Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoE/243/2011 z 13. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 13. novembra 2012, sp. zn. 23CoE/243/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2710201311.1
Krajský súd Trnava | 23CoE/243/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2710201311.1 | 2012-11-13 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0195a576-a31c-43b0-998a-8f9bf4f396aa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2710201311.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/243/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710201311
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2710201311.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Mliekarenská 10, IČO : 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinným : 1/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX a 2/ A. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 6 410,87 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Skalica zo 4. mája 2011 č. k. 1 Er/274/2010 - 23, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z 5.3.2010. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok rozhodcu Mgr.. Michala
Krnáča v Martine z 12.6.2006 sp. zn. RK - 185/06 - MK.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a rozporom exekučného titulu
so zákonom. Vychádzal pritom z toho, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, z ktorého dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný
a ako exekučný titul je neúčinný. Posúdiac právny vzťah účastníkov spotrebiteľským vzťahom, dospel
k záveru, že v bode 18 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000001051, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zo 28.4.2005, je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi
štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, ale tento výber je daný len tomu účastníkovi, ktorý
začne konanie skôr, pričom v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania
proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského
súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto
rozhodcovskú doložku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyhodnotil neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, spotrebiteľ ňou nie
je viazaný a je v rozpore aj s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Poukázal na to, že postup exekučného súdu, na
základe ktorého preskúmaval Zmluvu o revolvingovom úvere z dôvodu, že ide o spotrebiteľský vzťah,
nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Z § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len
ZoRK) síce vyplýva oprávnenie preskúmavať, či exekučným titulom priznané plnenie je objektívne
možné, právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi, nevyplýva však z neho, že exekučný súd
je oprávnený preskúmavať právny dôvod tohto plnenia, a teda posudzovať tento titul podľa kritérií
uvedených v § 45 ZoRK. Exekučný súd je viazaný účinkami rozsudku v zmysle § 35 ZoRK v
spojení s § 159 O. s. p., keďže nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku.
Ustanovenie § 35 ZoRK neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že rozhodcovský rozsudok je účinný



len medzi účastníkmi rozhodcovského konania. V tejto súvislosti osobitne poukazuje na rozhodnutie
vo veci C-40/08 ASTURCOM TELECOMUNICACIONES SL c/a Cristína Rodrigues Nogueira. Ďalej
odvolateľ poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK, keď
vychádzajúc z týchto ustanovení zákona, je rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo
vzťahu k exekučnému titulu daný a vymedzený na preskúmavaní materiálnej a formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne
možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Formálna stránka
vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne
podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka je naplnená zase tým,
že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok,
doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK sa rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu obmedzuje
výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné,
nedovolené, či v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že
exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní
plnenie uplatnilo. Postup súdu, ktorý sa zaoberá zmluvnými podmienkami a posudzuje ich platnosť za
účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 ZoRK, je postupom
v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto
otázke vôbec konať a rozhodovať, a exekučný súd takýmto prieskumom porušuje elementárnu zásadu
sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou
zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Spojením „plnenie priznané exekučným titulom“ sa myslí plnenie
vyplývajúce z výrokovej časti rozhodcovského rozsudku, nie dohoda samotná. Správnosť záveru, že
súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré
zaväzuje zmluva, resp. iný právny dôvod, zodpovedá aj gramatický výklad predmetného ustanovenia.
Poukázal na formuláciu čl. 18 ods. 8 zmluvy, z ktorej vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže
byť veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod.
Uvedené ustanovenie je v súlade s prílohou č. 1 k smernici 93/13 písm. q/ EHS, ktoré hovorí o podmienke
zmluvy, a nie o rozhodcovskej doložke. Skutočnosť, že ide o podmienku a nie o rozhodcovskú doložku,
čo je podstatné pre výklad slovenského zákona - § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, je
potrebné  (napr. rozhodnutie Súdneho dvora 283-81, CILFIT) za účelom zistenia účelu a významu
smernice. Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v zmysle
ktorého uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p. a § 37 ods. 1 EP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom z 12.6.2006 pod sp. zn. RK -
185/06 - MK. Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu
zamietol.

Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom
výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom, ktorého povaha určuje rozsah materiálneho
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného
titulu zameriava na skúmanie hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu, ako sú dovolenosť,
možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu
vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v



tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo
b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto
jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný
súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností.

Zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 44656 - 11507 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ a povinní ako
dlžníci, uzavreli  21.12.2004 zmluvu o revolvingovom pôžičke, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal,
že poskytne povinným ako dlžníkom, pôžičku vo výške 5 112,13 eur (154 008 Sk) a povinní sa zaviazali
zaplatiť veriteľovi túto sumu v dohodnutých mesačných splátkach v počte 36 po 142 eur (4 278 Sk) spolu
so zmluvnou odmenou 2 351,59 eur (70 844 Sk). Podľa obsahu zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere sú Zmluvné dojednania. Z článku 16.2 týchto podmienok vyplýva, že oprávnený a povinní sa
dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred
jedným v tomto článku uvedeným rozhodcom. Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory zo zmluvy
nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní.

Z  formy a obsahu  zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal oprávnený už pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, pričom
povinná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, a ani neovplyvnila.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení platnom od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa
Občianskeho zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a
je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi
účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže
z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že V. hlava Občianskeho zákonníka sa
vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy, ktoré sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je
toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy, ktoré sú definované v cit. ustanovení §
23a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.

Keďže oprávnený bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii
dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a
je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinní pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom
i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z .z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o  pôžičke sa
zaviazal poskytnúť oprávnený ako dodávateľ povinným ako spotrebiteľom dočasne peňažné prostriedky
vo forme pôžičky a povinní ako spotrebitelia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s
odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle
§ 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z., keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi
účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., nie je vylúčená
spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi, založený predmetnou zmluvou o
pôžičke, je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod   (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred



všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného, sa preto odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi bola uzavretá  zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 zák. o  spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku. K tejto otázke súd
prvého stupňa, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia, nevenoval pozornosť a uvedený nedostatok tak
napravil odvolací súd (ktorý v tomto smere urobil aj príslušný dopyt a poskytol účastníkom možnosť
argumentovať, ktorí sa však nevyjadrili).

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované
ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V
ods. 3 Občiansky zákonník príkladmo demonštratívne vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách.  V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa  čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods.1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery,  spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby
súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc  a to i v tom období, keď ich zásady
neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd
je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách), interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh
nepovolil  jurisdikciu naň delegovanú, na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát, i v tomto
prípade, je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými zmluvnými podmienkami v  zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný



záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve, ani nemal na výber. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 53 ods. 1, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá, v prípade, ak konanie vyvolá dodávateľ (oprávnený).
Rozhodcovská doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na príslušný súd Slovenskej republiky,
ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ a keďže v prejednávanej veci oprávnený
(dodávateľ) v zmysle rozhodcovskej doložky inicioval rozhodcovské konanie, povinná nemala možnosť
vyjadriť nesúhlas.

V obdobnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal
stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom, a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu
príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi  zmluvy o úvere je v priamom rozpore s
cit. ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase
uzavretia predmetnej zmluvy (ku dňu 21.12.2004) Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo
zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008, neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka
vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších
predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím cit. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú
smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatná.
Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a
nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z. z., nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej
veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul
je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky  a preto nie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade
je neprípustný (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ ods.
2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
z dôvodu vecnej správnosti v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého
stupňa bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.),
nakoľko zamietnutie žiadosti exekútora o poverenie nie je konečným rozhodnutím, ale len podkladom



pre následné zastavenie exekúcie (§ 44 ods.3 Exekučného poriadku) s povinnosťou vyporiadania sa aj
s otázkou trov v tomto rozhodnutí ( § 57 ods. 2 a § 58 ods. 5  Exekučného poriadku).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.