Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/339/2012 z 21. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. septembra 2016, sp. zn. 6S/339/2012, ECLI:SK:KSKE:2016:7012201356.4 Krajský súd Košice | 6S/339/2012 | ECLI:SK:KSKE:2016:7012201356.4 | 2016-09-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., § 154 ods. 1 písm. k) zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6319cf11-dbde-499d-9b4a-8f8d593ce00a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7012201356.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/339/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201356
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012201356.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: X. B., trvale bytom F. XXXX/
XX, Q. Z. V., zastúpený advokátom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom
Dončova 1451/21, Ružomberok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030502/1112199/2012/CI
zo dňa 17.09.2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Včas podanou žalobou žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č.
1030502/1112199/2012/CI zo 17.09.2012, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 86/9005631/1/1000221/2012 zo dňa
22.05.2012, ktorým žalobcovi z dôvodu dopustenia sa správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. a)
zákona č. 563/2009 Z. z. a § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z., z dôvodu, že nepodal daňové
priznanie v lehote určenej správcom dane a z dôvodu, že svojim konaním zapríčinil určenie spotrebnej
dane z liehu colným úradom podľa pomôcok a za druhý z uvedených správnych deliktov mu uložil colný
úrad podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v spojení s § 155 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z. pokutu vo výške 414,92 Eur, potvrdil.

2. Z predložených administratívnych spisov vyplýva, že dňa 16.02.2006 vykonal Úrad justičnej a
kriminálnej polície PZ v Prešove na základe príkazu Okresného súdu Prešov zn. OS-PO-V-38-1/2006
15.02.2006 domovú prehliadku rodinného domu a priľahlých priestorov na F. R. č. XX v Q. Z. V.
vo vlastníctve žalobcu. Príslušníci Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Prešove ( ďalej len
„UJKPZ“) pri domovej prehliadke zistili skladovanie 165 kusov bandasiek o objeme 3 litre, označených
etiketou „Zafirex“, naplnených liehom s koncentráciou alkoholu 28,4 %, 145 kusov bandasiek o objeme
3 litre, označených etiketou „Zafirex“, naplnených liehom s koncentráciou 30,8 %, 177 kusov o
objeme 3 litre, označených etiketou „Zafirex“, naplnených liehom s koncentráciou 31,4 % a 25 litrovú
bandasku naplnenú 5,2 litrami 80 % liehu. Vyšetrovateľ UJKPZ uznesením ČVS: KPR-69/OEK - 2005
zo 17.02.2006 začal trestné stíhanie voči spolupáchateľom, v rámci nich aj voči žalobcovi a to na
základe obvinenia zo spáchania zločinu z porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na
označenie tovaru podľa § 279 zákona č. 300/2005 Z. z., prečinu nedovolenej výroby liehu podľa § 253
Trestného zákona, zločinu falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie
tovaru podľa § 275 Trestného zákona.



3. Dňa 17.02.2006 bol vykonaný výsluch v trestnej veci žalobcu. Žalobca okrem iného do zápisnice o
výsluchu uviedol, že v dotknutom rodinnom dome majú sídlo aj obchodné spoločnosti, ktorých je on
konateľom, že sú tam uskladnené aj hracie automaty. Podľa neho bandasky s nemrznúcou zmesou boli
vyrobené asi v roku 2002, tieto boli po záručenej lehote, preto ich predával známym so zľavou.

4. UKJPZ predložil zaistený lieh na znalecké dokazovanie a kriminalistický a expertízny ústav policajného
zboru v znaleckom posudku zn.: PPZ - 1312/KEU - KE - EXP - 2006 z 12.05.2006 konštatoval, že zistené
tekutiny obsahovali etanol s prímesou vyšších alkoholov a ich derivátov, resp. s prímesou metanolu.
Následne sa pristúpilo k presnému určeniu množstiev liehovín zistených v trestnej veci pri domových
prehliadkach, pričom výsledky boli zaznamenané v zápisnici zo dňa 10.07.2006 a 06.12.2006.

5. Colný úrad po oboznámení sa s trestnou vecou nadobudol podozrenie, že žalobca konal v rozpore
s daňovými predpismi, keďže nevedel v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. preukázať pôvod
alebo spôsob nadobudnutia liehu nájdeného pri domovej prehliadke. Následne bola spísaná zápisnica
o podozrení z porušenia daňových predpisov, ktorá bola žalobcovi daná na vedomie písomným
oznámením z 13.02.2007, resp. v písomnej výzve z 19.02.2007. Colný úrad 03.04.2007 vypočul svedka
P. J. - prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý uviedol, že pre
žalobcu vypálil 34 litrov destilátu o objemovej koncentrácii 68 % alkoholu. Nikdy pre neho destilát s
koncentráciou vyššou, resp. s 80 % alkoholu nevyrobil.

6. Dožiadaný Daňový úrad Liptovský Mikuláš vykonal 25.06.2007 miestne zisťovanie u V. U., ktorý
bol označený za dodávateľa liehovej zmesi zisteného v dome žalobcu. Svedok sa k obchodným
aktivitám so žalobcom nevedel vyjadriť, pretože doklady za uvedené obdobie stratil. Medzi svojich
odberateľov nemrznúcej zmesi žalobcu neoznačil. Dňa 19.04.2007 zaslal colný úrad zmes nachádzajúcu
sa v bandaskách pod označením „Zafirex“ zaistených v dome žalobcu na expertízne skúmanie
Colnému laboratóriu CR SR a podľa expertíznych výsledkov z 29.97.2008 bolo zistené, že skúmané
vzorky liehových zmesí neobsahovali technický benzín, ktorý je požadovaný pri výrobe nemrznúceho
prostriedku na okná označenia Zafirex.

7. Žalobca na ústnom pojednávaní 22.09.2008 sa odmietol vyjadriť k podozreniu z porušenia daňových
predpisov a požiadal o vypočutie svedka V. U., prípadne jeho zamestnancov.

8. Colný úrad 24.09.2008 vykonal miestne zisťovanie u žalobcu za účelom preverenia jeho účtovej
dokumentácie a zistil, že sa v nej nenachádza žiaden doklad, ktorý by bol vystavený fyzickou osobou
oprávnenou na podnikanie - V. U.. Po zhrnutí uvedeného zisteného skutkového stavu colný úrad vydal
rozhodnutie zn. 79/60918-5631 z 10.10.2008, ktorým žalobcovi v zmysle § 47 ods. 2 písm. i) zákona
č. 105/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v
znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 47 ods. 1 písm.
i) zákona č. 105/2004 Z. z. uložil pokutu vo výške 2.074,88 Eur (62.508,00 Sk) z dôvodu, že u žalobcu
sa zistil lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. nevedel
preukázať.

9. Písomnou výzvou zn. 11354/2007-5638 z 13.02.2007 colný úrad vyzval žalobcu, aby v daňovej veci
podal daňové priznanie a zaplatil daň, keďže mu v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z.
vznikla daňová povinnosť z dôvodu, že nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu zisteného
v jeho priestoroch.

10. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval vyjadrením z 25.02.2007, ktoré označil ako „námietka k
podozreniu z porušenia daňových predpisov“, v ktorej uviedol, že nie si je vedomý porušenia daňových
predpisov, bandasky má od výrobcu, boli uzatvorené jednorazovým uzáverom, zabalené vo fólii priamo
od výrobcu a nie je možné zo zmesi v bandaskách vyrobiť alkoholický nápoj so 40 % obsahom alkoholu.

11. Colný úrad rozhodnutím zn. 118/29235/08-5631-N 02.09.2008 zamietol námietku žalobcu voči výzve
z 13.02.2007. Colný úrad 10.10.2008 pristúpil v zmysle § 29 ods. 6 a § 42 zákona č. 511/1992 Zb.
u určeniu dane podľa pomôcok, čo je zaznamenané v protokole o určení dane podľa pomôcok zn.
24162/2008-5638-INT. Žalobca bol písomne vyzvaný na vyjadrenie k predmetnému protokolu a na
jeho prerokovanie so správcom dane 26.11.2008, ale žalobca sa prerokovania protokolu nezúčastnil.



Na základe uvedeného skutkového stavu colný úrad vydal v daňovom konaní platobný výmer zn.
73614/2008-5638, 132PVL/2008 z 03.12.2008, ktorým v zmysle § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. určil
žalobcovi podľa zákona č. 105/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie 16.02.2006 základ spotrebnej dane z
liehu v množstve 4,4175 hektolitrov alkoholu a vyrubil za uvedené zdaňovacie obdobie spotrebnú daň z
liehu v celkovej výške 4.149,77 Eur (125.016,00 Sk) z dôvodu, že žalobca nevedel nepreukázať v súlade
so zákonom č. 105/2004 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného, čím mu vznikla
daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z..

12. Vzhľadom na to, že žalobca v zmysle výzvy colného úradu zn. 11354/2007-5638 z 13.02.2007
nepodal daňové priznanie v lehote uvedenej vo výzve, s následným určením dane podľa pomôcok
v zmysle protokolu zn. 24162/2008-5638-INT z 10.10.2008, colný úrad nadobudol podozrenie, že
žalobca svojim konaním porušil ustanovenia daňových predpisov, čo zaznamenal v úradnom zázname
z 12.04.2012. Tento záznam bol zaslaný colným úradom žalobcovi s možnosťou, aby sa k veci vyjadril.
Na základe zistených skutočnosti colný úrad vydal rozhodnutie zn. 86/9005631/1/1000221/2012 z
22.05.2012, ktorým uznal žalobcu zodpovedného z dopustenia sa správnych deliktov podľa § 154 ods.
1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. a podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. dôvodu,
že žalobca nepodal daňové priznanie v lehote určenej správcom dane a dôvodu, že svojim konaním
zapríčinil určenie spotrebnej dane z liehu colným úradom podľa pomôcok a za druhý z uvedených
správnych deliktov mu uložil podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v spojení s §
155 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. pokutu vo výške 414,92 Eur.

13. Proti vydanému rozhodnutiu colným úradom žalobca podal odvolanie a vo svojich námietkach vytýka
predovšetkým priame nedostatky napadnutého rozhodnutia - rozhodnutia colného úradu z 22.05.2012
a opätovne vznáša námietky, ktoré na svoju obranu uvádzal v predchádzajúcich daňových konaniach
súvisiacich so skutkovou vecou, t. j. vyrubenie spotrebnej dane a uloženie pokuty.

14. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že preskúmal všetky procesné
okolnosti, ktoré namietal žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu o uložení pokuty, preskúmal
celý spisový materiál, zobral do úvahy aj všetky ďalšie relevantné okolnosti, dôkazné závery, ktoré
vyšli najavo v daňových konaniach súvisiacich s predmetnou vecou, pričom dospel k záveru, že všetky
námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalobca
sa podrobne a osobitne vyporiadal s každou jednou námietkou, ktorú žalobca uviedol v odvolaní.

15. Žalobca vo včas podanej žalobe predovšetkým uvádza skutočnosti totožné, resp. obdobné s tými,
ktoré uvádza v dotknutom daňovom konaní a možno ich zhrnúť tak, že vo všeobecnosti poukazuje
na to, že rozhodnutie je ako celok nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a vecne nesprávne.
Postup colného úradu predstavuje neúplný zistený skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotenie doposiaľ
zhromaždených dôkazných prostriedkov a právne predpisy uplatňované správcom dane boli vykladané
spôsobom zjavne nezlučiteľným so zákonom. Colný úrad bez akéhokoľvek logického prijateľného
dôvodu nevypočul k veci za jeho prítomnosti V. U. napriek tomu, že vykonanie takého dôkazu navrhoval.
Pred vydaním rozhodnutia nebolo vykonané ústne pojednávanie. Poukazuje v tejto súvislosti na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého v dôsledku nenariadenia ústneho
pojednávania správnym orgánom prvého stupňa dochádza k porušeniu zásady zákonnosti zakotvenej
v § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasťou ústneho pojednávania mal
byť nariadený aj výsluch svedka za jeho prítomnosti. Povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v rámci
daňového konania vyplýva z § 11, § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo v
konaní uplatnené, čím mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a ani navrhnúť
vykonanie dôkazov a nebol oboznámený s tým, že je dokazovanie ukončené a čo má byť podkladom
pre rozhodnutie. S odkazom na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. sa pri postupe
v daňovom konaní malo postupovať podľa procesného predpisu zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinnom do 31. decembra
2011 a nie podľa zákona č. 563/2009 Z. z.. Výzva colného úradu na podanie daňového priznania
odporuje Ústave Slovenskej republiky už preto, že nikoho nemožno nútiť k priznaniu a to ani formou
robenia výziev na podanie daňového priznania. Konkrétna skutková vec je predmetom neukončeného
trestného konania ako spáchanie trestného činu, preto výzva colného úradu predstavuje priamy nátlak
na neho, aby priznal čo je vyšetrované. Ide o zrejmý nátlak na osobu obvineného. Podľa jeho názoru
vo veci nemožno uplatniť absorpčnú zásadu, pretože už bol za držbu liehu dvakrát sankcionovaný a



toto konanie je tretím sankčným postupom voči nemu, pričom navyše stále prebieha trestné konanie.
Rozhodnutie colného úradu zo 07.09.2011 za sankcionovanie za nepodanie daňového priznania, je
preukážkou veci právoplatne rozhodnutej. Má za to, že pôvod nemrznúcej zmesi bol preukázaný, že
zaistená nemrznúca zmes bola označená etiketami jej výrobcu, bandasky so zmesou boli originálne a
uzatvorené jednorazovým plastovým uzáverom, teda o pôvode výrobku nemôže byť pochýb. Spôsob
nadobudnutia nemrznúcej zmesi bol ním dostatočne jasne a zrozumiteľne objasnený. Išlo o kúpu priamo
od výrobcu, ktorá skutočnosť žiadnym dôkazom vyvrátená nebola. Z vyjadrenia výrobcu zmesi vyplýva,
že bola vyrábaná pred viac ako 9 rokmi, čo korešponduje s jeho vyjadrením, že tovar nadobudol ešte
v roku 2002. Daný skutok podľa neho nemôže byť posudzovaný ako delikt podnikateľa, ale nanajvýš
priestupok fyzickej osoby. Nasvedčujú tomu viaceré okolnosti, ako napr. obsah účtovnej dokumentácie
ním predloženou, alebo nachádzanie sa tovaru v priestorov rodinného domu. Podľa § 35 ods. 6 zákona
č. 511/1992 Zb. účinného v roku 2002, podľa ktorého pokutu nebolo možné uložiť, ak uplynuli 3 roky
od konca roka, v ktorom došlo ku konaniu zakladajúcemu právo na uloženie pokuty. Má za to, že právo
vyrubiť v konkrétnej veci pokutu za konanie, ktoré sa stalo v roku 2002 zaniklo najneskôr 31.12.2005,
v prípade aktuálne zákonom stanovenej 5 ročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty by zaniklo dňa
31.12.2007. Tvrdí, že ak sa vedie trestné konanie voči jeho osobe, je nemysliteľné, aby tá istá vec
bola posudzovaná ako správny delikt, či priestupok, keďže o jednej skutkovej veci môže byť súčasne
voči konkrétnej osobe vedené len jedno konanie. Trestné konanie bolo pritom začaté skôr než daňové.
Rozhodnutie bolo vydané na základe úradného záznamu z daňovej kontroly, ktorý je nezákonný, pretože
osvedčuje nečinnosť colného úradu a prekročenie lehoty na ukončenie daňového konania. Podľa neho
výsledný protokol z daňovej kontroly je nezákonný dôkaz a to i s poukazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 24/2010. Samotné rozhodnutie žalovaného neguje právo na vydanie
rozhodnutia v primeranej a zákonom určenej lehote. Napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľne riadne
odôvodnené, pričom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
227/2004, ZSP 5/2006, keďže nie je možné zistiť ako sa žalovaný vyporiadal s jeho argumentáciou
prednesenou v odvolaní osobitne vo vzťahu k námietke retroaktívneho uplatňovania právnej normy.
Žalovaný sa nevyporiadal ani s námietkou týkajúcou sa výzvy na podanie daňového priznania ako
nútenia k priznaniu, čo odporuje právu obvineného z trestného činu nevypovedať a neurobiť nič, čo by
prispelo k jeho obvineniu.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že námietky uvedené žalobcom
v podanej žalobe sú takmer identické s námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu
colného úradu, s ktorými sa vyporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, na dôvodoch tam
uvedených trvá v plnom rozsahu, teda námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje za neopodstatnené.

17. Žalobca v danej veci žalobu doručil Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.11.2012.

18. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

20. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynutie lehota až v tomto neskoršom konaní.

21. Krajský súd bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 250f ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným
vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SPP zamietol.

22. Krajský súd k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú postupu a rozhodovania prvostupňového
správneho orgánu, t. j. colného úradu toto:



23. Podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011, ak nebolo podané daňové
priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona, správca dane
vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového
priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa
pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve
správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca
dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám obstará a to
i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotovení protokol o určení dane
podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety.

24. Podľa § 35 ods. 5 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011, ak daňový
subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad mu uloží pokutu do 49.790,87 Eur, ak ide o fyzickú osobu najmenej 331,93
Eur. Podľa písm. c) citovaného ustanovenia správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume
rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo
rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).

25. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012, ak nebolo podané
priznanie v lehote podľa osobitných predpisov:

správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o
následkoch nepodania daňového priznania.

26. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012 správca dane
zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu
správcu dane.

27. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012 správneho
deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 15 ods. 2.

28. Podľa písm. h) citovaného ustanovenia správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčiní svojim
konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.

29. Podľa § 155 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012 správca dane
uloží pokutu od 60,00 Eur do 32.000,00 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu;
ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane nie menej ako 10,00 Eur,
najviac však do 6.000,00 Eur.

30. Podľa písm. f) bod 3 citovaného ustanovenia správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej
správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h).

31. Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. daňové konania začaté a právoplatne neukončené
pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie
nastala do 31.12.2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

32. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že colný úrad v konaní nesprávne uplatnil
procesný predpis, t. j. zákon č. 563/2009 Z. z. namiesto zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého mal
v danej veci postupovať. Je pravdou, že žalobca porušil daňové predpisy v marci 2007, t. j. v čase
platnosti a účinnosti zákona č. 511/1992 Zb., ale prvostupňový správny orgán, t. j. colný úrad začal
predmetné konanie vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov až prvým úkonom smerujúcim
voči žalobcovi a to spísaním úradného záznamu č. 6PDP/2012 25.04.2012 a jeho zaslaním žalobcovi.
Citované ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. výslovne ukladá správcovi dane viesť
daňové konanie v režime zákona č. 511/1992 Zb. po dátume 31.12.2011 len v prípade, ak sa daňové
konanie začalo a neskončilo pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z., čo v danom prípade nenastalo.



V konaní bolo opodstatnené aplikovať úpravu v zákone č. 563/2009 Z. z. aj z pozície analógie práva a
to retroaktívnym použitím novšej právnej úpravy, ktorá pri sankcionovaní daňového subjektu za správny
delikt nevyhovenia výzve správcu dane podať daňové priznanie, je voči dotknutej osobe priaznivejšia,
pretože podľa § 35 ods. 5 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. výška uloženej pokuty mohla byť vyššia ako
je to stanovené v § 155 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z..

33. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že v danej veci nebolo možné v daňovom
konaní uplatniť absorpčnú zásadu z dôvodu, že žalobca už bol dvakrát za daný skutok správcom
dane sankcionovaný s predpokladaným tretím sankcionovaním v trestnom konaní. Poukazuje na to, že
rozhodnutím zn. 79/60918-5631 z 10.10.2008 colný úrad uložil žalobcovi v zmysle § 47 ods. 2 písm.
i) zákona č. 105/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z.
pokutu vo výške 2.047,88 Eur (62.508,00 Sk) z dôvodu, že u neho zistil lieh, ktorého pôvod alebo spôsob
nadobudnutia v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. žalobca nevedel preukázať.

34. Rozhodnutie colného úradu zn. 86/9005631/1/1000221/2012 z 22.05.2012, proti ktorému
žalobca podal odvolanie a žalovaný o odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím zo 17.09.2012
č. 1030502/1112199/2012/CI je rozhodnutie na konanie žalobcu skutkovo odlišné od nepreukázania
transparentnosti pri preukazovaní pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu. Pokuta preskúmavaným
rozhodnutím bola žalobcovi uložená za neuposlúchnutie výzvy správcu dane, t. j. colného úradu ako
orgánu štátnej daňovej správy podať daňové priznanie a zaplatiť daň, dôsledkom čoho bolo aj pristúpenie
colného úradu k určeniu spotrebnej dane podľa pomôcok. Teda v danom prípade pasivita žalobcu ako
daňového subjektu reagovať na výzvu správcu dane, t. j. colného úradu je skutkovo odlišná nielen od
nepreukázania pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so zákonom, ale aj od prípadného
skutku nepodania daňového priznania na spotrebnú daň riadne a včas (§ 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.
z.). Prvostupňový správny orgán správne posudzoval konanie - opomenutie žalobcu - nevyhovenie výzve
správcu dane za konanie nestotožniteľné s inými skutkami, pričom týmto konaním žalobca súčasne
naplnil dve odlišné skutkové podstaty správnych deliktov a to jednak podľa citovaného § 154 ods. 1
písm. a) bod 3 a § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z..

35. Nie je možné tak, ako uvádza žalobca v žalobe skutkovo stotožňovať nepodanie daňového priznania
podľa imperatívu v zákonnej hmotnoprávnej normy a odmietnutie vyhovieť výzve správcu dane na
podanie daňového priznania a zaplatenia dane. V danom prípade žalobca bol sankcionovaný za to, že
nereagoval na výzvu správcu dane podať daňové priznanie a zaplatiť daň, dôsledkom čoho bolo to, že
správca dane k určeniu spotrebnej dane pristúpil podľa pomôcok.

36. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkami a úvahami žalobcu, že výzva colného úradu v
zmysle § 42 zákona č. 511/1992 Zb. na podanie daňového priznania a zaplatiť daň mala predstavovať
priamy nátlak na žalobcu ako obvineného, aby priznal čo je vyšetrované v trestnom konaní. Žalobcu
správca dane vyzval v daňovom konaní v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré
však vôbec nesúvisí s trestným konaním. Správca dane ani nemá právomoc posudzovať, či zákonná
norma je v súlade alebo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Posudzovať zákonnosť môže iba
ústavný súd. Výzva na podanie daňového priznania, ani fakticky nemôže predstavovať nepriamy nátlak
na obvineného v trestnom konaní, pretože daňovému subjektu zastávajúcemu svoj názor o neexistencii
vlastnej daňovej povinnosti by postačovalo pre splnenie výzvy správcu dane podať daňové priznanie s
priznanou nižšou, resp. nulovou daňovou povinnosťou.

37. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú skutkového a právneho posúdenia danej veci krajský súd
uvádza:

38. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia
liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto
právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade s
týmto zákonom a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako vlastným.

39. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z. daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti
podľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto
zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo u nej
nachádzal a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako vlastným.



40. Podľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba
alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob
nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal a to bez
ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako vlastným.

41. Podľa ods. 2 písm. i) citovaného ustanovenia colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane
pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1.659,69 Eur za správny delikt podľa ods. 1
písm. i) a taký lieh zabezpečí.

42. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, ktoré vznáša v súvislosti s predchádzajúcimi
daňovými konaniami, žiada opätovné vypočutie U., či neuskutočnenia ústneho pojednávania, pretože
tieto námietky vznášal v predchádzajúcich konaniach, s ktorými sa správca dane, ako aj odvolací
správny orgán vyporiadal, resp. vo veciach, kde bola podaná žaloba sa s týmito námietkami
vyporiadavali súdy a tieto v podstate nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím.

43. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.

44. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním.

45. Správca dane - colný úrad má v zmysle citovaných ustanovení právo, ale aj povinnosť vykonávať,
resp. viesť a usmerňovať dokazovanie v daňovom konaní. Daňový subjekt v daňovom konaní len
preukazuje skutočnosti, ktoré mu ukladá zákon, resp. v intenciách zákona správca dane. Rozhodujúcou
okolnosťou pri vydaní rozhodnutia v intenciách zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 563/2009 Z. z. nie
je skutočnosť, či správca dane vykonal ústne pojednávanie za účasti alebo podľa návrhu účastníkov
konania, ale okolnosť objektívneho preukázania vzniku daňovej povinnosti daňovému subjektu na
základe získaných relevantných podkladov. V prípade existujúcich relevantných podkladov je správca
dane v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený vydať v daňovom konaní rozhodnutie aj bez ústneho
pojednávania dotknutými osobami a to aj na základe dôkazných prostriedkov nezískaných správcom
dane priamou činnosťou, ale napr. len ich prevzatím, dôkaznej činnosti iného štátneho orgánu (zápisnice
z výsluchu odvolateľa a svedkov v trestnom konaní, zápisnice o domovej prehliadke atď.). Vzhľadom na
priebeh daňového konania nie sú dôvodné námietky žalobcu o absencii ústneho pojednávania vo veci
a nevykonaní jeho návrhu vypočuť V. U. za jeho prítomnosti. Daňový úrad Liptovský Mikuláš vykonal
miestne zisťovanie u V. U. 25.06.2007. Zisťovanie a obsah vyjadrenia V. U. v súvislosti s možnými
obchodnými aktivitami so žalobcom bol colnému úradu známy už dňom doručenia písomnej odpovede
Daňového úradu Liptovský Mikuláš z 25.06.2007. Žalobca až so značným odstupom (po roku a štvrť od
miestneho zisťovania u V. U.) dňa 22.09.2008 požiadal o vypočutie tohto svedka na ústnom pojednávaní.
S prihliadnutím na výsledku už skôr vykonaného dokazovania u V. U. s výsledkami daňového konania a
vzhľadom aj na časový odstup nebolo návrhu žalobcu na opätovné vypočutie V. U. dôvodné a napokon
takýto postup by bol aj v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti daňového konania.

46. K námietke žalobcu o obligatórnej povahe nariadenia ústneho pojednávania, čo vyplýva z §§
11, 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. treba uviesť, že v prípade existujúcich relevantných
podkladov správca dane je oprávnený vydať v daňovom konaní rozhodnutie aj bez ústneho pojednávania
s dotknutými osobami a to aj na základe dôkazných prostriedkov nezískaných správcom dane, priamou
činnosťou alebo napr. len ich prevzatím z dôkaznej činnosti iného štátneho orgánu. Ustanovenie § 11
zákona č. 511/1992 Zb. predstavuje iba definičný výpočet náležitosti zápisnice o ústnom pojednávaní
a prislúchajúci formálny rámec, ale nevyplýva z neho, že správca dane má obligatórne a spôsobom
požadovaným žalobcom v daňovom konaní viesť ústne pojednávanie. Zákon č. 511/1992l Zb. je
založený na diametrálne odlišných procesných princípoch než zákon o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb.) alebo Občiansky súdny poriadok. Ústnym pojednávaním v zmysle zákona č. 511/1992
Zb. sa rozumie pojednávanie uskutočnené pred správcom dane, resp. so správcom dane v osobnom



kontakte s jeho zamestnancom, pri ktorom je zo strany správcu dane umožnené účastníkovi konania
osobne sa vyjadriť k podkladom vedúcim k vydaniu rozhodnutia vo veci tak, ako tomu bolo aj v danej
veci dňa 22.09.2008. Zo systematiky § 15 zákona č. l511/1992 Zb. je zrejmé, že obsah tohto paragrafu
sa vzťahuje na okolnosti výkonu daňovej kontroly „a len“ v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, pokiaľ
nie je v zákone č. 511/1992 Zb. uvádzané inak. V zmysle § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.
iba kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Nič teda nenasvedčuje tomu, že obdobný rámec ústneho
pojednávania by mali mať obligatórne všetky daňové konania. Podľa obsahu oznámenia colného úradu
o začatí konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov zn. 9005638/1/952236/2012 z
25.04.2012 bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k predmetnej veci, ktorú možnosť ale žalobca nevyužil.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že bol preukázaný pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u
neho zisteného v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Uvedené posúdenie totiž bolo smerodajné v
konaní colného úradu o uložení pokuty už právoplatným rozhodnutím zn. 7960918-5631 z 10.10.2008
alebo v konaní colného úradu o vyrubení dane právoplatným platobným výmerom zn. 73614/2008-5638,
132PVL/2008 z 03.12.2008, v ktorých rozhodnutiach sa správne orgány podrobne vyporiadali s
uvedenou námietkou, teda či bol preukázaný pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu a s uvedenou
námietkou sa vyporiadaval aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6S/163/2009-54 z 29.04.2010
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 4/10 z 29.09.2010. Z
uvedených rozhodnutí, či už správnych orgánov alebo súdov vyplýva, že nebol preukázaný zo strany
žalobcu pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu. Z uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu
námietky žalobcu ohľadne tvrdení, že bol preukázaný pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu, ktorý bol
zistený a nájdený pri domovej prehliadke je v tomto konaní už neopodstatnený a je právne irelevantný.

47. K námietke žalobcu kde poukazuje na to, že daný skutok mal byť posudzovaný ako priestupok a
nie ako delikt podnikateľa krajský súd uvádza, že z okolnosti celého prípadu a v ňom preukázaných
skutočností vyplýva, že u žalobcu sa zistilo značné množstvo zisteného liehu, predmetné priestory
rodinného domu slúžili ako obchodné sídlo spoločnosti, v ktorých žalobca bol konateľom. Na adrese
rodinného domu žalobca ako živnostník aj vedené miesto podnikania. Zo živnostenského listu č.
810-4845 vyplýva predmet činnosti žalobcu okrem iného aj „veľkoobchodný nákup a predaj drogérie,
priemyselného tovaru“. Napokon žalobca do zápisnice o výsluchu obvineného ČVS: KRP-69/OEK-2005
zo 17.02.2006 uviedol, že tovar bol po záruke, takže sa ho snažil predať známym so zľavou, z čoho je
zrejmé, že uvedený tovar neskladoval pre vlastné súkromné účely, ale za účelom jeho ďalšieho predaja,
s použitím marketingových zliav na získanie odbytu tovaru po záruke. Preto ani nie je možné podľa
názoru súdu, aby zistený lieh u žalobcu bol ním zadovážený a skladovaný pre jeho vlastnú potrebu.

48. K námietke žalobcu, že mu nebolo možné uložiť pokutu z dôvodu prekludovania sankcionovaného
konania, ktoré podľa neho pripadá na rok 2002, krajský súd udáva, že za moment porušenia predpisov
v konkrétnom konaní sa pre prípad ustanovenia § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z.
a § 154 ods. l písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. považuje moment plynutia lehoty poskytnutej colným
úradom vo výzve na podanie daňového priznania a to je marec 2007, to znamená, že prekluzívna 5
ročná lehota podľa ustanovenia § 35 ods. 21 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu porušenia
daňových predpisov začala plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roku 2008 a teda uplynúť
mala dňom 31.12.2012. Rovnakú dĺžku prekluzívnej 5 ročnej doby určuje aj § 155 ods. 11 zákona č.
563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012.

49. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak je vo veci vedené trestné konanie, nie je možné
za tú istú skutkovú vec ho sankcionovať aj v daňovom konaní. Treba uviesť, že trestné konanie sa
skutkovo týka nelegálneho nakladania s komoditami podliehajúcimi spotrebnej dane (skladovanie liehu).
V daňovom konaní je však žalobca postihovaný za odmietnutie vyhovieť výzve colného úradu na podanie
daňového priznania. Z toho jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nejde o postihovanie za tú istú
skutkovú vec.

50. K námietke v súvislosti s predchádzajúcim sankcionovaním žalobcu treba uviesť, že rozhodnutím
colného úradu zn. 7960918-5631 z 10.10.2008 žalobcovi podľa § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004
Z. z. v spojení s § 47 ods. 1 písm. i) bola uložená pokuta vo výške 2.074,88 Eur, pričom zákon č. 105/2004
Z. z. rozčleňuje protiprávne konanie konkrétnych osôb v závislosti od vecnej stránky konania dotknutého
daňového subjektu a v závislosti od jeho personálneho štatútu, t. j. či daňový subjekt je právnickou alebo



fyzickou osobou, resp. či jeho konanie porušuje daňové predpisy, súvisí alebo nie s jeho podnikateľskou
činnosťou.

51. Zákon č. 105/2004 Z. z. v § 47 charakterizuje porušenie jeho predpisov právnickou osobou
alebo osobou - podnikateľom ako „správny delikt“ posudzovaný správcom dane v zmysle zákona č.
105/2004 Z. z. a zákona č. 511/1992 Zb. a § 47a porušenie jeho predpisov fyzickou osobou, teda
nepodnikateľom ako „priestupok“ podriadený režimu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Správny delikt zakotvený v § 47 zákona č. 105/2004 Z. z. predstavuje sankčný
právny inštitút čo do princípov zodpovednosti subjektu, následkov i jeho protiprávneho konania a
prísnosti postihu odlišne od priestupku, ktorý je zakotvený v § 47a zákona č. 105/2004 Z. z. alebo v
priestupkovom zákone. Uvedené rozdelenie vychádza zo samotnej povahy a účelu zákona č. 105/2004
Z. z., ktorého zámerom je predovšetkým ochrana spoločenských vzťahov na úseku nakladania s liehom
a s tým spojenou spotrebnou daňou. Vzhľadom na to, že podnikateľský režim dotknutých daňových
subjektov predstavuje akýsi „vyšší, náročnejší a rozsiahlejší“ stupeň ich činnosti v tej ktorej oblasti normy
správneho práva, teda aj zákona č. 105/2004 Z. z., zakotvuje zodpovednosť daňového subjektu za
dopustenie sa správneho deliktu prísne, na základe objektívnej zodpovednosti bez výnimočne a bez
prihliadnutia na subjektívnu stránku dotknutej osoby.

52. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

53. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, štátne orgánu môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

54. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že nie je ho možné sankcionovať za správny delikt,
ak sa proti nemu vedie trestné konanie. Colný úrad ako správca dane a jemu nadriadený žalovaný
postupovať môžu striktne iba podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda konanú z úradnej
povinnosti len to, čo im zákon ukladá. V konkrétnom daňovom konaní colný úrad z úradnej povinnosti
uložil pokutu žalobcovi za správny delikt podľa § 47 zákona č. 105/2004 Z. z., keďže mu to zákon ukladá
a keďže duplicitu sankčného stíhania zakazuje priestupkový zákon štátnemu orgánu len v súvislosti so
spáchaním priestupku.

55. Tvrdenie žalobcu v žalobe o nezákonnosti úradného záznamu z daňovej kontroly, keďže
má osvedčovať nečinnosť colného úradu a prekročenie lehoty na ukončenie daňového konania je
neopodstatnené a vytrhnuté z kontextu veci. Totiž ak orgán verejnej správy nevybaví vec/konanie v
poriadkových lehotách stanovených zákonov, toto nemá za následok zákonnú povinnosť orgánu verejnej
správy skončiť vec zastavením konania. Tento názor žalobcu sa prieči aj napr. § 45 zákona č. 511/1992
Zb., podľa ktorého je možné za splnenia ďalších podmienok vyrubiť daň alebo rozdiel dane až do 10
rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

56. Poukazovanie žalobcu na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 24/2009
nie je správny, pretože tento nález sa týka (ne)zákonnosti dlhšiu dobu získavaného dôkazu
(daňovej kontroly), ale nie priebehu samotného daňového konania, ktoré vychádzalo z dokazovania
netýkajúceho sa daňovej kontroly, ale vzťahujúce sa na (ne)vyhovenie výzve správcu dane o podanie
daňového priznania. Napokon z obsahu predložených administratívnych spisov a to predovšetkým
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že jemu ako odvolaciemu orgánu bolo odvolanie, ako aj
spisový materiál správcu dane doručený 06.08.2012, pričom žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím
zo dňa 17.09.2012 zn. 1030502/1112199/2012-CI, ktoré žalobou na preskúmanie rozhodnutia včas
napadol žalobca.

57. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí sa
nevyporiadal dôsledne so všetkými jeho námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, pretože z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že
žalovaný sa osobitne vyporiadal s každou námietkou žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní a podrobne
vyložil, že použitie „pôvodnej“ alebo „novej“ procesnej normy závisí od časového začatia plynutia, resp.
neskončenia daňového konania. Žalovaný sa vyporiadal aj s otázkou nemožnosti vyzývať žalobcu



na podanie daňového priznania, čo považuje ako nútenie k priznaniu, sa dostatočne v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia vyporiadal.

58. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu trov
konania súd nepriznal toto právo, pretože v konaní úspešný nebol. Žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehote na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.