Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/31/2017 z 26. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. marca 2018, sp. zn. 4Co/31/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8808208267.4 Krajský súd Prešov | 4Co/31/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8808208267.4 | 2018-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3629cd60-3f6b-47df-85ac-12f0eb62be08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8808208267.4 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808208267
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8808208267.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcov: 1/ K. Č., E.. XX.X.XXXX,
I. D. X, XXX XX G., 2/ S. Č., E.. X.X.XXXX, zastúpený B. S. S.U. A. E..F.., T. XX, XXX XX A., obaja právne
zastúpení JUDr. Michalom Jakubekom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 873, 093 01 Vranov nad
Topľou, 3/ A. D., E.. XX.X.XXXX, I. O. Z. XXXX, XXX XX A. I., Č.C. X., proti žalovanému: Ľ. T., I. F. XX/
XX, XXX XX K. E. J., o finančné plnenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 5C/172/2008-326 zo dňa 29.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovaného zložiť finančné plnenie vo výške 18.886,68
eura s prísl., do úschovy Okresného súdu Vranov nad Topľou, o určení, že finančné plnenie patrí do
dedičstva po neb. K.O.J. Č., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a vo výroku o trovách konania.

Žalobcom 1/ - 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutý rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zložiť finančné plnenie vo
výške 18.886,68 eura so 7 % ročným úrokom z omeškania od 18.1.2008 do zaplatenia, zodpovedajúcej
škode, ktorú spôsobil predajom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva uzavretej s nebohým K. Č. dňa XX.X.XXXX, do úschovy Okresného súdu Vranov nad Topľou, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že finančné plnenie patrí do dedičstva po nebohom
K. Č., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcom 1/
- 3/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko strán sporu,
obsah pripojených listinných dôkazoch a uviedol, že pôvodný žalobca K. Č. sa žalobou domáhal
vydania rozdielu medzi pôžičkou, ktorú mu poskytol žalovaný, a vrátenie ktorej bolo zabezpečené
zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ktoré boli uzavreté dňa XX.X.XXXX a kúpnou cenou
nehnuteľností, ktoré boli predmetom zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý žalovaný realizoval
odpredajom nehnuteľností manželom L. v roku XXXX. Pôžička predstavovala sumu 110.000 Sk s
dohodnutým 5 % úrokom z omeškania za celé obdobie do 11.4.2002, t.j. dlh spolu vo výške 115.000
Sk. Hodnota nehnuteľností tvoriacich predmet zabezpečovacieho prevodu práva bola stanovená
znaleckým posudkom č. X/XXXX, vypracovaným znalcom Ing. A. B. zo dňa 8.2.2002 v sume 684.480
Sk. Rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností poskytnutých na zabezpečovací prevod práva a dlhom
predstavoval sumu 569.480 Sk. Žalobca v dohodnutej lehote pôžičku nevrátil, preto žalovaný
bol oprávnený nehnuteľnosti tvoriace predmet zabezpečovacieho práva odpredať. Nevyplatil však
pôvodnému žalobcovi rozdiel medzi dlhom a získanou kúpnou cenou, čím ho poškodil a obohatil sa
tak na jeho účet. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca K. Č. zomrel XX.X.XXXX, a preto



konal s právnymi nástupcami po nebohom poručiteľovi, a to K. Č., S. Č. a A. D.. V dedičskom konaní
vedenom po nebohom poručiteľovi pod sp. zn. 5D/78/2011 nebolo v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie posudzované prípadné vydedenie A. D., a preto súd prvej inštancie vychádzal z nerozlučného
procesného spoločenstva na strane žalobcov ako právnych nástupcov nebohého K. Č.. Vo vzťahu
k rozhodnutiu vo veci samej súd uviedol, že vo vzťahu k odôvodneniu výšky plnenia žalovaného v
celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia č. k. 5C/172/2008-241 zo dňa 30.8.2012, ktorým
súd zaviazal žalovaného zložiť finančné plnenie vo výške 18.866,68 eura so 7 % ročným úrokom z
omeškania od 18.1.2008 do zaplatenia, zodpovedajúcej škode, ktorú spôsobil predajom nehnuteľností,
ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej s nebohým K. Č. dňa
XX.X.XXXX do úschovy Okresného súdu Vranov nad Topľou. Zároveň určil, že finančné plnenie patrí do
dedičstva po nebohom K.K. Č.K. nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX. V prevyšujúcej časti bola
žalobca zamietnutá a žalovaný bol zaviazaný na náhradu trov konania. Dôvodom zrušenia vyhovujúceho
výroku a súvisiaceho výroku o trovách konania bolo nekonanie so všetkými právnymi nástupcami po
nebohom poručiteľovi. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že vychádzal zo znaleckých posudkov
č. X/XXXX, č. XX/XXXX a listinných dôkazov, a to zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (č.l. 50-53),
kópie zmluvy o pôžičke (č.l. 83), výdavkového dokladu (č.l. 84), zmluvy o pôžičke (č.l. 85), výdavkového
dokladu (č.l. 86-87), zmluvy o pôžičke (č.l. 93) a z obsahu pripojených spisov sp. zn. 5D/78/2011, sp. zn.
4C/81/2013, sp. zn. 5C/232/2006, sp. zn. 5C/90/2007, sp. zn. 5C/154/2003. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalobcom
1/ - 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že napadnuté
rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že pôvodný žalobca, nebohý
K. Č. sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, následne upravil petit o určenie neplatnosti
zmluvy, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/154/2003, ktorá
žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ďalej v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 5C/90/2007 bolo vyslovené, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu s tým, že ustálenie
výšky bude predmetom samostatného konania. Škoda mala byť spôsobená predajom nehnuteľností,
ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej dňa XX.X.XXXX. Podľa
názoru žalovaného, sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal s dôkazmi žalovaného, ale o škode
rozhodol len matematickým výpočtom. Poukázal na to, že dedičské konanie bolo zastavené a následne
došlo k zmene žaloby v priebehu konania. Ďalej namietal, že po zrušení rozhodnutia vo veci samej
súd už nevykonal dokazovanie procesným spôsobom a v odôvodnení rozhodnutia iba poukázal na
odôvodnenie predchádzajúceho rozhodnutia. Zotrval na rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní proti
predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci samej, t.j. zo dňa 30.8.2012. Namietal, že súd prvej inštancie
nerozhodol o námietkach žalovaného, ktoré vzniesol do zápisnice na pojednávaní dňa 15.11.2006.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a o veci rozhodnúť zákonným spôsobom. Samostatným podaním
zo dňa 23.3.2017 vzniesol námietku premlčania.

3. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/, ani žalobkyňa 3/ sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne
nevyjadrili.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného
od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ktorých následky sa majú uznávať i vtedy,
ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý



bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 15.3.2018 a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Podľa § 553 c) ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas
splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť
spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.

Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa
osobitného predpisu, veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou
tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných
podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú
tým spôsobí.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, najmä
výsledkov vykonaného dokazovania v rámci celého konania vyplýva, že nebohý K. Č. uzavrel so
žalovaným zmluvu o pôžičke dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku vo
výške 110.000 Sk, ktorú mal vrátiť s 5 % úrokom z omeškania do 11.4.2002. Nebohý žalobca uzavrel
so žalovaným zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa ust. § 553 Občianskeho zákonníka,
predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, a
to zabezpečovacím prevodom práva nehnuteľností parc. XXX, rodinný dom súp. č. XXXX, zastavanej
plochy o výmere 480 m2, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 81 m2, vedené na liste vlastníctva
(ďalej len LV) č. XXXX, k. ú. K. E. J., obec K. E. J., zapísané v katastri nehnuteľností Vranov nad
Topľou, ktorá nehnuteľnosť bola označená v znaleckom posudku č. X/XXXX, vypracovaným U.. A.
B. a vedená vo vlastníctve nebohého K. Č. pod B2, v podiele 1/6 celku, pod B4 v podiele 4/6 celku
a pod B5 1/6 celku, t.j. v jeho výlučnom vlastníctve. Ďalej nebohý K. Č. bol výlučným vlastníkom aj
plotov pred domom, za domom, studne nachádzajúcej sa na parc. č. XXX, vonkajších úprav (prípojky,
vody, kanalizácie, plotových vrátok, domácej vodárne, okapového chodníka, plotových vrátok), ako aj
trvalých porastov (ovocných stromov a kríkov). Hodnota týchto nehnuteľností podľa znaleckého posudku
vypracovaného znalcom U.. A. B. č. X/XXXX zo dňa 8.2.2002 bola stanovená vo výške 684.480 Sk. Z
titulu zmluvy o pôžičke bol nebohý K. Č. povinný vrátiť celkom sumu 115.500 Sk, ktorá pohľadávka bola
aj predmetom zabezpečenia. Vklad predmetnej zmluvy bol povolený Katastrálnym úradom v Prešove,
Správa katastra Vranov nad Topľou dňa 12.2.2002 pod K. XXX/XXXX (č.l. 80 spisu). Na základe výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva bola nehnuteľnosť, rodinný dom s príslušenstvom, predaný A. L. za
150.000 Sk, pričom vklad kúpnej zmluvy bol povolený 3.11.2006. Rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 5C/90/2007-53 zo dňa 30.9.2008 s právoplatnosťou od 13.11.2008 bolo určené, že
žalovaný predajom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
uzavretej so žalobcom dňa XX.X.XXXX za kúpnu cenu 150.000 Sk A. L. spôsobil žalobcovi škodu.
Ustálenie výšky škody bolo vylúčené na samostatné konanie.

7. Žalovaný v rámci podaného odvolania namietal nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k uplatnenej
výške právnymi nástupcami po nebohom K. Č., ako aj namietal náležité neodôvodnenie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne
nezaoberal náležitosťami odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP z dôvodu, že
v bode 14. poukázal na rozhodnutie vo veci samej, č. k. 5C/172/2008-241 zo dňa 30.8.2012, najmä jeho
odôvodnenie, ktoré rozhodnutie bolo ale zrušené uznesením odvolacieho súdu č. k. 4Co/56/2013-276
zo dňa 5.2.2014 vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tejto časti uplatnená námietka žalovaným,
že súd odôvodnenie tohto napadnutého rozsudku založil na odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia
vo veci samej bola dôvodná.



Ak odvolací súd zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie, súd prvej inštancie
nesmie odôvodnenie nového rozsudku koncipovať tak, že iba doplní pôvodné odôvodnenie zrušeného
rozsudku. Zrušený rozsudok právne neexistuje v čase opätovného rozhodnutia vo veci (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS754/2016 z 26.4.2017).

Vzhľadom na citované ust. § 390 CSP a povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci, odvolací súd
síce považoval uplatnenú námietku za dôvodnú, ale jej dôvodnosť nemohla byť dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia pre porušenie procesných práv strán sporu z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS379/2017 zo dňa
25.10.2017).

8. Vo vzťahu k namietaným skutkovým zisteniam žalovaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že túto
námietku nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie po zrušení prechádzajúceho rozhodnutia vo
veci samej sa zaoberal len okruhom právnych nástupcov po nebohom žalobcovi K.T. Č., ktorý okruh
zistením právnych nástupcov doplnil s tým, že s právnymi nástupcami po nebohom žalobcovi aj konal.
Vzhľadom na zmenu právnej skutočnosti, ktorá nastala v súvislosti s úmrtím pôvodného žalobcu došlo
následne aj k zmene navrhovaného petitu, a to uznesením č. k. 5C/172/2008-240 zo dňa 30.8.2012,
ktorým bola pripustená zmena žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný zložiť finančné plnenie vo
výške 18.886,68 eura so 7 % ročným úrokom z omeškania od 4.11.2006 do zaplatenia, zodpovedajúcej
škode, ktorú spôsobil predajom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, uzavretej s nebohým K.T. Č.A. dňa XX.X.XXXX do úschovy Okresného súdu Vranov nad Topľou
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že finančné plnenie patrí do dedičstva po nebohom
K.T. Č., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX.Uplatnená námietka žalovaného, že pôvodne bolo
predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia a následne došlo k zmene petitu žaloby, nebola
dôvodná. Zmena žaloby bola nevyhnutná vzhľadom na stratu spôsobilosti byť stranou sporu na strane
nebohého K. Č. a následne konanie s právnymi nástupcami po nebohom žalobcovi z titulu univerzálnej
sukcesie v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka, výška priznaného finančného plnenia je rozdielom
medzi trhovou cenou nehnuteľnosti uvedenou v znaleckom posudku vypracovanom U.. B. (č.l. 54 spisu)
v hodnote 22.720,57 eura po odpočítaní sumy 115.500 Sk z titulu pôžičky uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcov a žalovaným dňa XX.X.XXXX vo výške 110.000 Sk s 5 % dohodnutým úrokom,
t.j. vo výške 115.500 Sk. Rozdiel predstavuje 18.903,27 eura. Žalobcovia v navrhovanom petite si
uplatnili pohľadávku vo výške 18.886,68 eura, ktorou výškou bol súd viazaný. Vo vzťahu k preukázaným
listinným dôkazom týkajúcim sa ďalších zmlúv o pôžičke, napr. zmluvy zo dňa X.X.XXXX znejúcej na
sumu 200.000 Sk (č.l. 88 spisu), dokladu o vyplatení sumy 200.000 Sk (č.l. 85 spisu), dokladu o vyplatení
sumy 20.000 Sk, odvolací súd poukazuje na záver znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného
znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, A. E., A.. I. XX, XXX XX J., z ktorého
vyplýva, že pisateľom sporných podpisov na S1, S5 je jednoznačne nebohý žalobca K. Č.. Vo vzťahu k
predloženým dokladom označeným ako S6 znalec stanovil pravdepodobnosť, že pisateľom sporného
podpisu je nebohý žalobca K. Č. a vo vzťahu k predloženým podaniam označeným ako S2, S3, S4
znalec uviedol, že nie je možné vylúčiť ani potvrdiť, že uvedené podpisy sú podpisom nebohého žalobcu.
Vo vzťahu k jednotlivým podaniam, ktorých pravosť podpisu bola predmetom posúdenia znalcom,
odvolací súd uvádza, že sa posudzoval podpis na zmluve o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, uvedený
doklad označený ako S1, ďalej na doklade o vyplatení sumy 20.000 Sk, označený ako S5, ďalej podpis
zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX na sumu 200.000 Sk, doklad označený ako S2, doklad o prevzatí
sumy 110.000 Sk, doklad označený ako S3 a doklad o prevzatí sumy o 200.000 Sk, označený ako
S4. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu v konaní (č.l. 243 spisu) vyplýva, že žalovaný mal sumu
110.000 Sk nebohému žalobcovi vyplatiť po čiastkach, ktorej sa napríklad týka aj doklad sumy 20.000
Sk, označený ako S5 v znaleckom posudku. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd považoval za
nepochybné, že medzi nebohým žalobcom K.F. Č.F. a žalovaným vznikol právny vzťah na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo
výške 110.000 Sk žalovaným žalobcovi s dohodnutým 5 % úrokom, ktorý bol žalobca povinný vrátiť
žalobcovi v lehote do 11.4.2002, t.j. celkom mal vrátiť 115.500 Sk. Z uvedeného vyplýva, že ostatné
listinné dôkazy, na základe ktorých sa žalovaný snažil preukázať, že poskytol nebohému žalobcovi K.F.
Č.Q.Á.i pôžičku vo vyššom rozsahu ako sumu 115.500 Sk z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX,
v konaní preukázané neboli a ich pravosť bola spochybnená. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval
namietané nevyhodnotenie dôkazov predložených žalovaným, ani nesprávne skutkové závery súdu
prvej inštancie za dôvodné, lebo dôkazná povinnosť na preukázanie tvrdených skutočností žalovaným
v konaní nebola splnená a jeho tvrdenia preukázané.



9. Vo vzťahu k ďalším uplatneným odvolacím dôvodom žalovaným v časti, v ktorej poukazuje na dôvody
uvádzané v odvolaní proti rozsudku zo dňa 30.8.2012, odvolací súd uvádza, že na tieto dôvody nebolo
možné prihliadať, lebo v odvolacom konaní je súd viazaný rozsahom a uplatnenými odvolacími dôvodmi
(§ 380 ods. 1 CSP). Rozsudok zo dňa 30.8.2012 nebol predmetom odvolacieho konania.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho vznesených
námietkach, ktoré uplatnil na pojednávaní dňa 15.11.2016, k tomu odvolací súd poukazuje na to, že
z výpovede žalovaného zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.11.2016 (č.l. 323 spisu) vyplýva, že
žalovaný nesúhlasil so žalobou, podľa jeho názoru nie je dlžný. S nebohým K.F. Č.F. sa dohodli, že
jeho nehnuteľnosť odpredá, a že on s tým nechce mať nič spoločné. V rámci záverečného prednesu
žalovaný vzniesol námietku premlčania vzhľadom na zmenu petitu žaloby z dôvodu straty procesnej
spôsobilosti pôvodného žalobcu. Vo vzťahu k námietke premlčania odvolací súd uvádza, že žaloba
žalobcu bola podaná 7.6.2007, ktorou sa pôvodný žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
z titulu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva žalovaným, na základe ktorého predal nehnuteľnosť
s príslušenstvom za 150.000 Sk manželom L., ktorý vklad bol povolený 3.11.2016. Pri uplatnenom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia platí dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku
vyplývajúca z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 553c ods. 4 Občianskeho
zákonníka, je uplatnený nárok nárokom na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti veriteľa pri
realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva predať nehnuteľnosť s odbornou starostlivosťou, a
preto podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k námietke premlčania by bolo potrebné aplikovať ust.
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva premlčacia lehota dvojročná, pri uplatnenom
práve na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná 7.6.2007 a k realizácii výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva došlo 3.11.2006, vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.
Aj z obsahu rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/90/2007-53 zo dňa 30.9.2008
s právoplatnosťou 13.11.2008 vyplýva, že žaloba o vydanie finančného rozdielu napadla 7.6.2007 v
čase, keď žalobca vedel, že žalovaný odpredal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zabezpečovacieho
prevodu práva inej osobe, a že zo strany žalovaného došlo o obohateniu sa na úrok žalobcu. Kúpna
cena, za ktorú žalovaný predal nehnuteľnosť právneho predchodcu žalobcu vyplýva z kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným a manželmi L. dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad v katastri nehnuteľností bol
povolený dňa 3.11.2006 pod č. K. XXXX/XXXX.

10. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným, podaním zo dňa 23.3.2017, odvolací
súd uvádza, že rozsah a dôvody odvolania je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Napadnutý rozsudok žalovaný prevzal 29.11.2016, preto podanie
žalovaného zo dňa 23.3.2017 (č.l. 349 spisu) bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o určení povinnosti žalovaného
zložiť finančné plnenie vo výške 18.886,68 eura so 7 % ročným úrokom z omeškania od 18.1.2008
do zaplatenia, zodpovedajúcej škode, ktorú spôsobil predajom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej s nebohým K.F. Č.F. dňa XX.X.XXXX do úschovy
Okresného súdu Vranov nad Topľou, ako aj vo výroku o tom, že finančné plnenie patrí do dedičstva po
nebohom K.F. Č.F.K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a súvisiacom výroku o trovách konania
ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. Priznané príslušenstvo, t.j. 7 % úroku z omeškania
je v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Priznaný úrok z omeškania je stanovený dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcov v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP),
ktorým nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ho neuplatnili, ani z obsahu spisu
trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.