{"guid": "2d2dbef9-dc8e-4642-ad87-8690dfbddfd8:1f7cbdfc-aded-4679-aa95-9dca3ca5325d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1413203160.1", "spisova_znacka": "9Co/590/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/590/2014 z 20. 1. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 20. januára 2016, sp. zn. 9Co/590/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1413203160.1", "identifikacne_cislo": "1413203160", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f7cbdfc-aded-4679-aa95-9dca3ca5325d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1413203160.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1413203160.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1413203160.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/590/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203160
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413203160.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: A. A., N. Č..XX,
C. zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, Tomášikova č. 4, Bratislava proti odporcovi: Z. S., C.
E. B. Č.. XX, C., o zaplatenie istiny 4.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C 258/2013-59 zo dňa 11.marca 2014, v pomere hlasov 3: 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok   súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

Odporkyňa  j e  p o v i n n á  zaplatiť navrhovateľovi  náhradu trov odvolacieho konania a to trovy
právneho zastúpenia vo výške 99,33€ na účet JUDr. Milana Cíbika, advokáta v Bratislave  v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
sumu 2.500,-€, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.000,-€ od 21.09.2010 do 31.03.2011 a s
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.000,-€  od 01.10.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy
500,-€  od 01.04.2011 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 1.500,-€ zastavil, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že účastníci uzatvorili dňa
10.9.2010 písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni finančné
prostriedky vo výške 4.000,-€  na dobu 10 dní a odporkyňa sa zaviazala dlh vrátiť  20.9.2010. Odporkyňa
prevzala pôžičku v deň podpisu zmluvy dňa 10.9.2010. Účastníci uzatvorili dňa 24.9.2010  písomnú
zmluvu o pôžičke, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni finančné prostriedky vo výške
2.000,-€    a odporkyňa sa zaviazala dlh vrátiť  30.9.2010. Odporkyňa prevzala pôžičku   v deň
podpisu zmluvy dňa 24.9.2010.  Odporkyňa vrátila na účet navrhovateľa sumu 2.500,-€  vkladom zo
dňa 1.4.2011, sumu 1000,-€  vkladom zo dňa 7.6.2011. Navrhovateľ uviedol, že žiadal zaplatenie sumy
4.000,-€  pretože  si nebol istý, aká suma prišla na účet, ale po overení zistil, že mu ešte dlhuje
2500,-€. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa mu nič nevrátila v hotovosti. Poprel písomné potvrdenie o
vrátení dlhu, ktoré odporkyňa predložila ako dôkaz, pričom uviedol, že podpis na potvrdení sa podobá
jeho podpisu, ale potvrdenie v origináli vidí prvýkrát na pojednávaní súdu, pričom kópiu potvrdenia
videl prvýkrát v rámci tohto súdneho konania. Navrhovateľ uviedol, že text na potvrdení je nelogický,
je vylúčené, aby na tom istom papieri boli dve splátky. Navrhovateľ nepozná osoby, ktoré navrhla
odporkyňa ako svedkyne. Navrhovateľ navrhoval odporkyni, aby peniaze vrátila na účet, aby neboli
pochybnosti, kedy boli peniaze vrátené. Odporkyňa predložila súdu originál listiny s textom: „Prevzal
2.000,-€  dňa 19.2.2011 A.“, s nečitateľným podpisom. Na tej istej listine je napísaný dátum  25.3.2011
a suma 500,-€.Odporkyňa uviedla, že peniaze v hotovosti vrátila, pretože navrhovateľ ju telefonicky
kontaktoval, že má návštevu a súrne potrebuje peniaze. Sumu 2.000,-€  mu  vrátila v Auparku a mala



pri sebe jedine takýto papier, text napísala ona, nadiktoval jej ho navrhovateľ a podpísal. Okolnosti
vrátenia pôžičky 500,-€  uvedených na tom istom papieri si nepamätá. Sumu 500,-€  dopisovala
ona, keď ich vrátila. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie grafológom z dôvodu nadbytočnosti a
nehospodárnosti konania, vzhľadom na závery súdu.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 657 Občianskeho
zákonníka , keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané zo zmluvy o pôžičke  zo
dňa  10.9.2010 a zo dňa 24.9.2010,   že navrhovateľ požičal odporkyni celkom  sumu 6.000,-€, pričom
odporkyňa do dnešného dňa navrhovateľovi vrátila sumu 3500,-€. Odporkyňa sa bránila, že okrem sumy
3.500,-€  poukázanej na účet, vrátila aj  zvyšok dlhu 2.500,-€ v hotovosti.  Navrhovateľ poprel, že by došlo
k osobnému stretnutiu v Auparku a vráteniu pôžičky 2.000,-€ a následne 500,-€. Poprel, že by podpísal
potvrdenie o prevzatí hotovosti 2.000,-€. Prvostupňový súd neuveril tvrdeniu odporkyne, že dňa vrátila
pôžičku v hotovosti. Text o prevzatí sumy 2.000,-€  19.2.2011 písala ona, pričom podpis pod textom o
prevzatí sumy 2.000,-€   navrhovateľ poprel. Na tom istom potvrdení je text písaný rukou odporkyne
o vrátení sumy 500,-€ , ktorý už nie je podpísaný a okolnosti o vrátení tejto pôžičky si odporkyňa
nepamätá. Dôkazy o vrátení pôžičky v hotovosti boli  pre prvostupňový súd nedostatočné, samotný text
ohľadom vrátenia pôžičky 2.000,-€  je pochybný, nedostatočne určitý, nevyplýva z neho , od koho prevzal
navrhovateľ sumu 2.000,-€ a z akého titulu. Pochybnosti o vrátení pôžičky umocňuje aj skutočnosť, že
odporkyňa uviedla, že sama písala text „Prevzal 2.000,-€  dňa 19.2.2011 A.“, ale v z textu nevyplýva,
že odporkyňa vracia pôžičku, ale píše text v mene navrhovateľa, čo prvostupňový súd považoval  za
nelogické. Pochybnosti o vrátení pôžičky v hotovosti  mal súd aj z dôvodu, že odporkyňa si pamätá
okolnosti vrátenia pôžičky 2.000,-€  v hotovosti, ale nepamätá si už okolnosti vrátenia pôžičky 500,-€ . V
tejto súvislosti prvostupňový  súd poukázal, že na tej istej listine  je napísaný dátum vrátenia sumy 500,-
€, avšak už bez podpisu navrhovateľa, bez uvedenia čo suma 500,-€ vyjadruje, t.j. opäť absentuje  text
vyjadrujúci vôľu vrátiť pôžičku a vôľu prevziať pôžičku. Písomné označenie sumy a dátumu na listine
nič nevyjadruje. Uvedené skutočnosti viedli prvostupňový  súd k záveru, že dôkaz- listina  o vrátení
pôžičky v hotovosti je nevieryhodný, a preto súd nepovažoval za potrebné preukazovať pravosť podpisu
navrhovateľa grafológom. Odporkyňa  uviedla, že má svedkov, ktorí jej tvrdenia o vrátení pôžičky  môžu
potvrdiť , avšak svedkov neoznačila a od tohto dôkazu upustila. Prvostupňový súd argumenty ohľadom
vrátenia pôžičky považuje za nepresvedčivé a preto dospel k záveru, že v tomto smere odporkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané len vrátenie sumy 3.500,-
€  a preto na zvyšok dlhu súd zaviazal odporkyňu vo výroku rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie v časti úrokov z omeškania  prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka  keď uviedol, že úrok z omeškania nemusí byť dohodnutý v zmluve,
podmienkou vzniku nároku na jeho zaplatenie je skutočnosť, že dlžník svoj dlh včas nezaplatí. Vzhľadom
nato, že odporkyňa  je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, postupoval prvostupňový súd tak, že ju
zaviazal aj  na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny odo dňa nasledujúceho  po
splatnosti  pôžičky ( zmluva zo dňa 10.9.2010)  t.j. od 21.9.2010, kedy bola v omeškaní s platením sumy
4.000,-€. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania len zo sumy 2.000,€ , pričom súd je
viazaný návrhom navrhovateľa a nemôže priznať viac než sa domáha, a preto priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania do 31.3.2011, nakoľko dňa 1.4.2011 došlo k zaplateniu časti istiny. Odporkyňu dlhuje
navrhovateľovi z titulu pôžičky uzavretej 10.9.2010  sumu 500,-€, ktorú je povinná zaplatiť s úrokom
omeškania od 1.4.2011. Odporkyňa je v omeškaní so zaplatením celej pôžičky 2.000,-€  od 1.10.2010,
a preto ju súd  zaviazal aj  na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny  2.000,-€  od
1.10.2010 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená  ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a vzhľadom nato, že navrhovateľ po späťvzatí návrhu v časti istiny neupravil návrh v časti úroku z
omeškania, zamietol súd návrh vo zvyšnej časti.
O zastavení časti konania prvostupňový súd rozhodol podľa a § 96 ods.1,2 O.s.p. a o  trovách konania
podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože návrh
nebol dôvodný v celom rozsahu, k späťvzatiu návrhu v časti sumy 1.500,-€  došlo po začatí konania, a
preto nemohol  ustáliť prevažný úspech žiadneho z účastníkov konania.

Proti tomuto rozsudku a to proti vyhovujúcemu výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Mala zato, že prvostupňový súd vychádzal z
nesprávneho skutkového stavu, nevykonal dostatok dôkazov a dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Trvala na tom, že všetky dlhy voči navrhovateľovi riadne splatila a to buď vkladom na účet dňa 1.4.2011
sumu 2.500,-€, dňa 7.6.2011 sumu 1.000,-€  alebo priamym odovzdaním finančných prostriedkov



navrhovateľovi dňa 25.3.2011, ktorých prevzatie osobne podpísal a preto jej nie je zrejmé prečo súd tento
doklad nevzal do úvahy a nevykonal dokazovanie na zistenie pravosti podpisu navrhovateľa. V konaní
teda dostatočne preukázala splatenie pohľadávky listinnými dôkazmi a pri neuznaní dokladu s podpisom
navrhovateľa sa súd riadil len svojimi domnienkami a vôbec nevykonal zisťovanie a dokazovanie na
túto skutočnosť.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odporkyňa mu v
hotovosti nevrátila žiadnu časť pôžičky,  listina  predložená odporkyňou nie je hodnoverná,  je nelogická
a v tomto smere považoval za správne, že súd neuveril tomuto tvrdeniu odporkyne.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne nie je dôvodné.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané  prejednacou zásadou,
ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva
na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá
účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich
skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov
upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané ), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena ( t.j. ktoré skutočnosti preukazuje
navrhovateľ, ktoré odporca ).
V predmetnej právnej veci je určujúcou hmotnoprávnou normou, ktorou sa riadi právny vzťah účastníkov
ustanovenie  § 657 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom,
založený zmluvou o pôžičke. Zákon v citovanom ustanovení nevyžaduje pre založenie tohto právneho
vzťahu uzavretie zmluvy o pôžičke v písomnej forme, to znamená, že zmluva o pôžičke môže byť
platne uzavretá aj ústne. V spore o zaplatenie dlhu z pôžičky ( ako v prejednávanej veci ) má veriteľ
( navrhovateľ ) povinnosť tvrdenia, že s dlžníčkou ( odporkyňou ) uzavrel zmluvu o pôžičke a že
na jej základe poskytol dlžníčke finančné prostriedky. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa
( navrhovateľa ) vyplýva dôkazné bremeno na tvrdenie, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že dlžníčke
( odporkyni ) boli poskytnuté peniaze a pre dlžníčku ( odporkyňu ) povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno
ak má byť v konaní úspešná, že dlh riadne a včas nezaplatila. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli v konaní
preukázané, veriteľ, resp. dlžník  by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné.
V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce
skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné
bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je
výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka
nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní.
Po oboznámení sa s obsahom spisu  vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa a
dôkaznú núdzu vo veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa ako
dlžníčka neuniesla svoje dôkazné bremeno.  Odporkyňa za dôkaz, ktorý mal preukazovať splnenie dlhu
v žalovanej výške označila písomné potvrdenie s textom „ Prevzal 2.000 €  dňa 19.2.2011 A. -  podpis,
25.3.2011 500€“. Z tohto písomného potvrdenia, ale nie je možné ako uzavrel prvostupňový súd, vyvodiť
právny záver o vrátení pôžičky, keď tu absentuje označenie dôvodu z ktorého A., sumu 2.000,-€ prijal
( pri sume 500,-€ nadovšetko nie je vôbec žiadny  podpis),   rovnako tu absentuje  text vyjadrujúci vôľu
vrátiť pôžičku a vôľu prevziať pôžičku, keď nadovšetko tento text mala písať priamo odporkyňa. Samotné
písomné označenie sumy a dátumu na listine jednoznačne nepreukazuje vrátenie sumy 2.500,-€ titulom
pôžičky. Odporkyňa ďalej tvrdila, že pri odovzdaní peňazí boli prítomné F. Z. B. P. T., ktoré navrhla v
konaní vypočuť ako svedkyne. Po výzve súdu aby oznámila ich adresy, uviedla, že tieto odmietli ísť
svedčiť, lebo sa boja a tak aj táto skutočnosť sama o sebe  len spochybňuje obranu navrhovateľky o



vrátení sumy 2.500,-€ navrhovateľovi. Odporkyňa sa v konaní ocitla v tzv. dôkaznej núdzi - výsledky
dokazovania neumožňovali súdu prijať záver ani o pravdivosti  ani o nepravdivosti tej skutočnosti, že
dlh ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke  riadne a včas nezaplatila a  v takýchto prípadoch však súd musí
rozhodnúť v neprospech účastníka, ktorý nepreukázal túto rozhodujúcu skutočnosť čo je aj daný prípad.
Odporkyňa    v odvolaní namietala, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci,  pretože
nevykonala ňou navrhnutý  dôkaz a to znalecké dokazovanie. Odvolací súd uvedenú námietku považuje
za nedôvodnú, keď v zmysle § 153 ods. 1  O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že  nie je viazaný
dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je
výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch konania / 120 ods. 1 O.s.p. / a preto nevykonanie dôkazov
podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním.
Odvolací súd  vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 ,  § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. keď navrhovateľ cestou svojho   právneho  zástupcu   podal návrh na priznanie náhrady
trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi   náhradu trov odvolacieho konania vo výške
99,33€,  ktorú zaviazal odporkyňu  s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa do troch dní.
Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.8.2014, keď  odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje
s poukazom na § 10 ods. 1 vzhľadom na predmet odvolacieho konania / 2.500,-€ /   Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z.  odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 91,29€ a
aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 99,33€ / 91,29€ +
1 x 8,04€ režijný paušál /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/258/2013", "guid": "c643cf6b-a70e-48f0-ad49-2d5096c0c678:8004acce-039c-4378-af0b-90183acecc33", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}