Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/12/2013 z 4. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. februára 2013, sp. zn. 2CoE/12/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3510206566.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/12/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3510206566.1 | 2013-02-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/389802c0-9a8e-4f56-88dd-1dec244d9be3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3510206566.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510206566
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3510206566.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, právne zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: U. P., bytom C., M. XX, štátny
občan Slovenskej republiky, o vymoženie 497,58 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. novembra 2012, č.k. 7Er/883/2010 -
12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V
odôvodnení uviedol, že dňa 11.08.2010 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu - rozsudku
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 80017/10
zo dňa 09.04.2010. Dôvodil, že základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny pred ich uzavretím. Úverová zmluva, na základe ktorej bol oprávneným úver poskytnutý
povinnému túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov. Súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 21.04.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na ktorú
sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako
spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že v obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy,
v článku IX. písm. o/ je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z
hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní. Zastával názor, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej



zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach zahrnutých do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd
prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý
byť podkladom pre výkon exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 citovaného zákona, exekučný
súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Zastával názor, že súd,
ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný
súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora vo veci C - 40/08. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby
vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná
svoje práva, ale tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred
rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku. Dôvodil, že z európskeho práva zo súčasného právneho stavu nemožno
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného
vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti
preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by bola narušená zásada
rovnocennosti. Zároveň namietal, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 01.01.2008 (§ 879 Občianskeho zákonníka). To znamená, že pokiaľ pred dňom
01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008
z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy
o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Postupom a rozhodovaním súdu
takto dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty. Zároveň dal do pozornosti súdu dôvodovú správu k ustanoveniu
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.09.2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 31,07 Eur s DPH.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. O odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa
ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve a je v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických
prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom
prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami
ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a zároveň považuje za
potrebné dodať:



Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazoval na to, že v období kedy bola uzavretá zmluva medzi účastníkmi,
sa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka platného v rozhodnej dobe vzťahovali len na
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, pričom predmetná zmluva medzi účastníkmi bola zmluvou o
úvere, upravená teda výlučne Obchodným zákonníkom, odvolací súd poukazuje na to, že predložená
Zmluva o pôžičke, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 21.04.2004,
vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase jej uzavretia, ako aj typovej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase jej uzavretia. Aj v zmysle ustanovenia § 23a odsek 2 citovaného zákona typová
zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný
nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými
mravmi. Občiansky zákonník tiež v ustanovení § 54 ods. 1 stanovuje, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď na vzťah účastníkov aplikoval
príslušné ustanovenia chrániace spotrebiteľa.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z. z o rozhodcovskom konaní, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1, 4 a § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS. Súd prvého stupňa správne
zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú
podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú
doložku, upravenú v článku IX. písm. o/ Záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky, správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna
povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl.
1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za
ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá
zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že



spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a
že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne
môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s
ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal právny predchodca oprávneného
povinnému na predtlačenom formulári, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol
ovplyvniť. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ (povinný) ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.
rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú
jej súčasťou. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať
takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v náväznosti na judikatúru
Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Na podporu
uvedeného právneho záveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka v platnom znení (ustanovenie zavedené zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od
01.01.2008), v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje
aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného, v ktorej s poukazom na ustanovenie §
45 zákona o rozhodcovskom konaní namietal správnosť postupu súdu prvého stupňa, keď rozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia namiesto zastavenia exekučného
konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 51 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré odkazuje na všeobecný predpis o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok) a
poukazuje na ustanovenie § 251 O.s.p., upravujúce použitie aj ustanovení Exekučného poriadku v
rámci výkonu rozhodnutí. Keďže ustanovenie § 44 Exekučného poriadku vyžaduje, aby zastaveniu
exekučného konania (§ 44 ods. 3) v prípade podania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
predchádzalo rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 44 ods. 2), súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, ak pri zistení rozporu
exekučného titulu so zákonom pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania aj podľa § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní rozhodol spôsobom, uvedeným vo výroku jeho uznesenia.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .