Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/684/2015 z 18. 10. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 18. októbra 2016, sp. zn. 1Co/684/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7814210979.1
Krajský súd Košice | 1Co/684/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7814210979.1 | 2016-10-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d9b7e2d-3219-4b28-a655-39587178745e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814210979.1
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/684/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210979
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814210979.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu River Euro, s.r.o., so sídlom v Žiline,
Dlhá 95C, IČO: 44 769 911, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubinská 18,
IČO: 36 677 175 proti žalovanej R. C., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v D., B. XXXX/XX, o zaplatenie 428,31
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21. apríla
2015 č.k. 9C/359/2014-42 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok v jeho zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 250 eur
s 5,5 % úrokom z omeškania od 13.3.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 428,31
eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 428,31 eura od 29.6.2013 do zaplatenia
titulom dlhu zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXX uzatvorenej so žalovanou dňa 18.6.2013, ktorou sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanej za odplatu v sume 27,80 eura krátkodobú pôžičku vo výške 250 eur, ktorú
sa žalovaná zaviazala vrátiť vrátane odplaty v celkovej sume vo výške 277,80 eura v lehote 10 dní odo
dňa jej prijatia. Ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy nesplnila a
svoj dlh v lehote splatnosti, t.j. do 28.6.2013, žalobcovi nevrátila napriek predchádzajúcemu upozorneniu
a výzve z jeho strany zo dňa 19.5.2014.
3. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - zmluvou o pôžičke zo dňa
18.6.2013, zmluvnými podmienkami spoločnosti River Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky
dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS, prílohou č. 1 k zmluve o pôžičke/Dohodou
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, predžalobnou výzvou zo dňa 19.5.2014, podacím hárkom a
nedoručenou zásielkou určenou pre žalovanú, spor súd právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi sporovými stranami
dňa 18.6.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, ktorou sa žalovaná zaviazala poskytnutú pôžičku v sume
250 eur žalobcovi vrátiť spolu s odplatou podľa bodu 4 zmluvných podmienok vo výške 27,80 eura, t.j.
celkovo v sume 277,80 eura, najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky a dôvodiac, že zo zmluvy
o pôžičke nevyplýva, z akých položiek pozostáva navýšenie pôžičky vo forme odplaty za poskytnutie
pôžičky, uzavrel, že zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovanej spotrebiteľky a pre absenciu náležitostí vyžadovaných v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, t.j. sumy, počtu, termínov splátok, úrokov a iných poplatkov, je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.
Majúc za preukázané, že celková výška pôžičky poskytnutej na základe zmluvy predstavuje sumu 250
eur, žalovanú zaviazal k zaplateniu poskytnutej sumy pôžičky vo výške 250 eur spolu s 5,5 % zákonným
úrokom z omeškania ročne v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 13.3.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanej, lebo žalobca v konaní dostatočne nepreukázal, že výzvu na plnenie, resp. úhradu dlžnej sumy
doručil žalovanej pred týmto dátumom, a preto žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej
časti zamietol.
4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a poukazom na skutočnosť,
že žalobca mal v konaní čiastočný úspech a žalovaná, ktorá by mala právo na pomernú náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu v konaní, si náhradu trov konania neuplatnila, vyslovil, že žiaden z
účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a
proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval, že zmluvy o
pôžičke medzi žalobcom a záujemcami o pôžičku sa uzatvárajú na diaľku prostredníctvom výmeny
krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón, na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka
o pôžičku podanej veriteľovi v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej
stránke veriteľa www.smscredits.sk alebo prostredníctvom SMS správy.
Po úspešnej registrácii sa zásielka s príslušnými dokumentmi - návrhom zmluvy o pôžičke, prílohou
č. 1 k zmluve o pôžičke, zmluvnými podmienkami spoločnosti a kartou klienta, doručuje kuriérskou
spoločnosťou DPD do vlastných rúk klienta. Veriteľ súčasne sprístupní dlžníkovi uvedené dokumenty v
osobnom účte dlžníka na internetovej stránke veriteľa www.smscredits.sk ,
do ktorého sa môže dlžník prihlásiť na základe pridelenej karty klienta. Samotná žiadosť o pôžičku sa
zasiela formou SMS správy z registrovaného telefónneho čísla s uvedením čísla karty klienta, počtu dní,
na ktoré sa žiada pôžička poskytnúť a výšky pôžičky alebo s prihlásením sa do profilu na internetovej
stránke veriteľa. Po doručení žiadosti o poskytnutie pôžičky veriteľ kontaktuje dlžníka zaslaním SMS
na registrované telefónne číslo s návrhom zmluvy o pôžičke („ponuka“). Ak dlžník súhlasí s prijatím
pôžičky na základe sprístupneného návrhu zmluvy o pôžičke, zašle veriteľovi po obdržaní ponuky
akceptačnú SMS. Zmluva o pôžičke je uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS dlžníka veriteľovi,
kedy nadobúda platnosť a účinnosť nadobúda v deň, ktorý sú peňažné prostriedky pôžičky pripísané
v prospech bankového účtu dlžníka. Samotné znenie zmluvy o pôžičke, ako aj zmluvných podmienok
je dostupné dlžníkovi v jeho osobnom profile, tieto dokumenty sú uložené spôsobom umožňujúcim
ich použitie v budúcnosti. Argumentujúc, že žalovaná sa na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
18.6.2013 zaviazala krátkodobú pôžičku poskytnutú jej vo výške 250 eur za odplatu v sume 27,80 eura
vrátiť v celkovej sume 277,80 eura v lehote 10 dní odo dňa jej prijatia, t.j. do 28.6.2013 jednorazovo,
t.j. v jednej splátke, žalobca predovšetkým namietol záver súdu prvej inštancie, že zo zmluvy o pôžičky
nevyplýva, z akých položiek pozostáva navýšenie pôžičky vo forme odplaty ergo absentujú údaje o
sume, počte a termínoch splátok, úrokov a iných poplatkov a že práve absencia týchto údajov spôsobuje,
že na poskytnutú pôžičku sa hľadí ako na bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že zo zmluvy o pôžičke,
ako aj zo zmluvných podmienok spoločnosti vyplýva, že žalobca poskytuje pôžičku bezúročne a za
poskytnutie pôžičky si účtuje len tzv. odplatu za poskytnutie pôžičky. Odplata predstavuje jednorazový
poplatok za poskytnutie pôžičky, pričom výška tohto jednorazového poplatku závisí od výšky poskytnutej
pôžičky, od počtu dní, na ktoré sa pôžička žiada, ako aj od toho, o koľkú pôžičku v poradí sa žiada a
táto je bližšie upravená v tzv. úrovniach. Z uvedeného mal žalobca za zrejmé, že dohodnutá odplata je
jednorazovým poplatkom splatným súčasne s istinou poskytnutej pôžičky, táto sa nečlení na jednotlivé
položky, ktoré by bolo možné osobitne špecifikovať, a preto nie je namieste odvolávať sa na ust. § 9
ods. 2 písm. j) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa
žalobcu nie je dôvod, aby mu súd nepriznal jeho nárok, pretože zmluva o pôžičke obsahuje náležitosti
vyžadované v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka i zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žiadal preto, aby súd zmenil rozsudok v jeho napadnutom výroku a priznal mu jeho nárok
v celom rozsahu spolu s príslušenstvom, t.j. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 428,31 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 428,31 eura od 29.6.2013 do zaplatenia
ako aj náhradu trov konania na súde prvej inštancie i náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Na základe včas podaného odvolania odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania,
spolu s konaním mu predchádzajúcim podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zmenu rozsudku v jeho napadnutej časti, ale rozsudok je potrebné v jeho napadnutom zamietavom
výroku zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom
znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, do 30.6.2016
ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
8. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal sporovej strane procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, a to v takej
miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
9. Pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na
spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa sporovej strane
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní za účelom
ochrany jej práv. Porušením práva na spravodlivý proces je i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd (por. napr. III. ÚS 209/04, III. 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07).
10. Povinnosť súdu podľa § 132 O.s.p. (od 1.7.2017 ust. § 191 ods. 1 CSP) dôkazy hodnotiť podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci a následne riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie vyplývajúca z ust. § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 § 157 ods. 2 O.s.p.) znamená právo
strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a ktoré dôvody
špecifikuje s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti sporu (por. napr. rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07).
11. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia teda musia presne, určite, zrozumiteľne, v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom vyplývať skutkové zistenia, ktoré vo svojom súhre
vytvárajú skutkový záver súdu, po ktorom nasleduje právne posúdenie a závery, ktoré súd vyvodil na
základe výsledku hodnotenia vykonaných dôkazov. Ak súd pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p.
niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie
a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia,
ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať.
12. K takejto vade došlo i v prejednávanom spore vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
13. Ako vyplýva z obsahu žalobného návrhu žalobca v spore uplatnil voči žalovanej peňažný nárok v
sume 428,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 428,31 eura od 29.6.2013
do zaplatenia.
14. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný peňažný nárok v sume 250 eur s 5,5 % úrokom z
omeškania od 13.3.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V dôvodoch rozsudku
síce uviedol, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (zmluvou o pôžičke zo
dňa 18.6.2013, zmluvnými podmienkami spoločnosti River Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky
dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS, prílohou č. 1 k zmluve o pôžičke/Dohodou
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, predžalobnou výzvou zo dňa 19.5.2014, podacím hárkom a
nedoručenou zásielkou určenou pre žalovanú), tieto dôkazy ale nehodnotil tak, ako mu to ukladalo
ustanovenie § 132 O.s.p., účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nárok na zaplatenie
sumy 178,31 eura žalobcovi nepriznal bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia týmto nárokom
akokoľvek zaoberal. Vychádzajúc zo zistenia, že zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi sporovými
stranami dňa 18.6.2013 sa žalovaná zaviazala poskytnutú pôžičku v sume 250 eur žalobcovi vrátiť
najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky spolu s odplatou vo výške 27,80 eura, totiž len
všeobecne konštatoval, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
a to pre absenciu náležitostí vyžadovaných v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, t.j. sumy,
počtu, termínov splátok, úrokov a iných poplatkov.
15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné ani vo vzťahu k príslušenstvu žalobcom
uplatnenej peňažnej pohľadávky, nakoľko z odôvodnenia tejto časti rozsudku nevyplýva žiadny skutkový
záver súdu o termíne splatnosti pôžičky, ani ako sa súd vysporiadal s tvrdením žalobcu o tom, že
žalovaná sa krátkodobú pôžičku vo výške 250 eur spolu s odplatou v sume 27,80 eura zaviazala
žalobcovi vrátiť v lehote 10 dní odo dňa jej prijatia, t.j. do dňa 28.6.2013 jednorazovo, t.j. v jednej splátke.
Napriek tomu, že ohľadom splatnosti pôžičky súd neučinil žiaden skutkový záver, vôbec neuviedol
dôvody, prečo úrok z omeškania priznal práve odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami
žalovanej a prečo považoval za právne významnú skutočnosť, či a kedy žalobca doručil žalovanej výzvu
na úhradu dlžnej sumy.
16. Za takejto situácie je nutné konštatovať, že nie sú splnené podmienky pre doplnenie, resp.
opakovanie dokazovania odvolacím súdom, pretože súd prvej inštancie zaťažil svojim nesprávnym
procesným postupom rozhodnutie v jeho napadnutej časti a konanie mu predchádzajúce vážnymi
procesnými vadami predstavujúcimi porušenie práva žalobcu (i žalovanej) na spravodlivý proces, pre
ktoré odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
17. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť a rozhodnúť
o zostávajúcich nárokoch žalobcu, a to za súčasnej aplikácie zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku (§ 1 cit. zák.).
Rozhodnutie následne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami
súdnej praxe tak, aby v intenciách vyššie uvedeného, z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné o
akom žalobcom uplatnenom peňažnom nároku súd rozhodol (v jeho zostávajúcej časti), jeho právne
posúdenie a právne závery, ktoré súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú
jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, vrátane argumentácie žalobcu v odvolacom konaní.
18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací
dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo
pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§
430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).