Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Tos/51/2019 z 29. 5. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2019, sp. zn. 2Tos/51/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1519010060.2 Krajský súd Bratislava | 2Tos/51/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1519010060.2 | 2019-05-29 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c34e8c9-701f-4532-8737-bed0ea7a9deb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519010060.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/51/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519010060.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného Z. I., pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu samosudcu Okresného
súdu Bratislava V z 21.05.2019 sp. zn. 3T/6/2019, na neverejnom zasadnutí konanom 30. mája 2019
v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného Z. I., nar. XX.XX.XXXX v I., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudcu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/6/2019 z 21.05.2019 bolo
rozhodnuté tak, že podľa § 31 ods. 1, § 32 ods. 3 Tr. por. samosudca JUDr. René Štepánik nie je vylúčený
z úkonov konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V 3T/6/2019 obž. Z. I., nar. XX.X.XXXX v
I., bytom K. XX, I., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚZVaJS Leopoldov, trestne stíhaný pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Svoje rozhodnutie samosudca okresného súdu odôvodnil tým, že pokiaľ ide o námietku zaujatosti
vznesenú obžalovaným, konštatuje, že vo vzťahu k obžalovanému pristupuje nezaujato. Pre úplnosť
dodal, že z pripojeného trestného spisu 0T/92/2018 vyplýva, že rozhodoval v tejto veci v tzv. skrátenom
konaní, kedy obvinený síce konštatoval, že má zlomené tri rebrá, avšak nenamietal nemožnosť
vykonania výsluchu a rozhodovania v tejto veci. Z lekárskej správy, ktorú obžalovaný predložil k námietke
zaujatosti vyplýva, že bol prepustený z nemocničného ošetrenia v stabilizovanom stave, pričom mu bol
odporučený U. pri bolestiach. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že sa mal dozvedieť v ústave na
výkon trestu, že mu sudca chce uložiť neprimerane vysoký trest, túto považuje za absurdnú, pretože
rozhodovanie o treste je v prvom rade súčasťou rozhodovania o vine, takže bez prejednania veci sudca
nemôže prejudikovať ani vinu, nieto ešte trest, takže z tohto dôvodu je nelogické, aby s niekým a
nieto ešte s nejakým spoluobvineným pre sudcu neznámym, ktorý má byť údajne vo väzení rozoberal
ukladanie alebo neukladanie trestov vo vzťahu k iným obvineným.

Proti tomuto uzneseniu, ako osoba oprávnená na podanie sťažnosti podal dňa 21.05.2019 ihneď po jeho
vyhlásení, sťažnosť obžalovaný Z. I.. V písomných dôvodoch tejto sťažnosti (č.l. 148-149) v podstate
poukázal na to, že sudca je zaujatý už len z toho dôvodu, že vydal trestný rozkaz, v ktorom mu vymeral
trest odňatia slobody 2 roky, aj keď vedel, že skutok sa nestal. Už z trestného spisu vyplýva, že tam boli
procesné chyby, ktoré uvedie neskôr.
Na základe vyššie uvedeného senát Krajského súdu v Bratislave, ako druhostupňový sťažnostný súd,
preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
dospel k nasledujúcim záverom:



Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa
25.01.2019 na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3Pv 406/18/1105 obžalobu na obvineného Z.
I. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe tam
uvedenom.

Z potvrdenia na č.l. 106 vyplýva, že dňa 25.01.2019 bola uvedená trestná vec pridelená zákonnému
sudcovi JUDr. Renému Štepánikovi.

Dňa 21.05.2019 obžalovaný na hlavnom pojednávaní predniesol, že nechce, aby o ňom rozhodoval
zákonný sudca JUDr. René Štepánik a Okresný súd Bratislava V, pričom poukázal na písomné dôvody
svojho návrhu predložené súdu na tomto hlavnom pojednávaní, kde súčasne uviedol, že sa dozvedel
od známeho v ústave na výkon trestu, ktorého nechcel menovať, že zákonný sudca JUDr. Štepánik mu
chce vymerať neprimerane vysoký trest a domnieva sa, že by mohol rozhodnúť neobjektívne, zaujato
a nespravodlivo.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k
prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 31 ods. 2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a
súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci
činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo
poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2
vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý
sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený
ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa.
Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

Podľa § 31 ods. 4 Tr. por. námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa
dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na
rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa § 32 ods. 1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca
alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu
alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne
predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v
§ 31 ods. 2 alebo 3 , nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho
nahradí iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi
svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník alebo
ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3 , alebo
ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení
rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba
činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení
rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi
svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto
uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.



Podľa § 32 ods. 2 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi
svoju zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana, o vylúčení rozhodne orgán,
ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej
niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú.
O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Podľa § 32 ods. 4 Tr. por. proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa
vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého
nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti
tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti
rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3; vziať späť možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti
uzneseniu, ktoré je výsledkom úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa
odseku 2 alebo 3.

Podľa § 32 ods. 5 Tr. por. o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje a) nadriadený
súd v senáte, ak ide o rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, samosudcu, predsedu senátu alebo
senátu súdu prvého stupňa b) iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu, súdu alebo nadriadeného
súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie
senátu odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo senátu takého nadriadeného súdu, c) bezprostredne
nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora alebo d) bezprostredne nadriadený policajta,
ktorý rozhodnutie podľa odseku 2 alebo 3 vydal.
Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch,
pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná;
to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 .

Senát krajského súdu konštatuje, že bez preukázania relevantných skutočností svedčiacich o zaujatosti
samosudcu JUDr. Reného Štepánika, nie je dôvodné tohto vylučovať z vykonávania úkonov trestného
konania, keďže nezistil zákonný dôvod jeho zaujatosti. V danom konkrétnom štádiu nie je možné
preveriť pravdivosť vznesenej námietky. Odsúdený vo svojej námietke poukazoval aj na rozhodovaciu
činnosť a procesný postup samosudcu v inej jeho trestnej veci, ktorá okolnosť však nie je spôsobilá
spochybniť jeho nezaujatosť. Okolnosť, že samosudca mal preniesť voči obžalovanému výroky o uložení
mu neprimerane vysokom treste ním uvádzané neboli nijakým spôsobom preukázané.

Nadriadený krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000
Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorých je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné
predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez
zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Výnimka z článku 48 ods. 1 Ústavy je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených
v § 31 ods. 1 Tr. por. a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Účelom týchto ustanovení o vylúčení sudcu je upevniť dôveru účastníkov konania a verejnosti
v nestrannosť postupu súdov a sudcov. Preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov sudcov, u
ktorých možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti z dôvodov taxatívne vymenovaných v citovaných
ustanoveniach.
Zákon stanovuje podmienky vylúčenia z úkonov trestného konania sudcu, prísediaceho sudcu,
prokurátora, policajta, probačného a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka, súdneho



tajomníka a zapisovateľa, u ktorých možno mať v konkrétnej trestnej veci pochybnosť o ich nezaujatosti.
Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci,
alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom,
splnomocnencom a obhajcom.
Dôvodmi pre vylúčenie z konania je pomer uvedených osôb k prejednávanej veci alebo k niektorej
osobe, ktorej sa úkon trestného konania priamo dotýka alebo k jej obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencovi alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní. Pomer k prejednávanej veci môže
spočívať aj v tom, že úradná osoba uvedená v tomto ustanovení bola sama poškodená trestným činom
alebo boli poškodené jej blízke osoby a pod.
Pomer sudcu k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka zákonodarca explicitne nedefinoval, ale z platnej
judikatúry a ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ním je najmä pomer príbuzenský, švagrovský, druha a
družky, úzko priateľský a podobne. Z dikcie slova "najmä" vyplýva, že nemožno vylúčiť ani existenciu
iného pomeru spôsobilého vyvolať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu k osobám, ktorých
sa úkon priamo dotýka. Pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, alebo k ich obhajcom,
zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní je
preto vylúčená úradná osoba uvedená v tomto ustanovení, ktorá je k týmto osobám v príbuzenskom
alebo inom obdobnom pomere, ktorý by mohol odôvodniť pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby.
Za relevantný pomer v zmysle tohto ustanovenia je potrebné považovať aj súčasný alebo minulý bližší
priateľský vzťah, nepriateľský vzťah, osobný alebo pracovný konflikt, ako aj dlhodobejší bezprostredný
osobný alebo pracovný kontakt, ktorý by mohol odôvodňovať pochybnosť o nezaujatosti.
K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť len vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1
Tr. por. takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodnúť nestranne a nezávisle a
tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok.

Pomer sudcu k veci môže spočívať napríklad v tom, že sám sudca alebo jemu blízka osoba boli
prejednávanou vecou poškodení alebo boli jej svedkom. Z dikcie zákona, ale aj povahy problému
vyplýva, že prejednávanou vecou sa rozumie skutok a všetky faktické okolnosti s ním súvisiace, pričom
pomer vylúčenej osoby musí mať celkove konkrétnu podobu, musí mať osobný charakter, aby mohol byť
dostatočne vážnym dôvodom podmieňujúcim vznik pochybností o schopnosti takej osoby pristupovať k
veci a k úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Nemôže ísť preto o pomer abstraktného rázu.

V zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. sudcu možno teda vylúčiť z vykonávania úkonov v konkrétnej veci len
celkom výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré by mu zjavne bránili rozhodnúť objektívne, nezaujato
a spravodlivo v súlade so zákonom, pre jeho vzťah k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa
úkon priamo dotýka.
Jedným z ústavných princípov čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je, že nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi. Preto uplatnenie zákonného inštitútu vylúčenia zákonného sudcu prichádza
do úvahy iba vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby
preukázaná.
Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a je neodmysliteľným
atribútom k pojmu súd. Potrebné je pritom rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si
sudca myslel pro foro interno a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné
záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup je potom potrebné
rozlíšiť nestrannosť subjektívnu a nestrannosť objektívnu. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až
kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.
Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť
vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.
I keď zákon v § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so
skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď
tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže
musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must
also be seen to be done"), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr.
por. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)].
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a skutočne zo závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže



dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že
nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
V tejto súvislosti senát krajského súdu poukazuje na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej
funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov
a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom
práce súdu.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať
len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.
Keďže senát krajského súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali zaujatosť samosudcu JUDr.
Reného Štepánika, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť
obžalovaného Z. I., ako nedôvodne podanú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.