Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/63/2016 z 21. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. februára 2017, sp. zn. 25CoP/63/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4616205659.1 Krajský súd Nitra | 25CoP/63/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4616205659.1 | 2017-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c21db077-77d7-4e41-bf23-47896844ed8e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4616205659.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205659
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616205659.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: X. I., bytom M. XXX/XX,
proti synovi: D. I., bytom S. XXXX/XX D., o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. septembra 2016 č.k. 5Pc/8/2016-26,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa
30. 09. 2014 č.k. 4C/107/2014-30 v časti týkajúcej sa výživného tak, že znížil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa na syna zo sumy 70 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, ktorú sumu je povinný
navrhovateľ platiť synovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet syna vedený v Tatra banka a.s. č.ú.
SK95 1100 0000 0029 3611 5074, počnúc od 01. 09. 2016, vo zvyšku návrh zamietol
a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,
ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Konštatoval, že výživné bolo naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch dňa 30. 09. 2014 č.k. 4C/107/2014-30, ktorým bola zvýšená
vyživovacia povinnosť navrhovateľa na syna D. zo sumy 40 eur na sumu 70 eur mesačne. V tomto
čase povinný navrhovateľ sa staral o zdravotne ťažko postihnutú matku, poberal peňažný príspevok
na opatrovanie v sume 65,55 eura a dávku v hmotnej núdzi 115 eur mesačne. Rozsudkom zo dňa
05. 09. 2014 mu bola zrušená vyživovacia povinnosť na dcéru I. v sume 40 eur mesačne od 31. 08.
2014. Syn navrhovateľa od 01. 09. 2014 je študentom Slovenskej technickej univerzity, materiálno-
technickej fakulty v Trnave, platí internát 44 eur, cestovné výdavky 150-200 eur mesačne, stravné 217
eur mesačne, osobné výdavky spolu predstavujú približne sumu 481 eur. Jeho matka žije v U., v časte
tejto poslednej úpravy bola nezamestnaná, poberala podporu v U. vo výške približne 845 eur a prídavky
na syna D. vo výške 200 eur mesačne. Výdavky na domácnosť predstavovali sumu 729 eur mesačne.
V súčasnej dobe navrhovateľ poberá opatrovateľský príspevok na brata od 01. 07. 2016 v sume 167,57
eura a dávky v hmotnej núdzi v sume 8,50 eura, jeho brat poberá invalidný dôchodok v sume 331 eur,
matka mu zomrela. Mesačne platí vodu 10 eur, plyn 40 eur, elektrinu 22,13 eura, telefón 8 eur. Syn
navrhovateľa je toho času študentom 3. ročníka, v D. platí internát v sume 53 eur mesačne, cestovné
A. - S. ho stojí 16 eur, stravné 150 eur mesačne. Jeho matka je aj v súčasnej dobe nezamestnaná,
poberá 800 eur podporu a prídavky na syna D. 200 eur, platí nájom 518,35 eura, energie v sume 203
eur. Po takto zistenom skutkovom stave konštatoval, že navrhovateľovi sa podstatne neznížil príjem



od poslednej úpravy výživného a jeho syn má naďalej rovnaké výdavky na štúdium, ako mal v čase
poslednej úpravy v roku 2014 s tým, že je študentom vyššieho ročníka a naďalej sa pripravuje na svoje
budúce povolanie, z ktorého dôvodu nie je schopný sám sa živiť. Ani na strane matky D. nedošlo k
podstatnej zmene, keďže aj v roku 2014 bola nezamestnaná a nezamestnaná je aj v súčasnej dobe.
Pri rozhodovaní vychádzal zo schopností a možností navrhovateľa, z jeho mesačného príjmu 176,07
eura, pričom prihliadol i na skutočnosť, že obom rodičom odpadla vyživovacia povinnosť na dcéru I. a
tiež prihliadol na skutočnosť, že časť nákladov na výživu syna D. je hradená z prídavkov, ktoré poberá
jeho matka v U. vo výške 200 eur mesačne. Dospel k záveru, že platením výživného v sume 50 eur
na syna nebude ohrozená výživa navrhovateľa, z ktorého dôvodu zmenil poslednú úpravu výživného a
zaviazal navrhovateľa platiť výživné v sume 50 eur na účet syna vždy do 15. dňa v mesiaci. Vo zvyšnej
časti, keďže navrhovateľ žiadal znížiť výživné na sumu 40 eur mesačne, súd prvej inštancie návrh otca
zamietol, nakoľko takéto zníženie nepovažoval za dôvodné. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
52 Civilného mimosporového poriadku.

2/ Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním navrhovateľ, nesúhlasiac s
určenou výškou výživného a ani s vyplácaním výživného na účet syna. Žiada prehodnotiť jeho námietku
a priznať výživné 40 eur. Dôvodil, že bývalej exmanželke bola vyplatená suma cca 40 000 eur na základe
exekúcie a tiež suma 1560 eur z exekúcie na syna D., ktorú nemal ako uhradiť. Dlžná suma 900 eur
bola vyplatená v D..

3/ O. D. k odvolaniu navrhovateľa, otca, v písomnom vyjadrení uviedol, že lehota vyplácania výživného
je pre neho irelevantná, nakoľko navrhovateľ doteraz nikdy neuhradil výživné v súdom stanovenej
lehote, ale vždy ho zasielal oneskorene. Nechápe požiadavku navrhovateľa a jeho trvanie na platbe
výlučne poštovou poukážkou, keďže ani sám neuviedol žiadny dôvod, ktorý by mu bránil vyplácať
výživné na jeho účet. Bezvýhradne trvá na rozhodnutí súdu o zasielaní výživného na jeho osobný účet,
nakoľko sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu. Zároveň trvá na súdom stanovenej výške výživného,
dôvody navrhovateľa na jeho zníženie považuje za nezmyselné a klamlivé. Ním podaná exekúcia voči
navrhovateľovi nebola v sume 900 eur ako klamlivo uvádza, taktiež neuvádza, že z predaja rodinného
domu po vyplatení dlžnej časti jeho matke, mu zostala zvyšná suma cca 15 000 eur, z ktorých uhradil
dlžnú sumu na zameškanom výživnom.

4/ Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a preto napadnutý
rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6/ Konanie vo veciach výživného na plnoleté dieťa je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“).
Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7/ Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, otca, na zníženie výživného voči synovi D. zo sumy
70 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti podľa tvrdenia
navrhovateľa, bolo zhoršenie jeho finančnej situácie, z dôvodu zníženia opatrovného na jeho brata M.
I.. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na syna
D. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. S takto určenou výškou výživného nesúhlasil
navrhovateľ a naďalej požadoval zníženie výživného na sumu 40 eur.

8/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.



Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodiča žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9/ Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10/ V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na
ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj
skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

11/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať
na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorá trvá až do doby, kým dieťa
nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť
schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje
sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno
považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, počas ktorej trvá vyživovacia
povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných
predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná príprava
na povolanie“) a vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Vyživovacia
povinnosť rodičov voči deťom nezaniká po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje a to až
do jeho dokončenia. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí teda ani od dosiahnutia určitej vekovej
hranice, napr. plnoletosti, ale iba od toho, či dokáže svoje potreby samostatne z vlastných zdrojov
uspokojovať.

12/ Kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej
životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom i negatívnom zmysle.
Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a



duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení
majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného
príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého
prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života.

13/ Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine ukladá súdu povinnosť, aby pri rozhodovaní o určení
výšky výživného prihliadal nielen na oprávnené a odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ale aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, ktoré schopnosti predstavujú subjektívne
kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami. Za situácie, že vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie bolo
jednoznačne preukázané, že u navrhovateľa došlo síce k zmene pomerov, avšak pokles tohto príjmu
nebol až tak podstatný, nakoľko mu bola zrušená vyživovacia povinnosť k dcére I.. Syn D. odvolanie
nepodal a žiadal, aby odvolací súd potvrdil určenú výšku výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje tiež na skutočnosť, že opatrovateľský príspevok bol navrhovateľovi znížený zo sumy 172,05
eur na sumu 167,57 eura, t.j. o 4,48 eura mesačne, pričom sám žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na
syna o 30 eur mesačne a to za situácie, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére I.. Zníženie
výživného zo sumy 70 eur na sumu 50 eur mesačne je preto v súlade s princípom platenia výživného
podľa možností a schopností povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neakceptoval námietky
navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní a tieto vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené. Taktiež
jeho námietku nevyplácať výživné na účet syna vedený v banke, nie je v súlade s akoukoľvek logikou
a sám navrhovateľ navyše žiadne dôvody pre takýto postup neuviedol. Vzhľadom k tomu, že sám syn
D. uviedol, že pre neho je irelevantné určenie vyplácania výživného ku konkrétnemu dňu, t.j. 15. dňu v
mesiaci, odvolací súd ani tejto námietke navrhovateľa, ktorý poukázal na skutočnosť, že opatrovateľský
príspevok mu je vyplácaný 18. dňa v mesiaci, nevyhovel. Ak ďalej namietal, že jeho exmanželke bola
vyplatená suma 40 000 eur z titulu exekúcie, ako aj suma 1560 eur v roku 2015 z titulu exekúcie
na výživné na syna D., odvolací súd iba poznamenáva, že obe sumy, ak sa týkali výživného, boli
opodstatnene vymáhané a tieto nie je možné určiť ako príjem matky a syna D..

14/ Z vyššie uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 CSP a § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16/ Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).