{"guid": "2d64e873-5fce-4922-b657-2c6797e0112e:f064b789-2135-48fc-bc21-b7f31ec25ac5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8711200073.1", "spisova_znacka": "16Co/15/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/15/2012 z 14. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. marca 2012, sp. zn. 16Co/15/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8711200073.1", "identifikacne_cislo": "8711200073", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 623, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-623", "datum_vydania": "2012-03-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f064b789-2135-48fc-bc21-b7f31ec25ac5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8711200073.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8711200073.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8711200073.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711200073
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711200073.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľov: 1.) Ing. H.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., D. T. č. XXX, 2.) Ing. T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. č.
XXXX/XX, zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia č. 95 proti
odporcom: 1.) O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., D. T. č. XXX, 2). P. X., nar. XX.X X. XXXX, bytom
U. O., D. T. č. XXX, zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners v.o.s., Poprad,
Mnoheľova č. 830/15, v konaní o nahradenie prejavu vôle a prísl., o odvolaní žalobcu v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 04. 11. 2011, č. k. 11C 5/2011-96 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku o trovách konania.

M e n í     rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že navrhovatelia 1.) a 2.) sú        p o v i n n í
spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1.) a 2.) trovy konania vo výške 450,87 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovatelia n e m a j ú   p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a odporcom 1.) a 2.) sa ich
náhrada priznáva vo výške 66,30 Eur, ktoré sú p o v i n n í navrhovatelia 1.) a 2.) uhradiť v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Advokátskej kancelárie Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Opravným uznesením špecifikoval výšku trov v sume 2 945,58 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že čl. 1 o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy považoval za podstatnú
náležitosť zmluvy, kde malo byť jasne a zrozumiteľne uvedené a špecifikované o aké podiely sa jedná,
teda výmery jednotlivých parciel, kto z kupujúcich akú výmeru nehnuteľnosti nadobudne a takisto
dôležitá bola klauzula týkajúca sa kúpnej ceny t.j. úhrady kúpnej ceny. Kúpna cena je podstatnou
náležitosťou zmluvy a nie je možné, aby spoločne a nerozdielne zaplatili kúpnu cenu budúci kupujúci,
nakoľko títo by v prípade kúpy nehnuteľností, tieto nadobúdali do podielového spoluvlastníctva a nie
do bezpodielového spoluvlastníctva. Preto  považoval Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy za
absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Tiež mal za preukázané, že uvedená zmluva odporuje zákonu, zákon obchádza a prieči
sa dobrým mravom. Petitu návrhu, ktorý predložili navrhovatelia, nebolo možné vyhovieť z vyššie
uvedených dôvodov, nakoľko sa nejedná o určitý, zrozumiteľný, jasný právny úkon, nejedná sa o



konkrétnu špecifikáciu nehnuteľností. Nemohol na základe tejto skutočnosti nahradiť prejav vôle tak, ako
ust. § 50a Občianskeho zákonníka predpokladá. Zároveň konštatoval, že mal z výsluchu svedkyne Ing.
H. L., trvale bytom L., T. č. XXXX/XX za preukázané, že odporca v 2. rade konal s VÚB bankou, tento
sa zaujímal o poskytnutie hypotekárneho úveru, avšak VÚB banka prejednávala podmienky poskytnutia
úveru a mala preukázané, že odporca nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru. Na základe tejto
skutočnosti  oznámil odporca v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľom, že odstupujú
od zmluvy, nakoľko nie je možné plniť záväzok tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve.
Tiež poukázal na výpoveď svedka P. O., ktorý uviedol, že odporca zháňal finančné prostriedky. Mal za
to, že neoblo možné zo strany odporcu splniť záväzok dohodnutý v zmluve o budúcej zmluve, nakoľko
už 12. 01. 2011, ako vyplýva z listu adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľov zo strany JUDr.
Ďuriša, bolo oznámené právnemu zástupcovi navrhovateľov, že banka neposkytne úver a že záväzok
týkajúci sa bodu 2 nie je možné uhradiť. Navrhovatelia o tejto skutočnosti vedeli, čo potvrdili aj vo svojich
výpovediach svedkovia. Z dôvodu, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy nespĺňala podstatné náležitosti
zmluvy, preto návrhu nevyhovel a tento v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z uzavretej zmluvy
by vyplývalo plnenie, ktoré nie je jasné, zrozumiteľné.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal odporcom
ako účastníkom, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania vo výške 2 945,58 Eur titulom
trov právneho zastúpenia. Pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupoval v súlade s
ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, kde základom
pre výpočet odmeny bol predmet konania, a to kúpna cena bytu stanovená v návrhu na začatie konania
vo výške 53 110 Eur. Odmena právneho zástupcu tak za jeden úkon právnej služby predstavovala za
rok 2011 sumu 526,13 Eur. Priznal právnemu zástupcovi celkom odmenu za  sedem úkonov právnej
služby, a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 526,13 Eur, vyjadrenie odporcov zo
dňa 20.06.2011 vo výške 526,13 Eur, účasť na pojednávaní dňa 23.06.2011, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci vo výške 131,53 Eur, vyjadrenie odporcov zo dňa 12. 09. 2011 vo výške 526,13 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 20. 09. 2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške 131,53 Eur,
porada s odporcami dňa 03. 11. 2011 vo výške 526,13 Eur, účasť na pojednávaní dňa 04. 11. 2011
vo výške 526,13 Eur. Spolu vo výške 2 893,71 Eur. K priznaným právnym úkonom prislúcha aj režijný
paušál v celkovej výške 51,78 Eur (7 x 7,41 Eur). Celkovo bolo priznaných 2 945,58 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie
navrhovatelia. Poukázali, že  so záverom a odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa nesúhlasia.
Uviedli, že každý z budúcich predávajúcich je vlastníkom uvedených nehnuteľností vo veľkosti 1/6,
pričom každý z nich mal predať celý svoj podiel. Je pravdou, že v zmluve o budúcej zmluve neboli
uvedené podiely, v akých mali nehnuteľnosti nadobúdať kupujúci, avšak dohoda medzi účastníkmi bola
nesporná v tom, že každý z kupujúcich nadobudne rovnaký podiel, t. j. každý polovicu podielu budúcich
predávajúcich. Tejto dohode zodpovedalo aj stanovenie o spôsobe zaplatenia kúpnej cene, ku ktorej
sa obaja budúci kupujúci zaviazali  spoločne a nerozdielne. O nespornom obsahu tejto dohody svedčí
aj skutočnosť, že jediným účelom uzavretia tejto zmluvy bolo zmierlivé vyriešenie sporov ohľadom
spoločného užívania nehnuteľnosti. Počas celého konania ani jeden z odporcov neuviedol jedno tvrdenie
ohľadom toho, žeby sa podiely mali deliť inak. Námietku neurčitosti vzniesli až v neskoršom priebehu
konania, a to účelovo. Významné pochybenie súdu videli aj v zmätočnosti tej časti odôvodnenia, kde
súd videl neplatnosť zmluvy v neurčitosti, pritom nikde necitoval ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a namiesto toho citoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Takéto odôvodnenie je zmätočné a zjavne
nesprávne. Ak súd dospel k názoru, že spoločne a nerozdielne môžu plniť len manželia pri nadobúdanej
veci na BSM, dopustil sa zásadného právneho omylu, pretože spoločne a nerozdielne plnenie nemá
žiadnu právnu relevanciu k právnej forme vlastníctva. Súd nijako nevysvetlil, z akého dôvodu je takáto
dohoda v rozpore s dobrými mravmi alebo v čom sa prieči zákonu, nevysvetlil, prečo považuje takúto
dohodu za šikanózny výkon práva. Takéto odôvodnenie je zmätočné a zjavne nesprávne. Hoci absolútnu
neplatnosť právneho úkonu z dôvodu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, súd môže konštatovať
aj bez návrhu strán, nie je bez významu, že tento dôvod neplatnosti nenamietal v celom konaní
žiadny účastník. Súd prvého stupňa v odôvodnení konštatuje, že zmluva je neplatná pre rozpor podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v nej neurčito vyjadrený podiel nadobúdateľov, lebo sa
nadobúdatelia zaviazali splniť spoločne a nerozdielne. Z týchto dôvodov by mohla byť zmluva neplatná
pre neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 alebo iného dôvodu, rozhodne nie však podľa ust. § 39 Občianskeho



zákonníka. Za zmenu okolností spôsobujúcich zánik povinnosti uzavrieť konečnú zmluvu podľa ust. §
52a ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemôže byť sama osebe skutočnosť, že kupujúci nedostane úver na
zaplatenie kúpnej ceny, ak tento úver nemá záväzne prisľúbený už v čase podpisu zmluvy. V postavení
odporcov od podpisu zmluvy nedošlo k žiadnej zmene. Okolnosť, že nedostali úver, na ktorý sa pri
podpise zmluvy sami spoliehali, nie je žiadnou zmenou okolnosti. Táto by mohla byť jedine odkladacou
podmienkou. Pri uzatváraní zmluvy sledovali účastníci ten účel, aby sa vzťahy medzi nimi definitívne
vyriešili. Odporca v 2. rade sa spoliehal, že získa úver, lebo mal kladné daňové priznanie v roku 2009,
t. j. za rok 2008. Nie je zrejmé, ako sa mohol domnievať, že na žiadosť o úver podaný v roku 2010 bude
postačovať priznanie za rok 2008. Ak je pravdou jeho vlastné tvrdenie, že jeho hospodárske výsledky
v roku 2009 neboli pozitívne, musela mu byť začiatkom roka 2010 táto skutočnosť známa,  napriek
tomu zmluvu podpísal, čím okrem iného spôsobil navrhovateľom vážne problémy. K zásadnej zmene
okolnosti podľa ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž musí dôjsť v čase od podpisu zmluvy o
budúcej zmluvy do času, kedy má byť podpísaná finálna zmluva. V danom prípade v čase od 25. 01.
20111 do 28. 02. 2010 k žiadnej zmene okolnosti v majetkových alebo iných pomeroch nedošlo. Medzi
touto zmluvou a konečnou zmluvou  nie je nijaký rozdiel. Nijaký súd by neposkytol ochranu kupujúcemu,
ktorý by po uzavretí kúpnej zmluvy odmietal zaplatiť kúpnu cenu s odôvodnením, že nemá dostatok
prostriedkov. Súd by podľa ich názoru nemal poskytnúť ochranu ani budúcemu kupujúcemu, ktorý sa
zaviazal v budúcej zmluve zaplatiť cenu, navyše za stavu, že druhý účastník na dodržanie jeho službu
spoliehal a vynaložil značné výdavky. Nesúhlasili aj s rozhodnutím súdu o trovách konania, keď za základ
pre výpočet trov konania mala byť budúca kúpna cena nehnuteľností stanovená na sumu 53 110 Eur.
Predmetom konania bolo  nahradenie prejavu vôle účastníka a nie kúpna cena nehnuteľností. Z tohto
dôvodu sa hodnota sporu nedá určiť. Podľa ust. §11 ods. 1 písm. a) základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť s nepomernými ťažkosťami. Súd preto mal stanoviť hodnotu
úkonu právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify a nie podľa ust. § 10 advokátskej
tarify. Navrhli, ak by odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a nepriznal odporcom náhradu
trov konania. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a skutočnosť, že všetky dôvody
údajnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve zavinili odporcovia, ktorí sami predložili zmluvu na podpis.
V priebehu konania sa dovolávali jej neplatnosti, ktorú sami spôsobili, čo je účelové a špekulatívne. Na to,
že nezískali dostatok prostriedkov navrhovatelia nenesú žiadnu vinu, nemali objektívnu možnosť poznať
ich majetkové pomery, spoliehali sa na dohodu uzatvorenú písomne, účastníkmi, ktorí sú ich rodinní
príslušníci. Spory ohľadom užívania tejto nehnuteľnosti trvajú niekoľko rokov. V súčasnosti je situácia
taká, že odporcovia výlučne sami užívajú celý dom a pozemky. Navrhovatelia, ktorí sú rodinou s dvoma
mal. deťmi, splácajú hypotéku na byt, kam sa vo viere v plnenie odporcov odsťahovali a odporcovia tak
užívajú celú nehnuteľnosť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia. V plnom rozsahu zotrvávajú na svojom
stanovisku o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, pretože v zmluve nie je
uvedené, aké spoluvlastnícke podiely mal nadobudnúť každý z budúcich kupujúcich. Tento nedostatok
je tak závažný, že spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Vyplatenie kúpnej ceny mal zabezpečiť len
odporca v 2. rade, a preto nemožno prijať konštrukciu, že každý z nich mal nadobudnúť polovicu
predmetu kúpy. Absencia presného určenia, aký spoluvlastnícky podiel predmetu kúpy mali nadobudnúť,
robí zmluvou neurčitou do tej miery, že spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý nie je možné
konvalidovať žiadnymi konkludentnými prejavmi vôle. Tvrdenia  navrhovateľov o nespornom obsahu
dohody, keďže účelom bolo zmierlivé vyriešenie existujúcich sporov, považujú za právne irelevantné z
hľadiska posúdenia určitosti zmluvy. Skutočnosť, že úver vybavoval len odporca v 2. rade, spôsobuje,
že táto časť zmluvy je v rozpore so skutkovým stavom a dobrými mravmi. Dohoda o zaplatení kúpnej
ceny nie je hlavnými dôvodmi neplatnosti zmluvy, pretože je daná aj zánikom záväzku uzavrieť kúpnu
zmluvu v zmysle ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dovolávali sa zániku záväzku uzatvoriť
kúpnu zmluvu podľa ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože tento záväzok uzavrieť kúpnu
zmluvu bol podmienený poskytnutím úveru na zaplatenie kúpnej ceny, čo odporca v 2. rade začal aj
vybavovať, rokovať s VÚB,  dňa 21. 12. 2009 bol v pobočke VÚB v Poprade, kde zamestnankyni Ing. L.
predložil požiadavku na poskytnutie úveru, táto vypracovala príklad splátkového kalendára a oznámila
mu, že úver bude poskytnutý za podmienky predlženia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podľa čl. 5
ods. 1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je zmluva vyhotovená podľa počtu zmluvných strán, vrátane
jedného vyhotovenia pre banku, ktorá budúcim kupujúcim poskytne úver za účelom úhrady kúpnej
ceny. Na základe tejto podmienky banky vypracoval odporca v 2. rade návrh zmluvy o budúcej kúpnej



zmluve. Navrhovatelia tento návrh predložili svojmu právnikovi a odporcom predložili svoj protinávrh so
zmenou kúpnej ceny na 53 110 Eur. K uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve došlo dňa 25. 01.
2010, znalecký posudok bol vypracovaný 26. 01. 2010 a na základe týchto dokumentov odporca dňa
02. 02. 2010 skompletizoval svoju žiadosť o poskytnutie úveru. Hypotekárne centrum VÚB Bratislava
však následne pri posúdení žiadosti dospelo k záveru, že odporca v 2. rade nespĺňa podmienky na
jeho poskytnutie a  žiadosť zamietol. Odporca požiadal o potvrdenie o zamietnutí úveru, aby ho vedel
predložil navrhovateľom. Vyjadrenie VÚB zo dňa 04. 01. 2011 ohľadom neposkytnutia hypotekárneho
úveru bolo odporcovi v 2. rade poskytnuté až po jeho viacnásobných urgenciách. Túto listinu, vtedajší
právny zástupca, listom zo dňa 12. 01. 2011 zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľov ako odstúpenie
od zmluvy. Teda aj výsluchom Ing. L. mal súd preukázané, že odporca v 2. rade si splnil všetky povinnosti
za účelom získania úveru, tento mu však nebol poskytnutý z objektívnych dôvodov. Najpodstatnejšou
okolnosťou pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola aj otázka financovania kúpnej ceny,
keď obe zmluvné strany si boli veľmi dobre vedomé faktu, že kúpna cena môže byť zaplatená len
z hypotekárneho úveru, keďže odporcovia ako budúci kupujúci nemali a nemajú dostatok vlastných
finančných zdrojov na zaplatenie kúpnej ceny. Odporca v 2. rade teda vyvinul maximálnu silu na
získanie úveru a zaplatenie kúpnej ceny a neposkytnutie úveru je takou zmenou okolnosti, za ktorú
nemožno požadovať od odporcu uzavretie kúpnej zmluvy. Odporcovia naviac od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve odstúpili 12. 01. 2011, teda pred doručením návrhu. K otázke spravodlivého požadovania
od odporcov, aby zmluvu uzatvorili, bolo prvostupňovým súdom vykonané dokazovanie predložením
listinných dôkazov ohľadom získania hypotekárneho úveru, výsluchom Ing. L., ktorá potvrdila, že
predloženie zmluvy o budúcej zmluve bolo podmienkou schváleniu úveru. Je teda zrejmé, že zmluva
o budúcej zmluve sa uzatvárala za účelom schvaľovacieho procesu vo VÚB, a. s. Pokiaľ ide o určenie
trov konania, určili kúpnu cenu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, keď vychádzali z hodnoty veci, ktorá
mala byť predmetom kúpy a ktorú bolo možné bez ťažkostí zistiť zo  zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Postup podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. nie je  namieste. Nepriznanie náhrady trov konania je výnimočným
inštitútom, pretože tu musia byť dôvody hodné osobitného zreteľa a u navrhovateľov nie sú dané
vzhľadom k ich majetkovým a osobným pomerom, boli od začiatku zastúpení právnym zástupcom,
museli byť upozornení na to, že v prípade neúspechu budú musieť znášať trovy konania. Podanie žaloby
bolo ich slobodným rozhodnutím a obviňovať v tomto smere odporcov zo špekulatívnosti je neprimerané.
Navrhovatelia poukázali, že odporcovia neuviedli skutočnosti ohľadom absolútnej neplatnosti na prvom
pojednávaní, táto skutočnosť tak nemôže byť argumentom, nakoľko konanie by bolo rovnaké dlhé a
s rovnakým počtom úkonov, keďže na poslednom pojednávaní bola vypočutá Ing. L. z VÚB ohľadom
nesplnenia úveru. Nijakým spôsobom nebránili a nebránia navrhovateľom užívaniu nehnuteľnosti, boli by
radi, keby sa vrátili a zobytnili poschodie, ktoré predtým užívali, pretože sa sami musia znášať zvýšené
výdavky na chod domu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a navrhovateľov zaviazal
nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 540,38 Eur.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol. Na
jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací súd v plnom rozsahu
na jeho zistenia a na tieto právne závery odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje, že nebolo pochybné, že
účastníci medzi sebou uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, v rámci ktorej bolo v čl. 5 dohodnuté, že
banka kupujúcim poskytne úver za účelom úhrady kúpnej ceny. Teda podľa názoru odvolacieho súdu
záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu bol podmienený poskytnutím hypotekárneho úveru na zaplatenie kúpnej
ceny vo výške 53 110 Eur, ako to vyplýva aj z čl. 5 predmetnej zmluvy. Úver mal byť poskytnutý práve
za účelom úhrady kúpnej ceny.

Podľa ust. 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká pokiaľ okolnosti, za ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva
uzatvorila.



V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je osobitne úprava zániku záväzku z predbežnej zmluvy
priamo so zákona, teda ex legge. Ide o zmenu pomerov existujúcich pri vzniku zmluvy, pričom k ich
zmene došlo až po uzavretí zmluvy.

Odvolací súd bol názoru, že neposkytnutie úveru je takou zmenou okolnosti, na základe ktorej
nie je možné od odporcov spravodlivo žiadať, aby zmluvu uzatvorili. Prvostupňovým súdom bolo v
dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré preukazovalo, že odporcovia sa snažili o získanie
hypotekárneho úveru a výsluchom Ing. L. bolo potvrdené, že predloženie zmluvy o budúcej zmluve bolo
podmienkou schválenia úveru. Z toho logicky vyplýva, že zmluva o budúcej zmluve sa uzatvárala za
účelom procesu vo VÚB, a.s., ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie o schválení alebo neschválení
úveru odporcom. Preto odvolací súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluvné strany
si boli vedomé, že kúpna cena môže byť zaplatená len z hypotekárneho úveru. V tomto smere neuznal
námietku navrhovateľov, že okolnosť, že odporcovia nedostali úver, na ktorý sa pri podpise zmluvy
spoliehali, nie je žiadnou zmenou okolnosti. V danom prípade išlo o objektívne posúdenie, či je možné
zo strany odporcu spravodlivo požadovať, aby hlavnú kúpnu zmluvu uzatvorili ak zdroj finančných
prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti nemali.

Odvolací súd túto skutočnosť považoval za podstatnú pri určení, či je možné spravodlivo od odporcov
žiadať, aby došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy alebo prípadne k nahradeniu ich prejavu vôle k uzatvoreniu
tejto zmluvy alebo nie. Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak sa zaoberal
aj určitosťou zmluvy o budúcej zmluve, z ktorej vyvodil aj absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Dohodnutia,
ktoré boli v tejto zmluve zakotvené, nepovažoval ani odvolací súd za zrozumiteľné s mal za preukázané,
že nebolo zreteľne uvedené, aké spoluvlastnícke podiely mal nadobudnúť každý z budúcich kupujúcich.
Absencia  takéhoto určenia robí danú zmluvu neurčitú, najmä s ohľadom na zistenie, že kúpnu cenu 53
110 Eur sa budúci kupujúci zaviazali zaplatiť spoločne a nerozdielne, pritom úver vybavoval len odporca
v 2. rade. Takáto časť zmluvy je potom v rozpore so skutkovým stavom.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňovým súdom jasne vyplýva, že dôvodom absolútnej
neplatnosti je aj neurčitosť zmluvy, pričom zákonodarca predpokladá, že ak ide o neplatnosť právneho
úkonu, musí súd na ňu prihliadať aj ex offo, teda z moci zákona. V tomto smere bola námietka
navrhovateľov nedôvodná.

S poukazom na tieto zistenia, vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav súdom prvého stupňa bol
odvolací súd názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zákonné. Preto napadnutý
rozsudok v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

Keďže navrhovatelia nesúhlasili aj s rozhodnutím o trovách konania, odvolací súd preskúmal aj túto
časť napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania
je nesprávne. Súd prvého stupňa použil ako základ pre výpočet výšky trov kúpnu cenu nehnuteľnosti.
Správne mal postupovať podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a.), teda základ pre výpočet výšky trov konania má
byť 1/13 výpočtového základu (pre rok 2011 je to 57 Eur). Odmena advokáta za 7 priznaných úkonov
právnej služby je 399 Eur. K úkonom právnej služby prislúcha aj režijný paušál (7 * 7,41 Eur) 51,87 Eur.
Spolu 450,87 Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že odporcom 1.) a 2.) sa náhrada trov odvolacieho konania priznáva, keďže mali vo veci plný
úspech. Za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) 58,69 Eur + režijný paušál  7,61 Eur.
Spolu 66,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/5/2011", "guid": "6034a3ab-1aad-45c7-96cb-71dacaa42b25:8d34d6e7-3d6b-41ab-a999-c85abbead54d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}