Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/439/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. apríla 2016, sp. zn. 16CoE/439/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7214205577.1 Krajský súd Košice | 16CoE/439/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7214205577.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, EP, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a334f891-1323-47a6-9083-727b70a961a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7214205577.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/439/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214205577.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom
Festivalové nám. 1, Košice, proti povinnej N. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXXX/XX, Y.,
zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie 27,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II., č.k. 38Er/710/2014-10 zo dňa 22.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Jantárová 30, 040 01 Košice trovy exekúcie
v sume 39,83 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu na
vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.02.2014 a
poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 * 137515 vydaného Okresným súdom Košice II dňa
28.2.2014, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Sokol. Exekučným titulom je rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č.k. 700-3410860013-GC04/13 zo dňa 3.5.2013. Právoplatnosť a
vykonateľnosť nadobudlo dňa 1.6.2013. Dňa 22.4.2014 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinná zomrela dňa 12.12.2008. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy
exekučného konania vo výške 40,57 Eur. Z obsahu uznesenia dedičského konania po nebohej povinnej
vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 39D/40/2009 zo dňa 5.5.2009, súd prvého stupňa
zistil, že povinná zomrela dňa 12.12.2008 a dedičské konanie bolo zastavené, pretože poručiteľka
(povinná) nezanechala žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2009 a stalo sa
vykonateľným.

Súd prvého stupňa následne citoval § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. a uviedol, že povinná
v priebehu exekučného konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou
povinnej nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom
smrti poručiteľky stávajú subjektom jej práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie
svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade, však poručiteľka nezanechala
žiadny majetok. Súd na základe týchto zistení dedičské konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené, súd
prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň zaviazal oprávneného nahradiť poverenému
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vo svojom odvolaní
namietal, že súd prvého stupňa mal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a mal ju zastaviť podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že súd prvého stupňa opomenul úmrtie povinnej a neoprávnene poveril súdneho



exekútora vykonaním exekúcie. Mal za to, že v tomto prípade nijako procesne nezavinil zastavenie
predmetnej exekúcie a neexistujú tu dôvody, pre ktoré by mal súd zaviazať oprávneného k náhrade trov
exekúcie, pretože predmetná exekúcia bola od začiatku neprípustná a súd mal ex offo pred udelením
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103
O.s.p.. Vedomosť o úmrtí povinnej mal súd k dispozícií z dedičských konaní, túto ale opomenul a dňa
28.02.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V závere oprávnený opätovne zdôraznil, že
v žiadnom prípade nezavinil zastavenie exekúcie, pretože v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie
nepredpokladal, že povinná už nežije.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenie § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania
(procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Podľa § 7 ods. 2
OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 Exekučného priadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z predloženého spisu vyplýva, že povinná zomrela dňa 12.12.2008. Exekučné konanie sa začalo v deň,
kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, t.j. 11.02.2014. Povinná teda
zomrela pred začatím exekučného konania, nie v jeho priebehu, ako uviedol súd prvého stupňa. Na
túto skutočnosť poukázal súdu prvého stupňa aj samotný súdny exekútor, a to v návrhu na zastavenie
exekúcie zo dňa 03.04.2014.

V zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 19 ods. 1 O.s.p. povinná stratila spôsobilosť byť
účastníkom konania dňa 12.12.2008. Napriek tomu oprávnený podal dňa 11.02.2014 voči povinnej návrh
na vykonanie exekúcie a súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi dňa 28.02.2014 poverenie č.
5803*137515 na vykonanie exekúcie proti povinnej. Skutočnosť, že sa exekúcia vedie proti niekomu, kto
nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, musí súd považovať za prekážku konania, ktorú nemožno
odstrániť. Ide o prekážku konania, na ktorú musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v priebehu exekúcie.

Súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil a vo veci konal s účastníkom
konania, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že súdu prvého stupňa bol predložený návrh na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý



exekúciu nemožno vykonať. Napriek uvedenému považoval súd prvého stupňa za dôvod zastavenia
exekúcie práve skutočnosť, že povinná zomrela bez zanechania majetku a teda exekúciu v zmysle §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy mal súd prvého stupňa považovať za dôvod zastavenia
exekúcie práve tú skutočnosť, že povinná zomrela pred začatím exekučného konania. Tá totiž existovala
už v deň začatia exekučného konania dňa 11.02.2014, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal súdny
exekútor až dňa 22.04.2014. Uvedenie správneho dôvodu zastavenia exekúcie je v danom prípade
podstatné, aj z hľadiska rozhodnutia o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(ustanovenie § 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne rozhodnúť
o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.