Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Sa/71/2019 z 2. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. októbra 2019, sp. zn. 7Sa/71/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019201287.1 Krajský súd Bratislava | 7Sa/71/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1019201287.1 | 2019-10-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 177 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7dc3048-d15d-490f-bd86-3da046e24617 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019201287.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/71/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201287
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201287.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:
R. A., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, t.č.
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej
pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Regrútska 4,
812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-196-010/2019-
AV zo dňa 08.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 24.09.2019 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 13.09.2019 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-196-010/2019-AV
vydanému dňa 08.08.2019, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom
vyhostení vydaného dňa 08.08.2019 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod
číslom PPZ-HCP-BA6-196-008/2019-AV podľa § 88 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, dňom
vydania rozhodnutia, t.j. 08.08.2019 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená
dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.12.2019. Žalovaný spolu s predložením
správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý
sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP-
BA6-196-008/2019-AV, vydaného dňa 08.08.2019.



3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 07.08.2019 boli hliadky
diaľničného oddelenia KDI KR PZ v Bratislave a Mýtnej polície vyslané na preverenie udalosti, pričom
malo ísť o skupinu viacerých osôb, pravdepodobne utečencov, ktorí mali ísť po diaľnici D2 od Jaroviec
do Bratislavy. Následným preverovaním hliadky spozorovali na diaľnici skupinu 11 osôb mužského
pohlavia, ako kráčajú za zvodidlami jednotlivo za sebou. Žalobca bol hliadkami vyzvaný, aby v zmysle
§ 18 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore preukázal totožnosť. Žalobca sa nevedel preukázať
žiadnym dokladom totožnosti a nevedel žiadnym spôsobom preukázať oprávnenosť pobytu na území
Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Bolo zistené, že žalobca je štátnym príslušníkom
z Afganskej islamskej republiky, a chcel sa dostať smerom do Rakúskej republiky. Na podklade
uvedených skutočností vzniklo podozrenie, že sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky, resp.
schengenského priestoru neoprávnene, čím naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa § 2 ods. 1
písm. h) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalobca
v čase o 13:10 hod. predvedený podľa § 79 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na Oddelenie
cudzineckej polície v Bratislave, za účelom konania o administratívnom vyhostení. Dňa 08.08.2019 začal
žalovaný konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov, vedenom pod číslom PPZ-HCP-BA6-196-008/2019-AV. V predmetnom rozhodnutí
bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských
štátov na dobu 2 roky. Žalobcovi nebola určená lehota na vycestovanie. Zároveň bol zaistený podľa § 88
ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, najviac do 08.12.2019. Dňa 19.08.2019 požiadal v Útvare
policajného zaistenia Medveďov o azyl. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84
ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny
príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky
na vycestovanie. V danom prípade prebieha vyhosťovacie konanie, aby bolo vyhostenie realizované,
štát umožňuje, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, ktorá má byť vyhostená. Dňa 07.08.2019 bola
so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu v zmysle § 22 os. 1 správneho poriadku vedená
pod číslom PPZ-HCP-BA6-196-007/2019-AV, v ktorej žalobca uviedol, že disponuje sumou 120 eur a
nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84
ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o
administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Poukázal na to, že podľa § 89 ods. 1 písm.
a) a b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia,
môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo
zložiť peňažnú záruku. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca by tieto
podmienky nevedel splniť a preto žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho
zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej
závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte
cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa
§ 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil
v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do dňa 08.12.2019, počas ktorej vykoná všetky
úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v závere rozhodnutia
konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o
ľudských právach a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci,
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.



5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne
právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná. Žalobca mal za to, že zásah do
jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že počas doby zaistenia žalobcu, najviac
do 08.12.2019, bude vykonávať všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia
Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť,
nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti,
preto je nutné mu vybaviť cestovný doklad k reálnemu vyhosteniu. Žalobca nepreukázal, že by
mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné
zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. Dĺžku doby zaistenia žalobcu stanovil na čas
nevyhnutne potrebný, najviac do 08.12.2019.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2019,
oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.



14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa
osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty
ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal
rozhodnutie žalovaného dňa 08.08.2019, a Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal
o poskytnutie právnej pomoci dňa 13.08.2019, rozhodnutie zo dňa 10.09.2019 o priznaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2019 a správna žaloba bola podaná na
poštovú prepravu dňa 13.09.2019, teda bola podaná včas.

16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd
pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených
v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom
podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné.

17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec
nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný
riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej
republiky neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez preukázania totožnosti. V
zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA-196-009/2019-AV zo dňa 08.08.2019 žalobca uviedol,
že nevie preukázať ubytovanie na území Slovenskej republiky. Disponuje sumou 120 eur. Uviedol,
že do Schengenu vstúpil asi pred dvomi mesiacmi. Z Afganistanu išiel cez Irán, Turecko, Grécko,
Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, až na Slovensko. Pricestoval na Slovensko, lebo žiť v Afganistane, je
nebezpečné. Povolený pobyt na území Schengenského priestoru nemá. Uviedol, že nevedel, že na
území Slovenska má neoprávnený pobyt. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je
zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky.
Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1
písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia
o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V danej veci existuje vykonateľné
rozhodnutie o administratívnom vyhostení, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru
v Bratislave, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu
2 rokov. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca.

18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, a že žalovaný
sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že
žalobca nemá finančné prostriedky (disponuje len finančnou hotovosťou vo výške 120,- Eur) a nemá
žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za
ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov.
Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného
a ani súkromného života. Žalobca na území Slovenskej požiadal o azyl dňa 19.08.2019.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby
zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.12.2019 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce
k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná
doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať
potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, a zabezpečovať pokrytie
nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy
žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej
k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny.
Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac



na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia.

20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z
pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v
súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v
priebehu správneho konania uviedol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o
pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový
stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné
a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný
viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP
žalobu zamietol.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej
správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je
od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).