{"guid": "2d33c0cb-3a9e-4d09-89fc-1a3a1050d97d:80660230-53bd-4914-a7f0-9b0b15fc7b96", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220396.2", "spisova_znacka": "26Co/30/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/30/2015 z 3. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. júna 2015, sp. zn. 26Co/30/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4212220396.2", "identifikacne_cislo": "4212220396", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Pavol Pilek", "sudca_id": 1598, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-pilek-1598", "datum_vydania": "2015-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-18ca", "nazov": "§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-18ca", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-18ca"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-6", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-8", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-18ca"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80660230-53bd-4914-a7f0-9b0b15fc7b96", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220396.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220396.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220396.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 26Co/30/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4212220396\nDátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220396.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.\nRomana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova\n25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:\n36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/421/2012-98 zo dňa 18. augusta\n2014 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/421/2012-113 zo dňa 18. septembra 2014,\njednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/421/2012-98 zo dňa     18. augusta 2014\np o t v r d z u j e.\nOdvolací súd uznesenie Okresného súdu  Nové Zámky č.k. 4C/421/2012-113 zo dňa 18. septembra\n2014   p o t v r d z u j e.\nOdvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nV odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovanej\nzaplatenia sumy 442,70 eura titulom nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 2213,52 eura, a to\nz toho dôvodu, že Okresný súd Komárno ako exekučný súd nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia\npre súdneho exekútora, ale zamietol žiadosť o udelenie poverenia, pričom toto uznesenie o zamietnutí\nžiadosti súd vyhotovil až po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia.\nV exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného\nsúdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15\ndní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského\nsúdu. Exekučný súd poverenie pre súdneho exekútora neudelil, preto si žalobca uplatňuje náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, pre nesprávny úradný postup okresného súdu, ktorý bol dôsledkom\njeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené\nso zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.\nŽalovaná  vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu\nmajetkovej ani nemajetkovej škody. Namietala zmätočnosť podania, uviedla, že žalobca prenáša svoju\ndôkaznú povinnosť na súd, namiesto toho, aby predložil dôkazy na svoje tvrdenia.\nĎalej žalovaná namietala, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len\nÚstavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\nŽalobca ospravedlnil svoju neúčasť e-mailom zo 15.08.2014 o 15:03 hod s tým, že žiadal pojednávanie\nodročiť z dôvodu kolízie pojednávaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom. Žalovaná sa na\npojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 18.08.2014 s tým, že súhlasila\ns prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov\nkonania v zmysle § 101 ods. 2/ O.s.p.\nSúd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:\nŽalobca ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno dňa\n26.08.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní č. k. 13Er/1010/2011 proti\npovinnému C. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi\ndňa 13.07.2011. Zároveň zaslal exekučnému súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti\nSlovenská rozhodcovská a.s., ktoré rozhodnutie bolo exekučným titulom. Exekučný súd uznesením zo\ndňa 26.08.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a zároveň vylúčil súdneho\nexekútora z vykonávania exekúcie v tejto právnej veci. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n02.10.2012 v časti výroku o vylúčení exekútora a dňa 22.02.2012 v časti výroku o zamietnutí žiadosti\no udelenie poverenia. Exekúcia bola uznesením zo dňa 02.05.2013 zastavená, uznesenie dosiaľ\nnenadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na\nvydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny\núradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať\nrozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,\nzbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických\nosôb a právnických osôb.\nPodľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie\npoverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola\ntakým postupom spôsobená škoda.\nPodľa § 44 ods. 2/ a 3/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie,\nsúd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a\nexekučný titul. Ak  súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu\nna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne\npoverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného\ntitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti\ntomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd\nexekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nNa základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca\npodal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom,\nžaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúce O.s.p., bol riadne špecifikovaný žalobný nárok,\núčastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.s.p. pre podanie daného\ntypu vyžaduje. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom však súdu\nnepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku na náhradu škody podal aj priamo žalovanej,\npričom ani žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nekonkretizovala, ako bola táto žiadosť žalobcu u nej\nvybavená, len konštatovala, že o tomto nároku ešte žalovaná nerozhodla.\nV tomto prípade súd zamietol žiadosť exekútora na udelenie poverenia, ale  oprávnený nepodal\nproti tomuto uzneseniu odvolanie, nevyužil možnosť na zrušenie ani na zmenu podľa jeho názoru\nnezákonného rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu by nebolo žalobcovi možné v zmysle hore cit. zák. ust.\npriznať nejakú náhradu škody ani v prípade, ak by bol žalobca na takúto škodu oprávnený, nakoľko\nnevyužil žalobca svoju zákonnú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiam exekučného súdu, teda\nnepodal riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu. Navyše žalobca výšku škody, ktorú si\nuplatňoval, nijakým spôsobom nešpecifikoval, teda z jeho podania nebolo zrejmé na základe akých\nskutočností si uplatňuje majetkovú škodu práve vo výške 2213,52 eura, nakoľko v pôvodnom exekučnom\nkonaní si uplatňoval sumu 1003,47 eura s príslušenstvom, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno,\nnepreukázal výšku ním požadovaného nároku ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a\nvznikom škody.\nŽalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď\npodľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo\nvydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.\n\nVšeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah v konaní, takéto oprávnenie\nneprináleží ani samotnému žalobcovi. Žalobca nepodal ústavnú sťažnosť na prieťah v konaní v tomto\nkonkrétnom konaní, žiadne iné konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.\nV prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca\nnejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie\npoverenia, nakoľko v tomto prípade poverenie vydané nebolo, teda možno konštatovať, že rozhodnutie\nbolo vydané v zákonnej lehote, primeranej na preskúmanie zákonnosti exekučného titulu.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,\nnepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho\nzrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,\nže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na\nzáklade  \"inšpirácie\" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval\nhmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu\npomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a\npo tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na\ntakejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti\nsúdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1\nzák. č.  514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto\nustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení  zák. č.  412/2012 Z. z.\nSúd svojim rozhodnutím  aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo\nzastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým\nnedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie\ntrvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na\nčo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany\nzákladného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení\npoverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom\nriadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu\nexekučného. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd\nmá aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na\nktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\nprerokovanie veci                      v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť\nštátu za prieťahy           v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú\nmimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali\nsvoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo\nna rozhodnutie veci v primeranej lehote.\nSúd prvého stupňa následne uznesením č.k. 4C/421/2012-113 zo dňa 18.09.2014 uložil navrhovateľovi\npovinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie,\nktorý je 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej\nlehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.\nAj proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac\nho tým, že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tými odôvodnenie. Keďže\nnapadnuté uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd               k jeho vydaniu,\nmôže navrhovateľ len hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje\nza žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci\nalebo nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu\npodliehala podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako\nsú odvolanie, dovolanie. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený\nsvojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemôže byť\nvyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s\npublikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky               z 29. marca 2007 sp.\nzn. 4Cdo 39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková\npovinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu          o žalobe na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi preto bola v rozpore\n\ns týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany\nsúdu predstavuje zásah do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1  a čl. 13 ods. 1 písm.\na) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho\npoplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona o\nsúdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú\npoplatky podľa predpisov účinných do                 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po\n30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01.10.2002, konanie teda\nzačalo pred účinnosťou zák. č.  286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať\nprávny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku\nvecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku písomne nevyjadril.\nOdvolací súd prejednal odvolania navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP pričom vo\nveci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP. Po oboznámení sa s obsahom odvolaní, rozhodnutí\nsúdu prvého stupňa, ako aj konaní, ktoré im predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniam\nnavrhovateľa nie je možné vyhovieť.\nPredmetom tohto konania je suma 442,70 eura, ktorej zaplatenie sa navrhovateľ domáha z dôvodu\nnáhrady škody a suma 2.213,52 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ako\nprávny základ návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní. Nesprávny úradný\npostup mal vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie až dňa 13.02.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j.\naž po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty (omeškanie viac ako 215 dní).\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti\norgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť\norgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah\ndo práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\nPodľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nV prvom rade je potrebné poznamenať, že zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nupravuje zodpovednosť štátu za činnosť súdu, orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy v\nprípadoch, keď na orgán územnej samosprávy je prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, upravuje\naj zodpovednosť štátu za činnosť fyzických a právnických osôb v niektorých prípadoch pri výkone\nštátnej správy a zodpovednosť orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v\nsamostatnej pôsobnosti orgánu územnej samosprávy. Porušovanie zákonnosti pri výkone verejnej moci\nje nežiaducim a spoločensky neprijateľným javom. Orgány verejnej moci v právnom štáte musia mať také\nprávne postavenie, ktoré bez pochybností umožňuje uplatnenie ich zodpovednosti za každé porušenie\nzákona alebo za ich každý nesprávny úradný postup. Takúto možnosť zaručuje čl. 46 ods. 3 Ústavy SR,\nktorým sa priznávajú dve príbuzné, navzájom nezávislé práva a to právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, či už ide o orgán štátnej správy, územnej samosprávy,\nsúd alebo iný štátny orgán a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\norgánu verejnej moci. Rovnako čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb.)\nustanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného\nštátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa odseku 4 listiny\npodrobnosti ustanoví zákon.\nTýmto zákonom je práve zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý rozlišuje medzi zodpovednosťou štátu a\nzodpovednosťou územnej samosprávy, pričom zodpovednosť štátu sa vzťahuje tak na prípady, keď bola\nškoda spôsobená orgánmi štátu pri výkone verejnej moci, ako aj na prípady, keď bola škoda spôsobená\n\norgánmi územnej samosprávy pri výkone verejnej moci, na ktoré bol prenesený výkon pôsobnosti štátnej\nsprávy podľa osobitného predpisu.\nNa to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia\nbyť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto\nzodpovednosti sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) vznik škody alebo\nnemajetkovej ujmy poškodenému, c) príčinná súvislosť medzi a) a b).  Základnou podmienkou\nzodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva\nverejnú moc. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej\nujmy, ktorú musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou\nškodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda\nspôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za\nškodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje\nzodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Zároveň je v rámci\nzákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona),\nväzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8 zákona).\nNesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä\njeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným\npostupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj\nnevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné\npovažovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.\nZodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti\n(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí\nv jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením\nalebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti (výkon\nverejnej moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, vznik škody a príčinná\nsúvislosť medzi konaním a škodou).\nPri koncipovaní objektívnej zodpovednosti ide zákon ešte ďalej, keď ustanovuje zákaz liberácie, t. j.\nzbavenie sa zodpovednosti (§ 3 ods. 2 zákona). Ak sú splnené podmienky, nedáva zákon štátu (ani\núzemnej samospráve) sa zbaviť zodpovednosti. Tým vlastne nadobúda táto zodpovednosť charakter\nabsolútnej zodpovednosti.\nPravda, aj v tomto prípade musia byť podmienky zodpovednosti za škodu preukázané. Vyššie uvedené\npodmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom súdnom konaní o náhradu\nškody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.\nV nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup\npovažuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho\nčinnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym\núradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie\nrozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej\nlehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.\nHoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným\npostupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že\núkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané,\nbezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia.\nRozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia\npríčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich\npredpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé\nzváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah\npríčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť\nškodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom\nškody vo vzťahu príčiny a následku.\nV súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi odvolací súd v dôsledku podaného odvolania taktiež\npreskúmal, či v tomto prípade boli naplnené podmienky vzniku zodpovednostného právneho vzťahu\nštátu vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav\nveci a taktiež vec správne právne posúdil. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu Okresného súdu\nKomárno vedeného pod sp.zn. 13Er/1010/2011, dňa 12.08.2010 bola pred súdnym exekútorom\nspísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním\ndoručeným exekučnému súdu dňa 26.08.2011 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n\nna podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Dňa 26.08.2011 exekučný súd rozhodol\ntak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2012. Následne exekučný súd exekučné konanie zastavil.\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí\nrozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné\nodvolanie.\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí\nrozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\nK dôvodom odvolania vo všeobecnosti odvolací konštatuje, že viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania\nvyplýva pre odvolací súd z § 212 ods. 1 a 2 OSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako\nhmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť\nrozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie\nvzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd\nviazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a\ndopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným\núkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie\n§ 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba\nzdôrazniť, že ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného\nodvolania je odvolací súd viazaný vždy.\nV prvom rade navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom,\nnesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu.\nOdňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný\npostup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky\nsúdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nzaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nZákladné právo priznané podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho podstata spočíva v prvom rade v oprávnení\nkaždého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť\nsúdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v\nmedziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu\nochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom\nustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom\nje vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu\nzákladným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).\nV zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu predmetným článkom ústavy sa zaručuje\nochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého\nzákladným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa čl. 46\nods. 1 ústavy neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II. ÚS 71/97, III. ÚS\n46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd\nnerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi.\nZ obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by súd prvého stupňa v prejednávanej veci v prípade\nnavrhovateľa nerešpektoval niektoré z týchto práv. Namietané pochybenia súdu prvého stupňa\nvyjadrené v ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. a) a c) OSP nie sú v dôvodoch odvolania konkretizované\nvo vzťahu k napádanému rozhodnutiu. Taktiež navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k\nnamietanému odňatiu možnosti konať pred súdom v odvolaní presne nepopísal a odvolací súd ani žiaden\ntakýto dôvod nezistil.\n\nK námietke týkajúcej sa inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.\nz. (ďalší dôvod odvolania) odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval\nustanovenie § 9 ods. 1 v znení účinnom ku dňu začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie\npoverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. citoval v správnom znení, ktoré na danú\nvec aplikoval a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Podľa celej konštrukcie rozhodnutia\nnevyplýva ani že by rozhodol na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2\nzák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko ani toto ustanovenie necitoval po novele účinnej od 01.01.2013.\nSúd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii súdny spis sp. zn. 13Er/1010/2011 z ktorého listín\na údajov vychádzal. Základom rozhodnutia súdu prvého stupňa je nesplnenie zákonných podmienok\nzodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..\nĎalej vo vzťahu k námietke oprávneného, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie\ndĺžky konaní zákonnými lehotami, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v tomto smere\nnepolemizoval nad dĺžkou konania. Súd prvého stupňa v súvislosti s nárokom navrhovateľa na náhradu\nškody v dôsledku nesprávneho úradného postupu iba preskúmal, či naozaj došlo k porušeniu zákonom\nstanovenej lehoty alebo nie, t.j. neposudzoval ani prieťahy v konaní ani vhodnosť dĺžky konania.\nPosudzoval splnenie podmienok nároku na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., čo bola podstata\nnávrhu navrhovateľa.\nOdvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému prejavu nesústredenosti činnosti súdu, keď podľa\njeho názoru súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia (rozpor\nexekučného titulu so zákonom), odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa bol oprávnený na\npodporu svojich tvrdení uviesť akékoľvek skutkové a právne skutočnosti odôvodňujúce jeho rozhodnutie.\nExekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, preto súd prvého\nstupňa bol oprávnený vo svojom rozhodnutí uviesť aj tieto skutočnosti. Jednalo sa o skutočnosť súvisiacu\ns konaním ako celkom a s úpravou súvisiacou s rozhodcovským rozsudkom. Podstata odôvodnenia bola\nvšak v posudzovaní podmienok nároku na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.\nOdvolací súd uvádza, že k hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania, ktoré\nnavrhovateľ v odvolaní ani veľmi nenamietal, je nepreukázanie podmienok na uplatnenie náhrady škody\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nedodržaním\nzákonom stanovenej lehoty 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\nOdvolací súd v tomto smere konštatuje, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje\nprávnu úpravu 15-dňovej lehoty, o plynutie ktorej sa opiera aj návrh navrhovateľa žiadajúc náhradu\nškody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že súd aplikujúc\ntoto ustanovenie nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Odvolací súd sa uvedenými tvrdeniami\nnestotožňuje. Poukazujúc na úmysel zákonodarcu odvolací súd konštatuje, že lehota 15 dní sa vzťahuje\niba na prípady, kedy súd v tejto lehote „poverí“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Táto lehota\ndokonca s účinnosťou od 01.06.2010 neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), t.j.\nnotárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná\nosoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou\nsúhlasila a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V tomto\nprípade sa jednalo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a zamietnutie\nžiadosti o udelenie poverenia, preto lehota 15 dní sa na tento prípad nevzťahovala. Navyše je potrebné\nuviesť, že lehota 15 dní ako vyplýva z prejavu vôle zákonodarcu ozrejmeného použitím výkladových\nmetód (doslovného, gramatického a systematického) sa vzťahovala iba na prípad, kedy súd má v\ntejto lehote „poveriť“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom v prípade, ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. V tejto časti ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonodarca\nlehotu 15 dní neuviedol. Ak by mal úmysel, aby lehota 15 sa vzťahovala i na rozhodnutie, ktorým\nzamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, výslovne by to upravil\nspôsobom ako pri iných ustanoveniach Exekučného poriadku (napr. 44 ods. 8, § 50 ods. 2 atď...).\nLehota 15 dní upravená v 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa tak nevzťahuje na akékoľvek rozhodnutie\nsúdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (či pozitívne alebo\nnegatívne, t.j. o zamietnutí žiadosti alebo poverení), ale výslovne iba na „poverenie“ súdneho exekútora\nvykonaním exekúcie. Svedčí tomu aj doslovný  a gramatický výklad, čo znamená vymedzenie určitého\ntypu rozhodnutia s použitím slova „poverí“, t.j. nie aj zamietne žiadosť, čo by zákonodarca upravil\ns použitím všeobecného slova „rozhodne“. Aj z hľadiska systematického výkladu je potrebné uviesť,\nže aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku je upravená lehota a v prípade, ak zákonodarca\nmá na mysli povinnosť súdu rozhodnúť v určitej lehote, použije slovné spojenie „súd rozhodne“, či už\n\npozitívne alebo negatívne (§ 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku).  V prípade ustanovenia\n§ 44 ods. 2 zákonodarca nemal na mysli lehotu 15 dní na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia, ale iba\nna „poverenie“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Vo vzťahu k namietaným prieťahom konania\nodvolací súd iba dopĺňa odôvodnenie súdu prvého stupňa, že judikatúra Ústavného súdu SR sa ustálila\nv tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa troch základných kritérií,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu. V súlade s\njudikatúrou ESĽP sa prihliada aj na premet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre účastníka.  Len samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za\nporušenie základného práva účastníka konania, nakoľko je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.\nV danom exekučnom konaní preto zo strany exekučného súdu pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k porušeniu povinnosti\nvydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd zistiac dôvody na zamietnutie žiadosti\no udelenie poverenia podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol v čase primeranom skutkovému a\nprávnemu stavu veci. Navyše žiadnou lehotou na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ani nebol\nviazaný. Navrhovateľ tak jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č.\n514/2003 Z.z. nepreukázal, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa ani odvolací súd\nnezistil, že by sa exekučný súd dopustil nesprávneho úradného postupu z dôvodu nedodržania zákonom\nstanovenej lehoty.\nExekučným titulom, na základe ktorého sa navrhovateľ domáhal vydania poverenia bol rozsudok\nrozhodcovského súdu. Oprávnenie ako aj povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo\ndoložky vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uvedené právne závery sú ustálené aj judikatúrou Najvyššieho\nsúdu SR a Ústavného súdu SR a ani odvolací súd nemá dôvod sa od nich odkloniť.\nSúd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučný spis, z ktorého údajov pri svojom\nrozhodovaní aj vychádzal, pričom z obsahu tohto spisu ako aj z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa\nvyplýva, že zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti vyplývajúcej zo\nzákona a teda nedošlo k naplneniu základného predpokladu potrebného pre úspešnosť žaloby, preto s\nohľadom na zásadu hospodárnosti konania nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Exekučný\nsúd rozhodol správne podľa platných právnych predpisov a v primeranom čase v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva neporušiac tým ani právo na spravodlivý súdny proces a právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.  Nebolo potrebné sa ďalej zaoberať výškou škody a\nnemajetkovej ujmy, nakoľko nebol preukázaný jeden z dôvodov zodpovednostného právneho vzťahu  a\nto navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postu súdu.\nPredmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil\nnavrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za\npodané odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že\nak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.\nVo vzťahu k námietke navrhovateľa týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia\nrozhodnutia súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti odvolací súd konštatuje, že táto nie je dôvodná.\nArgumentačne sa pritom stotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 294/2013 zo\ndňa 24.10.2013, v ktorom je uvedené, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí\nmedzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry\nESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\nK povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý\nproces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra\npráva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, v spojení s ustanovením\n§ 167 ods. 2 OSP.\n\nSúd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že vyrubuje súdny poplatok za podané odvolanie,\nktorý je 20,- eur podľa položky č. 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v\nurčenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. V tomto prípade súd prvého stupňa uviedol\nz akého dôvodu poplatkovú povinnosť uložil, v akej výške a podľa akej položky. Stručné odôvodnenie\nrozhodnutia o poplatkovej povinnosti tak zodpovedá a vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia. Pri tvorbe súdneho rozhodnutia nesmie prevládať prílišný formalizmus.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky (ďalej len \"poplatky\") sa vyberajú za\njednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy\nsúdov a prokuratúry (ďalej len \"poplatkový úkon\") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku\nza výpis z registra trestov (ďalej len \"sadzobník\"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je\npodľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.\nPodľa § 2 ods. 4 citovaného zákona, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,\npri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\nPodľa § 6 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie\nsa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo\nveci samej.\nPodľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie\nnámietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu\n3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. k) citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012, od poplatku je oslobodené\nsúdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom.\nPodľa Položky 7a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.10.2012, zo žaloby\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym\núradným postupom je súdny poplatok 20 eur.\nVo vzťahu k námietke týkajúcej sa súdny poplatok sa platí za žalobu a nie za odvolanie, odvolací súd\npoukazuje na § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá\ni v odvolacom konaní vo veci samej. V tomto prípade je podané odvolanie vo veci samej, preto bolo\ndôvodné súdny poplatok podľa rovnakej sadzby aj v odvolacom konaní vyrubiť.\nPodľa § 18ca citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra\n2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými\npo 30. septembri 2012.\nPoložka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov bola do sadzobníka včlenená novelou účinnou od\n01.10.2012. Ustanovenie § 18ca je ustanovením intertemporálnym v súvislosti s účinnosťou novely\nzákona o súdnych poplatkoch č. 286/2012 Z.z. Aby sa toto ustanovenie chápalo správne, treba\nvychádzať z celého kontextu zákona o súdnych poplatkoch a použiť definíciu pojmu poplatkový úkon,\nako aj vznik poplatkovej povinnosti a ostatnú terminológiu používanú zákonom. Ak bol poplatkový\núkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie\na to bolo začaté pred 01.10.2012, vyberajú sa poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. V\nprípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch až\npodaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom podľa § 1 ods. 1. Preto ak bolo odvolanie podané\npo 01.10.2012, aj keď samo konanie sa začalo pred 01.10.2012, použije sa právny stav účinný po\n01.10.2012. Ide totiž o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo\nkonaniam začatým pred 01.10.2012.\nPoplatkový úkon (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) vznikol poplatníkovi - navrhovateľovi, ktorý\npodal odvolanie (§ 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch) podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a)\nzákona o súdnych poplatkoch), ktoré podal dňa 26.05.2014 a to vo výške 20,- eur, t.j. v rovnakej sadzbe\nako vo veci samej, nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej.\nNa základe zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutia ako vo výroku vecne\nsprávne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nSúd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s odvolacím\nkonaním žiadne trovy nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/421/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a4a1412-1c6b-4822-9060-8b8a01e47949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 456, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "6a40e188-4bb4-455a-ba7e-395888479424:6ec16eb5-00c8-4751-895e-90275db3e256", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/1010/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Er/1010/2011 z 29. 4. 2013", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6a40e188-4bb4-455a-ba7e-395888479424:6ec16eb5-00c8-4751-895e-90275db3e256"}], "citovane_v": []}