Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/151/2012 z 10. 6. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 10. júna 2013, sp. zn. 10Co/151/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:1011200439.1 Krajský súd Trnava | 10Co/151/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:1011200439.1 | 2013-06-10 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 14 ods. 1 písm. a) ZKV, § 8 ods. 5 ZKV, § 206 ods. 1 ZKR, § 44 ZKR, § 685 ods. 1 OZ, § 663 OZ, § 125 OZ, § 123 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a8a453e-eec6-4783-9cc2-bc1395dd0af3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:1011200439.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/151/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200439
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1011200439.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Jána Mihala a
Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: JUDr. Martina Mrázová, správkyňa konkurznej podstaty
úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Šoltésovej 20, zast. advokátkou:
JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému: U. Q., nar. XX. B. XXXX,
bytom R., O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár,
správca konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, š. p., v konkurze Trnava", Trnava,
Františkánska 22, zast. advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Dubnica nad Váhom, Námestie Matice
Slovenskej 1713/08, o 192,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trnava z 13. augusta 2012 č. k. 18C/122/2011 - 167 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti trov konania žalovaného
p o t v r d z u j e .

V časti trov konania vedľajšieho účastníka napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak,
že žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho advokáta
náhradu trov prvostupňového konania v sume 269,10 eur do 3 dní.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho advokáta
náhradu trov odvolacieho konania v sume 31,07 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou (žalobou došlou súdu prvého stupňa
15. marca 2011) sa ešte pôvodný žalobca (JUDr. Dušan Pohovej ako dnes už len bývalý správca
konkurznej podstaty akciovej spoločnosti v úpadku) domáhal zaplatenia 192,44 eur s príslušenstvom
ako úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu č. XX na ulici O. XX v R. (ďalej len „byt“ alebo
„byt žalovaného“), žalovanému nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi (priamo ?) náhradu trov konania v sume 269,10 eur do 3 dní (nadbytočne
aj „od právoplatnosti rozhodnutia“ - keď už, tak „rozsudku“ - pozn. odvolacieho súdu). Takéto svoje
rozhodnutie právne odôvodnil (pokiaľ šlo o vec samu) ustanoveniami §§ 123 a 451, § 100 ods. 1 a §
107 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 14
ods. 1 písm. a/ ZKV (zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do
31. júla 2000); § 44 ods. 1 ZKR (zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení platnom
a účinnom do 31. júla 2008) a § 57 ods. 1 a 2, § 82 ods. 1, § 120 ods. 1 a 3 a § 153 ods. 1 O. s.
p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal
potom z vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok pôvodného žalobcu je nedôvodný, keď tento



nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko v rozhodnom období (v roku 2008) nebol
vlastníkom bytu žalovaného, ani nemal oprávnenie na nakladanie s ním (či poberanie úžitkov z neho).
Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K/105/99 z 21. decembra 2009 bol totiž na majetok
dlžníka TAZ, a. s., v likvidácii, IČO: 36227803, so sídlom Coburgova 84, Trnava vyhlásený konkurz a
za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Dušan Pohovej a uznesením Okresného súdu
Trnava č. k. 25K/2/2007-70 z 12. septembra 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Trnavské
automobilové závody, š. p., v likvidácii, IČO: 00009199, Trnava, ktorému za správcu konkurznej podstaty
bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička (ktorý bol neskôr uznesením č. k. 25K/2/2007-823 z 12. decembra
2009 z funkcie odvolaný a za nového správcu ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár). Tak pôvodný žalobca,
ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného zahrnuli byt žalovaného do súpisu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty toho-ktorého úpadcu. Spornou teda ostala jedine otázka vlastníctva predmetného
bytu, resp. posúdenia, ktorá právnická osoba má (mala) oprávnenie nakladať v rozhodnom období s
bytom, keď na jednej strane podľa názoru pôvodného žalobcu on ako prvý zaradil (už 8. júna 2000)
byt do súpisu majetku patriaceho do ním spravovanej konkurznej podstaty a aj podľa výpisu z listu
vlastníctva bola práve úpadkyňa v osobe akciovej spoločnosti jeho vlastníkom, kým na druhej strane
vedľajší účastník na strane žalovaného vyvodzoval svoje postavenie prenajímateľa z toho, že byt sa
nachádza v súpise všeobecnej podstaty ním spravovaného úpadcu (š. p.). Zamietnutie žaloby bolo
potom odôvodnené najmä poukazom na zistenie, že aj žaloba žalobcu o vylúčenie bytu z konkurznej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v likvidácii, IČO: 00009199, so sídlom
Paulínska 20, Trnava bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 (z 26. marca
2008) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-767 (z 23. septembra
2008) a dopĺňacím rozsudkom č. k. 21CoKR/4/2008-915 (z 29. októbra 2009) zamietnutá, pretože
pôvodný žalobca v takomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo k bytu, teda
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu vedľajším účastníkom a preto oprávnenia k bytu patria
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Rozhodnutia o trovách konania (žalovaného i vedľajšieho
účastníka) potom súd prvého stupňa odôvodnil právne len paušálnym odkazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p. a vecne úspechom žalovaného i vedľajšieho účastníka na jeho strane, z ktorých ale žalovaný
náhradu trov konania nepožadoval a vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy na právnej službe advokáta
za úkony a v sumách podľa odôvodnenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ešte pôvodný žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie právne
odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p., keď trvá na tom (pôvodný
žalobca), že bol v rozhodnom období a až do marca 2009 vedený ako vlastník bytu žalovaného v
príslušnom katastri nehnuteľností, a preto mal aj všetky oprávnenia vlastníka k nemu. Právoplatnými
rozhodnutiami v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/ 6/2007 (kde súd prvého stupňa zamietol
žalobu žalobcu na vylúčenie vecí vrátane bytu žalovaného z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, š. p. v likvidácii), nebola záväzne vyriešená otázka vlastníckeho práva, keďže
takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by konštituovalo vlastnícke právo, naopak vlastnícke právo
svedčí tomu, komu svedčí zápis na liste vlastníctva, pokiaľ sa nepreukáže opak. Súd prvého stupňa
mal posúdiť bezdôvodné obohatenie žalovaného v súlade s O. z., pretože pôvodný žalobca žalovanému
dodal prostredníctvom tretích osôb (dodávateľov energií) za predmetné obdobie vyúčtované služby
spojené s užívaním bytu a tieto aj tretím osobám uhradil. V rozhodnom období bol práve pôvodný
žalobca v zmluvnom vzťahu so všetkými dodávateľmi energií, nebol to teda vedľajší účastník na strane
žalovaného. Odvolaním namietal i správnosť rozhodnutia o trovách vedľajšieho účastníka z dôvodu, že
súd (prvého stupňa) nezisťoval právne vzťahy medzi hlavnými účastníkmi konania a oznamovateľom o
vstupe do konania - vedľajším účastníkom na strane žalovaného.

Žalovaný i vedľajší účastník na jeho strane navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a to ako pre názor o riadnom splnení si povinnosti vymáhanej žalobou tým, že príslušné plnenia boli
poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi (žalovaný), tak i pre názor, podľa ktorého pôvodný žalobca má (a
i v minulosti mal) nehnuteľnosti vrátane bytu žalovaného zapísané v súpise bez akéhokoľvek právne
zdôvodniteľného dôvodu (vedľajší účastník). Podľa vedľajšieho účastníka on má nehnuteľnosti naopak
zapísané bez akýchkoľvek sporných poznámok a pochybností a ak aj žalobca odmieta rešpektovať
stav nastolený rozhodnutiami všeobecných súdov všetkých stupňov, Ústavného súdu SR i prokuratúr
(krajskej v Trnave i generálnej), skoršia domnienka existencie i žalobou v tejto veci tvrdených práv na
strane takejto osoby (žalobcu) bola už vyvrátená. Jedine právoplatné rozhodnutie v konaní o vylúčení



veci, v ktorom sa rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu (alebo o zamietnutí tejto žaloby), umožňuje
správcovi speňažovať tento majetok a súpis majetku predstavuje právny titul, ktorým správca dokladá
oprávnenie nakladať s takýmto majetkom. Pôvodný žalobca nikdy nebol vlastníkom bytu, on (vedľajší
účastník) však z dôvodu opatrnosti a predídenia vzniku možnosti odpojenia bytov od energií, 27.
februára 2009 poukázal na bankový účet pôvodného žalobcu prijaté platby nájomcov za služby spojené
s užívaním bytov za mesiace november a december 2008 spolu s údajmi o nájomcoch a príslušných
variabilných symboloch na ich identifikáciu, celkom v sume 140.000,- eur. Napokon s prihliadnutím k
rôznym právnym názorom súdu prvého stupňa v analogických veciach uplatnil aj v tejto veci námietku
premlčania všetkých žalobou uplatnených nárokov, ako aj požiadavku na náhradu trov odvolacieho
konania v sume 31,07 eur (za podané odvolanie 18,26 eur + 7,63 paušálnej náhrady a 20% DPH).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, teda účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) a to proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), prejednal vec bez pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) s preskúmaním napadnutého rozsudku i konania mu predchádzajúceho v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie
(podanie pôvodného žalobcu, u ktorého z dôvodov uvedených nižšie nešlo usudzovať na nič iné, než
na jeho osvojenie si novou správkyňou konkurznej podstaty) nie je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa treba považovať za vecne správny a preto je namieste ho potvrdiť (čo síce neplatilo
celkom u rozhodnutia o trovách konania vedľajšieho účastníka, ani tam však žalujúcej strane sporu nešlo
priznať vecný úspech).

Podľa § 206 ods. 1 ZKR konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona,
ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa § 8 ods. 5 ZKV (ktorý je práve oným doterajším právnym prepisom uvádzaným v § 206
ods. 1 ZKR) z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez
návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých
dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa
odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká
dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi
konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na
úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho
správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za
čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu
a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku
patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno
začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť
v konkurze (§ 20), môže byť konania začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24.

Ešte pred vyporiadaním sa s námietkami predostretými odvolaním sa žiada uviesť, že odvolací súd v
súlade s vyššie citovanými ustanoveniami predovšetkým vzal na vedomie, že v priebehu odvolacieho
konania došlo k zmene v osobe správcu konkurznej podstaty úpadcu, keď Krajský súd v Bratislave
uznesením z 8. apríla 2013 č. k. 3K 105/99-2481 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty
úpadkyne „TAZ, a.s., v likvidácií, Trnava, Coburgova 84“ „JUDr. Martinu Mrázovú, advokátku, Bratislava,
Šoltésovej 20“ za súčasného vyslovenia, že funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty „JUDr.
Dušana Pohoveja, advokáta, Bratislava, Námestie Slobody 10“ zanikla 8. apríla 2013, čo odvolací súd
napokon aj zohľadnil v záhlaví tohto svojho rozsudku (kde uviedol už novo ustanovenú správkyňu
konkurznej podstaty a túto pre neurobenie ňou žiadneho podania, ktorým by prejavila záujem na
podaniach jej predchodcu netrvať, označil aj za odvolateľku). V prejednávanej veci pritom o tejto
skutočnosti nebolo treba rozhodovať, pretože účastníkom konania je tu správca konkurznej podstaty z
titulu svojej funkcie a nie osoba ustanovená do funkcie, pričom ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV



(obdobne ako aj § 47 ods. 4 ZKR) je vo vzťahu k inak platiacej úprave z ust. § 92 ods. 3 a 4 O. s. p.
osobitnou úpravou (lex specialis).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd nemá žiaden zásadný dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, pojatou
ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä
záver o tom, že pôvodný žalobca nie je (ani nebol) aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie žalobou
uplatneného nároku (čo platí rovnako o novej správkyni), keďže sa mu (jej) nepodarilo preukázať, že v
rozhodnom období bola úpadkyňa, ktorej je správcom (TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803) vlastníkom
bytu a že pôvodný žalobca mal oprávnenie nakladať s bytom a žiadať od žalovaného aj plnenia s tým
spojené.

Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 125 O. z. osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

Podľa § 663 O. z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty prechádza na správcu, právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným
veriteľom neúčinné a osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej
uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.

Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;
správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Z dokazovania vykonaného už súdom prvého stupňa (a inak aj z poznatkov získaných z množstva
druhovo totožných iných vecí, prejednávaných v minulosti najskôr trnavským okresným súdom a po ňom
i tunajším odvolacím súdom - v tejto súv. por. tiež § 121 O. s. p.) jednoznačne vyplýva záver o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu na vymáhanie žalobou uplatneného nároku, keď tento
ani podľa odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenia nakladať s bytom
žalovaného nielen v rozhodnom období, ale nakladať s ním vôbec.

V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník Mgr. Ing. Pavol
Korytár (správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00009199,
Trnava“), pričom prípustnosť jeho vedľajšieho účastníctva bola právoplatne konštatovaná uznesením
Okresného súdu Trnava z 18. októbra 2011 č. k. 18C/122/2011-65 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave z 29. februára 2012 č. k. 24Co/299/2011-112. Práve takémuto správcovi (vedľajšiemu
účastníkovi) pritom žalovaný plnil pôvodným žalobcom vymáhané platby za rozhodné obdobie.

Ak potom pôvodný žalobca v konaní odvodzoval dôvodnosť svojho nároku a oprávnenie vymáhať ho zo
svojho postavenia správcu konkurznej podstaty TAZ, a. s. v likvidácii, poukazujúc najmä na to, že byt
žalovaného nebol vylúčený zo súpisu podstaty ním (pôvodným žalobcom) spravovanej úpadkyne TAZ,
a. s. v likvidácii (napriek tomu, že bol zaradený aj do súpisu podstaty úpadcu Trnavské automobilové



závody, š. p. v likvidácii), k tomu platí, že duplicitu súpisov sa snažili vyriešiť obaja správcovia podaním
žalôb o vylúčenie vecí patriacich do konkurznej podstaty, pričom doposiaľ bolo právoplatne skončené
len konanie, ktoré inicioval pôvodný žalobca (rozhodnutiami v konaniach vedených Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 21CoKR/4/2008 a Najvyšším
súdom SR pod sp. zn. 6Obdo/38/2009), ktorými bola žaloba žalobcu zamietnutá, keď konajúce súdy
ustálili, že nie je možné jednoznačné stotožnenie nehnuteľností v procese privatizácie vstupujúcich do
majetku TAZ, a. s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, teda aj s
bytom žalovaného, a to vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ale aj
na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného
návrhu š. p. TAZ, FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správkyne
konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a. s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania
22. decembra 1999). Konanie iniciované vedľajším účastníkom na strane žalovaného vedené na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 potom nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

Odvolací súd za opísanej situácie nemá žiaden dôvod neakceptovať výsledok už právoplatne
skončeného konania, z ktorého logicky vyplýva, že ak bola zamietnutá žaloba pôvodného žalobcu
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, tak
vlastnícke právo k bytu mu ani v rozhodnom období nemohlo patriť (napriek súpisu tvrdiacemu opak).
Na tomto nemohlo nič zmeniť ani neskončenie konania začatého vedľajším účastníkom, keďže tunajší
súd už viackrát v druhovo totožných veciach za účasti oboch správcov podotkol, že treba považovať za
vysoko nepravdepodobné, žeby aj na strane dnešného vedľajšieho účastníka mohla byť konštatovaná
nedôvodnosť žaloby o vylúčenie zo súpisu a teda i nedostatok jeho práva (tu por. napr. rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2012 č. k. 10Co/161/2011-175, vydaný vo veci súdu prvého stupňa
jeho sp. zn. 12C/5/2009).

Z vyššie uvedeného tak zreteľne vyplýva jediný možný záver o potrebe zamietnutia žaloby, keď pôvodný
žalobca nepreukázal vlastníctvo k bytu ani oprávnenie nakladať s ním, nakoľko v prejednávanej veci ani
v skoršom konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu spravovaného vedľajším účastníkom
nepreukázal akékoľvek právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu druhým správcom (vedľajším
účastníkom) a ani nová správkyňa na takomto stave vecí nič nezmenila.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a
2 O. s. p. potvrdil. To sa týkalo nielen veci samej, ale i rovnako správneho rozhodnutia o trovách konania
medzi pôvodným žalobcom a žalovaným (prvá veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Naopak len vo svoje podstate (uloženie povinnosti a výška priznanej náhrady trov) bolo správnym
rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka (i tu rozumej žalobcu na jednej a vedľajšieho účastníka,
podporujúceho žalovaného, na strane druhej), kde však súd prvého stupňa opomenul, že v prípade trov
konania účastníka zastupovaného advokátom je platobným miestom priznávanej náhrady advokát (§
149 ods. 1 O. s. p.). Práve toto opomenutie bolo dôvodom vyžadujúcim si čiastočnú zmenu napadnutého
rozsudku a to samozrejme pre zmenu nastúpivšiu v odvolacom konaní, avšak ešte pred rozhodnutím o
odvolaní, s úpravou tiež označenia osoby povinnej na náhradu (použitie výrazu žalobkyňa - v ženskom
rode konania), ako to vyplýva z druhej vety výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 149 ods.
1 a § 151 ods. 1 O. s. p., ako aj podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v platnom znení (tzv. advokátska tarifa) a to nepriznaním náhrady žalovanému (ktorý
nepodal návrh na priznanie mu náhrady a zo spisu sa ani žiadne trovy takéhoto účastníka nepodávali)
a naopak uložením v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni povinnosti na náhradu trov vedľajšieho
účastníka, vzniknutých tomuto na právnej službe za jeden úkon (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej),
paušálnej náhrade a na DPH (18,26 + 7,63 + 20% zo súčtu), pričom povinnosť na náhradu uložil (tak
ako u náhrady trov prvostupňového konania) v súlade s ust. § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O. s. p. (tu
rozumej i s určením zákonnej trojdňovej lehoty plnenia, pretože pre výnimku nevidel dôvod).



K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti ním uložené nebudú splnené dobrovoľne
v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.