Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/133/2010 z 6. 2. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 6. februára 2012, sp. zn. 14Co/133/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1109215652.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/133/2010 | ECLI:SK:KSBA:2012:1109215652.1 | 2012-02-06 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1848c0e-1c50-45e9-8917-1aef07667e30
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1109215652.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/133/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109215652
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109215652.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V.. P. H., N.. XX. X. XXXX, A. W. XXXX/XX, D.,
proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, so sídlom ulica 29. augusta, Bratislava, o zaplatenie 1.165,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.
25C/134/09-37, zo dňa 15. 1. 2010

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 21C 134/09-37 zo dňa
15. 1. 2010,  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným  súdu dňa 28. 4.
2009  domáhala voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 1.165,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu s tým, že uvedená suma zodpovedá
rozdielu medzi výškou dôchodku, ktorá mala byť navrhovateľke správne vyplácaná a dôchodkom, ktorý
odporca navrhovateľke vyplácal.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. h), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, s tým, že
na konanie o náhradu škody je vecne príslušný okresný súd, a preto vec nepostúpil krajskému súdu tak,
ako to navrhol odporca, keďže nešlo o preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho konania. Uviedol
tiež, že ak navrhovateľka chcela byť v konaní úspešná, musela okrem iného preukázať hmotnoprávne
predpoklady pre priznanie nároku, ktoré jej ukladá § 15 citovaného zákona, t.j. že si nárok na náhradu
škody najprv uplatnila u odporcu na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, a až keby
odporca jej nároku nevyhovel, mohla v lehote šiestich mesiacov od prijatia žiadosti podať návrh na súd.
Podľa súdu však navrhovateľka nepreukázala, že podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, a
preto je jej návrh podaný predčasne. Podľa súdu jej návrhu nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu, že
odporca v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom. V danom prípade je pasívne legitimovaným
a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika, v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., za ktorého koná odporca ako právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy, keďže
navrhovateľka tvrdí, že škoda jej vznikla v dôsledku  jej nesprávneho úradného postupu.

Navrhovateľka nepreukázala, že podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a označila odporcu
nesprávne, súd preto jej návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či došlo k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany odporcu, ktorý mal byť spôsobený vyplácaním starobného dôchodku v
nesprávnej výške. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi náhradu súd nepriznal s tým, že mu trovy konania nevznikli.



Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to,
že na základe rozsudku podala novú žiadosť o náhradu škody priamo Sociálnej poisťovni v Bratislave,
keďže jej súd vytkol, že pred podaním žaloby takúto možnosť nevyužila. Ako osoba neznalá práva sa
domnievala, že stačilo, keď podala žiadosť  v roku 2007 ( 5. 12. 2007 ) do rúk p. Š. o náhradu škody v
rámci mimosúdnej pokonávky. Nemala záujem viesť súdny spor, a až na doporučenie Ústavného súdu
podala túto žalobu na súd. Žiada preto, aby súd rozhodol o jej odvolaní až po tom, keď odporca rozhodne
o jej opätovnej žiadosti o náhradu škody. Pokiaľ príde k jej odškodneniu, žalobu vezme späť.

Na výzvu súdu prvého stupňa na odstránenie vád odvolania, navrhovateľka v doplnení odvolania uviedla,
že podanie podala z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu. Vytkla súdu, že sa neoboznámil s
jej dôkazmi priloženými k žalobe. Uviedla, že o tom, že jej bol dôchodok v minulosti zle vypočítaný, sa
dozvedela z listu odporcu zo dňa 22. 11. 2007, ktorý jej bol doručený dňa 29. 11. 2007. Od začiatku sa
domáhala doplatenia rozdielu medzi nesprávne vypočítaným dôchodkom a dôchodkom, na ktorý mala
nárok, a to za obdobie od 1. 7. 2003 do roku 2006. Žiada tiež, aby bol do sporu pripustený aj štát -
Slovenská republika, nakoľko škodu si uplatňuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003
Z.z., pretože ide o škodu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, a až z odôvodnenia
napadnutého rozsudku sa dozvedela, že mala žalovať Slovenskú republiku, pretože táto zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím štátneho orgánu. Od začiatku sa domnievala, že sa so
Sociálnou poisťovňou dohodne a túto snahu má aj naďalej. Novú žiadosť o náhradu škody z 10. 2. 2010
poslala Sociálnej poisťovni - ústrediu v Bratislave.

K odvolaniu navrhovateľky zaujal dňa 7. 4. 2010 písomné stanovisko odporca s tým, že mu doteraz
nebola doručená žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku. Napadnutý rozsudok
považuje za správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal a prejednal vec
v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti
navrhovateľky, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.

Prítomný odporca pred odvolacím súdom uviedol, že od navrhovateľky doteraz neobdržal návrh
na predbežné prerokovanie jej nárokov na náhradu škody. Ani žiadosť z 10. 2. 2010, na ktorú sa
navrhovateľka odvoláva, mu doručená nebola. Čo sa týka podania navrhovateľky z 5. 12. 2007,
túto odporca neposúdil ako žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov navrhovateľky, aj keď podľa
obsahu by to bolo možné, keďže ani zákon č. 514/2003 Z.z. pre takúto žiadosť nevyžaduje žiadne
formálne náležitosti. Odporca však toto podanie posúdil výslovne ako odvolanie navrhovateľky proti ich
rozhodnutiu z roku 2003 tak, ako toto podanie aj navrhovateľka označila.

Po preskúmaní konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje odvolací
súd napadnuté rozhodnutie za predčasné, nakoľko konanie pred súdom prvého stupňa je zaťažené
viacerými procesnými vadami - vadným postupom súdu, ktorými bola účastníkom odňatá možnosť
uplatňovať procesné práva priznané im zákonom za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. Z
uvedených dôvodov dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého
rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným  súdu dňa 28. 4. 2009 sa navrhovateľka domáhala voči
odporcovi zaplatenia sumy 1.165,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 20% od 1. 7. 2003, a to
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu. Podaním z 18. 8. 2009,
doručeným súdu dňa 21. 8. 2009 ( č.l. 21 ) navrhovateľka rozšírila svoj návrh tak, že žalovanú sumu
zvýšila o 108,- Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že súd prvého stupňa o zmene
petitu podľa ust. § 95 O.s.p., do vyhlásenia rozsudku nerozhodol. Na prvom pojednávaní, uskutočnenom
v neprítomnosti riadne ospravedlnenej navrhovateľky, súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že jej
návrh zamietol z formálnych dôvodov - pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, a pre predčasnosť
žaloby s tým, že navrhovateľka nedodržala postup podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti



za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, t.j. nepožiadala odporcu o predbežné prerokovanie jej
nároku.

Podľa názoru odvolacieho súdu, už podanie navrhovateľky zo dňa 5. 12. 2007, napriek jeho označeniu
„Odvolanie sa voči predchádzajúcim rozhodnutiam“, je možné podľa jeho obsahu posúdiť ako žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku, keďže z neho jasne vyplýva presvedčenie navrhovateľky o vyplácaní
dôchodku v predchádzajúcom období ( od roku 2003 do roku 2007 ) v nižších sumách, ako jej mali
byť vyplácané. Napriek skutočnosti, že zákon č. 514/2003 Z.z. pre podanie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku nestanovuje dodržanie žiadnych formálnych náležitostí, odporca ho zjavne za
takúto žiadosť, hoci mohol, nepovažoval. Ako vyplýva z jeho listu zo 4. 1. 2008 ( č.l. 29 ) adresovanom
navrhovateľke, jej podanie z 5. 12. 2007 posúdil ako odvolanie voči svojmu rozhodnutiu č. 47 57 17
7130 z 22. 11. 2007 ( v liste odporcu nesprávne uvedený dátum z 29. 11. 2007 ) a zaslal ho Krajskému
súdu v Banskej Bystrici ako súdu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
o nároku na dôchodkovú dávku.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka
podala žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. predčasne. Takýto záver súdu neobstojí
aj z dôvodu, že súd navrhovateľku ani nevyzval postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie
jej návrhu o údaj, či takúto žiadosť podala. Navyše navrhovateľka k svojmu odvolaniu priložila aj kópiu
ďalšej svojej žiadosti z 10. 2. 2010, ktorú podľa jej obsahu možno považovať za žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku.

Čo sa týka zamietnutia žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, podľa názoru odvolacieho
súdu, bola postupom súdu prvého stupňa účastníkovi konania - navrhovateľke - odňatá možnosť konať
pred súdom nielen tým, že súd vzhľadom na jej zlý zdravotný stav nevyhovel jej oprávnenému návrhu
na vypočutie pred dožiadaným súdom vo Zvolene ( kde by mohla predniesť svoju žalobu, a prípadne
po riadnom poučení súdom aj opraviť označenie odporcu tak, aby zodpovedalo zneniu zákona ), ale
pred doručením žaloby odporcovi a pred nariadením pojednávania ani navrhovateľku riadne nepoučil
podľa ust. § 30 O.s.p. ( o jej práve byť v konaní zastúpená ustanoveným zástupcom ), ani ju postupom
podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval na opravu zjavnej formálnej vady v označení odporcu, hoci ide
o odstrániteľnú vadu žaloby ( judikát Z IV: Súd je povinný postarať sa v zmysle ustanovenia § 43 ods.
1 O.s.p. o opravu alebo doplnenie návrhu tak, aby v bol účastník označený v súlade s ustanovením §
79 ods. 1 O.s.p. a § 25 zákona č. 58/1969 Zb. ).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221
ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

( § 221 ods. 2 O.s.p. ), v ktorom bude jeho povinnosťou predovšetkým riadnym procesným postupom
vyzvať navrhovateľku na opravu označenia odporcu, a na upresnenie, v akej výške sa domáha priznania
náhrady škody ( keďže v odvolacom petite opätovne uvádza len pôvodne žalovanú sumu, a to napriek
tomu, že svoju žalobu podaním z 18. 8. 2009 rozšírila ), po tomto ustálení prípadne aj rozhodnúť o zmene
žaloby, a po vykonanom dokazovaní čo do merita sporu vo veci spravodlivo rozhodnúť a rozsudok podľa
§ 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224
ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p. ).

V súlade s § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.