Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sp/50/2013 z 14. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 14. novembra 2013, sp. zn. 1Sp/50/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013201404.1
Krajský súd Košice | 1Sp/50/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013201404.1 | 2013-11-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e89a8b4a-c924-46d1-9873-bb461e76b7c1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013201404.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sp/50/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201404
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201404.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, Sama Chalupku 18, 071 01 Trebišov, za účasti L. J., XXX XX M. F. XXX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 1278/2013 - Zm - El zo dňa 23.05.2013 takto,

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozhodnutie odporcu  zo dňa  23.05.2013, č. k. V 1278/2013 - Zm - El.

Navrhovateľovi  právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je  p o v i n n ý   zaplatiť na účet tunajšieho súdu č.ú.  7000146773/8180, vedený v peňažnom
ústave Štátna pokladnica Bratislava, súdny poplatok 35,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1278/2013 - Zm - El zo dňa 23.05.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom
znení zamietol návrh na vklad záložného práva podanom dňa 26.4.2013, ktorého prílohou je Zmluva o
zriadení záložného práva č. 101/2013-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Ľubomírom Balogom - konateľom spoločnosti
a L. J., M.. XX.X.XXXX, Q. XXX XX M. F. XXX, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení:
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení
predsedom združenia Petrom Mamojkom.

Predmetom Záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie M., okres Michalovce a to  rodinný dom, súpisné číslo 415, nachádzajúci sa na parcele č..,
zastavané plochy a nádvoria a záhrady na parcelách č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktorých je záložca
výlučným vlastníkom  vo veľkosti podielu 1/1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca ďalej uviedol,
že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody ( alebo predtlačenej, keď  dlžník
- záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody ) t.j.  v danom prípade bola obmedzená  možnosť
voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý
by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec už v takej dohode o splnomocnení bol
vopred vpísaný. Takúto dohodu o splnomocnení  nie je možné považovať za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá  a pripravená. Vzhľadom na  tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník
konania nebol schopný  ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa -



navrhovateľa. Z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec  mal na základe
dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec
má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.  Odporca  z tohto
dôvodu považuje danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa
ustanovenia  § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.  Je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa  voči záložcovi - na vrátenie istiny spolu s príslušenstvom,
pričom  v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a
jeho príslušenstva  a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka  nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka
konania v podstate vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo  zmluvy o úvere.
Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom
dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy.  odporca ďalej citoval ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka, ako aj § 31 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“),
ako aj rozhodnutia Krajských súdov v Nitre a Žiline č. 19Sp/7/2012-25 a 29Sp/11/2012-32.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal dňa 24.07.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom
žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedol, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť určitosť
a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. V tomto
smere poukázal na ustanovenie § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ktoré aj citoval. Nesúhlasil
s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka
konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Poukázal na skutočnosť,
že pre odporcu v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci,
pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného, vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia
vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami
záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, a ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor
v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Vyslovil názor,
že predmetné plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Mal za to, že Dohoda
o splnomocnení, ako právny úkon, bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to
ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľ
považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s
dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporca
neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho
výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného
poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonal správne, pretože z hľadiska
určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška
plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno
vyvodiť, že by odporca situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový
stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku
z omeškania, nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť a
zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu.  Podľa názoru navrhovateľa odporca prekročil rámec svojich
kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy



o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho
konania. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správa
katastra  vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k
nehnuteľnosti, pretože :

1) došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom,

2) udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

3) neexistuje rozpor medzi záujmami  záložcu a splnomocniteľa  zduženia  ProHelp.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 15. novembra  2013 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie
riadne a včas predvolaný. Listom zo dňa 11.11.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil odporca ani pán L. J., z tohto dôvodu preto súd pojednával v ich
neprítomnosti.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom L. J. Zmluvu o
úvere č. 900301754 zo dňa 14.12.2011. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 15.12.2011
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na
uzavretie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení
je podpísaná dlžníkom L. J. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho
združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 03.04.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 101/2013-ŠTE medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 900301754 zo dňa 14.12.2011.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať



s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je okresný úrad povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného
typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou okresného úradu rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k
vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom L. J. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je
splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej
zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami Zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o
právach k nehnuteľnostiam, k Záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom
splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre
zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby
Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia,
že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia Záložnej
zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody
o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude
zriadená Záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka
je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie
uzatvárať za dlžníka Záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad
záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba



splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne
uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v
Zmluve o úvere č. 900301754 zo dňa 14.12.2011 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a
to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy
o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s
dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur
určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.