Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/95/2015 z 23. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. júna 2015, sp. zn. 11CoE/95/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3514202761.1 Krajský súd Trenčín | 11CoE/95/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3514202761.1 | 2015-06-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 221 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb08664f-fe6b-4304-be3b-87d79cd40967 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3514202761.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/95/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514202761
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514202761.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: E. J., bytom X. H. X., V. XXXX/XX, pre
vymoženie 164 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 7. apríla 2014, č.k. 4Er/276/2014-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo po právnej stránke odôvodnil § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa
24.03.2014 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie spísaného formou zápisnice pred súdnym exekútorom pre vymoženie sumy
164 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pod sp. zn. SR 09817/11, vydaného dňa
29.02.2012 v Bratislave. Súd prvého stupňa konštatoval, že v predmetnom exekučnom konaní sa
vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. 307600407, uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka dňa 09.02.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Zastával názor,
že charakter úveru ako absolútneho obchodu nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný
právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo
zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa zistil, že v predmetnej exekučnej veci
sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník.
Ustanovenia Obchodného zákonníka však v danom prípade nemožno použiť, pretože podľa § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Mal za
preukázané, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného, ktoré tvoria súčasť
zmluvy, v článku 14 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde (čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou



doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym
a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal
súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného
zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého
stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v
rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd
prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci
súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad
rámec zákonných ustanovení.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa § 234d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.



Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“) možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému
rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej
praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

V predmetnej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v bode 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 09.02.2011, je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá je v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa zastával názor, že
rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom



konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než
v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde
(čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Preto súd prvého stupňa napadnutým uznesením
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru sú upravené mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy o úvere tak, že zmluvné
strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek
zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z
tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie čl. 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru upravuje podmienky mediačného konania, neobsahuje však úpravu rozhodcovskej
doložky tak, ako to nesprávne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Naviac z exekučného titulu, ktorým v danej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 29.02.2012, sp. zn. SR 09817/11, mal odvolací
súd za preukázané, že v predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená samostatnou
rozhodcovskou zmluvou, a nie rozhodcovskou doložkou upravenou vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru.

Za týchto okolností je preto záver súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nesprávny, pretože uvedený článok
úpravu rozhodcovskej doložky neobsahuje. Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej veci sú
skutočnosti, ktoré ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje
ako predpoklady pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zistiteľné len z
kompletnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu v danej veci.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j.
či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011).

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvého stupňa rozhodol bez oboznámenia sa s rozhodcovskou
zmluvou, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vyzve oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá
založila právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Následne
súd prvého stupňa posúdi, či predmetná rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá
platne a opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .