{"guid": "2d408684-da19-4b0b-b05b-ef3a26748314:d841009f-2a5c-48bb-b135-2147ca62193d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8611204998.1", "spisova_znacka": "2CoP/39/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/39/2012 z 18. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. septembra 2012, sp. zn. 2CoP/39/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8611204998.1", "identifikacne_cislo": "8611204998", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2012-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d841009f-2a5c-48bb-b135-2147ca62193d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8611204998.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8611204998.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8611204998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/39/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611204998
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8611204998.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci mal. P. N., nar. XX. XX. XXXX,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny Stropkov, za účasti matky JUDr. J. N., nar. X. X.. XXXX, bytom P., ul. B. XXXX/X a otca JUDr. L.
N., nar. X. X. XXXX, trvale bytom P., ul. B. XXXX/X, prechodne bytom P., ul. K., adresa na doručovanie
Exekútorský úrad, W. XXXX/XX, P., o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31. 1. 2012, č. k. 8P 245/2011-56 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žiaden z účastníkov  n e m á  p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. P. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal platením výživného na
maloletú mesačne po 350 Eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom
1. 3. 2011. Dlžné výživné za obdobie od 1. 3. 2011 do 31. 1. 2012 v sume 3.850 Eur otcovi uložil zaplatiť
k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti,
spoločne sa nepodieľajú na jeho výchove a výžive, a preto bolo potrebné upraviť ich rodičovské práva a
povinnosti. V súčasnosti žije dcéra v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá riadne zabezpečuje všetky jej
potreby. Vzhľadom na požiadavku otca, aby dcéra bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti, bol
kolíznym opatrovníkom vykonaný pohovor s dieťaťom. Maloletá prejavila vôľu bývať s matkou a potvrdila,
že stretávanie sa s otcom v poslednom čase prebieha bezproblémovo. S prihliadnutím na doterajšiu
starostlivosť a prejavený názor dieťaťa súd zveril maloletú P. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide
o výšku výživného, súd prvého stupňa vychádzal z veku mal. dcéry, jej dôvodných potrieb, zdravotného
stavu a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov. V závislosti od toho určil vyživovaciu
povinnosť otca vo výške 350 Eur mesačne. Napriek tomu, že otec ako súdny exekútor vykázal v daňovom
priznaní za rok 2010 stratu, bol súd prvého stupňa toho názoru, že pri výkone svojej činnosti dosiahol
príjem, ktorý bol uvedený v daňovom priznaní, a to vo výške 118.140,83 Eur. Ročné výdavky síce
tento príjem prevyšovali, čo však neznamená, že všetky tieto výdavky bolo nevyhnutné vynaložiť. Otec
zamestnáva troch zamestnancov, ktorým vypláca mzdy, platí za nich odvody, a teda vykonáva činnosť,
pričom jeho zárobkové možnosti mu umožňujú platiť určené výživné. Zohľadnené bolo, že otec po
presťahovaní sa do rodinného domu spláca úver peňažnému ústavu vo výške 575,68 Eur. Platenie



výživného má prednosť pred inými výdavkami rodiča a ak otec spláca úver v uvedenej výške, je v
jeho schopnostiach plniť si aj vyživovaciu povinnosť voči dcére. Začiatok plnenia tejto povinnosti súd
prvého stupňa stanovil na mesiac marec 2011, odkedy sa otec nepodieľal na zabezpečovaní potrieb
dcéry. Súd prvého stupňa videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného v tom,
že matka po odchode otca zo spoločnej domácnosti musela riešiť v prvom rade zdravotné problémy
dieťaťa a až následne sa s úpravou rodičovských práv a povinností obrátila na súd. Dlžné výživné za
11 mesiacov po 350 Eur predstavuje sumu 3.850 Eur, ktorú má podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa
otec zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec na poslednom pojednávaní
tvrdil, že pri odchode zo spoločnej domácnosti nechal matke k dispozícii finančnú čiastku 3.300 Eur,
ktorú v súčasnej dobe považuje za splnenie si svojej povinnosti voči dcére. Toto tvrdenie však otec
nepreukázal, nepotvrdila ho ani matka, a preto nebolo možné ju zohľadniť pri výpočte výšky dlžného
výživného. Úpravu styku otca s mal. dieťaťom rodičia nežiadali, a preto o tejto otázke súd prvého stupňa
nerozhodoval. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ho platením výživného na mal. P. N. po
200 Eur mesačne od 1. 3. 2011 s tým, že dlžné výživné za dané obdobie v sume 2.200 Eur sa zaväzuje
zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec poukazuje na to, že matka v konaní
žiadala zveriť mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a argumentovala tým, že v marci 2011 opustil
spoločnú domácnosť, býva v dome s priateľkou a má nadštandardný príjem, pričom sa o dcéru nestará.
Tieto tvrdenia matky sa podľa jeho názoru nezakladajú na pravde, sú účelové v snahe spochybniť jeho
morálne, mravné a rodičovské vlastnosti. Potvrdil, že v marci 2011 opustil spoločnú domácnosť, čomu
však predchádzali nezrovnalosti pri riešení majetkových záležitostí s matkou maloletej, v dôsledku čoho
nemohli zotrvať v spoločnej domácnosti. Toho času býva v rodinnom dome, ktorý mu matka maloletej
darovala. Zdôraznil, že prišiel do rozostavaného nedokončeného domu a aby mohol aspoň čiastočne
plnohodnotne bývať, musel vykonať nevyhnutné stavebné úpravy. Uvedené zabezpečil úverom vo výške
75.000 Eur, ktorý aj v súčasnosti spláca. Ďalej poukazoval na výdavky spojené s bývaním, ktorými sú
poplatky za plyn, elektrinu a za vodu. Otec zdôraznil, že s dcérou má vytvorený silný citový vzťah.
Maloletá má zdravotný problém súvisiaci s rapídnym poklesom telesnej hmotnosti a s tým súvisiacimi
problémami s prijímaním potravy, ktorý začal ešte v lete 2010 po návrate z dovolenky. Je pravdou, že
dcéru zasiahol jeho obchod, ale teraz je s tým uzrozumená a vyrovnaná. Stretáva sa s ňou osobne, sú
v telefonickom kontakte. Ako otec sa zaujíma o jej zdravotný stav, školu a osobné problémy. Dcéra sa
stretáva aj s jeho priateľkou, komunikujú spolu a rešpektuje jej postavenie vo vzťahu k nemu. Vzhľadom
na uvedené navrhoval zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko sú
na to vytvorené podmienky a zohľadňovalo by to potreby maloletej. Má za to, že riešenie zdravotných
problémov maloletej zaťažuje jej matku a inštitút striedavej osobnej starostlivosti spočívajúci v zmene
prostredia spoločnosti, stravovacích návykov a podobne by bol pre maloletú prospešný a nápomocný
pri riešení jej zdravotných problémov. Preto sa nestotožňuje s vyjadreniami kolízneho opatrovníka.
Spochybňuje jeho pôvodné vyjadrenie, z ktorého usudzuje, že nebol v byte, kde býva maloletá. Maloletá
je inteligentná, a preto prezentovala svoj názor tak, by neublížila matke, kde toho času býva. Je však
nesporné, že potrebuje aj otca a keď je návšteva u neho, cíti sa príjemne a určite by sa vedela prispôsobiť
podmienkami striedavej osobnej starostlivosti. Otec ďalej uvádza, že matka navrhovala určiť výživné
pre maloletú vo výške 700 Eur mesačne. Uvádza, že pracuje ako súdny exekútor a prehlasuje, že
konjunktúra v tejto činnosti už pominula, čo sa prejavuje na príjmoch. Tie sú každý mesiac iné, v závislosti
od rôznych aspektov, teda nápadu, vymožiteľnosti, výdavkov na činnosť a podobne. V rokoch 2009 a
2010 zaznamenal stratu spôsobenú najmä tým, že prevažnú časť nápadu predstavujú veci Sociálnej
poisťovne, ktorá je oslobodená od platenia preddavkov na trovy exekúcie a on znáša všetky náklady
súvisiace s výkonom tejto činnosti, čo sa odrazilo vo zvýšených nákladoch. Vzhľadom na uvedené
má za to, že je v jeho schopnostiach platiť výživné 200 Eur mesačne. Uvádza, že matka maloletej
nezdokumentovala náklady spojené s výživou a výdavkami maloletej a keďže pozná stravovacie návyky
maloletej, ako aj náklady spojené s jej výdavkami, považuje povinnosť platiť výživné 350 Eur mesačne
za neprimerané potrebám maloletej. Matka má pravidelný čistý mesačný príjem 2.342,88 Eur, ktorý
prevyšuje jeho príjem. Matka maloletej z uvedeného príjmu mesačne sporí 1.000 Eur, takže jej finančné
možnosti prevyšujú jeho možnosti. Preto tvrdí, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil majetkové
pomery rodičov, resp. opodstatnené potreby a výdavky spojené s výživou a výchovou maloletej a v
zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.



Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K námietkam otca
ohľadom vykonania pohovoru s maloletou kolízny opatrovník uvádza, že prvé šetrenie v rodine maloletej
bolo vykonané 2. 12. 2011 za prítomnosti matky maloletej a druhé šetrenie kolízneho opatrovníka bolo
vykonané opäť v rodine maloletej dňa 19. 12. 2011 za prítomnosti maloletej, ako aj jej matky. Tieto správy
boli predložené súdu prvého stupňa. Kolízny opatrovník zdôrazňuje, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Istou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho
schopností, možností a majetkových pomerov. V závislosti od týchto zistení rozhodol súd prvého stupňa
podľa jeho názoru správne o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej.

Matka maloletej sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne
predovšetkým na záujem mal. dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho
výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie
podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. V prípade
rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje,
že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti
na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati, ktoré mu má poskytnúť rodič, ktorému dieťa bolo zverené
do osobnej starostlivosti.

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, rodičia mal. dieťaťa od marca 2011 nežijú v spoločnej
domácnosti a z tohto dôvodu sa spoločne nepodieľajú na výchove a výžive maloletej. Súd prvého stupňa
preto dôvodne pristúpil k úprave práv a povinností rodičov k mal. P. N.. Je zrejmé, že po odchode otca
zo spoločnej domácnosti maloletá žije s matkou, ktorá riadnym spôsobom zabezpečuje jej potreby a v
starostlivosti, ktorej o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Tento záver vyplýva z predložených
správ o šetrení rodinných pomerov u maloletej kolíznym opatrovníkom. Otec v konaní navrhoval zveriť
maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v dôsledku čoho sa súd prvého stupňa
vyporiadaval s takto uplatneným návrhom. V tejto súvislosti kolízny opatrovník dňa 19. 12. 2011 vykonal



šetrenie v rodine maloletej za účelom zisťovania jej názoru (§ 100 ods. 3 O.s.p.). Kolízny opatrovník
potvrdil, že maloletá P. sa jednoznačne vyjadrila v tom zmysle, že chce ostať bývať so svojou matkou
s tým, že s otcom sa často stretáva. Maloletá prezentovala svoj dobrý vzťah k obom rodičom, ťažko
však znášala odchod otca zo spoločnej domácnosti, pričom jeho rozhodnutie však rešpektuje. Je teda
nepochybné, že názor maloletej v konaní bol zisťovaný relevantným spôsobom, súd prvého stupňa mu
venoval náležitú pozornosť, a to s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť maloletej, ktorá vyjadrila
svoj záujem ostať vo výchovnom prostredí matky.

Bol preto správny postup súdu prvého stupňa, keď s ohľadom na uvedené skutočnosti zveril maloletú
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude ďalej zastupovať a spravovať jej majetok.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti
sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými
sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa,
ktoré sú ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Je
potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého
jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho
fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie sa v spoločenskom živote a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a podobne), ale aj
ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne,
športové, rekreačné potreby a podobne). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami a možnosťami rodičov. V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie,
odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že priemerný čistý mesačný príjem matky pôsobiacej na Okresnom
súde Svidník v období roka 2011 dosiahol sumu 2.342,88 Eur. Matka uhrádza bežné výdavky súvisiace
s chodom domácnosti, ktoré sa týkajú zakúpenia stravy, ošatenia, hygienických potrieb a podobne a
zároveň medzi jej nevyhnutné výdavky patrí predovšetkým úhrada poplatkov za bývanie spolu v rozsahu
okolo 480 Eur mesačne. Maloletá P. je v súčasnosti žiačkou 8. ročníka ZŠ v Stropkove, stravuje sa v
školskej jedálni. Matka uhrádzala zvýšené poplatky u maloletej v súvislosti s jej športovými aktivitami,
keď maloletá absolvovala lyžiarsky výcvik a zúčastnila sa anglického kurzu. Bolo zistené, že maloletá
má zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bola v minulosti aj hospitalizovaná.

Pokiaľ ide o otca, tento pôsobí ako súdny exekútor Exekútorského úradu so sídlom v Stropkove.
Vychádzajúc z obsahu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, dosiahnuté
príjmy otca z vykonávanej činnosti predstavujú rozsah 118.140,80 Eur a výška deklarovaných výdavkov
predstavuje 132.912,10 Eur. Otec zamestnáva v súčasnej dobe 3 zamestnancov, ktorých vymeriavacie
základy v období roka 2011 podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne predstavovali 758,93 Eur, 317,73 Eur
a 517,34 Eur mesačne. Otec obýva rodinný dom, v tejto súvislosti uhrádza poplatky spojené s bývaním
a taktiež spláca úver peňažnému ústavu vo výške 575,68 Eur mesačne.

Odvolací súd konštatuje, že takto dané pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa
správnym spôsobom vyhodnotil a v závislosti od toho aj správne rozhodol o vyživovacej povinnosti zo
strany otca k maloletej. Otec nepochybne má príjem z vykonávanej pracovnej činnosti a pokiaľ ním
deklarované ročné výdavky tento príjem prevyšovali, uvedené bez ďalšieho neznamená, že všetky
tieto výdavky bolo nevyhnutné vynaložiť. Ako už bolo spomínané, otec zamestnáva 3 zamestnancov,
ktorým vypláca mzdy a zároveň spláca úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorý bol poskytnutý
peňažným ústavom. V zmysle uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že je nepochybne v
schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej výživným určeným prvostupňovým
súdom v rozsahu po 350 Eur mesačne zohľadňujúc vek maloletej, odôvodnený rozsah jej potrieb a
zdravotný stav.



Podobne správnym spôsobom súd prvého stupňa ustálil začiatok obdobia, odkedy je daná povinnosť
otca prispievať na výživu maloletej. Účastníci konania potvrdili, že spoločnú domácnosť nevedú od
marca 2011 a od tohto obdobia si otec vyživovaciu povinnosť neplnil. V závislosti od uvedeného súd
prvého stupňa ustálil výšku dlžného výživného v celkovej sume 3.850 Eur a s ohľadom na celkové
majetkové a zárobkové pomery otca tak, ako boli v konaní zistené, mu uložil túto sumu zaplatiť do 60
dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Poukazujúc na všetky uvedené dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie
vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/245/2011", "guid": "2c46a112-71ca-4518-b542-dc1be2cdf9ca:7a9879f4-3522-4ef0-93ff-d4bd7c09f041", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}