Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/233/2013 z 29. 4. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2014, sp. zn. 17Co/233/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3612204611.1
Krajský súd Trenčín | 17Co/233/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3612204611.1 | 2014-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2011 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9f217a5-9ca4-436c-b769-cf1635ebe93c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3612204611.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/233/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612204611
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3612204611.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO
a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7 proti žalovanému D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. U. U., H. XXX, za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Skalica, Petrovská
10, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom v Chorvátskom Grobe, Nám.
Josipa Andriča 1 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, o zaplatenie 1.411,86 Eur istiny a
prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 31. januára 2013, č.k.
4C/89/2012-91, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti     p o t v r d z u j e .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania     n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti o zaplatenie 1.000 Eur. Konanie v časti o
zaplatenie 411,86 Eur zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 158 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil
konštatovaním, že žalobca a žalovaný uzavreli 21.11.2008 spotrebiteľskú zmluvu o úvere, v ktorej nie je
uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že absencia uvedeného údaja
v tejto zmluve  má za následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe takejto
zmluvy má žalobca právo len na vrátenie dlžnej istiny v sume 3.319,39 Eur. Z vykonaného dokazovania
však nepochybne vyplýva, že doteraz žalobcovi zaplatil spolu sumu 3.502,19 Eur, a preto právo žalobcu
na zaplatenie istiny úveru zaniklo v celom rozsahu splnením, pretože požičaná suma už bola žalovaným
vrátená.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobca,
ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie žaloby v celom rozsahu. V odvolaní vyčítal záver súdu prvého
stupňa o náležitosti úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z., s tým, že
súd prvého stupňa k nemu dospel na základe reštriktívneho výkladu, ktorý v danom prípade nemá
oporu v právnych predpisoch ani pri použití obecných právnych princípov. Na lícovej strane úverovej
zmluvy je uvedený dátum splatnosti prvej splátky, t.j. 15.12.2008, pričom súčasne je na tom istom
mieste uvedený tiež počet mesačných splátok číslom 36. Vyslovil názor, že k dátumu konečnej splatnosti
úveru je možné dospieť jednoduchým výpočtom resp. výkladom. Lehota určená podľa dní začína
dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, pričom polovicou mesiaca sa



rozumie 15 dní. Vyslovil názor, že začiatok splatnosti úveru bol dohodnutý na 15.12.2008, a preto je
možné pri dohodnutom počte mesačných splátok 36 dospieť k záveru, že dátum konečnej splatnosti
úveru bol dohodnutý na deň 15.11.2011. Dátum konečnej splatnosti úveru bol na úverovej zmluve, aj
keď nepriamo, uvedený, a preto žalovaný si mohol pomocou poskytnutých údajov termín splatnosti
poslednej mesačnej splátky jednoducho vypočítať. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, tak tieto
považoval za neúčelne vynaložené trovy, keďže vedľajší účastník je združením založeným na ochranu
spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom. Ak
sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy samo
znášať z vlastných prostriedkov a odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne ťažkých
právnych veciach.

Žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým
bola žaloba o zaplatenie 1.000 Eur zamietnutá a žalobca zaviazaný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného trovy prvostupňového konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok
okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205
ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia. Žalobca vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na
odvolanie, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie veci považuje mylná aplikácia a výklad právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa na danú vec správne aplikoval ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V konaní totiž bolo nepochybné, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci uzavreli 21.11.2008 a predmetom ktorej bol úver v sume 100.000,-
Sk splatných v 36 mesačných splátkach po 3.707,- Sk, pričom prvá splátka bola splatná 15.12.2008.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú explicitne vymedzené v ust. § 4 zákona č. 258/2001
Z.z., a to menovite v jeho odseku 2 pod písmenami a/ až s/.  Pod písmenom g/ citovaného zákonného
ustanovenia sa výslovne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru. Nedostatok tejto náležitosti podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia
má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2008 je jednoznačne zrejmé, že údaj, týkajúci
sa označenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, sa v zmluve nenachádza. Tento údaj nie je
pritom možné nahradiť tým, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška, počet a termíny
splátok, pretože aj tento údaj je zákonom predpísanou náležitosťou podľa § 2 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 258/2001 Z.z.

Súd prvého stupňa tak vykonal správny výklad zákona č. 258/2001 Z.z. a jeho ustanovenie § 4 ods. 2 a 3
správne na vec aplikoval po zistení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňala náležitosť uvedenú v
ust. § 4 ods. 2 písm. g/, v dôsledku čoho sa v zmysle odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia úver



stal bezúročným a bez poplatkov. Po zistení, že istinu žalovaný žalobcovi už zaplatil, potom správne
žalobu o zaplatenie 1.000 Eur zamietol.

Keďže dôvod na odvolanie uplatnený žalobcom nebol opodstatnený, odvolací súd rozsudok okresného
súdu potvrdil.

Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, spočívajúcich v odmene
za právne zastúpenie, ktoré sa podľa súdnej praxe považujú za účelne vynaložené trovy v zmysle ust.
§ 142 O.s.p., pretože aj každý vedľajší účastník má právo na právne zastupovanie pred súdom.

V odvolacom konaní bol tak úspešný žalovaný a vedľajší účastník, ktorí by mali v zmysle ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak
v súvislosti s odvolacím konaním im trovy nevznikli, a preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku      n i e     j e     odvolanie     p r í p u s t n é .