Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/4/2020 z 27. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. januára 2020, sp. zn. 11CoP/4/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5118214140.1 Krajský súd Žilina | 11CoP/4/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:5118214140.1 | 2020-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99c4e43e-e58a-46f1-8d3c-7d85fb6c96c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118214140.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214140
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118214140.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloletú X.
X., nar. XX.XX.XXXX a maloletého P. X., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom I., Ul. L. K. č. XX/XXX,
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky: E. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Ul. L. K. č. XX/XXX, občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Janou
Ftorkovou, advokátkou, so sídlom I., V. Q. XXXX/XA a otca: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.,
A. č. XXXX/X, občan SR, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s. r.
o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, IČO: 47 253 339, o návrhu otca o zníženie výživného a návrhu
matky o zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 9P/263/2018-413 zo dňa 17. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. otcovi P. X., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť platiť
zvýšené výživné pre maloletú X. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu
175,- eur mesačne od 12.11.2018, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Otcovi P. X., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť platiť zvýšené výživné pre maloletého P. X., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 175,- eur mesačne od 12.11.2018, vždy do 25. dňa
v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. III. Nedoplatok na výživnom pre maloletú
X. X. za obdobie od 12.11.2018 do 31.05.2019 vo výške 145,83 eur je otec P. X. povinný splácať v
mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod
následkom straty výhody splátok. IV. Nedoplatok na výživnom pre maloletého P. X. za obdobie
od 12.11.2018 do 31.05.2019 vo výške 114,61 eur je otec P. X. povinný splácať v mesačných
splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom
straty výhody splátok. V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 11.09.2017,
sp. zn. 21P 78/2017, v časti:
- určeného výživného pre maloletú X. X. a maloletého P. X.,
- povinnosti otca podieľať sa na polovici výdavkov spojených s výchovou maloletých detí, napríklad
školské výdavky v súvislosti so začatím školského roka, školské výlety, škola v prírode, náklady spojené
s ich zdravotnou starostlivosťou, poplatky spojené s mimoškolskými aktivitami (táto časť výroku rozsudku
sa ruší).
VI. Súd návrh otca P. X., ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 05.10.2018, na zníženie
výživného pre maloletú X. X. a maloletého P. X. zamietol. VII. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.



2. Súd prvej inštancie poukázal, že nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného
v septembri 2017, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci
dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t. j.
otca, matky a maloletých detí, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu
otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec
výšky výživného pre maloleté deti opätovne prejednať. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol
aj na vývoj životných nákladov. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška
výživného na maloleté dieťa) k nasledovným zmenám pomerov:
- pribudla mu vyživovacia povinnosť voči maloletej I. Q. X., nar. XX.XX.XXXX,
- od decembra 2017 s ním býva družka a jej dcéra,
- od júla 2018 mu pribudla povinnosť platiť povinné poistenie SZČO v celkovej sume 151,16 eur,
- otec prestal riadne a včas plniť rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 11.09.2017, sp. zn. 21P 78/2017
v časti záväzku podieľať sa na polovici výdavkov spojených s výchovou maloletých detí, napríklad
školské výdavky v súvislosti so začatím školského roka, školské výlety, škola v prírode, náklady spojené
s ich zdravotnou starostlivosťou, poplatky spojené s mimoškolskými aktivitami (na základe dokladov
predložených matkou) a uviedol, že si túto povinnosť ani plniť nebude.
Otcovi nevznikla vyživovacia povinnosť voči družke ani voči dcére družky z iného vzťahu. Naopak,
aj družka, ktorá sa k otcovi nasťahovala, by mohla prispievať otcovi na bývanie, nielen za seba, ale
aj za svoju staršiu dcéru. Naviac, nájomný byt si ponechala, čo pôvodne otec nepravdivo poprel a v
súčasnosti ho užíva dcéra družky. K pribudnutiu vyživovacej povinnosti otcovi - maloletého dieťaťa
súd uvádza, že každý má právo, aj po rozpade rodiny, založiť si novú rodinu, no nemôže byť táto
skutočnosť na úkor už existujúcich vyživovacích povinností. Rodič si musí uvedomiť, že splodenie
dieťaťa berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom, a
preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností
plniť. Pribudnutie vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa, nie je samo osebe dôvodom pre zníženie
výživného (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoP/64/2016). Otcovi síce pribudla
povinnosť platiť povinné poistenie SZČO (zdravotné poistenie platil aj v roku 2017), ale o tejto skutočnosti
samozrejme vedel už v septembri 2017. Musel s tým pri uzatváraní rodičovskej dohody počítať. K
podstatnej zmene príjmu otca nedošlo. Pokiaľ aj došlo k zníženiu príjmu z titulu platenia povinného
poistenia SZČO, súd poukazuje na to, že otec je zdravý, vzdelaný, v produktívnom veku a tento
„výpadok“ môže vykompenzovať vyššou pracovnou aktivitou. Otec má na to časový priestor aj energiu,
keďže sa aktívne venuje svojim záľubám - chovu a výcviku psov. Ak nemá príjem z tejto činnosti, musí sa
venovať takej činnosti, aby si príjem znížený o povinnosť platieb do Sociálnej poisťovne vykompenzoval.
Otec sám uviedol, že organizácia, ktorej je členom, príjem má - za výcvik psa a ubytovanie psov. K
iným zásadným zmenám u otca nedošlo. Naopak, odôvodené potreby maloletých detí neustále rastú
a zvyšujú sa aj radikálne životné náklady (najmä náklady na potraviny). Na strane matky nedošlo k
zásadným zmenám pomerov od septembra 2017. Nepodstatné zvýšenie príjmu má v tomto prípade
len okrajový význam. Je len chvályhodné, že matka sa popri starostlivosti o dve maloleté deti snaží
zvyšovať si svoj príjem. Napokon, je to práve matka, ktorá deťom poskytuje starostlivosť, bývanie a
ďalšie potrebné veci. Na strane maloletých detí došlo k určitým zmenám pomerov v tom smere, že
sa zvýšili ich odôvodnené potreby, ktoré matka popísala a s ktorými sa súd v zásade stotožnil (nárast
výdavkov na stravu, oblečenie, voľnočasové aktivity, výdavky v škole). Nárast týchto výdavkov ako aj
nárast životných nákladov (samé osebe) súd nepovažoval za zásadnú zmenu pomerov. Zmenu pomerov
však súd musel posudzovať komplexne, a to najmä v súvislosti s tou skutočnosťou, že si otec prestal plniť
povinnosť prispievať na mimoriadne výdavky detí polovicou (aj keď vykonateľnosť tohto výroku považuje
súd za spornú, rodičia sa na tejto povinnosti dohodli a otec by si ju mal riadne a včas plniť). Práve aj v
súvislosti s touto povinnosťou bola určená aj výška výživného, ktoré otec platí v pravidelných mesačných
platbách. Ak by sa rodičia nedohodli na úhrade mimoriadnych a odôvodnených výdavkov pre deti jednou
polovicou zo strany otca, pravdepodobne by výživné, ktoré je otec povinný platiť pravidelnými platbami,
bolo vyššie. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletých
detí. Zníženie výživného nikdy nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutí,
ak sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie
vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále
rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby
dieťaťa v potrebnom rozsahu. Preto súd, keďže nebola preukázaná taká zásadná zmena pomerov u
otca, ktorá by odôvodňovala úpravu výšky výživného, v kontexte neustále sa zvyšujúcich odôvodnených
potrieb oprávnených maloletých detí a neplnenie si záväzku - hradiť polovicu mimoriadnych výdavkov



detí, návrh otca na zníženie výživného ako celkom nedôvodný zamietol. Súd citlivo posudzoval, či došlo
k takej zásadnej zmene pomerov, aby bolo dôvodné zvýšenie výživného pre maloleté deti. Ako už súd
konštatoval, zvýšili sa u detí bežné výdavky, ktoré súd ustálil nasledovne u každého dieťaťa samostatne:
strava o 10,- eur, voľnočasové aktivity 5,- eur, výdavky v škole 8,- eur). Taktiež narástli od septembra
2017 životné náklady. Keď posúdil nárast výdavkov pre deti a skutočnosť, že sa otec prestal podieľať na
úrade polovice mimoriadnych výdavkov, tieto skutočnosti už vo vzájomnej súvislosti možno považovať
za tak zásadnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Matka vyčíslila mesačné
mimoriadne výdavky na sumu 30,- až 40,- eur pre každé dieťa. Súd ustálil tieto výdavky na sumu 20,-
eur (ako spravodlivé a primerané) na každé dieťa, aj keď ich nie je možné absolútne kvantifikovať (neboli
ani sčasti aspoň odhadnuté v roku 2017), ale súd vychádzal z dôkazov, ktoré predložila matka detí a
zo svojej rozhodovacej činnosti v iných veciach. Otec riadne nepreukázal predovšetkým svoje reálne
výdavky v súvislosti s podnikaním, ktoré sú zaiste nižšie, ako si paušálne uplatňuje (inak by si uplatňoval
skutočné výdavky). Nepredložil súdu ani niektoré ďalšie doklady súvisiace s podnikaním, hoci ho na
to súd vyzval, najmä daňové priznanie Klubu psovodov a záchranárov SR rok 2018, 2019 a účtovné
doklady, z ktorých vychádzal pri vypracovaní daňového priznania, zmluvu o dielo za rok 2017, 2018 a
2019, na základe ktorých podniká a doklady preukazujúce reálne výdavky otca súvisiace s podnikaním -
roky 2017, 2018 a 2019. Právna zástupkyňa matky navrhovala aplikovať ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
keďže otec nepredložil všetky žiadané doklady súvisiace s podnikaní. Súd toto ustanovenie nepoužil
pri rozhodovaní, pretože otec časť dokladov súdu predložil a v konkrétnom prípade, po zhodnotení
všetkých okolností prípadu (najmä komplexné nezisťovanie pomerov účastníkov konania v roku 2017),
by takýto postup bol neprimerane prísny a nespravodlivý. K deklarovaným príjmom otca súd uvádza, že
nekorešpondujú s jeho reálnymi výdavkami (aj po zohľadnení príjmu družky). Otec hradí výživné pre dve
deti 300,- eur, 45,- eur výdavky pre každé dieťa nad rámec výživného (spolu 90,- eur), platí za bývanie
213,- eur (družka mu neprispieva), 100,- eur výdavky spojené s chovom psov, príspevok na výchovu a
výživu maloletej I. minimálne 100,- eur, pohonné hmoty na súkromné účely 60,- eur, výdavky s autom
50,- eur, mobilný telefón 55,- eur, internet a káblová televízia 40,- eur, splátky úveru 70,53 eur, osobné
výdavky (strava, oblečenie, hygienické potreby a podobne), súd ustálil na sumu minimálne 250,- eur,
teda spolu výdavky otca, ktoré sám uviedol a osobné výdavky ustálené súdom, predstavujú sumu 1.335,-
eur. Do týchto výdavkov súd nezahrnul ani kupovanie vecí pre deti, ktoré otec uviedol v rozhodnom
období od novembra 2018. Otec uviedol, že jeho čistý príjem z podnikania je od júla 2018 600,- eur. Jeho
výdavky sú viac ako dvojnásobné, oproti deklarovanému príjmu. Tento rozdiel „nevykryjú“ ani údajná
finančná pomoc od rodinných príslušníkov. Otec tieto „úvery“ ani nepreukázal. Tvrdenia otca sú v tomto
smere v rozpore s elementárnou logikou. Preto podľa názoru súdu, je dôvodné predpokladať, že príjem
otca je podstatne vyšší, ako uviedol. Na základe týchto skutočností potom súd ustálil príjem otca na sumu
minimálne 1.300,- eur mesačne. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo
ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletých detí (zvýšenie odôvodnených výdavkov, nárast
životných nákladov) a otca maloletých detí (najmä neplnenie povinnosti podieľať sa na mimoriadnych
výdavkoch pre deti). Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové
schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou
zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru,
najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Po zrušení povinnosti otca
(tohto výroku rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 11.09.2017, sp. zn. 21P 78/2017) podieľať sa
polovicou na mimoriadnych a odôvodnených výdavkoch pre deti, ktorú súd kvantifikoval na sumu 20,-
eur mesačne pre každé dieťa a nárastu bežných výdavkov, ktoré súd kvantifikoval na sumu 23,- eur
mesačne - spolu o 43,- eur mesačne, súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné otca pre každé dieťa o
25,- eur mesačne o 25,- eur, t. j. na sumu 175,- eur od 12.11.2018. Vyživovaciu povinnosť voči deťom má
samozrejme aj matka, tá ju však poskytuje aj v naturálnej forme. Podľa názoru súdu je v schopnostiach
a možnostiach otca takéto zvýšené výživné platiť. Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať
svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona
(uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9CoP 71/2008). V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad
na výdavky otca na chov psov 100,- eur mesačne, premrštené náklady na mobil, televíziu, pohonné
hmoty na súkromné účely a podobne. Otec si musí uvedomiť, že musí riadne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči deťom z predchádzajúceho manželstva. Nemôže chcieť znížiť výšku dohodnutého a
súdom schváleného výživného len preto, že má nespracovaný konflikt s bývalou manželkou (a prenášať
ho na deti) a že si založil novú rodinu. Normou je nesúdiť sa. O to horšie, ak je predmetom konania
výška vyživovacej povinnosti pre maloleté deti. Najmä otec by si mal uvedomiť, že sa v podstate súdi s
vlastnými deťmi, čo môže mať negatívny dopad na vzťah medzi ním a deťmi. Keďže súd zvýšil výživné



otca od 12.11.2018 o 25,- eur pre každé dieťa, vznikol mu dlh na výživnom (bez zarátania preukázaných
plnení nad rámec bežného výživného) u:
- maloletej X. X. v sume 165,83 eur (za mesiace december 2018 až máj 2019 v sume 150,- eur (6
mesiacov krát 25,- eur) a pomerná časť za mesiac november 2018 v sume 15,83 eur - 25,- eur delené
30 dní krát 19 dní),
- maloletého P. X. v sume 165,83 eur (za mesiace december 2018 až máj 2019 v sume 150,- eur (6
mesiacov krát 25,- eur) a pomerná časť za mesiac november 2018 v sume 15,83 eur - 25,- eur delené
30 dní krát 19 dní),
Súd zarátal do dlžného výživného u maloletej X. X. sumu 20,- eur a u maloletého P. X. sumu 20,-
eur (na čom sa rodičia zhodli na pojednávaní konanom dňa 10.05.2019) a ešte sumu 31,22 eur, ktorú
matka potvrdila. Celkový dlh otca, po odpočítaní preukázaných vecných plneniach pre maloleté deti od
novembra 2018 predstavuje u maloletej X. X. sumu 145,83 eur (165,83 eur mínus 20,- eur) a maloletého
P. X. sumu 114,61 eur (165,83 eur mínus 51,22 eur). Otec uviedol, že od novembra 2018 poskytol
obidvom deťom plnenia v celkovej výške (pre obidve deti spolu) v sume 212,90 eur a predložil o tom
doklady. Matka tieto plnenia poprela a uznala len 20,- eur pre každé dieťa na školské potreby a pre
maloletého P. X. ešte v sume 31,22 eur. Súd zobral do úvahy len plnenia (nad rámec bežného
výživného) zo strany otca, ktoré matka potvrdila. Doklady predložené otcom nemajú samy osebe
preukaznú hodnotu. Inak otec tieto výdavky nepreukázal. Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2019
ich ani neuviedol (iba 20,- eur pre každé dieťa). Matka podstatnú časť tvrdení otca o poskytovaných
plneniach poprela a aj otec uviedol, že kúpené veci môžu deti používať len v čase, keď im on poskytuje
starostlivosť. Preto súd tvrdenia otca o poskytnutých plneniach pre obidve deti (ktoré by bolo potrebné
naviac špecifikovať pre každé dieťa osobitne) neakceptoval. Súd nepovažoval za správne, aby vťahoval
maloleté deti ešte viac do rodičovského konfliktu ich výsluchom na pojednávaní a konfrontoval ich,
či im otec nejaké veci kúpil alebo nekúpil. Preto tento dôkaz (navrhnutý otcom) nevykonal. Je len
samozrejmé a prirodzené, že rodič kupuje deťom potrebné veci bez toho, aby tieto plnenia vypočítaval
až na eurocenty a nemal by chcieť potom tieto skutočnosti preukazovať prostredníctvom detí na súde.
Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné u maloletej X. X. v celkovej sume 145,83 eur po 30,- eur
a u maloletého P. X. v celkovej sume 114,61 eur po 25,- eur mesačne, spolu s bežným výživným.
Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného.
Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom
výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávnených detí, ktorých výživa nebude ohrozená,
aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho,
že výživné bude zvýšené, a preto sa na takúto situáciu mal v predstihu pripraviť. Otcova vyživovacia
povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Otec je povinný uspokojiť predovšetkým potreby svojich
maloletých detí a až následne svoje potreby. Keďže sa zmenili podstatne pomery tak, ako ich súd
konštatoval v predchádzajúcej časti rozsudku, súd potom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina sp.
zn. 21P 78/2017 zo dňa 11.09.2017 v časti výroku určeného výživného pre obidve maloleté deti, ktoré
bude poukazovať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred a súčasne zrušil výrok, ktorý ukladal
otcovi detí povinnosť podieľať sa na polovici výdavkov spojených s výchovou maloletých detí, napríklad
školské výdavky v súvislosti so začatím školského roka, školské výlety, škola v prírode, náklady spojené
s ich zdravotnou starostlivosťou, poplatky spojené s mimoškolskými aktivitami. Z hľadiska procesného
súd uvádza, že aj návrhu matky na zvýšenie výživného nevyhovel v celom rozsahu, nerozhodol o tom
osobitným výrokom (tak, že návrh matky vo zvyšnej časti zamieta), pretože predmetom rozhodovanie
je konanie, ktoré môže začať súd aj bez návrhu. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania,
ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP, o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa
§ 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Matka navrhla priznať trovy konania, s poukázaním na to, že otec nebol na pojednávania
pripravený, čo spôsobilo potrebu odročovať pojednávania a tým jej vznikli zbytočne trovy konania, najmä
z titulu právneho zastúpenia. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je
založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré
by odôvodňovali priznanie nároku matke na náhradu trov konania. Dĺžka konania ani počet pojednávaní
vo veci (o návrhu otca a návrhu matky) neboli natoľko excesívne, že by tieto okolnosti bolo potrebné
považovať za natoľko výnimočné, aby bolo spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania.
Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením
§ 52 CMP. Dôvody aplikácie moderačného oprávnenia súdu neboli naplnené ani preukázané.



3. Voči citovanému rozsudku, a to vo vzťahu k výrokom I. - VI. podal v zákonnej lehote odvolanie
otec. Otec sa podaným návrhom domáha zníženia výživného na maloleté deti, a to zo sumy 150,-
eur mesačne pre každé maloleté dieťa na sumu 80,- eur. Opodstatnenosť tohto návrhu odôvodnil tým,
že od posledného rozhodnutia nastala kvalifikovaná zmena pomerov na jeho strane, ktorá spočívala
najmä v pribudnutí 2 vyživovacích povinností, jednak k maloletej dcére, jednak k družke. Otec podniká
ako živnostník v oblasti obrábania kovov, pričom vykonáva práce pre jedného odberateľa. Čistý príjem
otca sa od posledného rozhodnutia súdu vo veci starostlivosti o deti pohyboval vo výške cca 750,- eur
mesačne, avšak od júla 2018 sa jeho hrubý mesačný príjem znížil o sumu 160,- eur mesačne, ktorá
predstavuje mesačné odvody do sociálnej poisťovne. Okrem toho mu narástli aj mesačné odvody do
zdravotnej poisťovne. Čistý príjem otca sa tak znížil na sumu cca 600,- eur a v jeho schopnostiach nie je
platiť doposiaľ určené výživné. Družka A. U. je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok vo výške 220,- eur mesačne, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenej
plnoletej dcére Z., ktorá študuje na strednej škole. Výšku súdom určeného výživného považuje otec za
neprimeranú jeho možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom, nakoľko pri výške výživného
150,- eur mesačne na každé dieťa sa otec dostal opakovane do situácie, kedy z objektívnych príčin
nebol schopný zaplatiť určené výživné pre deti a peniaze si musel požičiavať. Podľa zaužívanej
súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu
povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti
každého konkrétneho prípadu. Objektívne výsledky podnikateľskej činnosti otca mu neumožňujú plniť
si vyživovaciu povinnosť v súdom určenom rozsahu. Poukazuje na to, že dcéra I. Q. X. trpí atopickým
ekzémom, ktorého liečba si vyžaduje vyššie náklady na nákup špeciálnej kozmetiky v lekárni. Každý má
právo aj po rozpade rodiny na založenie si novej rodiny, pričom plnenie si súdom určených vyživovacích
povinností by nemalo byť na úkor vyživovacích povinností, ktoré otcovi pribudli. Súd sa pri rozhodovaní
zaoberal len majetkovými pomermi, možnosťami a schopnosťami otca, zatiaľ čo u matky neboli v konaní
vôbec zisťované, hoci je treba pre objektívne rozhodnutie poznať možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Na strane matky nedošlo k zmene pomerov, čo sa týka jej zárobkových pomerov. Pričom je zrejmé, že ak
dosahuje výšku príjmu okolo 200,- eur, nemôže ísť o reálny príjem, ale jedná sa o fiktívnu výšku príjmu.
Voľbu práce na polovičný úväzok matka argumentovala tak, že na polovičný úväzok pracuje najmä kvôli
deťom, nakoľko im poskytuje osobnú starostlivosť. K uvedenému tvrdeniu matky uvádzajú, že maloleté
deti navštevujú základnú školu, pričom po skončení vyučovania majú možnosť navštevovať školskú
družinu. Súd nezohľadnil dostatočne možnosti a schopnosti matky zamestnať sa na plný pracovný
úväzok. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, tento nie je skutočným nárokom, ale len
reakciou na to, že otec maloletých detí si dovolil podať návrh na zníženie výživného. Ako dôvod podania
návrhu matka uviedla, že otec detí neplatil polovicu mimoriadnych výdavkov na obe deti, k tomu uvádza,
že otec riadne a včas platil súdom určené výživné tak, ako mu bolo uložené rozhodnutím súdu. Pokiaľ
sa nepodieľal na platení mimoriadnych výdavkov, tak nie preto, že by nechcel, avšak tieto mimoriadne
výdavky neplatil z objektívnych dôvodov. Nie je zrejmé, odkiaľ matka hradila tieto mimoriadne výdavky,
ktoré veľakrát zahŕňali drahé a nadštandardné veci a oblečenie, keďže deklarovala mesačný príjem
200,- eur. Uvedené mimoriadne výdavky matka žiadnym spôsobom nekonzultovala s otcom detí. Neboli
vopred dohodnuté, ani odsúhlasené otcom. Nie je zrejmé, či boli skutočne nevyhnutné a potrebné na
zabezpečenie potrieb detí. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola preukázaná taká zásadná zmena
pomerov na strane matky či maloletých detí, ktorá by zakladala dôvodnosť podaného návrhu na zvýšenie
výživného, nebola tu tak naplnená hmotnoprávna podmienka pre zmenu pôvodného rozhodnutia. Žiada,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí otcovi povinnosť platiť na výživu maloletých
detí P. a X., na každé z detí po 80,- eur mesačne od vyhlásenia rozsudku a návrh matky na zvýšenie
výživného zamietne.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že sa nestotožňuje so stanoviskom otca v odvolaní, že na
základe zaužívanej súdnej praxe by malo platiť, že otec hradí na všetky deti výživné v rozsahu 20
- 30 % čistého príjmu. Rozhodne nejde o ustálenú súdnu prax. Nestotožňuje sa s vyjadrením otca,
podľa ktorého by výsledky podnikateľskej činnosti mu neumožňovali plniť vyživovaciu povinnosť v súdom
určenom rozsahu pri 4 vyživovacích povinnostiach. Matka sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými
zisteniami a právnym názorom súdu prvej inštancie. Pokiaľ otec je schopný zabezpečovať mesačné
náklady s chovom 2 vlastných psov mesačne v sume 100,- eur tak, ako sa k tomu vyjadroval na
pojednávaní dňa 10.05.2019, nemôže byť pre neho problém platiť zvýšené výdavky na výživu maloletých
detí, ktoré sa v podstate rozsudkom, proti ktorému bolo podané odvolanie, ani nezvýšili, pretože i keď
vo finančnom vyjadrení oproti rodičovskej dohode je výživné zvýšené zo sumy 150,- eur na sumu
175,- eur mesačne na každé dieťa, otec sa v schválenej rodičovskej dohode zaviazal okrem sumy



150,- eur mesačne sa podieľať polovicou na výdavkoch spojených s výchovou maloletých detí ako
školské výdavky v súvislosti so začatím školského roka, školské výlety, škola v prírode, náklady spojené
so zdravotnou starostlivosťou, poplatky spojené s mimoškolskými aktivitami na základe dokladov o
zaplatení predložených matkou. Otec však dohodu v tomto smere nedodržal. Pomerná časť mesačných
nákladov schválenej rodičovskej dohody činí priemerne 30,- eur a 40,- eur na každé dieťa. Z uvedeného
je zrejmé, že sú v podstate ani nezvýšil výživné na každé z maloletých detí, ale znížil výživné oproti
stavu, ktorý bol v súdom schválený rodičovskou dohodou. Otec maloletých detí priznal, že tak jeho
družka A. U., ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume
220,- eur mesačne, používa motorové vozidlo rovnako ako aj jej plnoletá dcéra Z., ktorá študuje na
strednej škole a ďalšie vozidlo používa otec maloletých detí, a je teda zrejmé, že životná úroveň rodiny
je na takej úrovni, ktorú je možno považovať za nie štandardnú životnú úroveň, a teda tvrdenia otca
o jeho príjmoch sú zavádzajúce. Na výživu dcéry družky otca je určené výživné 60,- eur mesačne,
a teda nie je preukázané, že by sa otec dcéry družky podieľal inými čiastkami na zabezpečovaní jej
životnej úrovne. Otec maloletých detí vykonáva funkciu predsedu neziskovej organizácie Klub psovodov
a záchranárov SR a podľa jeho vyjadrenia príjem z tejto činnosti nemá. Otec maloletých detí nepredložil
žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať, že príjem z tejto činnosti v
skutočnosti nedosahuje, keď ako uviedol, priemerná cena za výcvik psa je cca 220,- eur a mesačne
vycvičia 4 psov. Ďalej otec uviedol, že nezisková organizácia má príjem z ubytovania psov. Avšak znovu
je potrebné uviesť, že žiadne relevantné dôkazy nepredložil. Podľa matky maloletých detí bolo dôvodné
vzhľadom k tomu, že otec maloletých detí, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu a je povinný preukázať súdu tieto príjmu predložením podkladov na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov potrebných pre rozhodnutie, si túto povinnosť nesplnil, čo je aj konkrétny prípad,
vychádzať z 20-násobku sumy životného minima podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní bolo
preukázané, aj keď to otec najskôr popieral, že jeho družka má uzatvorenú nájomnú zmluvu s Mestom
I. na 2-izbový byt, náklady ktorého, čo sa týka nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu,
predstavujú 216,- eur mesačne, pričom otec maloletých detí spolu s družkou a jej plnoletou dcérou
bývajú v 3-izbovom byte na základe nájomnej zmluvy s Mestom I.. Až po vykonaní matkou maloletých
detí navrhovaného dôkazu, keď sa preukázalo, že skutočne družka je nájomkyňou 2-izbového bytu,
v ktorom nebýva, otec maloletých detí začal tvrdiť, že v byte býva plnoletá dcéra jeho družky. Pokiaľ
je otec maloletých detí schopný platiť nájomné za dcéru svojej družky, ktorá je študentkou a ktorej
životné náklady sú určite a podstatne vyššie ako súdom určené výživné zo strany jej otca a jej matka
nemá možnosť podieľať sa na nákladoch spojených s výživou plnoletej dcéry, ktorá nie je schopná
samostatne sa živiť, je zrejmé, že tieto náklady zabezpečuje otec. Považuje za účelové tvrdenie otca,
že tieto náklady zabezpečuje brat družky. Aj v prípade, že by otec maloletých detí nedosahoval žiaden
príjem z výkonu jeho aktivít predsedu neziskovej organizácie Klub psovodov a záchranárov SR, čo nie
je preukázané a ani pravdepodobné, čas, ktorý využíva na tieto aktivity, vzhľadom k tomu, že má viaceré
vyživovacie povinnosti, by mal venovať pracovným príležitostiam na zvýšenie svojich príjmov. Pokiaľ ide
o skutočnosti, na ktoré poukazuje otec v súvislosti s tvrdeným neobjektívnym posúdením možností a
schopností matky, je potrebné zdôrazniť, že matka preukázala výšku svojho mesačného príjmu, ako aj to,
že je zamestnaná na polovičný pracovný úväzok vo firme Kazačok, s. r. o., pričom v rozhodnom období
pre posúdenie zmeny pomerov dosahovala príjem od 135,50 eur do 341,23 eur netto v roku 2018 a od
januára 2019 do apríla 2019 v sume od 225,16 eur do 227,14 eur, pričom priznala, že k príjmu dostáva na
tringeltoch po celý čas zamestnania v tejto firme cca 60,- eur. Nakoľko matka zabezpečuje starostlivosť o
2 maloleté deti vo veku takmer 10 rokov, potrebuje tieto zabezpečiť v ranných hodinách do školy a po ich
návrate prípravu do školy, vrátane všetkých potrieb. Nie je v jej schopnostiach a možnostiach dosahovať
vyšší príjem. Matka sa nestotožňuje s vyjadreniami otca, že nakupuje deťom drahé a nadštandardné veci
a oblečenie, ako to tvrdí v odvolaní. Vždy išlo o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie potrieb
maloletých detí súvisiace so školskými výdavkami v súvislosti so začatím školského roka, školskými
výletmi, školou v prírode, so zdravotnou starostlivosťou a mimoškolskými aktivitami. Matka detí sa tiež
nestotožňuje s tým, že by súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala od
posledného rozhodnutia. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v rozsahu
a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66, § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.



7. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu pre potreby
rozhodnutia zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie zodpovedá kritériám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí upravené v § 220 ods. 2 CSP,
logicky a zrozumiteľne vyplývajú z neho skutkové a právne úvahy, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a poukazuje naň v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

8. Odvolanie otca nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

9. Správne súd prvej inštancie poukázal, že revízia skôr vydaného právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia nie je prípustná a k jeho reparácii môže dôjsť iba v prípade, ak nastala zmena
pomerov zásadnejšieho charakteru. Posudzujú sa pritom pomery osôb výživou oprávnených, ako aj
výživou povinných, aké tu boli v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia a v čase vydania nového
rozhodnutia.

10. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že na základe rodičovskej dohody, ktorá bola chválená
rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 11.09.2017, sa otec zaviazal okrem bežného výživného
pre maloleté deti P. a X. po 150,- eur mesačne prispievať na mimoriadne výdavky detí, a to
podieľať sa na polovici výdavkov spojených s výchovou maloletých detí, napr. školské výdavky v
súvislosti so začatím školského roka, školské výlety, škola v prírode, náklady spojené s ich zdravotnou
starostlivosťou, poplatky spojené s mimoškolskými aktivitami. Odvolací súd konštatuje, že táto časť
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 11.09.2017 je nevykonateľná. Nemožno však prehliadnuť,
že otec v čase predchádzajúcej úpravy uzatvorením predmetnej dohody deklaroval svoje možnosti a
schopnosti platiť nielen bežné výživné 150,- eur mesačne, ale podieľať sa aj na ďalších mimoriadnych
výdavkoch maloletých detí.

11. Vo svetle uvedeného potom naozaj možno konštatovať, že zvýšenie výživného na obe maloleté deti
na sumu 175,- eur mesačne, teda o 25 eur mesačne, počnúc od 12.11.2018, fakticky ani nepredstavuje
zvýšenie výživného oproti predchádzajúcej úprave výživného a ak áno, v minimálnej niekoľkoeurovej
výške.

12. Zo zisteného skutkového stavu veci, v ktorom sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými závermi súdu
prvej inštancie, ktoré majú oporu v obsahu spisu, odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky
na zníženie výživného, naopak, boli splnené podmienky na zvýšenie výživného.

13. Súd nepopiera právo otca založiť si novú rodinu a je povinný zohľadniť aj pribudnutú vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu. To však neznamená automaticky nárok na zníženie výživného na deti
X. a P.. Otec má zákonnú povinnosť využívať svoje schopnosti a možnosti tak, aby zabezpečil dôstojný
život všetkých deťom, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Hoci otcovi pribudla vyživovacia povinnosť,
možno nepochybne konštatovať, že potreby X. a P., ktorí sú vekovo starší a majú aj mimoškolské aktivity,
sa v priebehu uplynutia času od poslednej úpravy zvýšili. Súd je tiež povinný ex offo prihliadnuť na vývoj
životných nákladov, ktoré sa nepochybne od poslednej úpravy zvýšili.

14. Súd je pri rozhodovaní o výživnom povinný prihliadnuť nielen na deklarovaný príjem povinného
rodiča, ale na jeho možnosti a schopnosti a príjem, ktorý by bol schopný dosiahnuť, ak by ich efektívne
využíval a zároveň je povinný zisťovať celkovú životnú úroveň otca.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so zistením súdu prvej inštancie, že životná úroveň otca nezodpovedá
jeho deklarovanému príjmu, keď otec deklaruje mesačné výdavky ďaleko prevyšujúce jeho deklarovaný
mesačný príjem. Súd prvej inštancie potom správne prihliadol na celkovú životnú úroveň otca, ktorú
nepochybne určuje aj bytová situácia, používanie motorových vozidiel v rodine a pod.

16. Nemožno prehliadnuť, že otec sa vo voľnom čase venuje aktivitám, s ktorými je spojené získavanie
príjmu, ako je výcvik a ubytovanie psov, touto činnosťou je taktiež schopný zvyšovať si svoju životnú
úroveň, na ktorej majú právo podieľať sa aj jeho deti.



17. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami otca, ktoré otec nemusí
nevyhnutne vynaložiť. Za takéto možno nepochybne pokladať aj výdavky na chov psov, ktoré otec
deklaroval vo výške 100,- eur mesačne. Odvolací súd nemôže prehliadnuť morálny aspekt tejto situácie,
keď otec deklaruje výdavok na psov 100,- eur mesačne a zároveň uvádza, že nie je schopný prispievať
na mimoriadne výdavky maloletých detí sumou neprevyšujúcou 25,- eur mesačne na každé maloleté
dieťa.

18. Pokiaľ ide o príjmové pomery matky, odvolací súd konštatuje, že matka zabezpečuje zvyšujúce
sa potreby maloletých detí dobrovoľne. Vyživovaciu povinnosť voči deťom si plní aj zabezpečovaním
osobnej starostlivosti, ktorá je postavená na roveň finančným plneniam, ako aj zabezpečovaním bytovej
potreby. Matka ako osamelá osoba sa stará o 2 deti, ktoré navštevujú 1. stupeň základnej školy, z čoho
je objektívne, že si svoj pracovný čas musí zabezpečovať tak, aby mohla deti vypraviť do školy a byť
s nimi po návrate zo školy.

19. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Výživné určené otcovi
zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam s prihliadnutím na schopnosti a možnosti matky, ako
aj potrebám maloletých detí, prihliadnuc na bežné a pravidelne vznikajúce potreby, ako aj náhodne
a nepravidelne sa vyskytujúce výdavky. Odvolací súd tak konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 52 CMP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)