{"guid": "2d017bdf-08a9-40a0-9a4f-1602515fb949:edcb592d-cbee-4a31-a602-e5e3a157bad5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3115218849.1", "spisova_znacka": "16CoKR/14/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/14/2016 z 10. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. júla 2017, sp. zn. 16CoKR/14/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3115218849.1", "identifikacne_cislo": "3115218849", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2017-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edcb592d-cbee-4a31-a602-e5e3a157bad5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3115218849.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115218849.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115218849.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115218849
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115218849.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu
KP recovery, k.s.. so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503, správca úpadcu Dubnický
Metalurgický Kombinát s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 56,
018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 647 414 proti žalovanému DNV ENERGO, a.s., so sídlom
Lieskovec 803/80, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 317 918, právne zastúpený GRMAN &
PARTNERS, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, o určenie neúčinnosti
právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/26/2015-122
zo dňa 8. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovanému  sa   p r i z n á v a   nárok  na náhradu  trov odvolacieho  konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal
určenia, že právny úkon úpadcu jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.3.2014 v
sume 6.451,12 eur voči spoločnosti žalovaného je v konkurznom konaní  vedenom na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 40K/13/2014  na majetok úpadcu Dubnický Metalurgický Kombinát, s.r.o. v konkurze,
so sídlom
Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 647 414, neúčinný, že právny úkon úpadcu
jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.5.2014 v sume
5.601,89 eur voči spoločnosti žalovaného je v konkurznom konaní  vedenom na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 40K/13/2014  na majetok úpadcu Dubnický Metalurgický Kombinát, s.r.o. v konkurze,
so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 647 414, neúčinný a že právny
úkon úpadcu jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.7.2014 v sume 5.939,42
eur voči spoločnosti žalovaného je v konkurznom konaní  vedenom na Okresnom súde Trenčín pod
sp.zn. 40K/13/2014  na majetok úpadcu Dubnický Metalurgický Kombinát, s.r.o. v konkurze, so sídlom
Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 647 414, neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 17.992,43 eur v prospech účtu konkurznej podstaty úpadcu vedeného v
Poštovej banke a.s., IBAN: K v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 206 ods. 1, § 57 ods. 1, 2, 4, 5, § 59 ods. 1,
2, 3, 4, zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov a
§ 580 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 449,45 eur
(trovy právneho zastúpenia).



3.  Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca spravujúc majetok úpadcu podal
predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že právny úkon úpadcu sa mu javil ako odporovateľný právny
úkon. V uvedenom prípade mal byť odporovateľným právnym úkon opakované jednostranné započítanie
pohľadávok zo strany úpadcu. Súd prvej inštancie preskúmal ako jednostranné započítanie, tak aj
pohľadávky, ktoré mali zaniknúť, pričom
v prvom rade posudzoval platnosť právneho úkonu, nakoľko odporovať možno iba platným právnym
úkonom a dospel k záveru, že jednostranné započítanie  je platným právnym úkonom, pričom existencia
pohľadávok zaniknutých na základe opakovaného jednostranného započítania medzi účastníkmi
konania nebola ani sporná. Žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu
podľa § 59 ZoKR t. zn. mal za to, že právny úkon, jednostranné započítanie je zvýhodňujúcim
právnym úkonom. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného
oproti ostatným veriteľom. Úpadca a žalovaný mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky,
preto podľa názoru súdu prvej inštancie predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené
zvýhodnenie žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k
uskutočneniu jednostranného právneho úkonu došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu
odporovateľnosti v zmysle § 59 ZoKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, žalovaného
zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade
nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Žalobca zároveň
v konaní neoznačil žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodôvodnené
zvýhodnenie žalovaného. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením,
pričom dlžník je v zmysle zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje záväzky.
Ak zanikli dve vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania, pričom
išlo o platne vzniknuté pohľadávky, bez akýchkoľvek znakov neúčinnosti týchto právnych úkonov,
nakoľko tento napadnutý ani nebol, potom ani uskutočnený započítací prejav, nemôže byť dôvodne
uplatneným predmetom odporovateľnosti. Žalobca v priebehu konania nenamietal odporovateľnosť
jednotlivých zmlúv, ktoré boli následne súčasťou dohody o započítaní resp. jednostranného započítania,
čím má súd za to, že v rámci týchto obchodnoprávnych vzťahov došlo k ekvivalentnosti poskytnutého
plnenia (samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka,
pretože namiesto hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). Na základe uskutočnených
právnych úkonov, a to uzatvorených zmlúv so žalovaným, mal úpadca peňažnú pohľadávku voči
žalovanému, pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. K jednostrannému zápočtu
došlo tak, že ku dňu zápočtu zanikli vzájomné pohľadávky účastníkov zápočtu. Vzhľadom k tomu, že
na základe jednostranného zápočtu zanikli pohľadávky oboch účastníkov vo výške rovnajúcej sa výške
pohľadávok, mal súd prvej inštancie z uvedeného za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne
prijatému plneniu resp. protiplneniu t. zn. k zmenšeniu majetku žalovaného nijak nedošlo pretože k
pohľadávke t. zn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej
výške protipohľadávka žalovaného t. zn. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Jednostranným
započítaním teda k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo.
Z listinných dôkazov nebol jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia napadnutých
právnych úkonov, ktorým žalobca odporoval. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie predložením do
spisu znaleckého posudku týkajúceho sa stavu majetku ku dňu uskutočnenia predmetných právnych
úkonov, avšak vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie  nepovažoval za naplnené všetky predpoklady
odporovateľných právnych úkonov v zmysle
§ 59 ZoKR a z dôvodu hospodárnosti konania, tento dôkaz v konaní nevykonal a tento návrh na
doplnenie dokazovania zamietol. Ak by súd aj mal preukázaný úpadok úpadcu v čase uskutočnenia
predmetných právnych úkonov, nič by to nezmenilo na už zistenom skutkovom stave t. zn. na tom, že
uskutočnené úkony všetky podmienky § 59 ZoKR nenapĺňajú.
Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu
úpadcu, žalovaného. Z rovnakých dôvodov nevykonal ani dokazovanie prehľadom subjektov, ktoré sú
schopné zabezpečiť dodávky vody.  K majetku úpadcu, však súd opakovane poukazuje aj na to, že
ak žalobca mal pohľadávku aj zároveň záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli,
hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila.

4.         Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 1 v
spojení s § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. V rámci skutkového stavu namietal, že súd prvej inštancie
žalobu zamietol napriek skutočnosti, že nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorým bol výsluch navrhnutých
svedkov a posudok o stave majetku úpadcu, ktorými sa malo osvedčiť, že zápočtom pohľadávok došlo



k zníženiu majetku úpadcu. Súd prvej inštancie sa domnieva, že započítanie pohľadávok nie je právnym
úkonom, ktorému možno odporovať za stavu, keď oba subjekty disponujú vzájomnými pohľadávkami
a záväzkami, nakoľko na strane úpadcu pretrváva povinnosť hradiť svoje záväzky až do vyhlásenia
konkurzného konania. S poukazom na zákonné znenie § 3 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, 3 písm. f/, g/, § 57 ods.
1, 2, 3, 4, § 59 ods. 1, 2, 3, 4, § 63 ods. 1, 2, 3 ZoKR je žalobca vo veci toho názoru, že súd prvej inštancie
mal preukázané, že pri zápočte pohľadávok a záväzkov sa jedná o odporovateľné právne úkony, nakoľko
platnosť právnych úkonov nikto nespochybnil, boli dodržané všetky lehote zo strany správcu, na strane
žalobcu je daná aktívna legitimácia, na strane žalovaného je daná pasívna legitimácia, právnym úkonom
došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania úpadcu,
právny úkon - zápočet bol vykonaný počas úpadku úpadcu, zápočet bol vykonaný dňa 31.3.2014,
31.5.2014 a 30.7.2014, pričom už dňa 28.5.2014 rozhodol súd o začatí konkurzného konania. Platobná
neschopnosť/úpadok úpadcu vyplýva aj zo zoznamu pohľadávok, úpadca neuhrádzal svoje splatné
záväzky.  Podľa názoru žalobcu si súd prvej inštancie nesprávne vyložil skutkový stav, nakoľko sa
domnieval, že vykonaním zápočtu nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Podľa názoru žalobcu, ak dôjde
k zániku pohľadávok zápočtom v nominálnej hodnote 17.992,43 eur dôjde k zníženiu majetku o túto
sumu. Súd prvej inštancie ponímal majetok ako výsledok majetku, od ktorého sú odpočítané záväzky,
avšak zákon č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve vníma majetok výlučne ako plusovú hodnotu, majetok a záväzky je potrebné odlišovať a
nie je možné zamieňať majetok ako taký s hospodárskym stavom spoločnosti, resp. stavom úpadku.
Ak by nedošlo k odporovateľnému právnemu úkonu - zápočtu, mohla byť zaniknutá pohľadávka úpadcu
zapísaná do zoznamu majetku, následne by bola pohľadávka speňažená a výťažok zo speňaženia
pohľadávky by bol v rámci rozvrhu výťažku vyplatený pomerne všetkým veriteľom úpadcu na rozdiel od
uspokojenia jedného veriteľa.
V stave úpadku úpadcu je nutné brať do úvahy aj skutočnosť možnosti odporovania právnym úkonom,
ktoré v období úpadku zmenšujú majetok úpadcu. Úpadca sa bezdôvodne rozhodol, že zníži masu
svojho majetku vykonaním zápočtu, čím uspokojí jedného selektívne vybraného veriteľa a žiadnych
iných veriteľov napriek splatnosti ich pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel, určil
neúčinnosť dotknutého právneho úkonu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v prospech účtu správcu
v konkurze sumu 17 992,43 eur.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že v rozhodujúcom období mali úpadca a žalovaný vzájomné pohľadávky,
preto predmetné právne úkony - zápočet pohľadávok úpadcu zo dňa 31.3.2014, 31.5.2014 a
30.7.2014 nepredstavujú neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného. Nie sú splnené všetky predpoklady
odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 57 a 59 zákona č. 7/2005 Z.z. Žalobca v konaní
neoznačil a ani nepreukázal žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a preukazovali
neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného. Jednostranným započítaním k žiadnej zmene v rámci majetku
úpadcu nedošlo.  Žalovaný ďalej poukázal na samotné Zmluvy o dodávke vody a odvádzaní vôd a
dodatky k zmluvám Žalobca nepreukázal, že v prípade právnych úkonov úpadcu - jednostranného
zápočtu pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.3.2014, jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov zo
dňa 31.5.2017 a jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.7.2014 ide o zvýhodňujúce
právne úkony, ktoré spôsobili úpadok úpadcu, resp. boli urobené počas dlžníkovho úpadku.

6. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359       a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380        ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.



9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval
v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom
v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v
čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací
súd tak rešpektuje základné princípy CSP
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej
istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva
(článok 2 ods. 1, 2 CSP).

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov žalobu zamietol. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok
v súlade s požiadavkami  § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2
CSP).

13. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti skúmal, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

15. Odvolací súd posudzoval v odvolacom konaní správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorým
konštatoval, že z predložených listinných dôkazov nebol jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu
uskutočnenia odporovateľnosťou napadnutých právnych úkonov. Súd prvej inštancie správne vychádzal
z osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktorými sú vyhlásený konkurz,
úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka - úpadcu, týka sa majetku úpadcu podliehajúceho
konkurzu, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, odporovacia žaloba
je podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré
ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (postačuje jedného z nich).
Ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou
každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu
úkonu nevznikne. Ide o podmienku podľa § 57 ods. 4 ZoKR, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým
skutkovým podstatám upraveným v ZoKR a pre úspešné odporovanie musí byť splnená. Konkrétny
právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa v zásade
vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok ako objektívny ekonomický
dôsledok vykonaného právneho úkonu. Zistenie, či právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou
splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v každom konaní, v danom spore podľa § 101 ods.
1 v spojení s § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase začatia konania,
prejednania a rozhodnutia veci samej (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). Úspech žalobcu závisel od splnenia
uvedených procesných povinností, pretože žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu



jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov úpadcu zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok
úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásenej/prihlásených pohľadávky/vok veriteľa/ov.

16. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu konštatuje správnosť jednotlivých skutkových zistení a
ustáleného skutkového stavu veci (dôkazov) súdom prvej inštancie, ktorý bol preukázaný dokazovaním
vykonaným listinami v rozsahu ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Žalobca má
postavenie správcu v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.8.2014,
sp.zn. 40K/13/2014, uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.8.2014 na majetok úpadcu Dubnický
Metalurgický Kombinát s.r.o., Továrenská 56, Dubnica nad Váhom, IČO 46 647 414, s účinkami
vyhlásenia konkurzu dňa 19.8.2014 (§ 23 ods. 1, § 44 ods. 1, § 199 ods. 9 ZoKR), ktorý má podľa §
57 ods. 1a § 62 ods. 5 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu týkajúceho sa majetku úpadcu (aktívna
legitimácia). Konkurzné konanie začalo vydaním uznesenia zo dňa 27.5.2014, sp.zn. 40K/13/2014, ktoré
bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 4.6.2014. Žalovaný má postavenie osoby, ktorá je pasívne
legitimovaná. Dňa 31.3.2014, 31.5.2014 a 30.7.2014 úpadca  jednostranne započítal pohľadávky a
záväzky úpadcu a žalovaného. Jednostranné zápočty sú právnym úkonom, ktorému žalobca v postavení
správcu vo vyhlásenom konkurze podanou žalobou odporoval a dôvody odporovania vymedzil tým, že
ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného za splnenia
podmienok podľa § 59 ZoKR.

17. Zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký právny úkon dlžníka, ktorý zvýhodňuje jedného veriteľa
dlžníka oproti iným veriteľom dlžníka, ktorých mal dlžník v danom čase súčasne. Ustanovenie § 59
ods. 1, 2 ZoKR zvýhodňujúce právne úkony dlžníka určuje jednak menovite a jednak všeobecne, ďalšie
podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu sú upravené v § 59 ods. 3 ZoKR a lehoty, v ktorých možno
zvýhodňujúci právny úkon odporovať sú upravené v § 59 ods. 4 ZoKR. Ako už bolo vyššie uvedené,
okrem týchto podmienok musí byť splnená základná podmienka odporovania stanovená v § 57 ods. 4
ZoKR. Súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil splnenie podmienky podľa § 59       ods. 4 ZoKR.

18. Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že jednostranné započítanie
pohľadávok a záväzkov, s prihliadnutím na skutkové okolnosti  danej veci, nespĺňa všetky zákonné
podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu. Úprava započítania, tzv. kompenzácie je obsiahnutá v §
580 a 581 Občianskeho zákonníka a v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník
občianskoprávnu úpravu započítania dopĺňa. Započítanie predstavuje splatenie pohľadávky vzájomným
odpočtom a jeho účel spočíva
vo vylúčení samotného platenia. Započítaním nezaniká len hlavný záväzok, ale aj záväzky akcesorické.
Pre započítanie sa vyžaduje, aby veriteľ a dlžník mali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu. Ak
veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky je vzájomné aj ich postavenie. Plnenie z týchto vzájomných
pohľadávok je rovnakého druhu a tieto pohľadávky sa musia vzájomne kryť. Podmienkou započítania pri
týchto vzájomných pohľadávkach potom je, aby niektorý z účastníkov urobil proti druhému účastníkovi
prejav smerujúci k započítaniu (jednostranný právny úkon) alebo, aby veriteľ a dlžník pri vzájomnosti ich
postavenia uzavreli dohodu o započítaní; v prípade, že veriteľ a dlžník majú postavenie podnikateľov
uzavretie dohody podľa § 364 Obchodného zákonníka. Jednostranným započítaním pohľadávok a
záväzkov prejavil úpadca v čase pred začatím konkurzného konania vôľu vzájomné nároky vyrovnať.
Právny úkon, ktorým tak urobil dňa 31.3.2014, 31.5.2014 a 30.7.2014 je v súlade so zákonom.

19. Ustanovenie § 59 ods. 1 ZoKR pre záver, že ide o zvýhodňujúci právny úkon na účely konkurzného
konania vo všeobecnom určení vyžaduje neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom
úpadcu, čo v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané.

20. Pri rešpektovaní definície úpadku, či už vo forme platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR
alebo vo forme predĺženia podľa § 3 ods. 3 ZoKR, bol žalobca povinný preukázať, že majetok úpadcu
nepostačoval na uspokojenie veriteľov, teda na uspokojenie tých subjektov, voči ktorým mal úpadca v
čase vykonania jednostranných zápočtov postavenie dlžníka.  V súvislosti s týmto záverom odvolací
súd posudzoval dôvodnosť odvolacieho tvrdenia žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom
navrhované dôkazné prostriedky. Žalobca navrhol výsluch štatutárnych orgánov úpadcu a žalovaného.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie tieto dôkazné prostriedky nevykonal,
pričom nevykonanie navrhnutých dôkazov riadne v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil.



21. Konštatovaním správnosti skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd posúdil,
či napadnutý právny úkon kvalifikovane spadá pod § 59 ZKR a či ide
o úkon inak nedôvodne zvýhodňujúci právny úkon v prospech veriteľa oproti iným veriteľom.

22. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako
aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petitu. Žalovaný bol v konaní úspešný a súd prvej inštancie mu správne priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 a § 262 ods. 1  CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule    (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Cbi/26/2015", "guid": "c1d7ee02-aefd-4a1b-a7b0-ee9a5a528e39:e3127c25-5162-4f6d-b1de-b977981fe4dd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}