplatnenie
predkupného práva predávajúcemu (Z. M.). Žalovaní nepopreli tvrdenie žalobkyne o tom, že jej návrh
- uplatnenie predkupného práva neakceptovali.

8.1 Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol. Nestotožnil
sa s tvrdením žalovaných, že závery okresného súdu prvej inštancie sú výsledkom nesprávneho
právneho posúdenia veci. Neodkladné opatrenie je procesným rozhodnutím, nerozhoduje sa o ňom
o nároku vo veci samej a dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom konaní viazaný. Pri nariaďovaní
neodkladných opatrení je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti o dôvodnosti
a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Z obsahu spisu a napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa dostatočne osvedčila naliehavosť právnej ochrany neodkladným
opatrením; osvedčila existenciu svojho vlastníckeho práva (v režime podielového spoluvlastníctva),
neabsentuje tvrdenie o tom, že ako podielová spoluvlastníčka bola pri predaji spoluvlastníckeho
podielu podielovým spoluvlastníkom obídená, osvedčila uplatnenie predkupného práva a uviedla, že
žalobou vo veci samej sa mieni domáhať voči žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ nahradenia prejavu
vôle. Tvrdila a osvedčila, že žalovaných pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyzvala k odpredaju spoluvlastníckeho podielu (ktorý mali nadobudnúť v súvislosti s nerešpektovaním
jej predkupného práva) a tvrdila, že žalovaní jej výzvu na odpredaj spoluvlastníckeho podielu
neakceptovali. Na základe takto zistených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie o potrebne dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, predaj alebo iná
dispozícia s nehnuteľnosťou (spoluvlastníckym podielom) zo strany žalovaných môže spôsobiť, že
prípadný budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený. V danej veci existuje skutkový i právny dôvod na
nariadenie predmetného neodkladného opatrenia; pre jeho vydanie v danom prípade postačuje, že právo
žalobkyne, spočívajúce v realizácii jej porušeného predkupného práva vo vzťahu k spoluvlastníckemu
podielu je ohrozené.

8.2 Žalovaní v podanom odvolaní namietali neúčelnosť konania žalobkyne spočívajúcom v podaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko účel podania žalobkyne možno dosiahnuť aj
inak - podaním žaloby vo veci samej a následným zápisom do katastra nehnuteľností s poznámkou
o prebiehajúcom súdom konaní a zároveň tvrdili, že neodkladnosť nevyplýva ani z tvrdení žalobkyne,
podľa ktorých žalovaní negatívne reagovali na návrh žalobkyne na odpredaj spoluvlastníckeho podielu.

8.3 Pokiaľ ide o žalovanými namietaný neúčelný postup žalobkyne odvolací súd uvádza, že je
voľbou žalobkyne, aký právny prostriedok pri uplatnení svojho ohrozeného (porušeného) práva využije.
Civilný sporový poriadok jej pre prípad potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo pre prípad, že
exekúcia bude ohrozená, umožňuje navrhnúť, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Ustanovenie



§ 228 ods. 2 C.s.p., na ktoré v podanom odvolaní poukazovali žalovaní, nie je prekážkou návrhu
pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súdenej veci žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ako
podielová spoluvlastnícka nehnuteľnosti bola pri predaji spoluvlastníckeho podielu iným podielovým
spoluvlastníkom obídená, resp. nebolo rešpektované jej predkupné právo; žalovaní v podanom odvolaní
toto tvrdenie žalobkyne nepopreli. Z uvedeného vyplýva, že je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi stranami sporu ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia.

8.4 Z tvrdenia žalobkyne tiež vyplýva, že svoje nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva
voči žalovaným uplatnila a vyzvala ich, aby jej previedli nehnuteľnosť, ktorú nadobudli porušením
predkupného práva žalobkyne; z tvrdenia žalobkyne rovnako vyplýva, že svoje nároky mieni voči
žalovaným uplatniť podaním žaloby o nahradenie prejavu vôle. Z obsahu spisu vyplýva, že výzva
žalobkyne ostala u žalovaným bez relevantnej odozvy, žalovaní sa pokúsili o usporiadanie vzťahov so
žalobkyňou iným spôsobom (reálnym rozdelením pozemku). Z rozsiahlej judikatúry súdov vo veciach
porušenia predkupného práva a ani z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka takýto spôsob
usporiadania vzťahov pri porušení predkupného práva nevyplýva, aj keď ho vzhľadom k zmluvnej
voľnosti nemožno vylúčiť. Je však zrejmé, že v prípade, ak žalovaní na výzvu žalobkyne, ktorá tvrdí,
že jej predkupné právo bolo porušené, nereagovali relevantným spôsobom, že žalobkyňa osvedčila
naliehavosť ochrany neodkladným opatrením tak ako to správne konštatoval v napadnutom uznesení
súd prvej inštancie. Je dôvodný predpoklad, že žalovaní mienia užívať len časť nehnuteľnosti, obava,
že by mohlo dôjsť k dispozícii so spoluvlastníckym podielom žalovaných, prípadne s dispozíciu časti
spoluvlastníckeho podielu, je daná.

8.5 Okresný súd správne skúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z hľadiska princípu
efektívnosti a proporcionality a dospel k správnym záverom, keď ustálil, že žalovaní nebudú nariadeným
neodkladným opatrením obmedzení na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia
práv žalobkyne. Nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa
domáha; možno ním dosiahnuť najmä to, že do skončenia konania vo veci samej (o nahradenie prejavu
vôle) nedôjde k dispozícii so spoluvlastníckym podielom žalovaných.

8.6 Pokiaľ odvolatelia namietali, že prostredníctvom poznámky o začatom súdnom konaní do katastra
nehnuteľností bude žalobkyňa dostatočne chránená (resp. účel podania žalobkyne možno dosiahnuť aj
zápisom poznámky do katastra nehnuteľností), odvolací súd uvádza, že poznámka je úkon okresného
úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti
alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) /ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“/). Z ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. vyplýva, že poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s
nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o poznámku
o prebiehajúcom stave konania táto nie je prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti (tu spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti) treťou osobou. Pokiaľ na základe uvedeného žalobkyňa zvolila ako účinný
prostriedok ochrany svojho práva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd jej návrhu vyhovel,
jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a nie sú v rozpore s ustanovením §
228 ods. 2 C.s.p..

9. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam aj odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie
mal za to, že bol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bol navrhnutý žalobkyňou.
Z uvedeného dôvodu, stotožniac sa s odôvodnením okresného súdu, odvolací súd neprihliadol na
odvolacie argumenty žalovanej strany a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§
387 ods. 1, 2 C.s.p.), nevidiac dôvod na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 389 C.s.p.);
a to vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

10. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú
ďalší procesný postup. V tomto prípade žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bez toho, aby bol návrh podaný so žalobou vo veci samej (okresný súd žalobkyni správne uložil
povinnosť podať žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude nahradenie prejavu vôle). Z uvedeného
dôvodu odvolací súd rozhodoval o náhrade trov konania, spojených s podaným odvolaním. O náhrade
trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.



11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).