{"guid": "2d1cc8c9-e28d-469e-8faa-3cd4ca393897:810ea7d5-0711-48bf-9d98-380a9aef7e2f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1412203532.3", "spisova_znacka": "14Co/8/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/8/2013 z 12. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2013, sp. zn. 14Co/8/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1412203532.3", "identifikacne_cislo": "1412203532", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2013-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/810ea7d5-0711-48bf-9d98-380a9aef7e2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1412203532.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1412203532.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1412203532.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/8/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203532
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412203532.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. O. G., E.. XX.X.XXXX, I. O. S. XX, I. zastúpená
advokátkou JUDr. Henrietou Danišovou, Muchovo námestie 1, Bratislava proti odporcovi: U.. X. E., E..
X.X.XXXX, I. O. S. XX, I., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 16C/55/2012-30 zo dňa 10.4.2012

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 16C/55/2012-30 zo
dňa 10.4.2012  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd
zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. 61 nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu na ulici
O.na S. XX K. I. zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.4.2012
domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu č.
61 nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu na ulici O. S. XX K. I.. Zároveň žiadala, aby jej
súd uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od nariadenia predbežného opatrenia podala návrh na začatie
konania vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 22C/370/2010 právoplatným dňa 14.4.2011. Dňom právoplatnosti uvedeného
rozsudku zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na tunajšom súde prebieha súdne konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod spisovou značkou 16C/254/2011. Masu
BSM tvorí okrem iného nehnuteľnosť - vyššie špecifikovaný byt.  Odporca sa z predmetného bytu
odsťahoval ešte pred rozvodom 23.10.2010, momentálne žije so súčasnou priateľkou na jej neznámej
adrese. Aj po odsťahovaní však pravidelne, aj dvakrát týždenne, chodil do predmetného bytu, nechával
svietiť svetlá vo všetkých izbách, v zime nechával otvorené dvere a balkón, aby dal najavo, že tam bol
a aby to videla. Od júna 2010 navrhovateľka využíva len jednu izbu, ktorú uzamkla. Odporca do tejto
izby v čase od 27. - 31.7.2011 v jej neprítomnosti násilím vnikol, poškodil dvere a zámok, izbu prehádzal
a odcudzil z nej krištáľovú vázu a nové pánske oblečenie pre syna P.. Pre pocit bezpečia si dala na
izbu, ktorú obýva, zámok a na vchodové dvere bezpečnostnú reťaz, čo nepomohlo. Dňa 22.8.2011 cca
o 14.00 hod. odporca prišiel do bytu, začal brať elektroniku a keď mu v tom chcela zabrániť, začal ju
kopať do nôh a spôsobil jej tak modriny a reznú ranu na nohe. Bola na lekárskom ošetrení a podala
aj trestné oznámenie, pričom polícia postúpila vec na priestupkové konanie, výsledok ktorého jej nie je
známy. Je presvedčená, že konanie odporcu je priamou reakciou na to, že nesúhlasila s predloženým
návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý jej odporca prostredníctvom
právneho zástupcu predložil v júni 2010 a ktorý považuje pre seba za nevýhodný. Odporca súrne
potrebuje peniaze, ktoré chce od nej dostať za každú cenu. Má sklony riešiť situácie, ktoré sa nevyvíjajú
podľa jeho predstáv, zúrivosťou, má absolútne amoky, je agresívny, rozbíja, čo mu príde do ruky, kope
do steny. Napríklad v auguste 2010 vylomil násilím poštovú schránku v bytovom dome z hnevu, lebo



stratil kľúče od bytu a od nej. Syna Lukáša v marci 2010 zbil, na čo sa odsťahoval z bytu a odmieta s
odporcom komunikovať.

Dňa 12.8.2011 odporca podal návrh na tunajší súd na vyporiadanie BSM, ktorým navrhuje prikázať
predmetný byt do výlučného vlastníctva navrhovateľky, s čím súhlasila. Dňa 27.12.2011 však odporca jej
právnej zástupkyni emailom oznámil, že sa sťahuje naspäť do bytu, čo aj urobil a dňa 12.1.2012 sa ujal
užívania obývačky, odstránil pôvodný zámok, nasťahoval si do nej svoje osobné veci a dňa 1.2.2012 ju
uzamkol. Odporca však v byte od roku 2010, kedy sa odsťahoval, nebýva, neprespal tam ani jedinú noc,
len raz za čas príde a dá o sebe vedieť. Dňa 26.3.2011 odporca násilne poškodil zámok na izbe, ktorú
užíva ona. Opravár skonštatoval, že zámok bol úmyselne zatlačený do zárubne. Dňa 31.3.2012 odporca
prišiel do bytu a vyfotil si ju proti jej vôli. Bol s ňou aj zámočník, ktorý jej pomáhal so zámkom v jej izbe.
V pondelok 2.4.2012 bola vypovedať na polícií, pričom službukonajúci policajt jej povedal, že tým, že ju
odporca fotil sa zatiaľ ničoho nedopustil, pokiaľ fotky bez jej súhlasu nezverejní, a preto s ňou ani nič
nespísal. Keď prišla domov, sused z bytu oproti pán I. A. jej oznámil, že odporca bol v byte s nejakým
mužom. V izbe mala hrozný neporiadok, rozhádzanú posteľ, šaty vyhodené zo skrine, spodné prádlo
rozhádzané po zemi, odpojené káble z televízora, set top boxu a antény. Preto volala políciu, ale podľa
nich sa odporca ničoho nedopustil, nakoľko ako spoluvlastník môže vojsť do svojej izby a vyhádzať
svoju skriňu. Rozhodla sa podať trestné oznámenie, aby sa tým polícia riadne zaoberala. Bojí sa, má
strach. Nikto si nevie predstaviť v akom je strese, čo zase vykoná. Neje, nespí, ak zaspí, snívajú sa jej
hrozivé sny, hneď sa prebudí celá spotená. Keď prichádza do bytu, bojí sa čo len odomknúť. Je napätá,
nepokojná. Cíti sa slabá a ohrozená, pričom postoj policajtov v nej vzbudzuje presvedčenie, že pokiaľ
nepríde k niečomu strašnému, odporca sa ničoho nedopúšťa, ona nemá právo na žiadnu ochranu. Má
pocit menejcennosti, bezbrannosti, že jej nikto nepomôže. Je presvedčená, že odporca preto rozobral
televízor, lebo doň vložil plošticu na sledovanie a odpojenie káblov bol len zastierací manéver. Keď
telefonuje, telefón jej šuští, čo predtým nikdy nebolo. Určite ju sleduje. Chce ju vydierať, je veľmi citlivá,
submisívna a on to vie. Dostala strach. Cíti, že odporca zvyšuje svoj hnev proti nej. Bojí sa, kedy príde,
otvorí dvere a čo urobí. V práci trávi viac času, aby sa nemusela do bytu vracať, čo zase bude, pritom
sa v práci sústredí len na to, čo bude keď príde domov. Cíti, že ju zastrašuje a vydiera, aby pristúpila na
jeho nevýhodný návrh vyporiadania BSM. Jej psychický stav sa zhoršuje, strach má stále väčší. Musí sa
chrániť. Chce dosiahnuť vylúčenie užívacieho práva odporcu k ich bytu samostatnou žalobou podľa §
705a OZ. Vyporiadanie BSM môže trvať roky a za túto dobu nie je mysliteľné, aby znášala takéto násilie
od odporcu. Odporca od októbra 2010 kedy sa z bytu odsťahoval, v byte ani raz nespal. Všetky náklady
spojené s užívaním bytu platí navrhovateľka.

Prvostupňový súd konštatoval, že predbežné opatrenie má preventívnu povahu a potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov a obavy bezprostredne hroziacej ujmy musí byť aspoň osvedčená.
Predbežné opatrenie musí mať navyše vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci
samej. Už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť o. i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ
mieni domáhať návrhom vo veci samej. V predmetnej veci bol návrh o nariadenie predbežného
opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej. V návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia navrhovateľka uviedla, že chce dosiahnuť vylúčenie užívacieho práva odporcu k ich bytu
samostatnou žalobou podľa § 705a Občianskeho zákonníka, avšak v petite svojho návrhu takýto návrh
neuviedla. Nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa účastníkovi zakáže vstupovať do bytu, sa
sleduje ochrana práva na život a zdravie. Účastník, ktorému sa má zakázať vstupovať do bytu, v
ktorom býva osoba blízka, musí byť vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia. Navrhovateľka
neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy a nepreukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov spočívajúcu v nariadení predbežného opatrenia. K návrhu na jeho nariadenie
doložila lekárske potvrdenie zo dňa 22.8.2011, prehlásenie I. A. z Kľúčovej služby BM PROFESSIONAL,
s.r.o. zo dňa 4.4.2012 o tom, že dňa 26.3.2012 odporca otváral dvere do izby, ktorú obýva v predmetnom
byte a že zámok bol úmyselne poškodený tak, že ho nebolo možné otvoriť a stal sa nepoužiteľným.
Ďalej doložila potvrdenie I. A. zo dňa 4.4.2012 o tom, že dňa 2.4.2012 sa na základe oslovenia
navrhovateľky za prítomnosti dvoch príslušníkov Policajného zboru pozrel do predmetného bytu, v
ktorom mala porozhadzované šaty a neporiadok a že keď sa vracal domov z obchodu, videl z domu
vychádzať odporcu spolu s nejakým pánom, prehlásenie otca navrhovateľky U.. C. G. zo dňa 5.4.2012
o tom, že dňa 27.3.2012 mu volala navrhovateľka, že odporca jej dňa 26.3.2012 rozbil zámok na izbe v
predmetnom byte, nemohla sa dostať dnu, následne bol aj u nej v byte, navštívil s ňou OO PZ Karlova
Ves, aby túto udalosť nahlásili. Ďalej, že mu volala aj dňa 2.4.2012, že odporca jej znovu prehádzal



izbu, odpojil televízor, set top box a anténu a porozhadzoval spodné prádlo po zemi, čo aj nafotil jej
mobilným telefónom, keď prišiel do bytu. Navrhovateľka bola rozrušená a plakala. K návrhu pripojila
aj záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov zo dňa 5.4.2012 a potvrdenie o podaní oznámenia na odporcu zo dňa 5.4.2012.
Navrhovateľka  neosvedčila, že odporca je v súčasnosti vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia, t.j.
že jej bezprostredne hrozí ujma. Lekárske potvrdenie preukazuje násilné správanie odporcu v auguste
2011 a podľa vyššie uvedeného záznamu OOPZ v Karlovej Vsi zo dňa 5.4.2012 navrhovateľka podala
na odporcu oznámenie len vo veci poškodenia zámku na dverách do jej izby, ktorú užíva v predmetnom
byte a že ju bezdôvodne opakovane fotil na svoj mobilný telefón. Obava navrhovateľky (cíti strach, obavy
z odporcu) bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo
forme nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nevstupovať do
predmetného bytu, a preto návrh navrhovateľky zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie podaním doručeným súdu
dňa 14.5.2012. Namietla, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.
Konanie odporcu je dlhodobé a sústavné, a pokračuje aj po podaní návrhu na predbežné opatrenie. Dňa
12.4.2012 podala navrhovateľka na odporcu trestné oznámenie, pretože po príchode domov zistila, že
má opätovne poškodený zámok na svojej izbe a v odpadkovom koši mala nahádzané veci z kúpeľne.
Aby sa dostala do svojej izby musela zavolať zámočníka. Pod vplyvom tejto dlhodobej situácie musela
vyhľadať dňa 13.4.2012 lekársku pohotovostnú pomoc a lekárska správa dokazuje, že prežíva enormný
strach a stres. Odporca jej pravidelne poškodzuje zámok na jej izbe, rozhadzuje a ničí  jej osobné veci,
ničí zariadenie bytu a robí neporiadok. Odporca obýva byt len s cieľom navrhovateľku poškodiť a jeho
konanie vykazuje znaky psychického násilia. Robí to systematicky a s čoraz väčšou intenzitou, čo môže
mať následky nezvratného charakteru. Pre navrhovateľku je spoločné bývanie s odporcom neznesiteľné
a situácia si vyžaduje rýchlu a účinnú ochranu. Žiada preto zmeniť napadnuté uznesenie a návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. K odvolaniu navrhovateľka doložila záznam z 12.4.2012 o
podaní trestného oznámenia na odporcu a lekársku správu z 12.4.2012. Zo správy vyplýva diagnostický
záver - stresová reakcia s nasadením medikamentóznej liečby. Ďalšiu liečbu má určiť psychiater.

Odvolací súd uznesením č.k. 14Co/220/2012-41 zo dňa 17.5.2012 o odvolaní navrhovateľky rozhodol
tak, že zmenil napadnuté uznesenie a zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. 61, nachádzajúceho na 6.
poschodí bytového domu na ulici O. S. XX v I.. Navrhovateľke uložil povinnosť podať návrh na začatie
konania vo veci samej v zmysle § 705a Občianskeho zákonníka o vylúčenie odporcu z užívania bytu,
v lehote 30 dní od nariadenia predbežného opatrenia. Na základe predložených listinných dôkazov a
prehlásení svedkov mal za dostatočne preukázané pre potreby nariadenia predbežného opatrenia, že
odporca sa voči navrhovateľke dlhodobo dopúšťa psychického násilia spojeného s poškodzovaním jej
výlučného alebo spoločného majetku. Konštatoval, že vyporiadanie BSM a tým aj otázka spoločného
bývania účastníkov v byte je dlhodobým procesom, a v prípade neposkytnutia okamžitej ochrany
navrhovateľke pred takýmto správaním odporcu, by mohli vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné následky.

Na základe dovolania odporcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo 304/2012-106 zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že v porovnaní s rozhodnutím
prvostupňového súdu disponoval odvolací súd navyše len dvomi ďalšími dôkazmi: lekárskou správou
a záznamom o podaní oznámenia na OO PZ SR v Bratislave. Zo správy A.. F. z 12.4.2012
vyplýva, že navrhovateľka utrpela stresovú reakciu a odporučila jej návštevu psychiatra. V tejto
aj v predchádzajúcich lekárskych správach sú uvedené len subjektívne pocity navrhovateľky, ktorá
odmietla ísť k psychiatrovi. Odvolací súd dostatočne neodôvodnil svoj záver, že sú splnené
podmienky na nariadenie predbežného opatrenia Nie je jasné prečo nevzal do úvahy, že nebol
známy výsledok oznámení policajným orgánom zo strany navrhovateľky. Zo správy Obvodného úradu
Bratislava zo 14.6.2012 vyplýva, že priestupky voči osobe odporcu boli odložené, pretože došlé
oznámenia neodôvodňovali začatie priestupkového konania alebo postúpenie veci. Odvolací súd
dostatočne neodôvodnil naliehavosť a potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v zmysle
návrhu navrhovateľky. Nie je z rozhodnutia odvolacieho súdu zistiteľné, na základe čoho konštatuje,



že odporca sa voči navrhovateľke dlhodobo dopúšťa psychického násilia. Za psychické násilie nie je
možné považovať to, že odporca byt, ktorého je vlastníkom,  navštevoval, prípadne si odnášal veci a
fotil navrhovateľku. Fyzické násilie voči navrhovateľke preukázané nebolo. Preto napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil.

Odvolací súd následne nariadil dňa 5.2.2013 informatívny výsluch účastníkov konania, ktorého  cieľom
bolo zistiť aktuálny stav užívania spornej nehnuteľnosti a umožnil účastníkom predložiť dôkazy, na
preukázanie tvrdeného násilia za obdobie od rozhodnutia prvostupňového súdu. Obaja účastníci ešte
pred informatívnym výsluchom predložili písomné vyjadrenia -  právna zástupkyňa odporcu podaním
doručeným súdu dňa 31.1.2013 a právna zástupkyňa navrhovateľky podaním zo dňa 5.2.2013.

Navrhovateľka k veci uviedla, že odporca sa z bytu odsťahoval ešte pred rozvodom manželstva 23.
októbra 2010 a odvtedy v byte nebýva. Po rozvode manželstva sa snažili dohodnúť na vyporiadaní BSM,
čo sa nepodarilo ani v rámci súdneho konania. Keďže navrhovateľka nesúhlasila s návrhmi odporcu na
vyporiadanie, začal jej robiť naschvál s cieľom donútiť ju, aby súhlasila s jeho návrhmi. Ohľadne bytu
boli pritom dohodnutí, že tento  pripadne navrhovateľke a odporca bude uspokojený z iného spoločného
majetku. Z bytu chcela odporcu vyplatiť. Od 12. apríla 2012, o čom predložila listinné dôkazy, došlo k
ďalším skutkom zo strany odporcu, keď jej 19. apríla 2012 napísal do kalendára hanlivý nápis. Taktiež
jej bola opakovane strhnutá zo schránky menovka, čo dáva do súvisu s konaním odporcu. Pokiaľ ide
o konanie o jej návrhu na vylúčenie odporcu z užívania sporného bytu na Okresnom súde Bratislava
IV, ešte nebolo skončené a prvé pojednávanie vo veci je nariadené na marec 2013.  Aj v konaní o
vyporiadaní BSM si súd vyžiadal len písomné vyjadrenia a nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Z
konania odporcu má dôvodný strach, ktorý sa prehĺbil najmä pod vplyvom čestného prehlásenia B. P. z
Trávnice, zo dňa 30.1.2013, že v júli 2012 mu odporca povedal, aby navrhovateľke odkázal, že ju uprace
tak, aby ju už nikto nikdy v živote nenašiel. Na otázku súdu, či podala o tomto trestné oznámenie uviedla,
že nie, lebo nevedela kam, ale mieni to urobiť. Na ďalšiu otázku, či od júla 2012 sa k nej navrhovateľ
správal agresívne, uviedla, že nie.

Právna zástupkyňa navrhovateľky založila do spisu listinné dôkazy, na ktoré odkazovala vo svojom
mailovom podaní z 5.2.2013, ktoré boli v kópii odovzdané spolu s vyjadrením zástupkyni odporcu.

Odporca k veci uviedol, že sa z bytu odsťahoval s úmyslom, aby sa vyvaroval stretov s navrhovateľkou,
avšak predpokladal, že sa dohodnú o vyporiadaní BSM. On sám býva v podnájme a v záujme zníženia
svojich životných nákladov sa mieni do bytu nasťahovať naspäť, keďže súdne vyporiadanie bytu ako
súčasti BSM je v nedohľadne. On sa nikdy voči navrhovateľke  nedopustil fyzického násilia. Písomné
prehlásenie B. P. je úplný výmysel. Ide o švagra priateľa navrhovateľky pána L., ktorý má problémy s
alkoholom. K motivácii navrhovateľky predložil písomné prehlásenia A. M. z 22.7.2012, A. I. z 21.7.2012
a A. P. z 28.9.2012., z ktorých vyplýva, že navrhovateľka sa v Trávnici chválila nariadeným predbežným
opatrením slovami „ako s odporcom vybabrala“ a že jej otec sa snažil bez vedomia odporcu odpredať
chalupu účastníkov v Trávnici.

Súd poskytol odporcovi lehotu do 8.2.2013 na písomné vyjadrenie k podaniu navrhovateľky z 5.2.2013. V
písomnom podaní z 8.2.2013 odporca prostredníctvom právnej zástupkyne zdôraznil, že navrhovateľka
nepredložila žiadny dôkaz objektívne preukazujúci tvrdené násilie zo strany odporcu. Všetky jej
oznámenia na odporcu boli odložené ako nedôvodné. Nie je tak daná potreba predbežného zásahu
súdu do vlastníckeho práva odporcu. Odporca sa voči nej nikdy nedopustil fyzického násilia a odmieta
prítomnosť aj akéhokoľvek psychického násilia. Chce naopak ukončiť akékoľvek právne či iné vzťahy
s navrhovateľkou. Práve navrhovateľka iniciatívne postupuje voči nemu a podáva na neho opakovane
nedôvodné návrhy a oznámenia. Jej skutočným zámerom je vytvoriť si takýmto spôsobom dobrú
východiskovú pozíciu v konaní o vypriadanie BSM. Ak by navrhovateľka prostredníctvom predbežného
opatrenia mala zabezpečené samostatné užívanie spoločného bytu, ešte viac by sa znížila jej
motivácia na urýchlené vyporiadanie BSM a došlo by tak k výraznému poškodeniu záujmov odporcu.
K predloženému vyhláseniu B. P. sa odporca ohradil, že je nepravdivé a zvažuje podanie trestného
oznámenia na neho. Navyše vyhlásenie je datované dňom 30.1.2013, pričom má ísť o informáciu z
júla 2012. To nasvedčuje tomu, že navrhovateľka v skutočnosti nepociťovala žiadny strach, pretože pol



roka nekonala, a prehlásenie jej malo slúžiť len ako účelový  dôkaz pre toto konanie. Žiada napadnuté
uznesenie súd prvého stupňa ako správne potvrdiť.

K vyjadreniu odporcu na pojednávaní 5.2.2013 predložila navrhovateľka prostredníctvom právnej
zástupkyne svoje stanovisko v podaní zo dňa 8.2.2013. K čestným prehláseniam A. I. a A. M. uviedla,
že sú nepravdivé. S týmito pánmi navrhovateľka naposledy komunikovala  dňa 26. augusta 2010, čo bol
posledný spoločný pobyt s odporcom  v rodinnom dome v Trávnici.  Odvtedy ich videla až dňa  28.12.
2012 na pohrebe, pričom s nimi nekomunikoval, ani jej priateľ U. L.. Je absurditou, aby  navrhovateľka
zobrala  predbežné opatrenie a išla ho ukazovať do krčmy 4. cenovej skupiny. B. P., čestné prehlásenie
ktorého predložila ona, je epileptik (vec všeobecne známa v  Trávnici) a nie alkoholik, ako to tvrdí
odporca. Odporca zabudol dodať, že to bol on, ktorý bez vedomia a súhlasu navrhovateľky predal
spoločný osobný automobil KIA SORENTO dňa 29.  novembra 2011 A. G., pričom k tomu uviedol,  že
on ako vlastník nemal záujem o jeho užívanie, a preto ho odpredal. Napriek dovolaniu sa  neplatnosti
tejto kúpnej zmluvy, odporca a kupujúca anulovali kúpnu zmluvu až na základe podanej  žaloby na
Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. 39C 192/2012. Navrhovateľka ďalej pri návšteve  RD v Trávnici dňa
29.06.2011 zistila, že v dome chýba 6 ks radiátorov, ohrievač na tepelnú vodu, drevené lavice a stoličky,
pričom  dom ani zámky na dome poškodené neboli. Pri podaní trestného oznámenia na Obvodnom
oddelení Policajného zboru v Šuranoch zistila, že tieto  demontoval  sám odporca a preniesol ich do
hasičskej zbrojnice. Výsledkom toho je, že RD vyzerá  znehodnotene. Nie je pravdou,  že navrhovateľka
z bytu odniesla všetky hodnotné veci.  Predložila k tomu fotografie urobené  zo súčasného  obdobia a z
obdobia spred roka robené do znaleckého  za účelom  určenia všeobecnej hodnoty bytu pre vyporiadanie
BSM.  Súčasťou  je aj fotografia izby, v ktorej býva navrhovateľka a vidno, že tam má uložený kuchynský
riad a  všetko čo potrebuje k prežitiu, len aby neprišla do kontaktu s odporcom počas jeho zdržiavania
sa v byte. Dňa 22. 08.2011 si odporca  bez súhlasu  navrhovateľky odniesol veci podľa vlastného
rozhodnutia. Keďže s tým nesúhlasila a bránila mu v tom, fyzicky ju napadol, dokopal. Vo štvrtok 25.
augusta 2011  bola doma a po odsťahovaní sa odporcu na vchodových dverách mala bezpečnostnú
retiazku. Odporca tam prišiel s dvomi  policajtmi, ktorí keď zbadali jej modriny na nohách, ju upozornili,
že má ísť podať oznámenie o násilí.  Po ich odchode tak aj spravila a  policajti jej dali úradné tlačivo pre
lekárku. Lekárka však v ten deň neordinovala, a preto u nej bola až v piatok, čo je dôvodom rozdielu
v dátumoch. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v októbri 2010 odporca v spoločnom byte
neprespal.  Odporca má kde bývať. A v rozvodom konaní uviedol adresu, na ktorej sa zdržuje, na
Púpavovej ulici č. 44 v Bratislave. Ide o adresu, na ktorej sa nachádza byt, ktorého je spoluvlastníkom
v polovici na základe daru od svojej sestry s manželom. Svedčí o tom zápis na liste vlastníctva. Pre
navrhovateľku len predbežné opatrenie  prinesie pokoj do jej života, ochráni ju pred odporcom a zabráni
tak zhoršovanie jej postavenia voči odporcovi. Je daný reálny predpoklad, že odporca bude pokračovať v
psychickom násilí voči navrhovateľke.  Zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu o nariadení predbežného
opatrenia  pre  nedostatočné odôvodnenie, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky. V danom prípade
dočasná úprava pomerov je potrebná, čo vyplynulo aj z dôkazov a správania odporcu pred súdom.
Vlastnícke právo odporcu nie je tým ohrozené, a odporca má kde bývať. Súdu navrhuje, aby  predbežné
opatrenie nariadil a zaviazal  odporcu na náhradu trov predbežného konania.

Krajský súd v Bratislave po doplnenom dokazovaní v odvolacom konaní opätovne vyhodnotil odvolacie
námietky navrhovateľky v zmysle intencií dovolacieho súdu a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. predbežným nariadením súd môže uložiť účastníkovi, aby nevstupoval
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Odvolací súd sa zameral na zistenie intenzity a povahy násilia, ktorého sa odporca v rozhodnom období
mal voči navrhovateľke dopustiť. Fyzické násilie voči navrhovateľke zo strany odporcu malo byť v
auguste roku 2011. V ďalšom období už navrhovateľka popisovala len psychické násilie spočívajúce
najmä v tom, že odporca mal nepravidelne byt navštevovať, svojvoľne odnášať veci, rozhadzovať
navrhovateľke osobné veci, poškodzovať zariadenie, poštovú schránku, a písať je hanlivé odkazy.
Následky preukazovala fotodokumentáciou z bytu, lekárskymi správami a trestnými resp. priestupkovými
oznámeniami. Je dôvodné tvrdenie odporcu, že ani jedno oznámenie navrhovateľky nebolo skončené
postihom odporcu, resp. rozhodnutím príslušného orgánu, že oznamovaný skutok sa skutočne stal.



Taktiež neboli potvrdené následky na zdraví odporkyne, ktorá odmietla psychiatrickú liečbu a opakovane
udáva len svoje subjektívne psychické pocity. Počas informatívneho výsluchu pred súdom potvrdila, že
od júla 2012 sa odporca voči nej nesprával agresívne. Prehlásenie osôb z obce Trávnice nie sú pre
súd relevantné dôkazy vo vzťahu k tvrdenému násiliu, pretože až na prehlásenie B. P., sa nevzťahujú
priamo k násiliu medzi účastníkmi. Ani prehlásenie B. P.  nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť, pretože
sa vyjadruje k výroku odporcu z júla 2012 a bolo vystavené v januári 2013. Je nesporné, že ak by
navrhovateľka mala skutočne obavu z tejto vyhrážky odporcu, bola by urobila opatrenia na svoju ochranu
bezodkladne v júli 2012.

Odvolací súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že vzťahy medzi oboma účastníkmi sú vážne narušené
po rozvode manželstva a pod vplyvom konfliktov v súvislosti s rozdelením spoločného majetku. Aj
vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky z 8.2.2103 obsahuje skutočnosti týkajúce sa najmä
nakladania so spoločným majetkom. Je nesporné, že v takejto atmosfére sú bežné aj silné negatívne
emócie, vyhrážky a expresívne výrazy, čo sa nesporne záporne prejaví na psychickom stave oboch
účastníkov. Hlavným problémom účastníkov je vyriešenie rozdelenia BSM, s čím súvisí aj otázka
samostatného bývania navrhovateľky v spoločnom byte. To však závisí od vôle a ústretovosti oboch
strán. Odvolací súd v tomto štádiu konania nezistil také správanie a násilie zo strany odporcu, ktoré by
odôvodňovalo nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p..

Preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

O trovách konania v súvislosti s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého
stupňa v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/55/2012", "guid": "3fa434aa-4bf6-4d15-ac35-8091184947a5:35d1ab1d-57e6-449d-9ea8-49e7fde98cfe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}