{"guid": "2cf942a6-f31b-461c-ba79-9747370fedea:7ed79d38-6df7-495a-bc16-c8a63f7b4b17", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7614207075.4", "spisova_znacka": "3Co/417/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/417/2016 z 22. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. novembra 2017, sp. zn. 3Co/417/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7614207075.4", "identifikacne_cislo": "7614207075", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2017-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ed79d38-6df7-495a-bc16-c8a63f7b4b17", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7614207075.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7614207075.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7614207075.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/417/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207075
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614207075.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému H. P., K.. XX.XX.XXXX, O.
B. W. B., R. XXX/XX, o zaplatenie 845,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25. 10. 2016 č.k. 10C/56/2014-139

r o z h o d o l :

O d mi e t a   odvolanie proti výroku o zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne.

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a   stranám sporu  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
konanie v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil. V prevyšujúcej časti
žalobu žalobcu zamietol. Žiadnej zo strán sporu  náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o návrhu
na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 04.06.2009 na
zmenkovú sumu vo výške 845,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 845,13 Eur
od 4.5.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 845,13 Eur od 9.8.2011 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,82 Eur ako aj náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom č.k. 10C/56/2014-20 zo dňa 24.06.2014, ktorý
bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/769/2014-52 z 11.06.2015 zrušený a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval nesprávne článok 4 ods. 4 Nariadenia
a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce.

3. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu vo veci nariadil ústne pojednávanie. Žalobca
ani jeho zástupca sa napriek vykázanému doručeniu pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť
ospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania a preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaný
sa pojednávania zúčastnil



4. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal svoj návrh sčasti zmenkového
úroku  vo výške 0,19% denne späť. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 96 ods. 1 O.s.p. konanie
v tejto časti zastavil.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca na
osvedčenie svojho nároku predložil zmenku, opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 4.6.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu
bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu
so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 4.5.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa.

6. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Er/813/2013-11  zo dňa 22.10.2013,
súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený podala návrh na vykonanie exekúcie proti
žalovanému ako povinnému na vymoženie istiny 845,13 Eur s príslušenstvom. Súd uznesením zo
dňa 22.10.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po podaní odvolania
oprávneného Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie prvého stupňa a následne súd prvého
stupňa  uznesením zo dňa 29.7.2014 exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.8.2014.  Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 10530/11 zo dňa 29.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2012 a vykonateľnosť
19.4.2012 a ktorý rozhodol na základe zmenky. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku
na žalobcu. Žalovaný účastník žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah, ktorý nie je
vzťahom spotrebiteľským. Zistil, že dňa 04.06.2009 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 350,00 eur. Úver mal byť zaplatený s poplatkom 346,00 eur v 12 mesačných splátkach,
teda v celkovej výške 696,00 eur. Právny predchodca žalobcu zmenku vyplnil v zmysle Dohody o
vyplnení zmenky , ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v článku
17. Súd prvej inštancie podrobil kontrole úverovú zmluvu a Dohodu o vyplnení zmenky vyplývajúcu
zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Vzniknutý vzťah posúdil podľa
ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských
zmlúv. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto
je neplatná. V dôsledku neplatnosti  Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g) až j) zákona
č. 258/2001 Z. z.  o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii (ďalej len
zákon 258/2001 Z.z.) čo znamená, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok
uvedený v zmenke je vo výške 0,25% denne, čo je v rozpore s ochranou dobrých mravov (§ 3 ods.
1 OZ) a podľa § 39 OZ ide o neplatné dojednanie. K vystaveniu zmenky došlo navyše v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré
zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Zmenku bolo možné prijať na zabezpečenie nárokov
zo spotrebiteľského úveru ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práva zo zmenky. Právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec
nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Dohodu
o vyplnení zmenky považoval súd za neplatnú pre obchádzanie zákona. Z neplatnej dohody o vyplnení
nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2, §
262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že žalobca bol vo veci neúspešný a žalovanému ako úspešnému účastníkovi
trovy konania nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p..

8. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené



podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené. Namietal, že súd sa aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 citovaného
zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na
ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a
nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške,
pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane
vysoký. Argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Nesúhlasí so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.
Napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho
nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 23.11.2017.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, b/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je neprípustné voči výroku o čiastočnom zastavení konania a vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci
samej je nedôvodné a rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

11. Odvolaním bol napadnutý aj výrok o čiastočnom zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne, ktorý je následkom dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým sám vzal žalobu
čiastočne späť. Týmto výrokom nebola odvolateľovi spôsobená žiadna ujma, preto nie je subjektívne
legitimovanou osobou na podanie odvolania podľa § 359 CSP. Odvolací súd preto odvolanie v tejto časti
odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

12. Pokiaľ ide o výrok zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolateľ tvrdí existenciu odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, b/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám  a súd nesprávnym úradným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.



13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389
CSP.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby okrem iného na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver vo výške 350,00 eur a zmenková suma uvedená na zmenke bola 845,13 eur, čo je viac ako zákonom
dovolené prípustné navýšenie o 30%. Preto žalobca takúto zmenku nesmel prijať a ak ju prijal, konal v
rozpore so zákonom. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Ďalej súd prvej
inštancie správne skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti
tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

- pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
- pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Zo stanoviska jednoznačne vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, čo bolo nepochybne
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmysle ust. § 4 ods. 6
tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

17. Ako už odvolací súd konštatoval v bode 13. odôvodnenia, zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto
konaní nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej
inštancie uzatvára, že nie je možné priznať ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, jednak pre rozpor
základu pohľadávky so zákonom a zároveň pre rozpor dohody o úrokoch s dobrými mravmi.



18. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

19. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

20. V sporovom konaní v zásade platí za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, že účastníci neboli
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd však pri aplikácii uvedeného ustanovenia
nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba na dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale mohol sám vykonať
aj ďalšie dôkazy a ak to bolo pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné tieto si aj sám zabezpečiť. V
prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, a to aj s ohľadom na bod
I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť
úkonu, v ktorom má zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jeho postup tak bol v
súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak
platnosť úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť dohody o
vyplnení zmenky, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako jediného dôkazu predloženého
žalobcom na preukázanie jeho nároku.

21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v
tom zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu
smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade
záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

22. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne
skúmal jej platnosť, vychádzajúc z názoru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Rovnaký názor opakovane prezentoval vo svojich rozhodnutiach Najvyšší
súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje
požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

23. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neurčuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá
aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa výkladu
smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch
musí národný súd vykladať národné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje



ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie
je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá
rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

24. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č.
191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa novelizovaného znenia ust. § 17
ods. 2  zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V
prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať
na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto
povinnosť je súdu určená zákonom, pričom citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo
upravuje procesnú činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015 je potrebné vychádzať z toho, že sa  vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou
zák. 438/2015 Z.z. Procesná norma pôsobí na všetky prebiehajúce spory odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti, pokiaľ zákon neurčuje osobitný (intertemporálny) režim.

25. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení  s § 262 ods. 1
CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu
nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach  pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/56/2014", "guid": "b1600fce-a0e0-4534-8e7f-982efcd1deba:526ad6d5-5f2b-40f7-9cd7-f49ee36795b5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "857acd96-7e9d-4cc4-b588-52beac613c69:1fe39a5d-50c0-44db-aab7-b524a12922ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1"}, {"guid": "17fb600e-fa81-403c-a95f-a6aa14a14196:de692de5-927d-4f0d-a7ee-976259a165f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/813/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Er/813/2013 z 29. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2014-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/17fb600e-fa81-403c-a95f-a6aa14a14196:de692de5-927d-4f0d-a7ee-976259a165f7"}], "citovane_v": []}