Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/130/2011 z 29. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. novembra 2011, sp. zn. 15Co/130/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6208203324.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/130/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6208203324.1 | 2011-11-29 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d12a9a7-1ac3-4f07-b25f-39653bbc8eb5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6208203324.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/130/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208203324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6208203324.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G.,
R. č.XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Vajsom, advokátom so sídlom vo S. G., G. č.X, proti odporcovi H.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. G., R. č.XXX/XX, prechodne bytom S. G., B. D. č.XX, zastúpeného
JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo S. G., O. č.X, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo
Veľkom Krtíši zo dňa 20.04.2011, č.k. 2C/52/2008-343, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  vo výrokoch, ktorými určil veci z bezpodielového spoluvlastníctva do
vlastníctva toho-ktorého manžela, prikázal zaplatiť spoločný dlh účastníkov konania navrhovateľke, uložil
povinnosť navrhovateľke vyplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu 8.216,61 eur, o trovách konania a o
povinnosti odporcu nahradiť trovy konania štátu vo výške 100,43 eur,  p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na vyporiadanie BSM vo výške 66 eur   m e n í   tak, že odporca je povinný zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na vyporiadanie BSM vo výške 33 eur na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v
S. A. v N., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 310,25 eur  m e n í   tak, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
BSM vo výške 409,50 eur na účet číslo:  XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. A. v N., a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že určil, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá:

A/  navrhovateľke:

1. trhová hodnota členského podielu družstevného bytu č. XX na ulici

R. XX vo S. G.     ........................................................ 20.807,51 Eur

X. S. T. Y. EČV S. XXX V. ................................................... 995,81 Eur

3. televízor zn. P.  .................................................................................... 33,19 Eur



4. domáce kino zn. V. ................................................................................... 33,19 Eur

5. mraznička zn. J. ............................................................................... 132,77 Eur

6. chladnička zn. I. .................................................................................. 33,19 Eur

7. sporák zn. Y.  ............................................................................................ 49,79 Eur

8. mikrovlnná rúra zn. L. .............................................................................. 16,59 Eur

9. mraznička šuflíková zn. I. ....................................................................16,59 Eur

10. rohová lavica béžovej farby, stôl a dve stoličky .............................................. 99,58 Eur

11.  digestor zn. I. ...................................................................................... 16,59 Eur

12.  počítač a dva písacie stolíky ........................................................................... 49,79 Eur

13.  práčka zn. L. ............................................................................................ 16,59 Eur

_________________________________________________________________________

Spolu: .............................................................................................................. 22.301,18 Eur

B/ odporcovi:

1.  záhradná chatka bez súpisného čísla nachádzajúca sa na pozemku

parc. č. KN "C" 3377/9  v  k. ú. S. G. pre obec a okres

S. G. a jej príslušenstvo - prístrešok a oddychová terasa ............. 1.856,85-  Eur

2. nehnuteľnosť - garáž, súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 2069

zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 zapísaná na Správe

katastra Veľký Krtíš pre obec a k. ú. S. G. na LV č. XXX ................ 1.503,76 Eur

3. prívesný dvojkolesový vozík EČV S. XXX K. ........................................... 165,96 Eur

4. televízor zn. P. ...................................................................................... 16,59 Eur

5. prehrávač zn. C. ................................................................................ 33,19 Eur

_________________________________________________________________________

Spolu: .............................................................................................................    3.576,35 Eur

Spoločný dlh účastníkov konania voči Z. Z., a. s., N. vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/
XXXX vo výške 1.521,63 Eur prikázal navrhovateľke.

Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu čiastku   8.216,61 Eur, a to do
90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 66,- Eur  na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v S. A. v N.,
a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.



Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie  bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 310,25 Eur  na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v S. A. v N., a to v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 100,43 Eur  na účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v S. A. v N., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku sa odvolali obidvaja účastníci.

Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť  a vec prikázať prvostupňovému súdu  na nové
konanie a rozhodnutie. Namietala, že pokiaľ súd do masy BSM zahrnul trhovú hodnotu členského
podielu k družstevnému bytu v rozsahu všeobecnej hodnoty podľa znaleckého posudku L.. M. G. v sume
20.807,51 eur, znalec v tomto posudku nezohľadnil hodnotu plastových okien s izolačnými dvojsklami
namontovanými v januári 2010 v hodnote 2.398,53 eur, ktorú investíciu spláca výlučne navrhovateľka v
prospech vlastníka bytu Z. N. W. S. G.. Znalec do hodnoty bytu započítal murované jadro napriek tomu,
že v byte je pôvodné umakartové jadro.

Taktiež do masy BSM súd nezahrnul  hodnotu  vŕtanej studne na pozemku parc. č. 3377/11 v kat. úz. S.
G. v hodnote 830 eur, ktoré investovali účastníci počas trvania manželstva.

Namietala, že i napriek platnej judikatúre nie je spravodlivé, aby do BSM bola zahrnutá všeobecná
hodnota bytu. Znalcom určená všeobecná hodnota bytu 24.200 eur je v rozpore s vyjadrením realitnej
kancelárie O. s.r.o., S. G. z 02.12.2010, kde táto kancelária uviedla hodnota prevodu členských práv
a povinností k tomuto družstevnému bytu v sume 15.000 eur  s toleranciou 10 %. Podľa rozsudku
odporca získa od navrhovateľky finančné prostriedky z hodnoty bytu bez toho, aby navrhovateľka okrem
nájomného práva k bytu získala vlastníctvo tohto bytu. Pritom v budúcnosti  v prípade konkurzného
konania a likvidácie  Z. ako vlastníka bytu by zanikla pre navrhovateľku možnosť prevodu členských
práv a povinností k bytu.  Považovala by za spravodlivé, ak by bola výplata vyrovnania podielu z BSM
odporcovi podmienená jej prevodom členských práv a povinností na tretiu osobu, alebo jej nadobudnutím
družstevného bytu do vlastníctva navrhovateľky. Taktiež namieta súdom uloženú lehotu výplatu do 90
dní. Príjem navrhovateľky je 330 eur  mesačne, poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 66,06
eur a výživné na deti 120 eur mesačne. 4-členná domácnosť má tak úhrnný mesačný príjem 516 eur.
Navrhovateľka nemá možnosť získať úver alebo pôžičku z peňažného ústavu na výplatu vyrovnania
podielu a určenej lehote uspokojiť jeho pohľadávku, preto by mal súd zvážiť možnosť výplaty vyrovnania
podielu v primeraných splátkach.

Odporca v odvolaní žiadal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie v
napadnutej časti. Uvádza, že odvolaním napáda výroky súdu, pokiaľ sa týka výrokov ohľadom trov
konania a rozhodnutia o jeho povinnosti zaplatiť trovy konania štátu a súdne poplatky z návrhu na
vyporiadanie BSM a za vyporiadanie BSM.

Poukázal na to, že žiadal od navrhovateľky na doplatenie 9.000 eur a súd rozhodol, že má nárok na
8.216,61 eur.  Pokiaľ by sa vychádzalo z ním požadovanej hodnoty, mal 91 % úspech vo veci samej a
súd mu mal priznať náhradu trov konania. Tvrdí, že súd mal postupovať § 142 ods. 3 O.s.p..

Nesúhlasil s tým, že by mal povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66
eur a súdny poplatok za vyporiadanie BSM, kde súd mu síce uložil zaplatiť len polovicu tohto poplatku,
ale zároveň poukázal na zásadu úspechu a neúspechu ako aj jeho prístup k celému konaniu.

Taktiež namietal,  aby ako úspešný účastník súdneho konania bol povinný platiť trovy konania štátu.



K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Odvolanie odporcu považuje za nedôvodné a
zavádzajúce. Poukázala na to, že v návrhu na začatie konania uplatnila len splatenú anulitu
družstevného bytu vo výške 251,24 eur a nie jeho trhovú hodnotu. Keďže je podľa § 138 ods.l O.s.p.
oslobodená od súdnych poplatkov, odporca bol správne zaviazaný súdom znášať súdny poplatok a trovy
konania.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril písomne odporca. K námietkam  uvedeným v odvolaní uviedol,
že v byte  murované jadro je pôvodné, ktoré sám oblepil a vložil do neho investície. Pokiaľ ide o okná,
navrhovateľka neplatila za okná žiadnu sumu, vymieňané boli na dome komplexne, vzhľadom k tomu,
že spoločenstvo bytov financovalo výmenu okien, a to s pomocou úveru.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu  v prevažnej miere
potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods.1 a čiastočne ho zmenil podľa ustanovenia § 220  O.s.p., pokiaľ
ide o platenie súdnych poplatkov.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu odvolací súd môže
len potvrdiť, okrem iného aj z dôvodu prihliadnutia na zásadu „reformácia in peius“ (tzv. zmena k
horšiemu). Aj keď Občiansky súdny poriadok výslovne zákaz reformácie in peius v odvolacom konaní
neobsahuje, zo zásady viazanosti odvolacieho súdu medzami odvolacích návrhov tento zákaz je
možné všeobecne vyvodiť. Odvolací súd teda  nemôže zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka,
ktorý podal odvolanie v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal. Znamená to, že odvolací súd
je prvostupňovým rozhodnutím, ktoré založilo určité procesné postavenie účastníka, v istom zmysle
viazaný.  Odvolací súd je určitou formou  rozhodnutím prvostupňového súdu viazaný a musí  rozhodnutie
súdu prvého stupňa zobrať za základ svojho rozhodnutia, pokiaľ by náprava pochybenie prvostupňového
súdu musela mať za následok zhoršenie procesného postavenia odvolateľa, a to za predpokladu, že
druhá strana v konaní odvolanie nepodala.  Odvolací súd teda nemôže zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa v neprospech účastníka, ktorý odvolanie  podal  a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je v prevažnej miere správne, aj  pokiaľ sa týka  námietok
uvedených v odvolaní, avšak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v logickom myšlienkovom
postupe okresný súd čiastočne nepostupoval správne, čo malo za následok v konečnom dôsledku
nesprávny výpočet ohľadom sumy, ktorú má navrhovateľka odporcovi vyplatiť na vyrovnanie podielu.
Táto suma má byť vyššia, ako je uvedená v rozhodnutí okresného súdu (ako bude zdôvodnené nižšie).
Keďže odporca do tohto výroku odvolanie nepodal, súd nemôže uložiť navrhovateľke povinnosť zaplatiť
odporcovi vyššiu sumu, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia a odvolací súd aj v tejto časti musel
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Pokiaľ ide o zmenu rozsudku v časti o platení súdnych poplatkov, v tomto prípade odvolací súd rozsudok
musel zmeniť, keďže okresný súd nesprávne poplatky vypočítal a tieto pripadajú S. A. v N..

Z obsahu spisu ako aj odvolania je zrejmé, že účastníci rozdelenie vecí nenamietajú.

Navrhovateľka namieta závery znaleckého posudku ohľadom zhodnotenia plastových okien a jadra v
byte. Taktiež navrhovateľka namieta investíciu na vŕtanie studne.

Navrhovateľka namieta, že znalec ohodnotil všeobecnú hodnotu bytu vo výške 24.200 eur. Z obsahu
spisu aj zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec byt takto neohodnotil, pretože  hodnota  bytu  je
určená vo výške 20.807,51 eur. Suma 24.200 eur predstavuje súčet  všeobecnej hodnoty bytu vo výške
20.807,51, garáže v hodnote 1.503,76 eur a záhradnej chatky vo výške 1.856,85 eur.  Zo znaleckého
posudku vyplýva, že  znalec pri určení hodnoty bytu  zohľadňoval všetky rozhodujúce skutočnosti
potrebné pre výpočet, okrem iného aj koeficient polohovej diferenciácie, okrem iného zohľadnil aj
skutočnosť, že dopyt v porovnaní s ponukou je nižší.  Je nepochybné, že hodnota podobného bytu v



iných mestách je podstatne vyššia, čo vyplýva aj ponuky realitných kancelárií. Navrhovateľka  v odvolaní
poukazuje na to, že hodnota bytu  je neprimeraná s porovnaním ceny realitnej kancelárie O. s.r.o., S.
G.. Namietal, že nie je spravodlivé, aby aj napriek platnej judikatúre bola takáto hodnota bytu zahrnutá
do BSM.

Odvolací súd poukazuje na platnú judikatúru a konštatuje, že okresný súd správne postupoval, keď
do masy BSM zahrnul trhovú hodnotu členského podielu družstevného bytu, keď táto hodnota v praxi
predstavuje  všeobecnú hodnotu bytu, z ktorej sa vychádza pri prevode členských práv k družstevnému
bytu. Úvahy navrhovateľky ohľadom toho, čo sa v budúcnosti stane,  sú nedôvodné.  Polemizovanie o
tom, čo sa stane, keď bytové družstvo bude v konkurze alebo v likvidácii, je nedôvodné a špekulatívne,
takéto tvrdenia nie sú ani právne odôvodnené, pokiaľ ide o možné následky, teda že  navrhovateľka by
stratila hodnotu tohto bytu nemožnosťou  prevodu členských práv.  Treba podotknúť, že  podľa § 154
ods.l O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav  v čase jeho vyhlásenia.

Návrhy navrhovateľky ohľadom rozhodnutia k bytu sú neakceptovateľné, pokiaľ žiada, aby výplata
vyrovnania podielu bola podmienená prevodom členských práv na tretiu osobu, alebo nadobudnutím
družstevného bytu do vlastníctva. Takáto úvaha nemá žiadny právny základ, medzi účastníkov by vniesla
neistotu a možnosť povedať, že takéto rozhodnutie by bolo  aj čiastočne nevykonateľné. Pokiaľ ide o
znalecký posudok k bytu,  zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.04.2011 vyplýva, že účastníkom bolo
dané poučenie podľa § 120 ods.4 O.s.p. a právni zástupcovia účastníkov ďalšie dôkazy neoznačili.
Keďže byt nie je ešte vo vlastníctve  účastníkov, ale patrí stavebnému bytovému družstvu,  námietka
ohľadom izolačných dvojskiel nie je  akceptovateľná, pretože vlastníkom bytu nie je navrhovateľka, resp.
byt nebol v BSM a nedošlo ani k priamej investícii na výmenu okien niektorým z účastníkov. Pokiaľ došlo
k výmene okien,  môže to mať za následok vyššiu hodnotu daného bytu.  Navrhovateľka vo svojom
podaní zo dňa 21.07.2010 namietala dané skutočnosti pri vyjadrení k znaleckému posudku.  Znalec sa
k námietke vyjadril vo svojom podaní zo dňa 23.08.2010, kedy poukázal na to, že navrhovateľka ho na
zloženie bytového jadra neupozornila. Zároveň vysvetlil spôsob ohodnotenia bytu aj s prihliadnutím na
danú skutočnosť, keď uvádza, že aj v prílohách posudku je viditeľné,  keď uvádza, že aj v prílohách
posudku je viditeľné, že došlo aj k odstráneniu časti jadra a zmene dispozičného riešenia v dotknutej
časti bytu.

V konaní bol následne vypočutý L.. L. G., znalec, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava  svojho
znaleckého posudku. Pokiaľ ide o murované jadro, uviedol, že v znaleckom posudku to uviedol,  avšak
uznal, že navrhovateľka ho oboznámila s tým, že jadro nie je murované, ale sú na ňom nalepené
obkladačky a z druhej strany je tam sadrokartón. On na toto prihliadol, pričom nemohol dať taký
koeficient, ktorý dáva v prípade, že nie sú v jadre žiadne zásahy. Prihliadol na to, že jadro je zmenené
a nie je v pôvodnom stave.  Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľka žiadala nariadiť kontrolné
znalecké dokazovanie.

Súd sa oboznámil aj s namietanou skutočnosťou, a to vyjadrením realitnej kancelárie.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vychádzal zo znaleckého dokazovania, keď správne
postupoval  v súlade s ustanovením § 127 O.s.p., pretože rozhodnutie záviselo od posúdenia
skutočností, na ktoré  súd nemá odborné znalosti.   Znalec bol v konaní vypočutý, podal vysvetlenie.  V
porovnaní so znaleckým posudkom vyjadrenie realitnej kancelárie, ktorá nie je „znalcom“, nie je dôkazom
rovnakej sily.

Pokiaľ ide o vŕtanú studňu, súd správne postupoval, keď ju nezahrnul do masy BSM, pretože aj  keď táto
investícia mohla byť realizovaná, nebola realizáciou v súlade s ustanovením § 150 Obč. zákonníka, vrt
sa nenachádza na pozemku účastníkov, táto hodnota nepripadla ani do výlučného majetku niektorého z
účastníkov.  Preto možno konštatovať, že pokiaľ boli vynaložené tieto prostriedky, boli aj spotrebované,
keďže táto investícia nenašla svoj odraz v zhodnotení  niektorej veci patriacej do BSM, či majetku
niektorého z účastníkov.  Možno uviesť aj to, že v podstate došlo zrejme k investíciám do majetku



inej osoby, výsledkom čoho bola možnosť zrejme používať vodu z tohto vrtu.  Táto skutočnosť však
nezakladá  možnosť vyporiadania danej hodnoty.

Pokiaľ ide o námietky odporcu ohľadom trov konania, ide o subjektívny názor výpočtu pre potreby trov
konania. Pri vyporiadaní BSM nie je možné vychádzať z takého postupu, ako to uviedol vo svojom
odvolaní odporca. Podľa praxe a judikačnej činnosti súdov je zrejmé, že  ustanovenie § 142 O.s.p. sa
vzťahuje  aj na prípady, kedy splnenia povinnosti sa môže  domáhať navrhovateľ aj odporca (iudicium
duplex). Sú to prípady rozdelenia užívania spoločnej nehnuteľnosti, zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a vyporiadanie BSM, napr. R 42/1972, strana 147. Aj keď použitie ustanovenia § 142
nemožno vylúčiť, súdy v zásade vychádzajú zo skutočnosti, že v zmysle § 150 prvej vety O. z. pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Treba zdôrazniť, že v danom
prípade ktorýkoľvek z manželov môže podať návrh na vyporiadanie BSM, pričom súd pri vyporiadaní nie
je návrhmi účastníkov viazaný. V zmysle ustanovenia § 150 O. z. súd sa snaží spravodlivo  pri zohľadnení
všetkých rozhodujúcich skutočností  tento majetok vyporiadať.  Pritom prihliada na účelné využitie
vecí, ich potrebnosť pre účastníkov, spravodlivosť pri delení.  Odvolací súd sa neúplne nestotožňuje s
názorom, že pokiaľ je vyhovené návrhu na  zrušenie BSM, navrhovateľ má vo veci plný úspech, pretože
takýto  prekonaný záver je nelogický už aj vzhľadom na to, že súd vo svojom konaní sa riadi, ako bolo
uvedené, ustanovením § 150  a inými rozhodujúcimi skutočnosťami vyššie  uvedenými, to znamená v
zásade sa nestane, že by súd vyhovel návrhu tak, ako je na začiatku podaný na súd.  Existuje určitý
priestor pre vzájomnú dohodu za účasti súdu.  Keďže ide o spoločný majetok, nie je spravodlivé a logické,
aby len preto, že jeden z účastníkov podal návrh, druhý by musel  platiť  trovy konania,  pretože konanie
sa týka  spoločných vecí obidvoch  účastníkov a rozhodnutie je rovnako zásadné pre obe strany.  V
takomto prípade súd je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie netrpí vadou, pokiaľ ide o rozhodnutie
o trovách konania medzi účastníkmi, keď aplikoval ustanovenie § 142 ods.2 O.s.p., keď úspech, či
neúspech v konečnom dôsledku je ťažko merateľný, a to predovšetkým aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že súd  nie je viazaný návrhmi účastníkov.  Úspech, či neúspech  by bolo možné akceptovať v prípade,
že by súd  bol viazaný len návrhom účastníka a nemohol by rozhodnúť inak.

Je preto spravodlivé, aby o trovách bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovaným ustanovením, keď
každý z účastníkov platí trovy konania sám.

Pokiaľ ide o rozhodnutie, okresný súd navrhovateľke prikázal veci z BSM do jej výlučného vlastníctva
veci v hodnote 22.301,18 eur.  Odporcovi prikázal veci v hodnote 3.576,35  eur. Okrem toho v prospech
odporcu zohľadnil  to, čo  dostal zo spoločného  do výlučného, a to hodnotu za odpredaný traktor a auto
vo výške 1.427,32 eur.

Odporca tak dostal veci  v hodnote 5.003,67 eur. Aktíva tak predstavujú 27.304,85 eur (22.301,18 +
5.003,67 = 27.304,85 eur). Aktíva predstavujú veci (hnuteľné, nehnuteľné) + spoločné pohľadávky +
vklady, a to čo bolo vynaložené zo spoločného na výlučný majetok.

Pasíva predstavujú dlhy, teda to, čo bolo požičané inému, to čo bolo z výlučného majetku  niektorého
z manželov použité na spoločný majetok.

Pasíva v danom prípade predstavujú hodnotu 5.186,66 eur a sú tvorené sumou 1.521,63 eur, ktorú treba
zaplatiť ako dlh Z. Z., sumou 2.493,42 eur, ktorá predstavuje sumu, ktorú odporca zaplatil z výlučného
majetku na spoločný,  a to platby odporcu po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva v zmysle
dohody o úhrade pohľadávky zaplatil sumu 770 eur, 793,94 eur a 929,48 eur.

Do pasív patrí ešte suma 1.171,61 eur, ktorá predstavuje sumu, ktorú zaplatila po rozvode manželstva
navrhovateľka na úver (teda to, čo z výlučného zaplatil na spoločné).

Aktíva mínus pasíva predstavujú tzv. čistý hodnotu BSM.



Aktíva sú vo výške 27.304,85 eur - pasíva 5.186,66 eur = 22.118,19 eur, čo predstavujú čistú hodnotu
BSM. Z toho ideálny podiel predstavuje 11.058,10 eur.

Pokiaľ ide o rozdelenie vecí a výpočet, navrhovateľka dostala veci v hodnote 22.301,18 eur.  Z BSM
má však dostať ideálny podiel  + to, čo bolo vynaložené zo svojho  na spoločné + to, čo bude treba
zaplatiť na spoločné dlhy.  Výsledok tak bude predstavovať  rozdiel, z ktorého vyplynie, koľko je potrebné
vyplatiť pre druhého manžela.   Navrhovateľka musí dostať ideálny podiel vo výške 11.059,10 eur + sumu
1.521,63 eur, čo je suma, ktorú musí zaplatiť ako dlh účastníkov konania v Z. Z. a sumu 1.171,61 eur,
ktorá predstavuje sumu, ktorú vyplatila na spoločný dlh Z. Z. po rozvode manželstva,  teda vynaložila
zo svojho majetku na spoločný.  Spolu musí dostať 13.752,34 eur.

Rozdiel hodnoty, ktorú dostala a ktorú má dostať predstavuje 8.548,84 (22.301,18 eur - 13.752,34 eur),
čo v skutočnosti predstavuje sumu, ktorú musí navrhovateľka vyplatiť odporcov na vyrovnanie podielu.

Pre kontrolu správnosti výpočtu treba zvoliť opačný postup aj pri výpočte  pri odporcovi, to znamená,
že odporca dostal 5.003,67 eur, teda hnuteľné veci  v sume 3.576,35  a sumu za odpredaj traktora a
auta vo výške 1.427,32 eur.

Má dostať ideálny podiel vo výške 11.059,10 eur + 2.493,42 eur, čo predstavuje sumu, ktorú zaplatil z
výlučného majetku na spoločný dlh účastníkov, spolu 11.059,10 + 2.493,42 je suma 13.552,52 eur, ktorú
musí odporca dostať. Keďže dostal len veci v hodnote 5.003,67 eur, rozdiel predstavuje sumu 8.548,84
eur. Toto je suma, ktorú by mala  navrhovateľka odporcovi vyplatiť. Vzhľadom na to, že  proti tomuto
výroku sa odporca neodvolal, teda nechcel viac, ako bolo rozhodnuté, súd tento výrok nemohol  zmeniť
v neprospech odvolateľky, teda navrhovateľky a musel aj tento výrok potvrdiť.

Pokiaľ ide splatnosť tejto sumy, odvolací súd má za to, že je správny, a to aj s prihliadnutím na to, že od
rozhodnutia okresného súdu uplynula už dlhšia doba a nie je dôvod určiť prípadne dlhšiu lehotu alebo
plnenie v splátkach, pretože navrhovateľka s takýmto vyporiadaním súhlasila a nemožno spravodlivo od
odporcu požadovať, aby mu tieto prostriedky neboli vyplatené.

Keďže navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov,  okresný súd správne  pri
rozhodovaní o platení súdnych poplatkov vychádzal z § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.  Pokiaľ
uložil odporcovi nahradiť trovy konania štátu,  uložil túto povinnosť v rozsahu 1-vice.  Tento pomer
vychádza zo spravodlivého delenia majetku v súlade s § 150 Obč. zákonníka, keď podiely obidvoch
manželov sú rovnaké, čo je uvedené aj vyššie pri výpočte, keď každému z manželov sa  z masy BSM
dostala 1-vica.

Túto zásadu treba dodržať pri výpočte všetkých poplatkov, to znamená, že  aj v zmysle položky 6a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ak výška poplatku z návrhu na začatie konania  je 66 eur, povinnosťou
odporcu s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je zaplatiť len 33 eur
a nie celý poplatok.  Podľa § 2 ods.2 totiž platí, že ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.  Odporca je tak povinný zaplatiť pomernú časť poplatku v rozsahu 1-vice.

Vzhľadom na to, že ide o poplatky v prospech štátu, odvolací súd musel zmeniť rozhodnutie okresného
súdu aj pokiaľ ide o poplatok za vyporiadanie BSM v zmysle položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov.
Okresný súd v danom prípade nepostupoval správne.  Podľa § 7 ods.7 Zákona o súdnych poplatkoch
v konaní o vyporiadaní BSM je základom poplatku ceny všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných
hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. To znamená, že  poplatok sa nevyrubuje iba z toho, čo je
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 O. z., ale aj z iných hodnôt, ktoré
sa v súvislosti s týmto konaním vyporiadavajú. Keďže zákon o súdnych poplatkoch hovorí len o veciach
a hodnotách, poplatkovým základom sú iba aktíva.  Pasíva sa do základu  ani nezahŕňajú, ani sa o ne



poplatkový základ neznižuje. Taktiež sa zo základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo
svojho na spoločný majetok.

Základom poplatku sú tak aktíva, a to suma 22.301,18 + 5.003,67 = 27.304,85. Z tejto sumy sa preto
poplatok vypočíta vo výške 3 %, čo po zaokrúhlení v zmysle zákona predstavuje sumu 819 eur. Z toho
1-vica predstavuje 409,50 eur, ktorú je povinný zaplatiť odporca.

Okresný súd teda nesprávne vypočítal poplatky, keď od aktív odpočítal pasíva.

Záverom odvolací  súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd  nesprávne postupoval, keď súd
odpočítaval zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 764,38 eur.  S týmto postupom odvolací
súd nesúhlasí.  Pre tento postup nie je žiaden dôvod.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.l a § 142 ods.2 O.s.p., keď v odvolacom
konaní nebol ani jeden z účastníkov v prevažnej miere úspešný, vzájomný úspech bol pomerne
vyvážený, preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.