Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/109/2016 z 18. 7. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. júla 2016, sp. zn. 3Tos/109/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2516010157.1 Krajský súd Trnava | 3Tos/109/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2516010157.1 | 2016-07-18 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Majetok Citované ustanovenia: § 189 ods. 1 TZ, § 20 TZ, § 138 TZ, § 212 ods. 1 TZ, § 212 ods. 4 písm. b) TZ, § 245 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12adf9b6-67a6-427f-be1e-50ad76775147 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2516010157.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/109/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010157
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2516010157.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obvinenému K. P. a spol. pre
zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti
obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.07.2016 sp. zn. 16T/64/2016 na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.07.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného K. P., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku po podaní obžaloby
rozhodol, že obvinený K. P. sa naďalej ponecháva vo väzbe z dôvodov § 71 odsek 1 písm. a/, písm.
c/ Trestného poriadku.
Zároveň podľa § 80 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného o nahradenie
väzby písomným sľubom a podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku nenahradil väzbu obvineného
dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd I. stupňa po preskúmaní obsahu spisového
materiálu dospel k záveru, že doposiaľ vykonané dôkazy nasvedčujú na to, že sa obvinený dopustil
skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe, boli vykonané zákonným spôsobom a naďalej
odôvodňujú podozrenie, že sa týchto skutkov dopustil obvinený. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne
usvedčujúce výpovede spoluobvinenej R. V., poškodenej O. K., svedka K. K. a svedkov K. K. a K. C.,
ako aj na znalecký posudok znalca MUDr. Mariána Pamulu a znalecký posudok Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ-KEÚ-KE-EX-2016/889, ktoré boli produkované vo vzťahu ku
skutku v bode 3/ obžaloby a na svedecké výpovede J. I., Ing. X. J. a F. Z. ako aj znalecké posudky vo
vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby.
Väzobný dôvod podľa § 71 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku považoval súd I. stupňa za daný aj v
tomto štádiu konania, keď poukázal na to, že dňa 29.02.2016 bol obvinený vypočutý na polícii za účelom
podania vysvetlenia a následne sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, opakovane boli vykonávané
previerky za účelom zistenia, kde sa zdržiava, boli kontaktovaní aj jeho blízky príbuzní, ktorí o tomto tiež
nemali vedomosť a obvineného nebolo možné kontaktovať ani na jeho mobilné telefónne číslo. Z týchto
skutočností aj v štádiu konania po podaní obžaloby vyvodil obavu, že v prípade prepustenia obvineného
z väzby na slobodu, sa tento bude, pobytom na neznámom mieste, vyhýbať trestnému stíhaniu.
Pri skúmaní existencie dôvodov väzby v zmysle § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku súd I. stupňa
vyhodnotil osobu obvineného, jeho sklony k fyzickému násiliu, ktoré vyplývajú aj z priestupkov, za
ktoré bol postihnutý v rokoch 2012, 2014 a poukázal aj na ďalšie konkrétne trestné veci vedené proti
obvinenému za majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Tieto skutočnosti odôvodňujú obavu, že v prípade
prepustenia z väzby bude obvinený v páchaní predovšetkým násilnej trestnej činnosti pokračovať.
Nenahradenie väzby obvineného alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 odsek 1 písm. b/, písm. c/
Trestného poriadku (výroky v bode II,III, napadnutého uznesenia), s poukazom na osobu obvineného



odôvodnil súd I. stupňa tým, že sa nejedná o také inštitúty, ktoré by v súčasnej dobe účinne eliminovali
obavu z úteku resp. z pokračovania trestnej činnosti a to najmä s poukazom na osobu obvineného
tak, ako bola charakterizovaná v znaleckom posudku znalkyne MUDr. Ondrisovej, charakter žalovanej
trestnej činnosti od páchania ktorej neodradilo obvineného ani opakované predchádzajúce priestupkové
konania, ani odsúdenie zo strany cudzozemského súdu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť obvinený, ktorú do času rozhodovania
krajského súdu bližšie neodôvodnil.
Prokurátorka sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdala sťažnosti.
Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobu, podľa § 192
odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal
sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
obvineného nie je dôvodná.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že Okresná prokuratúra Piešťany doručila
dňa 28.06.2016 Okresnému súdu Piešťany obžalobu na obvinených K. P. a R. V.. Body 1/, a 3/ obžaloby
sa vzťahujú na obvineného K. P. a je mu kladený za vinu zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek
4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a tiež zločin vydierania
podľa § 20 k § 189 odsek 1 Trestného zákona a to na skutkovom základe uvedenom naposledy aj v
odôvodnení napadnutého uznesenia.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia správne skonštatoval, že obžaloba na obvineného
bola podaná v lehote podľa § 76 odsek 7 písm. b/ Trestného poriadku aj to, že boli zachované lehoty
vyplývajúce z ustanovenia § 76 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku.
Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudkyne pre prípravné konanie
Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.03.2016 sp. zn. Tp/23/2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 24.03.2016 sp. zn. 6Tpo/16/2016 z dôvodu § 71 odsek 1 písm. a/, písm. c/ Trestného
poriadku. Už pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby a pri ustálení väzobných dôvodov súdy
oboch stupňov prihliadli na to, že obvineného nebolo možné ani po opakovaných pokusoch zabezpečiť
pre úkony trestného konania, nakoľko sa v mieste bydliska nezdržiaval. Taktiež vyhodnotili osobu
obvineného, jeho predchádzajúcu trestnú činnosť resp. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,
za ktoré bol postihnutý, jeho agresívnu povahu , z čoho vyvodili existenciu väzobného dôvodu v zmysle
§ 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku spočívajúcu v obave, že pri ponechaní na slobode je dané
zvýšené riziko z pokračovania v páchaní trestnej činnosti agresívnej povahy. Z týchto dôvodov nebola
väzba obvineného nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa konštatuje, že podaním obžaloby dňa 28.06.2016 bola dodržaná
lehota v zmysle § 76 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko základná 7-mesačná lehota väzby v
prípravnom konaní uplynutie obvinenému až dňa 09.10.2016.
Okresný súd, po podaní obžaloby, bez meškania určil termín procesného úkonu, na ktorom vypočul
obvineného za prítomnosti jeho obhajcu a postupom podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol
o ďalšom trvaní väzby. V postupe súdu I. stupňa krajský súd nezistil žiadne pochybenie, tento konal s
osobitným urýchlením.
Podľa zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 11.07.2016, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
uznesenia, krajský súd zistil, že obvinený, vo vzťahu k väzobnému dôvodu v zmysle § 71 odsek 1
písm. a/ Trestného poriadku uviedol, že pokiaľ sa skrýval pred vzatím do väzby, nebolo to z dôvodu,
aby sa vyhýbal trestnému stíhaniu ale z obavy, pred S. D., ktorá obava medzičasom pominula,
pretože táto osoba bola medzičasom vzatá do väzby. S touto obranou obvineného sa vyporiadal súd I.
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia spôsobom, ku ktorému nemá ani krajský súd podstatné
pripomienky. Aj krajský súd zastáva názor, že pokiaľ nebudú tvrdenia obvineného vo vzťahu k osobe
S. D. objektivizované, nemožno ich akceptovať ako dôvod spochybňujúci existenciu väzobného dôvodu
v zmysle § 71 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku, ktorý bol už v čase vzatia obvineného do väzby
založený na konkrétnych skutočnostiach. Nie je zanedbateľné ani to, že počas doterajšieho konania
skutočnosti uvádzané na verejnom zasadnutí dňa 11.07.2016 obvinený neuvádzal.
Krajský súd dospel k záveru, že aj v tomto štádiu konania nie je sporné, že skutky, ktoré sú kladené
za vinu obvinenému K. P. v bodoch l/ a 3/ obžaloby sa stali, tieto skutky majú znaky označených
trestných činov a existuje podozrenie, že sa týchto dopustil obvinený. Naďalej považuje za daný väzobný
dôvod v zmysle § 71 odsek 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, tak, ako ho ustálili súdy oboch
stupňov už pri vzatí obvineného do väzby a napokon aj okresný súd napadnutým uznesením. Naďalej
pretrváva obava, že by sa obvinený v prípade prepustenia z väzby na slobodu skrýval alebo inak vyhýbal
trestnému stíhaniu prípadne trestu, ako aj obava, že by pokračoval v páchaní predovšetkým násilnej



trestnej činnosti. Táto obava spočíva na dôvodoch správne uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu krajský súd stotožňuje, v podrobnostiach na ne poukazuje,
pričom opakovane z týchto dôvodov považuje za nadbytočné.
Za správne a zákonné považoval krajský súd aj tie výroky napadnutého uznesenia, ktorými nebola
nahradená väzba obvineného alternatívnymi inštitútmi v zmysle § 80 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného
poriadku. Aj krajský súd má za to, že ani sľub obvineného ani dohľad probačného a mediačného úradníka
nad obvineným nedávajú, vzhľadom na osobu obvineného, jeho agresívnu povahu, ako aj povahu
prejednávanej veci, dostatočnú záruku na to, aby bol nimi splnený účel väzby.
Krajský súd poukazuje na to, že väzba je výlučne procesným opatrením, ktorého účelom je v danom
prípade zabrániť obvinenému v marení plynulosti trestného stíhania ako aj v páchaní ďalšej trestnej
činnosti. Doba, po ktorú je obvinený vo väzbe neodporuje zásade primeranosti a zdržanlivosti, v
danom prípade je odôvodnená aj výškou hroziaceho trestu, nakoľko v prípade preukázania viny hrozí
obvinenému uloženie trestu podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí od 3 do 10 rokov.
Rozhodovanie o väzbe však nie je rozhodovaním o vine a treste, preto bude vecou ďalšieho postupu
súdu I. stupňa, aby sa zaoberal všetkými námietkami obhajoby aj obranou obvineného.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.