{"guid": "2d2292f0-7816-40ae-b378-9cb3338c46ca:fa6769b0-cecf-49a6-97de-f293708a0405", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8613000028.2", "spisova_znacka": "6To/7/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/7/2016 z 11. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. októbra 2016, sp. zn. 6To/7/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8613000028.2", "identifikacne_cislo": "8613000028", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Alena Križanová", "sudca_id": 161, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-krizanova-161", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa6769b0-cecf-49a6-97de-f293708a0405", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8613000028.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8613000028.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8613000028.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613000028
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613000028.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2016 v
Prešove, v trestnej veci obž. S. N. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/12/2015 zo
dňa 26.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku   z a m i e t a   odvolanie obžalovaného S. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného S. N. za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 28.03.2015 okolo 09.00 hod. pod vplyvom alkoholu v kuchyni rodinného domu číslo XX  v obci
Kapišová, okres Svidník vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím bývalej manželke K. N., rod. C. a
následne okolo 10.00 hod. vulgárne nadávajúc bývalej manželke chytil ju rukami za nos a líce a napokon
okolo 10.40 hod. s kuchynským nožom v ruke vulgárne nadával bývalej manželke a vyhrážal sa jej
zabitím, následkom čoho táto ušla do obývacej miestnosti a telefonicky zavolala políciu.

Za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný písomne prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote
odvolanie proti všetkým jeho výrokom, ktoré odôvodnil tvrdením, že sa konania, ktoré je mu kladené
za vinu, nedopustil. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľ vytýka okresnému súdu
hodnotenie vykonaných dôkazov a porušenie zásady „in dubio pro reo“ s prihliadnutím na jeho výpis z
registra trestov, keď poukázal na to, že od roku 2013 je s poškodenou rozvedený, no napriek tomu žijú v
spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho dochádza k ich vzájomným hádkam, jeho prítomnosť poškodenej
vadí najmä v období spoločenských a kresťanských sviatkov, nakoľko už asi tri roky žije v partnerskom
zväzku s iným mužom a v minulosti práve v takom období Vianočných a Veľkonočných sviatkov a
kultúrnych podujatí v obci vyvolala hádky, privolala policajnú hliadku, ktorá po určitý čas obmedzila jeho
osobnú slobodu, následne bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania a
tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, v ktorom sa s poškodenou obžalovaný pochytil, vzájomne sa
sácali a nadávali si, pričom prišla ich dcéra a ako niekoľkokrát predtým, poradila poškodenej volať políciu,
aby mali od neho počas Veľkonočných sviatkov pokoj. Podľa odvolateľa nebolo preukázané, že by počas
hádky mal v rukách nôž a hoci opak tvrdí poškodená, nebola táto skutočnosť potvrdená ich dcérou,
ktorá uviedla, že keď prišla na chodbu, kde sa hádali, obžalovaný v rukách nôž nemal a nepotvrdila



ani to, že by sa poškodenej vyhrážal  a keď na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2016 uviedla, že sa im
obžalovaný vyhrážal, tak túto zmenu obžalovaný hodnotí ako účelovú, podanú v snahe potvrdiť tvrdenia
poškodenej. Podľa odvolateľa, pravdivosti jeho tvrdení nasvedčuje aj to, že policajti, ktorí zasahovali v
rodine poškodenej po svojom príchode ho nezadržali, ale mu umožnili odísť do obchodu a až po jeho
návrate po cca 40 minútach zrejme po porade s poškodenou, lebo vedeli, že je v podmienke, ho zadržali.
V podstate na základe uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby ho krajský súd spod obžaloby
oslobodil.

Na základe takto podaného odvolania postupoval potom krajský súd v intenciách ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri uplatnení zásady kontradiktórnosti vykonal na hlavnom
pojednávaní zákonom predpísaným spôsobom všetky dostupné a potrebné dôkazy v zásade v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Okresný súd zákonným spôsobom získané a vykonané dôkazy vyhodnotil riadiac sa pritom ust. § 2
ods. 12 Tr. por. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj
podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení
napadnutého rozsudku potom okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä
tých, ktoré si navzájom odporujú.

Krajský súd považuje za potrebné k odvolacím námietkam obžalovaného uviesť, že aj krajský súd vinu
obžalovaného považuje na základe doposiaľ vykonaného dokazovania za nepochybne preukázanú. Z
výpovede obžalovaného ako aj poškodenej vrátane ich dcéry Bc. K. N. ml. priamo vyplýva, že nielen
v nedávnej minulosti ale aj v čase skutku boli medzi obžalovaným a poškodenou vyhrotené vzťahy,
ktoré dňa 28.03.2015 vyvrcholili konfliktom, pričom obaja sa zdržiavali na mieste činu. Pokiaľ obžalovaný
popiera spáchanie skutku, je priamo z jeho spáchania opakovane, a to v podstate už od prvotného
telefonického oznámenia poškodenou na policajnú linku usvedčovaný výpoveďami poškodenej, ktorá
vlastne vylúčila, že by priebeh konfliktu podaný v obhajobe obžalovaného zodpovedal skutočnosti, keď
potvrdila, že obžalovaný jej v podnapitom stave začal vulgárne nadávať a bezdôvodne ju rukami začal
ťahať za nos a pravé líce, po odchode z kuchyne sa vrátil, znova jej nadával, vyhadzoval potraviny  a
potom, keď si pripravoval jedlo, vulgárne jej nadával a s nožom v ruke sa začal vyhrážať, že ich všetkých
pozabíja, ak nevypadnú z jeho domu, na to utiekla do obývacej izby a privolala políciu. Nešlo pritom o
ojedinelý útok, pretože poškodená potvrdila, že v minulosti už pre útočné správanie sa obžalovaného
volala políciu. Aj keď si poškodená na hlavnom pojednávaní sama už presne nepamätala, ako útok
obžalovaného prebiehal, keď uvádzala, že keď sa obžalovaný pohol s nožom jej smerom, utekala a
nevšimla si ako nôž držal, jednoznačne potvrdila, že obžalovaný pri svojich vyhrážkach nôž v ruke mal.
Takéto správanie možno v súhrne považovať za napádanie obžalovaným, ako ho prvotne poškodená
stručne pomenovala v telefonickom oznámení na linku 158. Niet dôvod neveriť poškodenej, pretože jej
výpoveď ešte v prípravnom konaní priamo potvrdila svedkyňa Bc. K. N. ml., keď vypovedala, že počas
skutku, keď obžalovaný kričal a nadával svedkyni v kuchyni a chcel si krájať chlieb, mal v ruke nôž,
pričom hovoril, že ich pozabíja, keď neodídu z jeho domu a s uvedeným nožom sa oháňal. V prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní opakovane potvrdila, že po odchode do svojej izby sa vrátila a
videla, že na chodbe už obžalovaný nôž nemal, hoci ešte poškodenej nadával.

Samotná skutočnosť, že zasahujúci policajti neobmedzili osobnú slobodu obžalovaného bezprostredne
po príchode na miesto činu nespochybňuje tieto usvedčujúce priame dôkazy. Svedkovia K. Z. a K.. T.
F. zhodne potvrdili, že po príchode na miesto činu bol obžalovaný zjavne pod vplyvom alkoholu, bol
pokojný, no snažili sa prítomných od seba oddeliť, aby nedochádzalo k ďalším konfliktom, pričom svedok
K. Z. výslovne uviedol, že po ich príchode ešte dochádzalo k nadávkam a vzájomnému osočovaniu,



no zo strany obžalovaného už k útokom nedochádzalo, nebolo potrebné použiť proti obžalovanému
donucovacie prostriedky.

Z toho však vyplýva, že správanie sa obžalovaného po príchode policajnej hliadky nevylučovalo, že by
sa do jej príchodu nesprával tak, ako je mu kladené za vinu.

Tieto skutočnosti v spojení s objektívne potvrdenou hladinou alkoholu zistenou  ešte krátky čas po skutku
a s poznatkami o predchádzajúcom páchaní obdobnej trestnej činnosti obžalovaného voči poškodenej
a páchaní priestupkov, ktoré v mieste svojho trvalého pobytu obžalovaný spáchal proti poškodenej a
ostatným členom jeho rodiny skutočne odôvodňujú záver, že obhajoba obžalovaného je účelová, podaná
v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a bola bez pochybností vyvrátená doterajšími dôkazmi bez
toho, aby bol prítomný dôkaz, ktorý by dôvodnosť obžaloby výrazne spochybňoval.

S prihliadnutím na všetky uvádzané skutočnosti podľa názoru krajského súdu bolo nepochybne
preukázané, že skutok, tak ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal.

Správne ustálenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania
obžalovaného. Keďže obžalovaný sa vyhrážal inému usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu a tohto konania sa dopustil so zbraňou a voči chránenej osobe (teda osobe blízkej,
ktorou sa v súlade s § 127 ods. 5 Tr. zák. rozumie aj bývalá manželka), správne prvostupňový súd
kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm.
a/, b/ Tr. zák.

Pochybenie nezistil krajský súd ani vo výrokoch o druhu a výmere ukladaného trestu. Okresný súd
správne upravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu 6 mesiacov až 3 roky v zmysle zásady uvedenej
v § 38 ods. 4 Tr. zák., teda zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3 (postupom uvedeným v § 38
ods. 8 Tr. zák.) a to vzhľadom na to, že oproti nezistenej poľahčujúcej okolnosti zistil u obžalovaného
priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. teda, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený,
čo nasvedčuje prevahe priťažujúcich okolností. Takto upravená trestná sadzba, v rámci ktorej mohol
okresný súd obžalovanému trest ukladať teda predstavovala výmeru 16 mesiacov až 36 mesiacov. Trest
odňatia slobody uložený vo výmere 18 mesiacov, teda blízko spodnej hranice trestnej sadzby, je potrebné
považovať za trest primeraný, najmä vzhľadom na fakt, že teraz súdeného trestného činu sa obžalovaný
dopustil hoci bol za prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/6/2013 zo dňa
19.03.2013 na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom v tomto konaní sa vo väzbe nachádzal od
17.03.2013 a výkon uloženého trestu odňatia nastúpil dňa 19.03.2013, a hoci následne bol uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41PP/53/2013 zo dňa 18.06.2013 podmienečne prepustený na slobodu
so skúšobnou dobou na 1 rok, neosvedčil sa a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41PP/53/2013
zo dňa 06.02.2015 bolo vyslovené, že zvyšok trestu vykoná.

Aj pod vplyvom toho, že pobyt obžalovaného na slobode bol počas skúšobnej doby priamo závislý
od dodržiavania povinnosti viesť riadny život a teda nepáchať úmyselnú trestnú činnosť, obžalovaný
prejavil svoje sklony k páchaniu prečinu nebezpečného vyhrážania opätovne, keď dňa 28.03.2015
spáchal predmetný prečin. Navyše obžalovanému pritom muselo byť zrejmé, že pre obdobný prečin
bol odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/24/2013 zo dňa 02.10.2013 na
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Okrem toho obžalovaný v období od 24.02.2012 do 17.11.2015 bol opakovane, a to pokutami v rozmedzí
od 17,- eur do 36,- eur postihnutý za deväť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré spáchal
proti poškodenej K. N., prípadne proti svojmu synovi K. N. či dcére K. N., a to v mieste svojho trvalého
pobytu v obci Kapišová XX. Obžalovaný spáchal predmetný prečin stíhaný v tejto veci za okolnosti, že na
Okresnom súde Bardejov v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1T/65/2012 je obžalovaný zo zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., v ktorom bol
uznaný vinným rozsudkom zo dňa 05.02.2014. Toto konanie nie je právoplatne skončené, keďže Krajský
súd v Prešove svojím uznesením sp. zn. 1To/18/2014 zo dňa 30.04.2014 zrušil výrok o treste a spôsobe
jeho výkonu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.



Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, ktorým zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do
ústavu so stredným stupňom stráženia, súd prvého stupňa nesprávne použil odkaz na § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. namiesto § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. čím ale došlo len k formálnemu pochybeniu. Vzhľadom
na skutočnosť, že zaradenie obžalovaného do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia sa
zakladá na správnych a zákonných dôvodoch, nebolo potrebné zrušovať tento výrok a toto pochybenie
naprávať novým rozhodnutím.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za správny, a preto
o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, že ho zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je                           prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/12/2015", "guid": "8436f6b4-0e0b-484c-b6d7-cf5819c9f731:6fd0ce53-3db5-45a2-86be-6f859bc8c5f4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "700b8310-ed0d-4ce1-82d6-a0b9cb48bb44:a36073f3-a75a-4907-8328-fac9df46b3bd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5313010184.1", "spisova_znacka": "1To/18/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/18/2014 z 31. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5313010184.1"}, {"guid": "c81dbcc5-6159-42b0-8d6a-98bd5f4babc1:30242c4b-59ff-432d-ab45-2fcd98d1a7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "41PP/53/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 41PP/53/2013 z 18. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c81dbcc5-6159-42b0-8d6a-98bd5f4babc1:30242c4b-59ff-432d-ab45-2fcd98d1a7a7"}], "citovane_v": []}