Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/96/2013 z 29. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2013, sp. zn. 13CoE/96/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6196898220.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/96/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6196898220.1 | 2013-09-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: EP, § 203 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9902181-02e3-4204-ab08-e8f8346c4e98 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6196898220.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/96/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6196898220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6196898220.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: AVIX, a.s., so sídlom ul.
29. augusta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 432 (právny nástupca pôvodného oprávneného
„STAVBY-MECHANIZÁCIE-DOPRAVA, a.s., IČO: 36 013 927"), zastúpený splnomocneným advokátom
JUDr. Petrom Zdráhalom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nad plážou 16/A, 974 01 Banská Bystrica,
proti povinnému: neexistujúci právny subjekt A.C. s.r.o., naposledy so sídlom Cesta na štadión 3, 974
00 Banská Bystrica, IČO: 31 558 844, o vymoženie 366,62 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, P.O.BOX
403, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 433/1996, o odvolaní súdneho exekútora zo dňa 31. 10.
2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/312/1996-33 zo dňa 31. 08. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu okresného súdu do výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil, o d m i e t a.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal,
p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej okresný súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, zostáva uznesenie
okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Kohútom pod sp. zn. EX 433/1996 za neprípustnú a túto zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Náhradu trov exekúcie nepriznal ani oprávnenému.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, z ktorého dôvodu je nesprávne aj
rozhodnutie o trovách exekúcie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 15/2011 zo dňa 09. 02.
2012, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je povinný vymazaný z Obchodného registra bez likvidácie, na základe
nedostatku jeho majetku, je dôvodom na zastavenie exekučného konania ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku a s tým súvisiace aj priznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa
§ 203 ods. 2 od oprávneného. Okresný súd v danej veci postupoval podľa nesprávnych zákonných
ustanovení a následne aj nesprávne rozhodol o trovách exekúcie. Uznesenie okresného súdu preto
navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolanie vyjadrenie podané nebolo.



Odvolací súd je oprávnený vecne preskúmať odvolaním napadnutého rozhodnutie súdu prvého stupňa
len v prípade, ak nie sú dané dôvody pre odmietnutie odvolania ustanovené v § 218 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V danej
veci sa exekučného konanie začalo dňa 31. 05. 1996, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti [Exekučný poriadok] a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Podľa § 235 ods.
2 Exekučného poriadku v platnom znení sa exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k uvedenému intertemporálnemu ustanoveniu treba
na danú exekučnú vec aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002.

Účastníkom konania podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, na ktoré
odkazuje § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, boli len oprávnený a povinný. Ak by mal
súd vychádzať z doslovného znenia zákona, odvolanie súdnemu exekútora by musel odmietnuť podľa §
218 ods. 1 písm. b/ OSP. Z právnych záverov vyslovených v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie č. k. 1 Cdo/10/2007 zo dňa 20. 07. 2007, č. k. 2 Cdo/205/2011 zo dňa 30. 11. 2011,
č. k. 6 Cdo/121/2012 zo dňa 25. 07. 2012), s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd vyplýva, že súdneho
exekútora treba považovať za účastníka exekučného konania aj v konaniach začatých do 31. 01. 2002.
Aj keď v zmysle prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku nemožno v danej veci
aplikovať § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 02. 2002, súdneho exekútora treba
považovať za účastníka pre určitý úsek konania, t.j. osobu, o ktorej procesných právach a povinnostiach
sa má v konaní rozhodovať. Postavenie inej osoby ako účastníka pre určitú časť (exekučného) konania
je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Rozhodovanie o trovách exekúcie v súvislosti s jej
zastavením sa priamo dotýka práva súdneho exekútora na náhradu týchto trov. Súdny exekútor preto
je osobou oprávnenou na podanie odvolania do výroku o trovách exekúcie.

V danej veci podal súdny exekútor odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktoré navrhol zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z takto formulovaného odvolania má odvolací súd za to,
že súdny exekútor napadol odvolaním uznesenie okresného súdu v celom rozsahu. Aj keď odvolací súd
pripustil, že súdny exekútor je účastníkom konania i v konaniach začatých do 31. 01. 2002, zdôrazňuje,
že odvolanie je oprávnený podať len čo do výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu preto
musel odvolací súd odvolanie súdneho exekútora do výroku, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a túto zastavil, odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP.

Po vyriešení vyššie uvedených otázok, pristúpil odvolací súd k preskúmaniu uznesenia okresného súdu
v časti o trovách exekúcie. Preskúmaním veci v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP a postupom podľa
§ 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o
trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), „za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času“

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), „trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§
196)“.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), „náklady podľa § 196
uhrádza povinný“.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), „ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.“



Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v platnom znení), „ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie“.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 31. 05. 1996.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5301 * 000463 zo dňa 02.
08. 1996. Dňa 07. 08. 2012 bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/, h/ Exekučného poriadku, v ktorom súdny exekútor oznámil, že
povinný bol vymazaný z Obchodného registra a žiadal, aby súd uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie
v sume 26,73 eur oprávnenému. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica
vyplýva, že povinný bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Cbr/184/2007 zo dňa 16.
02. 2009 zrušený bez likvidácie a ku dňu 12. 05. 2009 bol z obchodného registra vymazaný, pričom ako
dôvod výmazu je uvedený „ex offo výmaz“. Z predloženého spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého
uznesenia vyplýva, že exekučný súd sa oboznámil aj s uznesením tamojšieho súdu č. k. 27Cbr/184/2007
zo dňa 16. 02. 2009, z ktorého zistil, že povinný bol zrušený bez likvidácie, keď vo veci bolo preukázané,
že nemá žiadny majetok.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia v časti o trovách exekúcie dospel k záveru, že
odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, nakoľko exekučný súd o trovách exekúcie rozhodol v
súlade so zákonom.

V zmysle Exekučného poriadku v zásade platí, že náklady exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1). Z uvedenej zásady však Exekučný poriadok pripúšťa výnimky, a to v prípade ak exekúcia bola
zastavená. V tomto prípade možno za splnenia zákonných predpokladov uložiť povinnosť nahradiť trovy
exekúcie aj oprávnenému. V danej exekučnej veci povinný zanikol výmazom z obchodného registra
dňa 12. 05. 2009. Z uvedeného dôvodu už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne
povinnosti. V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 (§ 235 ods. 2
Exekučného poriadku v platnom znení), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Odvolací súd, zhodne
so záverom exekučného súdu zastáva názor, že skutočnosť, podľa ktorej v roku 2009 došlo k zániku
povinného, nemohol oprávnený ani jeho právny predchodca predvídať ani pri náležitej opatrnosti. Právny
predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie v roku 1996, pričom v danom čase povinný
existoval. K výmazu povinného došlo až v roku 2009, t.j. po trinástich rokoch od začatia exekučného
konania. Je tak evidentné, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol
ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že počas vykonávanie exekúcie dôjde k zrušeniu povinného
a jeho následnému výmazu z obchodného registra. Na základe uvedeného nemožno konštatovať
splnenie zákonných podmienok, na základe ktorých by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie
oprávneného. Nakoľko na náhradu trov exekúcie nebolo možné zaviazať ani povinného z dôvodu jeho
zániku výmazom z obchodného registra bez prechodu jeho práv a povinností na iný subjekt, okresný súd
postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedený právny názor
odvolacieho súdu je plne v súlade aj so záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v
uznesením č. k. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa 27. 09. 2012.

Správnosti záveru odvolacieho súdu v danej exekučnej veci svedčí aj rozhodovacia činnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Napr. vo veci sp. zn. II. ÚS 272/08 vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky,
že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne
aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Vo veci sp. zn. II. ÚS
12/05 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie
je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť
nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie.



Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.