Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/39/2013 z 26. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2013, sp. zn. 17Co/39/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6112204753.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/39/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6112204753.2 | 2013-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1a0d05a-a555-4ee8-a206-f8c2ea9a3d59 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112204753.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/39/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204753
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112204753.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., J. XXXX/XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane
odporcu 1/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie Svidník, Sov. Hrdinov 163/66 a 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská
13, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice,
Stará Baštová 2, o zaplatenie 690,49 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Ro/53/2012-74 zo 23. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajším účastníkom na
strane odporcu v rade 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia mení tak, že navrhovateľ je povinný
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 70,89 Eur a vedľajšiemu
účastníkovi v rade 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 59,08 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zo dňa 23. 10. 2012 zrušil platobný rozkaz č. k. 9Ro/53/2012-28 zo dňa
02.03.2012 a konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
690,49 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) zastavil. Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ pred začatím
pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť. O trovách konania súd rozhodol
tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v rade 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 141,79
Eur na účet jeho právneho zástupcu a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v rade 2/ náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 118,16 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p..

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a napadol výrok o uložení
mu povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia.
Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania.



V odôvodnení uviedol, že cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi, nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným
osobitného zreteľa na nepriznanie trov v zmysle § 150 O. s. p.. Združenie v predmetnom
konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu a vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľu odporcu; pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade. V konaní vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne
opakuje, bez uvedenia nových významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet
sporu. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny
dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada
trov konania neprináleží vedľajšiemu účastníkovi ani podľa § 137 O. s. p. z dôvodu, že odporcu vedľajší
účastník v konaní nezastupuje.

K odvolaniu sa rozsiahlo vyjadril vedľajší účastník v rade 1/. Poukázal na § 93 O. s. p.,
podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba a ako účastník konania má právo dať sa zastúpiť advokátom. Účelnosť trov vynaložených
na právnu pomoc možno odvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má
každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Účelnosť vynaložených trov
vedľajším účastníkom je preukázaná aj tým, že navrhovateľ vzal späť návrh po vstupe vedľajšieho
účastníka do konania a jeho vyjadrení s obsahom námietky premlčania. Občiansky súdny poriadok v
§ 137 výslovne medzi trovy konania radí aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ je práve takouto právnickou osobou.
Vedľajšiemu účastníkovi sa často vytýka, že v súdnych konaniach iba vznáša námietku premlčania.
Súčasná vnútroštátna právna úprava neumožňuje súdu prihliadať na premlčanie pohľadávky
ex offo. Práve z toho dôvodu Združenie na ochranu práv spotrebiteľov v každom spore, v ktorom sa
uplatňuje premlčaný nárok, vznáša námietku premlčania. Ak prvostupňový súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi trovy, postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ
a ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Navrhovateľ s odstupom viacerých rokov
uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči spotrebiteľom na základe
prevažne spotrebiteľských zmlúv, uzatváraných v rozpore s právnymi predpismi. Spotrebitelia sa tak
dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín a tak
vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť napríklad
vznesením námietky premlčania alebo poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky. Vstupom
združenia do takéhoto konania dostáva navrhovateľ rovnocenného partnera. V predmetnej právnej
veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, preto je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj
výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu,
ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom
procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc úpravou spotrebiteľského práva, ale
nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa zohráva aj súdna moc a
to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov.
Navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu, na podporu svojej argumentácie predložil
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 27/2012 z 27.08.2012 a uplatnil si aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 40,03 Eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním
napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania, podľa § 220 O. s. p. zmenil.



Podľa § 146 ods.1,2 O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca.

V zmysle § 93 ods. 1, 2 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať
na otázky, či združenie na ochranu občana spotrebiteľa je oprávneným subjektom na vystupovanie
v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne
zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na
náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o
konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10.
2008 (zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.)
a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za
ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu
osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym
ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre
pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho
záujmu na výsledku konania. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však
iba sám za seba; ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich po uvážení všetkých okolností súd (§ 93 ods. 4 O. s. p).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
združenie na ochranu spotrebiteľa má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na
strane odporcu, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu, mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava (§ 93
ods. 2 O. s. p.). Keďže podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, má vedľajší účastník rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne



zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na
náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí
i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci
samej zobral návrh v plnom rozsahu späť potom, čo mu súd oznámil, že do konania vstúpili vedľajší
účastníci v rade 1/, 2/ na strane odporcu.

Z citovaných ustanovení (§ 146 ods. 1, 2 O. s. p.) vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v
zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému
z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, nastáva až vtedy, ak sú v danom
prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie
druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o
trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok, uvedených v
druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách
konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť
nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Povinnosť nahradiť trovy
konania vzniká podľa tohto zákonného ustanovenia tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
pričom zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník v rade 1/ vstúpil do konania dňa 20.04.2012 a vedľajší
účastník v rade 2/ dňa 07.05.2012. Keďže súd skutočnosť o ich vstupe oznamoval len navrhovateľovi,
nemali vedľajší účastníci vedomosť o tom, že poskytujú odporcovi ochranu duplicitne. Obaja podali vo
veci odpor, avšak ani jedno z týchto podaní nebolo navrhovateľovi doručované. Navrhovateľ vzal návrh
voči odporcovi v celom rozsahu späť len na základe oznámenia o vstupe dvoch vedľajších účastníkov na
strane odporcu do konania, ktoré boli navrhovateľovi doručené naraz v jednej obálke. Navrhovateľ pre
späťvzatie návrhu žiadny dôvod neuviedol, preto možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný
návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho
procesného zavinenia. Navrhovateľovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť
odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajším účastníkom v rade 1/, 2/ na strane odporcu trovy
konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v rade 1/ trovy právneho zastúpenia vo
výške 141,79 Eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v rade 2/ trovy právneho zastúpenia vo
výške 118,16 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu nemožno
konštatovať, úkon ktorého z vedľajšieho účastníkov spôsobil späťvzatie návrhu, v podstate sa spoločne
pričinili o výsledok sporu, keď na základe ich oznámení o vstupe do konania vzal navrhovateľ späť
návrh na začatie konania. Preto sa javí ako spravodlivé priznať obidvom vedľajším účastníkom trovy
konania vo výške polovice trov právneho zastúpenia, na ktoré by vedľajšiemu účastníkovi (ak by konal
iba jeden z nich) vznikol nárok. Vedľajší účastník v rade 1/ na strane odporcu si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 141,79 Eur za 2 úkony právnej služby v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci
samej - odpor zo dňa 20.07.2012) vo výške tarifnej odmeny á 51,45 Eur + 2 x režijný paušál á 7,63 Eur
+ 20 % DPH v sume 23,63 Eur. Vedľajší účastník v rade 2/ na strane odporcu si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 118,16 Eur za 2 úkony právnej služby v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. (prevzatie, písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu) vo výške tarifnej odmeny
á 51,45 Eur + 2 x režijný paušál á 7,63 Eur. Odvolací súd priznal vedľajším účastníkom náhradu trov
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/,b/ vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci
samej). Polovica týchto trov potom predstavuje pre vedľajšieho účastníka v rade 1/ na strane odporcu
sumu 70,89 Eur a pre vedľajšieho účastníka v rade 2/ na strane odporcu sumu 59,08 Eur.



Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výrokoch o trovách konania zmenil
(§ 220 O. s. p.).

V odvolacom konaní boli čiastočne úspešní aj navrhovateľ aj vedľajší účastníci v rade 1/,2/ na strane
odporcu. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. O trovách odvolacieho konania súd
potom rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 v spojení s § 224 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.