Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/30/2013 z 16. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. júla 2015, sp. zn. 6S/30/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013200217.2 Krajský súd Bratislava | 6S/30/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1013200217.2 | 2015-07-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: vyhláška č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32f2f1d3-9a80-49d7-bbdb-bd9ecddb43ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200217.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/30/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200217
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200217.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov
senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., bytom E. Č..
XX, XXX XX T., 2/ Ľ. A., bytom E. Č.. XX, XXX XX T., obaja zastúpení: STANO a partneri s.r.o., so
sídlom Nám. 1. Mája 16, 811 06 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Petra Stana, advokát, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta č. 8, 845 14
Bratislava, za účasti: O.. E. U. a O.. E. U., obaja bytom E. Č.. XXXXX/XXA, XXX XX T., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: A-2012/2664-MIK zo dňa 23.11.2012, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 31.01.2013 sa domáhali žalobcovia zrušenia rozhodnutia
žalovaného číslo: A-2012/2664-MIK vydaného dňa 23.11.2012, ako aj rozhodnutia 1. stupňového
správneho orgánu - stavebného úradu m. č. Bratislava - Podunajské Biskupice číslo: SU
0892/1401/2012/8702/Pa zo dňa 13.08.2012, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, ako aj
priznania náhrady trov konania. Zároveň žiadali súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia,
čomu súd oznámením zo dňa 02.04.2013 nevyhovel.

V úvode žaloby bol opísaný priebeh stavebného konania správnych orgánov vedúci k vydaniu
preskúmavaných rozhodnutí.

Žalobcovia napadli zákonnosť postupu stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Podunajské
Biskupice, ako aj jeho rozhodnutia - stavebné povolenie zo dňa 13.05.2011 právoplatného dňa
24.05.2011 a to z dôvodov, že žiadosť o stavebné povolenie bola podaná neoprávnenou osobou, nakoľko
stavebný úrad začal konanie bez toho, aby mal návrh na jeho začatie podpísaný stavebníkom, resp.
jeho splnomocneným zástupcom, keďže konal s pani O.. P. ako splnomocneným zástupcom, hoci sa v
spise nenachádzalo jej splnomocnenie.

Ďalej namietali tú skutočnosť, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie na inú stavbu - pasívny
rodinný dom jednopodlažný s obytným podkrovím a sedlovou strechou, pričom preukázateľne stavebník
predložil podklady a potrebnú projektovú dokumentáciu na inú stavbu a to dvoj podlažný dom s pultovou
strechou.



Zároveň namietali, že stavebný úrad v čase vydania stavebného povolenia nemal dostatočný podklad
pre posúdenie požiarnej bezpečnosti danej stavby. Túto skutočnosť opreli o to, že stavebník predložil
riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby vyhotovené na dvoj podlažný dom s pultovou strechou a
nie ako znelo stavebné povolenie - prízemný dom s obytným podkrovím so sedlovou strechou.
Nezákonnosť vydaného stavebného povolenia napadli z dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 245
ods. 1 O.s.p.

V ďalšom žalobcovia napadli zákonnosť postupu stavebného úradu Mestská časť Bratislava -
Podunajské Biskupice ako aj vydania jeho rozhodnutia - povolenie zmeny stavby pred dokončením
číslo: SU 0892/1401/2012/8702/Pa zo dňa 13.08.2012 a aj rozhodnutia Krajského stavebného úradu
Bratislava (žalovaného) zo dňa 23.11.2012, čo odôvodnili nasledovnými skutočnosťami:

1/ Podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením podľa § 68 stavebného
zákona. Zo spisového materiálu vyplývalo, že dňa 13.09.2011 podal stavebník žiadosť o vydanie
rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením, ktorú je tak treba aj chápať a nie ako o dodatočné
povolenie stavby.

V zmysle § 68 stavebného zákona zmenu stavby pred jej dokončením môže stavebný úrad povoliť v
odôvodnených prípadoch a vždy len pred jej uskutočnením, teda so zmenou stavby možno začať len na
základe právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby. V danom prípade však takéto rozhodnutie
nebolo vydané. V žiadosti sa nachádzalo viacero odkazov na mesto Nitra, čo nekorešpondovalo so
skutočnosťou, že stavba sa nachádza v katastrálnom území H. T..

2/ Neoprávnenosť uskutočňovania stavby svojpomocou - zmena charakteru stavby. Okamihom začatia
stavby druhého nadzemného podlažia sa zmenil charakter stavby tak, že sa už nejednalo o jednoduchú
stavbu, ktorej realizovanie mohlo byť uskutočňované svojpomocou pod dohľadom stavebného dozoru,
ale stavba sa mohla uskutočňovať iba osobou na to oprávnenou podľa osobitného predpisu. Táto
skutočnosť nebola odstránená ani vydaním dodatočného stavebného povolenia a ani sa s ňou žalovaný
nevysporiadal vo svojom rozhodnutí.

3/ Požiarna bezpečnosť stavby. Jednou zo základných požiadaviek na stavby je ich požiarna
bezpečnosť, pričom stavebník nemal vyhotovenú dokumentáciu na riešenie protipožiarnej bezpečnosti
na jednopodlažný dom s podkrovím, ktorá mala byť podkladom už v konaní o vydanie stavebného
povolenia. Realizovaním druhého nadzemného podlažia došlo k zmene charakteru stavby, ktorú už
nebolo možné považovať za jednoduchú stavbu.

4/ Nesúlad vydania dodatočného stavebného povolenia s verejným záujmom. Žalobcovia poukázali, že
im nebolo umožnené nahliadnuť do časti spisu, ktorý sa týkal dodatočného povolenia stavby, nakoľko
táto časť spisu obsahujúca projektovú dokumentáciu nebola súčasťou tohto spisu a preto nemohli
vzniesť relevantné námietky.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný považoval za rozhodujúce, že stavba je v súlade s
územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2007. Verejným záujmom sa rozumejú záujmy
chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami
slovenských technických noriem. Verejný záujem chránený stavebným zákonom predstavujú najmä
ciele a zámery územného plánovania, ktoré nepochybne odráža územný plán obce. Zároveň na roveň
týchto záujmov je postavený aj súlad dodatočného povolenia stavby s osobitnými predpismi - vyhláškou
Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. (§ 6 ods. 1, 3, 4).

Rodinný dom žalobcov a stavebníkov spadá do režimu stiesnených územných podmienok, ktoré
vytvoril svojím konaním stavebník. Rodinný dom žalobcov je umiestnený na hranici pozemku, pričom
vzdialenosť od rodinného domu stavebníkov je v najužšom mieste cca 3 metre. Stavebný úrad
nepreskúmal dostatočne pomery, keď upustil od miestneho zisťovania, nakoľko stavba rodinného domu
žalobcov nebola v čase vydania stavebného povolenia zakreslená na katastrálnej mape tak, ako bola
reálne postavená. Jedná sa preto o rozpor s verejnými záujmami a to nedodržaním odstupových
vzdialeností rodinných domov v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky a preto aj dodatočné povolenie stavby
je v rozpore s vyhláškou, nakoľko stavebný úrad nesprávne posúdil súlad s verejnými záujmami a
osobitnými predpismi.



Ďalej poukázali na uznesenie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice
zo dňa 29.08.2008, ktorým boli schválené zásady možnej zástavby vo vnútri záhrad už existujúcich
rodinných domov mimo založenej uličnej čiary podľa zásady číslo 4 daného uznesenia, s tým, že tieto
rodinné domy môžu byť jednopodlažné s obytným podkrovím.

Taktiež došlo na porušenie zásady číslo 3 vyššie uvedeného uznesenia, nakoľko po odčlenení a predaju
pozemku p. č. XXX a vytvoreným pozemku parcelné číslo XXX/X, na ktorom je umiestnená stavba
rodinného domu vo vlastníctve W. A., došlo k prekročeniu prípustnej miery zastavanosti na danom
pozemku.

5/ Nezákonná zmena rozhodnutia dodatočného povolenia zmeny stavby pred dokončením číslo: SU
0892/1401/2012/8702/Pa.

Žalovaný svojím napadnutým rozhodnutím pochybil, nakoľko výrok jeho rozhodnutia je zmätočný a v
rozpore s konštantnou judikatúrou. § 47 ods. 2 správneho poriadku vymedzuje obsahové náležitostí
výrokovej časti správneho rozhodnutia a § 59 vymedzuje postup odvolacieho orgánu, ktorý musí byť
zachovaný v prípade, ak 2 stupňový správny orgán mení rozhodnutie 1. stupňového správneho
orgánu tak, ako to bolo v danom prípade. Vykonaná zmena rozhodnutia žalovaným, keď tento svojím
rozhodnutím upravil text prvostupňového rozhodnutia tým, že vo výroku rozhodnutia v predmetnej veci
zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že príslušnú časť výroku
rozhodnutia 1. stupňa nahradil textom iného znenia. Takýmto postupom konal v rozpore so zákonom,
nakoľko tento postup bol nezákonný a potom vykonaná zmena spôsobila nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného. Žalobca zastáva názor, že pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav, keď vec,
ktorá je predmetom konania odvolací orgán rozhodne inak ako orgán 1. stupňa.

6/ Zodpovedný projektant.

Projektová dokumentácia predložená v konaní o dodatočné povolenie stavby bola overená
autorizovaným stavebným inžinierom - O.. W. Z., ktorá však na daný projekt nemala oprávnenie.
Odôvodnenosť tejto námietky pripustil aj žalovaný, ktorý v svojom napadnutom rozhodnutí postupoval
tak, že zmenil dodatočné stavebné povolenie a doplnil ho o meno nového zodpovedného projektanta. V
čase vydania dodatočného povolenia stavby však nemal stavebný úrad dostatočný podklad na vydanie
takéhoto rozhodnutia a preto mal žalovaný dané rozhodnutie zrušiť. Dodatočné stavebné povolenie bolo
vydané na základe projektovej dokumentácie, ktorá nebola overená oprávnenou osobou.

7/ Strata súkromia.

Realizovaním 2. nadzemného podlažia s balkónom namiesto strešných okien a terasy boli výrazne
ohrozené a obmedzené práva a oprávnené záujmy žalobcov, keďže došlo k úplnej strate súkromia
a nebola zachovaná pohoda ich bývania tak, ako to vyžaduje vyhláška Ministerstva výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 532/2004 Z. z.. Rozostupy medzi rodinnými domami sú
minimálne a zároveň došlo k výraznému zníženiu hodnoty ich nehnuteľnosti.

8/ Vykonávanie štátneho stavebného dohľadu stavebným úradom mestskej časti Bratislava - Podunajské
Biskupice, ktorý konal v rozpore s § 98 ods. 1 stavebného zákona, keďže nezisťoval či sa na stavbe
nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní stavebným úradom a to či sa vedie stavebný
denník, či sa pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú podmienky stavebného povolenia a či nie sú
porušované práva a záujmy žalobcu z hľadiska zabezpečenia pohody bývania. Taktiež nebol dodržaný
formálny postup pri dodatočnom povolení stavby, nakoľko žiadosť o dodatočné povolenie stavby nebola
podaná, keďže žiadosť zo dňa 13.09.2011 za takúto žiadosť nemožno považovať. Žalobcovia nemali
možnosť podať námietky voči oznámeniu o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, nebolo im
umožnené nahliadnuť do spisu, resp. spis neobsahoval projektovú dokumentáciu výstavby a preto sa
nemohli vyjadriť k danému oznámeniu a vzniesť námietky.

Písomným podaním zo dňa 02.05.2013 žalobcovia rozšírili dôvody žaloby, nakoľko mali za to, že
stavebník nepredložil všetky relevantné podklady na vydanie dodatočného stavebného povolenia a
to najmä stanovisko orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor, nakoľko ak stavebník žiadal o



dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením mal predložiť stanovisko tohto orgánu na účely
dodatočného povoľovacieho konania, ktorým by posudzoval projektovú dokumentáciu zmenenú v
zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona. Nemali zároveň vedomosť, že by stavebný úrad formálne
vyzval stavebníka na predloženie takýchto dokladov.

Opakovaným písomným podaním zo dňa 02.12.2013 žalobcovia opätovne poukázali, že v stavenom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu stavebného úradu Mestskej časti Bratislavy -
Podunajské Biskupice, ktorý vyústil do vydania nezákonného rozhodnutia staveného povolenia, nakoľko
stavebný úrad vydal stavebné povolenie na inú stavbu - pasívny rodinný dom jednopodlažný s
obytným podkrovím a sedlovou strechou, pričom preukázateľne stavebník predložil doklady a projektovú
dokumentáciu na inú stavbu a to dvoj podlažný dom s pultovou strechou.

2.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.03.2013 a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť,
nakoľko mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom vychádzalo z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, predmet prejednávanej veci bol správne právne posúdený a v
konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov
konania. Zmena výrokovej časti rozhodnutia spočívala v oprave a spresnení ustanovení stavebného
zákona, podľa ktorých stavebný úrad v konaní postupoval a vydal napadnuté rozhodnutie, doplnenie
podmienok na dokončenie stavby stanovených Hlavným mestom SR Bratislavou a odstránením
zistených nezrovnalostí, čo však nebolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

Hlavným účelom a zmyslom inštitútu konania o dodatočnom povolení stavby je zosúladiť skutkový,
faktický stav so stavom právnym pri súčasnom rešpektovaní verejných záujmov, ktoré chráni stavebný
zákon, pričom sa postupuje podľa § 88a a nasl. stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad skúma
existenciu alebo absenciu rozporu predmetnej stavby s verejnými záujmami. Výsledkom dodatočného
stavebného konania môže byť vydanie meritórneho rozhodnutia a to rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby alebo rozhodnutia o odstránení stavby nie je ale možné konanie zastaviť.

Stavebný úrad nemôže pristúpiť k odstráneniu stavby realizovanej bez stavebného povolenia, ale je vždy
povinný najskôr skúmať či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Stavebný úrad je povinný vyzvať
vlastníka stavby na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Dôkazné bremeno je v tomto
konaní na stavebníkovi, ktorý porušil zákon, avšak nie je vylúčené, aby konanie o dodatočnom povolení
bolo začaté jej na základe žiadosti podanej stavebníkom bez toho aby stavebný úrad stavebníka na
podanie takejto žiadosti vyzval. Verejným záujmom sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi,
všeobecne záväznými vyhláškami, záväznými časťami technických noriem a najmä súlad s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím a určenými záväznými limitmi
a regulatívami, ktoré vykonáva obec.

Súlad uskutočnených zmien stavby rodinného domu pred dokončením s platným územným plánom
Hlavného mesta SR Bratislavy posúdilo hlavné mesto vo svojom záväznom stanovisku zo dňa
15.11.2011 a vyslovilo s ním súhlas, nakoľko rodinný dom sa nachádzal v zástavbe rodinných domov
a nenarúšal charakteristický obraz daného územia, stavebníci mali vlastnícke právo k pozemku, na
ktorom sa stavba realizovala a predložili projektovú dokumentáciu ako aj potrebné doklady a stanoviská
dotknutých orgánov. Stavený úrad v konaní nezistil dôvody brániace povoleniu zmeny stavby pred
dokončením spočívajúcej v zmene podkrovia na plnohodnotné druhé nadzemné podlažie a o zmene
sedlovej strechy na pultovú. Dispozičné riešenie stavby a jej umiestnenie zostalo nezmenené, pribudli
len okná na terasu na 2. nadzemnom podlaží.

Žalobcove námietky spočívajúce v pochybeniach ohľadom vydaného stavebného povolenia zo dňa
13.05.2011 neboli predmetom konania o dodatočnom povolení stavby pred dokončením.

Skutočnosť, že v čase začatia konania bol spisový materiál týkajúcich sa vyššie uvedeného stavebného
povolenia na Krajskom stavebnom úrade v Bratislave neexistoval zákonný dôvod na to, aby stavebný
úrad nepristúpil k vydaniu rozhodnutia o dodatočnej zmene stavby pred dokončením a ani z uvedeného
dôvodu konanie zastavil alebo prerušil.



Žalovaný nemal za preukázané, že v konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo umožnené
účastníkom konania nahliadnuť do spisu, keďže podľa záznamu zo dňa 24.01.2012 do spisového
materiálu nahliadla účastníčka konania Ľ. A.. Taktiež mal za to, že spisový materiál sa v čase konania
na stavebnom úrade nachádzal a účastníci konania mali možnosť uplatniť svoje pripomienky a námietky
ku konaniu, čo aj využili. V konaní o dodatočnom povolení stavby skúmal, či zrealizovaná stavba je
alebo nie je v súlade s verejnými záujmami najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a nie či s
ňou súhlasili účastníci konania. Zmena charakteru stavby bola v tomto štádiu konania bezpredmetná,
nakoľko v konaní o dodatočnom povolení stavby sa povoľujú už zrealizované práce, uskutočnené bez
alebo v rozpore so stavebným povolením.

Námietku uvedenú v odvolaní o neoprávnenom použití pečiatky O.. W. Z. žalovaný prehodnotil a
vyhodnotil ako dôvodnú a v rámci odvolacieho konania boli tieto nedostatky projektovej dokumentácie
v súlade so zásadou hospodárnosti odstránené a predmetná projektová dokumentácia bola overená
oprávneným projektantom O.. E. E..

3.

Súd sa podrobne oboznámil s celým pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim mimo iných
písomností:

Rozhodnutie číslo: SU 0892/1401/2012/8702/Pa mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice zo
dňa 13.08.2012 vydané podľa § 88a ods. 1, § 88 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 1 stavebného zákona o
dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením s tým, že zmena pozostáva zo zmeny podkrovia
na plnohodnotné druhé nadzemné podlažie, pôvodná sedlová strecha bude nahradená pultovou s
miernym sklonom a k dispozičným zmenám na 1. a 2. nadzemnom podlaží nedôjde. Zároveň boli
uvedené podmienky pre dokončenie stavby s tým, že zmena stavby bude realizovaná podľa projektovej
dokumentácie overenej stavebným úradom, vypracovanej v septembri 2011 O.. E. E., zodpovedný
projektant O.. W. Z. s tým, že ostatné podmienky stavebného povolenia zo dňa 13.05.2011 zostávajú
v platnosti.

Odôvodnenia rozhodnutia obsahuje uvedenie, že stavebníci podali dňa 13.09.2011 žiadosť o dodatočné
povolenie zmeny stavby a stavebný úrad listom zo dňa 13.01.2012 oznámil začatie konania o
odstránení, resp. o dodatočnom povolení stavby a dňa 24.11.2012 boli doručené stavebnému úradu
námietky zo strany právneho zástupcu žalobcov, ku ktorým správny orgán uviedol, že sú mu dobre
známe pomery staveniska a žiadosť o dodatočné povolenie stavby poskytovala dostatočný podklad
pre posúdenie navrhovanej stavby a preto podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od miestneho
zisťovania a ústneho pojednávania.

Skutočnosť, že na Krajskom stavebnom úrade Bratislava prebieha preskúmanie právoplatných
rozhodnutí o odstránenie stavby garáže (č. SU 661/2011/2776/FI z 14.04.2011) a stavebného povolenia
o povolení stavby rodinného domu (č. SU 809/2011/4440/FI z 13.05.2011) nemá vplyv na správne
konanie o povolenie zmeny stavby pred dokončením preto nie sú splnené zákonné podmienky pre
zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. f) stavebného zákona (prekážka začatej veci).

Na námietku o nesprístupnení celého spisu na stavebnom úrade a teda odňatie práva nahliadnuť
do kompletného spisu správny orgán uviedol, že na stavebnom úrade sa nachádzala kompletná
dokumentácia stavby, projektová dokumentácia, príslušné vyjadrenia a do tejto predmetnej
dokumentácie právny zástupca žalobcu a manželka žalobcu nahliadli a vykonali si z nej odpisy.

Stavebnému úradu boli dobre známe skutočnosti vo veci realizovanej stavby, preto neskúmal prítomnosť
overenej projektovej dokumentácie a stavebného denníka na stavbe.

K posúdeniu zmeny stavby pred dokončením stavebníci predložili súhlasné záväzné stanovisko
Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 15.11.2011 a súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva
hasičského a záchranného zboru v Bratislave zo dňa 21.11.2011, na základe ktorých sa nepotvrdil rozpor
s verejným záujmom.



Posúdenie zmeny trhovej hodnoty susedných nehnuteľností nie je v kompetencii stavebného úradu a
preto sa nimi nezaoberal.

Zachovaním pohody bývania a úplnou stratou súkromia susednej nehnuteľnosti sa stavebný úrad
nezaoberal, nakoľko stavba bola umiestnená a odstupové vzdialenosti a ani iné skutočnosti sa nezmenili,
pribudli nové okná na terasu, ktorých umiestnenie nie je v rozpore s § 6 ods. 1 - 4 vyhlášky č. 532/2002
Z. z.

K žiadosti stavebníci doložili predpísanú projektovú dokumentáciu stavby vypracovanú v septembri 2011
O.. E. E., zodpovedný projektant O.. W. Z., ku konaniu sa vyjadrili dotknuté orgány Hlavné mesto SR
Bratislava, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru Bratislava, Regionálny úrad verejného
zdravotníctva.

Podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie územného plánu Hlavného mesta SR Bratislava je
predmetné územie určené pre funkciu: malopodlažná zástavba obytného územia.

Dňa 12.03.2012 bolo stavebnému úradu doručené vyjadrenie Krajského stavebného úradu v Bratislave,
ktorého obsahom bolo konštatovanie, že v konaní ukončenom vydaním stavebného povolenia zo
dňa 13.05.2011 nedošlo k porušeniu zákona a stavebný úrad je povinný postupovať v zmysle § 88a
stavebného zákona.

Krajský stavebný úrad Bratislava listom zo dňa 22.03.2012 správnemu orgánu oznámil, že je
povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona a v lehote 30 dní
vydať dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením. Dňa 14.06.2012 bolo stavebnému úradu
doručené oznámenie Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorému bolo doručené oznámenie
Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorom sa konštatuje, že stavebný úrad
je povinný pokračovať v už začatom konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a
vydať rozhodnutie v zákonom určených lehotách.

Odvolanie žalobcov zo dňa 27.08.2012.

Napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.11.2012, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie s tým, že
príslušnú časť výroku nahradil textom nasledovného znenia: „....podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.
b) stavebného zákona v spojení s ustanovením § 88a ods. 4 a § 68 stavebného zákona, ustanovenia §
10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ako aj ustanovenia § 46 a 47 správneho poriadku ....“.

Vo výroku rozhodnutia sa podmienky pre dokončenie stavby v bode 1 dopĺňajú o zodpovedného
projektanta O.. E. E., ktorý overil dňa 21.11.2012 správnosť vyhotovenia projektovej dokumentácie, ktorá
je súčasťou vydaného dodatočného povolenia zmeny stavby pred dokončením v odvolacom konaní v
znení: „zmena stavby bude realizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v
stavebnom konaní, ktorú vypracoval v septembri 2011 O.. E. E.S., zodpovedný projektant O.. W. Z. a
zodpovedný projektant O.. E. E..

Vo výroku rozhodnutia sa podmienky pre dokončenie stavby dopĺňajú o bod 2 a to podmienky, ktoré
si vo svojom stanovisku vyhradilo Hlavné mesto SR Bratislava a ktoré sú stavebníci povinní splniť.
Ide o podmienky predložiť v rámci konania na oddelenie životného prostredia Magistrátu hlavného
mesta SR Bratislavy projektovú dokumentáciu stavby na posúdenie malého zdroja znečistenia ovzdušia,
vykonávať investičnú činnosť v súlade s ustanoveniami Všeobecne záväzného nariadenie číslo 8/1993,
preukázať v kolaudačnom konaní realizáciu sadových úprav podľa schválenej projektovej dokumentácie,
preukázať vyriešenie nakladania s komunálnym odpadom zo stavebnej činnosti v súlade s platnými
právnymi predpismi, umiestniť kontajnery pre komunálny odpad na vlastnom pozemku, požiadať
oddelenie životného prostredia magistrátu o vyjadrenie k nakladaniu s odpadom zo stavebnej činnosti
a umiestnení zariadenia na nakladanie s komunálnym odpadom. V ostatnej časti ostávajú napadnuté
rozhodnutia nezmenené a v platnosti.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal vec v celom rozsahu a dospel k záveru, že
predložená žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby rodinného domu pred dokončením poskytovala
dostatočný podklad pre konanie a 1 stupňový správny orgán predloženú žiadosť posúdil v súlade s



ustanovením § 88a a § 62 stavebného zákona, v konaní postupoval v súlade s príslušnými procesnými
ustanoveniami, dostatočným spôsobom vyhodnotil súlad stavby s verejnými záujmami. Účastníkom
konania poskytol možnosť uplatniť námietky. Zároveň zabezpečil všetky podklady potrebné na riadne
posúdenie predmetu konania a vydal rozhodnutie v intenciách už vysloveného právneho názoru
nadriadeného správneho orgánu.

Hlavným účelom a zmyslom inštitútu konania o dodatočnom povolení stavby je v rámci stavebnej
činnosti zosúladiť skutkový, faktický stav so stavom právnym pri súčasnom rešpektovaní verejných
záujmov, ktoré chráni stavebný zákon. V konaní o dodatočnom povolení stavby sa postupom podľa
stavebného zákona skúma existencia alebo absencia rozporu predmetnej stavby s verejnými záujmami,
ktoré vyplývajú najmä z cieľov a zámerov územného plánovania a z osobitných predpisov. Výsledkom
dodatočného stavebného konania môže byť iba rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo
rozhodnutie o odstránení stavby v žiadnom prípade nemožno konanie o dodatočnom povolení stavby
zastaviť.

V prípade, ak stavebný úrad zistí stavbu realizovanú bez stavebného povolenia nemôže pristúpiť k
nariadeniu jej odstránenia, ale je povinný vždy najskôr skúmať, či túto stavbu nemožno dodatočne povoliť
v zmysle konania upravenom podľa § 88a a nasl. stavebného zákona. Stavebný úrad je povinný vyzvať
vlastníka stavby na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami a zároveň ho vyzvať na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie. Dôkazné bremeno
preukázania toho, že existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na
stavebníkovi. Tento postup však nevylučuje, aby bolo vyvolané konanie o dodatočnom povolení stavby
priamo na základe žiadosti podanej stavebníkom bez výzvy stavebného úradu.

Platná právna úprava priamo predpokladá nelegálnu stavebnú činnosť a určuje postup, ktorý je potrebný
v takomto prípade aplikovať. Konanie o dodatočnom povolení stavby a jeho výsledok sú nezávisle na
tom, či stavebník nepovolenú stavbu v priebehu konania realizuje alebo nie.

Súlad uskutočnenej zmeny stavby rodinného domu pred dokončením s územným plánom Hlavného
mesta SR Bratislavy súhlasne posúdilo Hlavné mesto SR Bratislava vo svojom záväznom stanovisku
zo dňa 15.11.2011 s tým, že zrealizovaný rodinný dom sa nachádza v malopodlažnej zástavbe rodinných
domov a svojou funkciou, zastavanou plochou a spôsobom zástavby nenarúša charakteristický obraz
a proporcie daného územia. Stavebník mal vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa stavba realizuje,
predložil projektovú dokumentáciu, potrebné doklady a stanoviská dotknutých orgánov: Okresného
riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
Bratislava a začatie konania oznámil Obvodnému úradu životného prostredia v Bratislave. Stavebný
úrad v konaní nezistil dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu predmetnej zmeny stavby pred
dokončením, spočívajúcej v zmene podkrovia na plnohodnotné druhé nadzemné podlažie a zmene
sedlovej strechy na strechu pultovú, pričom dispozičné riešenie stavby a jej umiestnenie zostalo
nezmenené, pribudli len okná na terasu na 2. nadzemnom podlaží.

K námietkam uvedených v odvolaní žalobcov uviedol, že v čase začatia konania bol spisový materiál
týkajúci sa staveného povolenia zo dňa 13.05.2011 na základe podnetu na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania na Krajskom stavebnom úrade v Bratislave, neexistoval zákonný dôvod na
to aby stavebný úrad nepristúpil k vydaniu rozhodnutia o dodatočnej zmene stavby pred dokončením a
ani aby dané konanie zastavil alebo prerušil. Právoplatné správne rozhodnutia sú záväzné pre všetkých
účastníkov konania a všetky štátne orgány a teda aj právoplatné stavebné povolenie bolo relevantným
podkladom pre vydanie rozhodnutia o dodatočnej zmeny stavby pred dokončením. To isté platí aj
ohľadne námietky preskúmania predmetného stavebného povolenia Krajskou prokuratúrou Bratislava,
keďže rozhodnutie je právoplatné a právne záväzné.

Konštatoval, že nemal za preukázané, žeby v konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo účastníkom
konania umožnené nahliadnuť do spisu a to s poukazom na záznam zo dňa 24.01.2012, kde do
spisového materiálu nahliadla účastníčka konania pani A. a spisový materiál týkajúci sa dodatočnej
zmeny stavby pred dokončením nachádzal v čase konania na stavebnom úrade. Účastníci konania
mali možnosť uplatniť svoje pripomienky a námietky ku konaniu, čo aj využili. V konaní o dodatočnom
povolení stavby sa skúma či zrealizovaná stavba je alebo nie je v súlade s verejným záujmom, najmä s
cieľmi a zámermi územného plánovania a nie či s ňou súhlasia účastníci konania.



Skutočnosť, že zmenou stavby pred dokončením sa zmenil charakter stavby, ktorá už nie je jednoduchou
stavbou ako v pôvodnom stavebnom konaní bola v tomto štádiu konania bezpredmetná, pretože sa v
ňom povoľujú už zrealizované stavebné práce, ktoré boli uskutočnené bez právoplatného stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním, pokiaľ sú v súlade s verejnými záujmami a územné rozhodnutie sa v
tomto štádiu konania nevyžaduje.

Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku ohľadom zachovania pohody bývania.

Námietku týkajúcu sa neoprávneného použitia pečiatky O.. W. Z. na projektovej dokumentácii
stavebníka vyhodnotil ako dôvodnú, pričom v rámci odvolacieho konania boli tieto nedostatky projektovej
dokumentácie v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania odstránené a projektová
dokumentácia, ktorá bola súčasťou vydaného povolenia o dodatočnej zmeny stavby pred dokončením
bola overená oprávneným projektantom O.. E. E..

Súd uznesením č. k. 6S/30/2013 - 99 zo dňa 16.02.2015 pribral do konania účastníkov - stavebníkov
O.. E. U. a O.. E. U..

Na pojednávaní prítomná žalobkyňa uviedla, že domu pribratých účastníkov bola odstavená dodávka
vody a zároveň sa pridržala obsahu žaloby.

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a svojho vyjadrenia k žalobe,
dôvod odstavenia vody jej nebol známy.

4.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu v
medziach žaloby boli v súlade so zákonom.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

Podľa § 68 ods. 1, 2 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť
stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.



V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov
stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť
a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach
účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene
sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88a ods. 1, 2, 4, 5, 7 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade
preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník
v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

5.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov, ktorý jeho vydaniu predchádzal
v rozsahu v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) podaných žalobných námietok.

Ohľadom námietok týkajúcich sa správneho konania ukončeného vydaním právoplatného stavebného
povolenia MC Bratislava - Podunajské Biskupice z 13.05.2011, súd uvádza, že toto nemôže byť
predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v rámci
samostatného stavebného konania o dodatočnom povolení stavby uskutočneného podľa ust. § 88a a
nasl. stavebného zákona, začatom na základe oznámenia stavebného úradu z 13.01.2012.

Všeobecne k námietkam vznesených žalobcami ohľadom napadnutého rozhodnutia súd musí
konštatovať, že tieto námietky sa nemôžu zohľadniť ako argument voči napadnutému rozhodnutiu.
Žalobcovia môžu v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu
správneho orgánu namietať len pochybenia stavebného úradu z hľadiska porušenia ich subjektívnych
práv. V danom prípade však vznesenie predmetných námietok by podľa presvedčenia súdu prináležalo
v zásade prokurátorovi v rámci výkonu jeho prokurátorského dozoru a nie žalobcom.

K jednotlivým námietkam súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že 1. stupňový
správny orgán vo veci začal konať a to Oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby
podľa § 88a, resp. o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, číslo SU



1401/2012/0491/Pa zo dňa 13.01.2012 (24.01.2012 osobne prevzaté právnym zástupcom žalobcu) a
následne riadne postupoval v takto začatom správnom konaní.

Námietka neoprávneného uskutočňovania stavby svojpomocou z hľadiska zmeny charakteru stavby
podľa súdu nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v konaní o dodatočnom povolení stavby bolo riadne
vypracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby a to na dvoj podlažný pasívny rodinný dom, čo
bolo predmetom posudzovania stavebného úradu.

Námietka o absencií projektovej dokumentácie v spise stavebného úradu neobstojí, nakoľko podľa
v administratívnom spise sa nachádzajúcej projektovej dokumentácii vyplýva, že táto bola do spisu
vypracovaná v septembri 2011. Vzdialenosti umiestnenia rodinného domu stavebníkov (pribratých
účastníkov) od pozemku a domu žalobcov sa zmenou druhého nadzemného podlažia na plnohodnotné
nijako nezmenili. Taktiež sa nezmenila výmera zastavanej plochy rodinného domu.

Výrokom napadnutého rozhodnutia žalovaný len upresnil a doplnil podmienky dokončenia stavby,
doplnil meno zodpovedného projektanta a tieto skutočnosti nespôsobili nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Zároveň týmto postupom došlo k odstráneniu pochybenia 1. stupňového správneho orgánu
(namietaného v odvolaní žalobcov) ohľadom zodpovedného projektanta stavby, čo bolo v súlade s
hospodárnosťou konania.

K namietanej strate súkromia žalobcov, ku ktorej malo dôjsť zmenou balkóna na terasu a zmenou
strešných okien súd uvádza, že ide o zmenu technického riešenia. Balkón a terasa sú v podstate
identické časti stavby, rozdielnosť spočíva len v ich rozsahu, pričom z technického hľadiska obe časti
stavby smerovali už do priestoru žalobcov. Touto zmenou nemohlo dôjsť k takému narušeniu straty
súkromia žalobcov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože nešlo o novú
okolnosť.

Ostatné vznesené námietky (uvedené pod bodom 8/ na strane 4 tohto rozsudku) podľa súdu nie sú
spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, týkajú sa postupu stavebného úradu v konaní. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudzovaná projektová dokumentácia bola jeho súčasťou,
účastníkom konania bola k dispozícií a títo mohli si uplatniť námietky, čo žalobcovia aj urobili.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona,
obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku), vychádzalo z dostatočne
zisteného skutkového stavu, vysporiadalo sa so všetkými žalobcami vznesenými námietkami v ich
odvolaní a žalobné námietky žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcov
v konaní nepriznal im právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému ako aj pribratým
účastníkom konania, ktorým v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu
trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.