Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/964/2013 z 13. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. januára 2015, sp. zn. 17Co/964/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3713200905.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/964/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3713200905.1 | 2015-01-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 107 OZ, § 100 OZ, § 458 OZ, § 451 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c79539d-3077-4cac-947a-713597a9b198 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3713200905.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/964/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200905
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713200905.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. H. XXX, 2/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 3/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
H. XXX, 4/ O. N., nar. XX.XX.XXXX,bytom A. H. XXX, 5/ I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 6/
M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 7/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, všetci právne
zastúpení: JUDr. W. W., advokát, spol. s.r.o., A. N., S. XXX/X, IČO 36 800 654 proti odporcom: I/ F. s.r.o.
A. H. 201, IČO 45 301 697, II/ Z. H. s.r.o. A. H. XXX, IČO: 44 514 077, obaja právne zastúpení JUDr.
Z. F., advokátom AK R. XX/XX, A. N., o náhradu za užívanie spoluvlastníckych podielov, na odvolanie
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. septembra 2013 č. k.
8C/19/2013-65 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ až 7/ sú povinní zaplatiť odporcom I/, II/ náhradu trov odvolacieho konania v sume
52,20 eur, k rukám právneho zástupcu odporcov I/, II/, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu I/ zaplatiť navrhovateľom 1/ až 6/ každému sumu
74,70 eur s 8,75%-tným úrokom z omeškania ročne od 03.01.2013 do zaplatenia a navrhovateľovi
7/ 33,03 eur s 8,75%-tným úrokom z omeškania ročne od 03.01.2013 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu II/ zaviazal zaplatiť navrhovateľom 1/ až 6/ každému sumu
30,70 eur s 8,75%-tným úrokom z omeškania ročne od 03.01.2013 do zaplatenia a navrhovateľovi
7/ 13,58 eur s 8,75%-tným úrokom z omeškania ročne od 03.01.2013 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Odporcov I/, II/ zaviazal nahradiť na účet okresného súdu trovy konania
titulom odmeny znalca, vyplatenej zo štátnych prostriedkov, každého vo výške 51,20 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovatelia sa po zmene žalobného petitu
domáhali proti odporcom zaplatenia náhrady za užívanie spoluvlastníckych podielov za obdobie od
02.02.2010 do 31.12.2012. Odporcovia sa k návrhu vyjadrili podaním zo dňa 13.03.2013, v ktorom
vzniesli námietku premlčania k uplatneným nárokom, pričom výšku náhrady požadovanú navrhovateľmi
považovali za neprimeranú s tým, že predchádzajúce rokovania o uzavretí mimosúdnej dohody nie
je možné považovať za meritórne rozhodnutie alebo záväzok. Nebránili sa nariadeniu znaleckého
dokazovania znalcom a poukázali na to, že mali záujem o odkúpenie podielov od navrhovateľov, ktorí
s tým však nesúhlasili. Súd mal z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. A. H. za preukázané, že sporná parcela
KN C XX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 je v podielovom spoluvlastníctve jednak
navrhovateľov a jednak odporcov, pričom navrhovatelia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi tejto
parcely v podiele každý po 52/444-in, navrhovateľ 7/ v podiele 23/444-in a M. N., konateľ odporcov 1/,



2/ ako fyzická osoba, je spoluvlastníkom podielu 109/444-in. Odporca I/ bol v období od 02.02.2010 do
04.06.2012 vlastníkom stavby postavenej na parcele KN-C č. XX/XX a od 05.06.2012 vlastníkom tejto
stavby je odporca II/, tak ako je to zapísané na LV č. XXXX k. ú. A. H.. V konaní nebolo sporné, že ani
jeden z odporcov nebol a nie je spoluvlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Konštatoval,
že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomná ani ústna zmluva o nájme predmetnej parcely
v období, od kedy ju odporcovia užívali a stále užívajú. Z dôkazov vyplynulo, že snaha o uzatvorenie
nájomnej zmluvy zo strany odporcu I/ bola, avšak odporca I/ neakceptoval cenu nájmu navrhovanú
navrhovateľmi (2 eur za 1 m2 a rok), čo jednak vyplýva z výpovede konateľa oboch odporcov, ako
aj z listu právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 18.12.2012. Užívaním vlastníctva navrhovateľov
bez uzavretia zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom toto bezdôvodné obohatenie nie je
klasickým bezdôvodným obohatením, ale v podstate znamená majetkový prospech, ktorý odporcovia
získali tým, že neplatili za užívanie nehnuteľnosti nájom. Keďže účastníci konania neprodukovali
žiadne dôkazy ohľadom bežného nájmu porovnateľných pozemkov, súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva na vyčíslenie hodnoty nájmu za predmetný pozemok.
Všetci účastníci tieto závery znaleckého posudku akceptovali. Keďže právny zástupca odporcu vzniesol
námietku premlčania v časti uplatneného nároku s poukazom na to, že navrhovatelia podali návrh dňa
31.01.2013 a náhradu za užívanie podielov k predmetnému pozemku požadovali už od 02.02.2010,
pričom premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná, dospel súd prvého stupňa
k záveru, že návrh navrhovateľov je premlčaný v časti, v ktorej sa domáhali náhrady za užívanie pozemku
za obdobie od 02.02.2010 do 30.01.2011 vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný dňa 31.01.2013 a v
danom prípade platí dvojročná premlčacia lehota. Uviedol ďalej, že navrhovateľom nemohol priznať ani
uplatnenú odplatu za užívanie ich podielov za rok 2013, keďže zmeneným návrhom sa navrhovatelia
domáhali už len náhrady za obdobie od 02.02.2010 do 31.12.2012. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol, pričom zároveň konštatoval,
že pokiaľ navrhovatelia poukazovali na to, že medzi účastníkmi v minulosti prebiehali mimosúdne
rokovania, prejavenie ochoty odporcu I/ rokovať o náhrade za užívanie zvyšných spoluvlastníckych
podielov s tým, aby nájom bol od 02.02.2010, toto nie je možné považovať za uznanie nároku, ktoré by
zabránilo úspešnému uplatneniu námietky premlčania nároku od 02.02.2010. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že vzhľadom na čiastočný úspech
nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. O trovách konania štátu rozhodol podľa
§ 148 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku v časti, kde súd vo zvyšku nárok zamietol a rozhodol o trovách konania, podali v
zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu, ktorí žiadali, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil a ich návrhu v celom rozsahu vyhovel. Ako
odvolací dôvod uviedli ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/ O.s.p.. Prvostupňovému súdu vyčítali, že
akceptoval námietku premlčania v tom zmysle, že keď návrh na súd podali 31.01.2013, platí dvojročná
subjektívna lehota, a preto ich uplatnený nárok za obdobie od 02.02.2010 do 30.01.2011 je premlčaný,
pretože súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu odporcu. Vyššie uvedené odôvodnenie
prvostupňového súdu nie je v súlade s § 157 ods. 2 a nie je presvedčivé, ako vec právne posúdil. Súd
zrejme vychádzal pri subjektívnej dvojročnej lehote z ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý
stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. V ich prípade však došlo k záväzkovému
právnemu vzťahu v zmysle § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď dňa 15.02.2012 na rokovaní u
ich právneho zástupcu obaja konatelia odporcov uznali, že chcú rokovať so všetkými spoluvlastníkmi a
že v prípade, že spoluvlastníci nebudú chcieť odpredať podiely, potom odporca I/ je ochotný rokovať o
náhrade za užívanie zvyšných spoluvlastníckych podielov s tým, aby tento nájom od 02.02.2010, keď
vlastníctvo nadobudla táto obchodná spoločnosť, bol platený. Teda tu vznikol záväzkový právny vzťah,
keď odporca I/ uznal alternatívne platenie nájmu od 02.02.2010, keď sa stal vlastníkom. Dňa 22.02.2012
sa uskutočnilo rokovanie medzi právnym zástupcom spoluvlastníkov a spoluvlastníkmi O. N., M. O. a
U. Y. a konateľmi odporcu I/, kde bola navrhnutá kúpna cena 50 eur za 1 m2, avšak U. Y. nesúhlasil
s odpredajom a náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu bola navrhnutá 2 eur za 1 m2 za rok.
Konatelia odporcu I/ ponúkli za užívanie náhradu vo výške 0,40 eur za 1 m2 za rok, s ktorým nesúhlasil
M. O. a jeho súrodenci. Teda zo strany odporcu I/ bol prezentovaný návrh platiť nájom od 02.02.2010
v navrhovanej výške 0,40 eur. Keďže k dohode nedošlo, bol následne podaný návrh, aby o náhrade
rozhodol súd po pribratí znalca. Mali za to, že základ záväzkového právneho vzťahu vznikol z týchto



rokovaní a že z uvedeného nesporne vyplynulo, že vznikla dohoda o tom, že odporca 1/ bude nájom
platiť od 02.02.2010, čím mu vznikol záväzok. Súd teda mal posúdiť vznik tohto právneho záväzku z
právneho úkonu, z dohody, ktorá bola urobená v písomnej forme, že sa jedná o nájom a následne
nedošlo k dohode o výške nájmu, ale nemôže ísť o záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia ako
to mylne ustálil prvostupňový súd. Preto z týchto dôvodov nemohla prebehnúť subjektívna dvojročná
lehota, ale objektívna trojročná lehota z hľadiska premlčania. Odvolaním napadli aj výrok o trovách
konania, keď boli toho názoru, že súd mal vo veci postupovať v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., pretože
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu popreli tvrdenie, že
by medzi účastníkmi došlo k vzniku zmluvného vzťahu, pretože pri jednaniach boli požiadavky oboch
strán odlišné a žiadna zo strán neakceptovala návrh druhej strany. Samotní navrhovatelia vo svojom
odvolaní tvrdia, že k dohode nedošlo, preto požiadavka na posúdenie záväzku ako zmluvného je zjavne
nedôvodná. Ich vyjadrenie o tom, že sú ochotní zaplatiť za užívanie nemožno považovať za uzavretie
dohody, pretože podmienky neboli prijateľné. Okolnosť, že nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o nájme
je preukázateľná aj tým, že navrhovatelia im bránili v užívaní, resp. v prístupe do predmetnej haly, ktorá
je postavená na pozemku, ktorý je predmetom konania. Neobstoja ani tvrdenia navrhovateľov ohľadne
trov konania, pretože odporcovia boli ochotní plniť podľa znaleckého posudku, neboli ochotní pristúpiť
na neprimerané požiadavky navrhovateľov a v tomto smere znalecké dokazovanie preukázalo, že tieto
požiadavky boli nadsadené a voči pôvodne uplatňovanému nároku úspech navrhovateľov predstavoval
len 34,7%, čo znamená ich neúspech 65,3%, teda podiel úspechu ich odporcov predstavoval 30,6%.
Pokiaľ teda súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, rozhodol tak vlastne
v prospech navrhovateľov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t. j. vo výroku, v
ktorej bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje, a len pre nutnosť vysporiadať sa s odvolacími námietkami navrhovateľov dodáva
nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

V prejednávanej veci navrhovatelia v podanom odvolaní uvádzajú ako odvolací dôvod ustanovenie §
205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., tento je daný v prípade, ak doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú
pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú
podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho), alebo osadenia súdu; má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej; odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4; ak ich účastník bez svojej viny nemohol
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V danom prípade navrhovatelia v odvolaní neuvádzajú, v čom vidia opodstatnenosť uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., keď neoznačujú žiadne ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Odvolací súd preto nezistil opodstatnenosť tohto
uplatneného odvolacieho dôvodu.



Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný navrhovateľmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho
nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania.

V danom prípade navrhovatelia v odvolaní vytýkajú prvostupňovému súdu, že súd prvého stupňa
pochybil, keď neustálil, že právny základ uplatneného nároku vznikol zo zmluvného vzťahu, keď z
rokovaní strán o uzavretí mimosúdnej dohody je zrejmé, že medzi nimi a odporcom I/ došlo k dohode
o tom, že odporca I/ bude platiť nájom, a to od 02.02.2010.

Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľov nestotožnil. Z vykonaného dokazovania totiž nesporne
vyplynulo, že medzi účastníkmi síce došlo k predsúdnym rokovaniam, avšak je nepochybné, že v
dohode o vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi nedošlo, nakoľko požiadavky oboch strán boli
odlišné a žiadna zo strán neakceptovala návrh druhej strany. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z
odvolania navrhovateľov, kde sami navrhovatelia uvádzajú, že medzi nimi a odporcami nedošlo k dohode
o odpredaji spoluvlastníckeho podielu a následne ani k dohode o výške nájmu, pretože s touto výškou
nesúhlasili M. O. a jeho súrodenci. Keďže k takejto dohode nedošlo, podali následne návrh na súde.
Je tak zrejmé, že ku konsenzu zmluvných strán, teda k uzavretiu zmluvy tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, medzi účastníkmi konania nedošlo. Skutkové závery
prvostupňového súdu, že medzi účastníkmi nedošlo k vzniku zmluvného vzťahu, preto boli správne a
uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nebol opodstatnený.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd použil správne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keď po zistení, že medzi účastníkmi nedošlo k vzniku zmluvného vzťahu, aplikoval na daný
vzťah ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, spočívajúcom v majetkovom prospechu, ktorý odporcovia
získali tým, že neplatili za užívanie cudzích nehnuteľnosti žiadnu náhradu. Pri stanovení jeho výšky
vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý dal vyhotoviť v konaní a s ktorého závermi účastníci
súhlasili. Správne potom aplikoval aj premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď v danej
veci z hore uvedených dôvodov nebol dôvod aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu.

Odvolací súd preto nezistil ani opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p..

Za správny považoval odvolací súd aj výrok o trovách konania. V predmetnej veci je nepochybné, že
v časti bolo navrhovateľom vyhovené a v časti bol ich nárok zamietnutý, preto súd prvého stupňa pri
rozhodnutí o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nemožno pritom akceptovať názor navrhovateľov, že súd
mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie o výške
plnenia záviselo len od znaleckého dokazovania, pretože navrhovatelia svoje nároky uplatňovali z iného
právneho titulu, než z ktorého im bolo plnenie súdom napokon priznané, z čoho je zrejmé, že rozhodnutie
o výške plnenia nezáviselo len na výsledkoch znaleckého dokazovania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 tak, že úspešným odporcom
priznal náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 52,20 eur. Hodnota predmetu sporu u odporcu
I/ predstavuje sumu 800,36 eur, hodnota predmetu sporu odporcu II/ predstavuje sumu 227,12 eur;
tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby potom v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z. z. predstavuje u odporcu I/ sumu 51,45 eur, u odporcu 2/ sumu 19,92 eur, spolu sumu 71,37



eur, zníženú o 50% (§ 13 ods. 2 cit. vyhl.), t. j. tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje
sumu 35,69 eur. Súd priznal odporcom odmenu za jeden úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu v
sume 35,69 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH v sume 8,70 eur, spolu 52,20 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .